(8) Každý spolok je povinný voliť účetnú reviznú komisiu. Po tejto stránke pojať treba do stanov tieto ustanovenia: Cieľom revizie správy spolkového majetku je spolok povinný sriadiť aspoň zo troch úplne činu schopných členov účetnú reviznú komisiu, a členovia títo po dobu tohoto svojho poverenia nemôžu byť členami ani správy ani výboru. Členovia reviznej komisie sú volení valným shromaždením na dobu v rokoch stanovenú (zpravidla na jeden rok). Po dobu svojho poverenia môžu správu pokladnice kedykoľvek preskúmať, po uzavretí roku účetného však sú povinni ročné záverečné účty a doklady, denníky a iné spisy, vzťahujúce sa na peňažnú správu, do podrobna preskúmať a o výsledku svojho šetrenia predložiť písomnú zprávu valnému shromaždeniu (výboru). Pokiaľ by už behom roku nejakú nepravidelnosť pozorovali, sú povinní hlásiť to predsedníctvu a v prípade závažnejšom mimoriadnemu valnému shromaždeniu, svolanému zvlášte.

(9) Každému spolku ponecháva sa na vôli sriadiť tiež výbor, avšak v stanovách treba výslovne uviesť, či bude takýto výbor v skutku sriadený. Určiť treba organizáciu, spôsob sriadenia výboru, počet jeho riadnych a náhradných členov, dobu trvania ich poverenia a spôsob pôsobenia výboru. Vysloviť treba, že členov výboru volí valné shromaždenie. Treba dopodrobna vymedziť obor pôsobnosti výboru, jeho pomer ku spolku a správe. Treba vysloviť, že proti jeho usneseniam lzä sa odvolať do 15 dní na valné shromaždenie a že o zasedaniach výborových treba viesť protokol.

(10) Zvláštny sbor činovnícky nie je spolol povinen sriaďovať, lebo spolok je oprávnený dať vykonávať úkoly činovníkov členami správy. Nakoľko však spolok nemá činovníckeho sboru, nutno v stanovách výslovne vyjadriť, že usnesením valného shromaždenia musí byť poverený jeden člen správy vedením pokladnice, druhý člen správy vykonávaním dozoru. Jestliže v stanovách takého ustanovenia nieto, musí spolok ustanoviť zvláštneho pokladníka a zvláštneho dozorca.

V stanovách nutno stanoviť hmotnú zodpovednosť pokladníkovu za spravovanie spolkového majetku, a to, že o správe majetku musí viesť riadne doložené účty. Treba určiť i to, aký najvyšší obnos môže držať v príručnej pokladnici spolku a kde má občas ukladať peňažné prebytky. Vysloviť treba, že dozorca s pokladníkom ručia hmotne rukou spoločnou a nerozdielnou. Obstarávajú-li úkol pokladníka a dozorcu dvaja členovia správy, vtedy musí byť v stanovách vyslovené, že i na nich sa vzťahujú ustanovenia, ktorým pokladník a dozorca podľa tohoto zákona podliehajú. Ostatne každému spolku je úplne ponechané na vôli sriaďovať miesta činovnícke, je však povinen presne popísať v stanovách obor pôsobnosti každého ustanoveného činovníka.

(11) Každý spolok je oprávnený sriaďovať ešte iné, samosprávné orgány (komisie, podkomisie, odbory, správné komisie atd.), a ta i vtedy, neustanovujú-li stanovy o nich vôbec nič, avšak organizáciu a obor pôsobnosti upraviť treba zvláštnym jednacím poriadkom, schváleným zvlášte usnesením valného shromaždenia; doslovný text tohoto jednacieho poriadku treba pojať doslovne v protokol valného shromaždenia, ktoré ho schválilo.

6. Ustanovenia, týkajúce sa spolkového majetku.

Pre spravovanie základného imania a sriadených snáď fondov, pre zdroje príjmov na udržovanie jednotlivých spolkových ustanovizieň pre kapitalizáciu, užitočné ukladanie kapitálu, t. j. pre správu spolkového majetku vôbec je podľa okolností prípadu treba, aby stanovy obsahovaly ustanovenia.

Spolok zaniká: l. uplynutím doby, na ktorú sa ustavil; 2. jestliže kvalifikovaná väčšina valného shromäždénia rozpustenie vysloví; 3. vystúpia-li zo spolku, na neurčitú dobu ustaveného, všetci členovia, alebo mimo jednoho ostatní; 4. rozpustením (viz §§ 10, 11 a 12).

§ 9.

1. Spolky, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, sú dvojaké: práva schopné a práva ne- schopné.

2. Práva schopné spolky sú tie, ktoré sa ustavily so stanovami predpísanými v § 7 tohoto zákona a jako práva schopné spolky boly zapísané do spolkovej knihy, vedenej príslušným okresným súdom, poťažne vedú sa v evidencii, ako také majú byť tiež s hľadiska súkromoprávneho pokladané za právné osoby.

3. Práva neschopné spolky sú tie, ktoré nemajú stanovy predpísané v § 7 tohoto zákona a u ktorých je základom spolčenia iba smluva alebo organizačný predpis tejže povahy a ako také nemôžu ani s hľadiska súkromoprávneho pokladané byť za právné osoby.

§ 10.

1. Spolok rozpustiť možno len vtedy, jestliže jeho pôsobením narušuje sa trestný zákon a ruší verejný kľud alebo verejný poriadok.

2. Z iných dôvodov nemožno a neslobodno spolok rozpustiť.

3. Narušením zákona treba rozumieť činy, protiviace sa ustanoveniam trestných zákonníkov alebo trestného zákona, platných v republike Československej, ale činy protiviace sa paragrafom zákona č. 50/923.

4. Pre činy, ktoré sa týkajú cti, nemôže mať rozpustenie nikdy miesta.

5. Rušením verejného kľudu rozumieť treba všetky také činy, ktoré smerujú k porušovaniu mieru medzi národnosťmi a vierovyznaniami, robotníkmi a zamestnávateľmi, medzi spoločenskými triedami, pokiaľ nepodliehajú pojmu trestných činov podľa § 14 zákona uvedeného v odst. 3.

6. Rušením verejného poriadku treba rozumieť činy, ktoré porušujú právne normy, upravujúce pomer jednotlivca k spoločnosti a zachovávanie ktorých podľa všeobecného nazerania doby je predpokladom pokojného a usporiadaného spolunaživania spoločenského. Za také treba kvalifikovať obzvlášte činy, ktoré sa protivia dobrým mravom, ohrožujú verejnú bezpečnosť, ohrožujú riadné používanie prostriedkov premávky alebo voľné vykonávanie práva volebného.

7. Rozpúšťacie právo ohľadom spolkov práva schopných náleží príslušnému okresnému súdu. Proti rozpúšťajúcom usneseniu, poťažne usneseniu rozpustenie zamietajúcemu prípušťa sa u okresného súdu, ktorý usnesenie vydal, do 8 dní od doručenia usnesenia počítaných odvolanie, ktoré musí okresný súd do 3 dní predložiť príslušnej sedrii. Sedria vybaví odvolanie súrne bez ústneho prejednania, pri úplnom vylúčení verejnosti v trojčlennom senáte. Pokiaľ by sedria ako súd II. stolice rozhodoval odlišne od usnesenia súdu okresného, pripúšťa sa ďalšie odvolanie na príslušnú súdnu tabulu. Odvolanie treba podať u okresného súdu, ktorý doručenie koná, do 8 dní od doručenia usnesenia II. stolice, a odvolanie to musí okresný súd predložiť súdnej tabuli do 3 dní. Súdna tabula vybaví odvolanie súrne bez ústneho prejednania, pri úplnom vylúčení verejnosti v trojčlennom senáte. Právo odvolacie v prípade zamietnutia náleží príslušnému štátnemu zástupcovi, udávajúcemu spolkovému členovi, udavačovi. Proti rozpúštajúcemu usneseniu náleží odvolacie právo každému spolkovému členovi. Príslušnému správnemu úradu I. stolice alebo jeho nadriadeným úradom nenáleží odvolacie právo ani vtedy, keby udanie boly učinily tieto úrady alebo keby ony robily návrh na zavedenie vyšetrovania proti spolku.

8. Čo do spolkov práva neschopných náleží rozpúšťacie právo ministrovi vnútra. Proti rozpúštajúcemu usneseniu môže ktorýkoľvek spolkový člen do 60 dní od doručenia usnesenia počítaných podať sťažnosť u najvyššieho správneho súdu, ktorý je povinný rozhodovať mimo poradia do 3 mesiacov na základe ústneho prelíčenia verejného, avšak vždy po vyslyšaní ministra vnútra. Čo do exekúcie nemá sťažnosť účinku odkladného. Najvyšší správny súd zruší bezzákonné rozpustenie a vysloví, že spolok môže vo svojej činnosti voľne pokračovať. Proti takému usneseniu ministra vnútra, ktorým sa rozpustenie odopiera, opravný prostriedok miesta nemá.

9. Pre také ustanovenia smluvy alebo stanov, ktoré sú zakázané, protivia sa právu alebo mravom, nepripúšťa sa rozpustenie, lebo ustanovenia tie sú ab ovo zmätočné a neúčinné a majú sa za také, ako keby nejestvovaly. Poňatje takýchto ustanovení do stanov vylučuje zápis spolku do spolkovej knihy, vedenej u príslušného okresného súdu o spolkoch. Usnesenie, ktorým sa odopiera zápis pre takéto ustanovenia, treba ihneď sdeliť štátnemu zastupiteľstvu a príslušnému politickému úradu prvej stolice, tento politický úrad je povinen činnosť dotyčného spolku bez odkladu zastaviť, zastavenie písomným usnesením vysloviť s podotknutím, že pokiaľ by spolok požiadal o povolenie konať ustavujúcu schôdzu, ktorej predmetom by bolo pozmenenie protiprávneho cieľa smluvou či stanovami určeného, bude k tomu povolenie udelené a pokiaľ ku tejto zmene dojde vo smysle tohoto zákona, bude zastavenie činnosti ihneď odvolané. Nakoľko by u niektorého spolku vo smysle tohoto zákona práva neschopného politický úrad I. stolice sám prišiel na to, že cieľ určený dotyčným spolkom je vo smysle tohoto zakona zmatočný alebo neučinný, je povinný ihneď previesť pokračovanie určené vo vete predchodzej.

10. Spolky, ktorých činnosť je zastavená, nemôžu žiadnu činnosť vyvinovať.

Zákazu tomuto môže policajný úrad zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti sú opravnení kedykoľvek dostaviť sa do miestností spolku.

§ 11.

l. Nad spolky zapísanými, vo smysle tohoto zákona práva schopnými dozor prevádzať je oprávnený okresný súd, príslušný podľa sídla spolku, a k tomuto účelu je spolok povinný príslušnému okresnému súdu vždy, v mesačných sbierkach, predkladať protokoly každého riadneho a mimoriadneho valného shromaždenia, všetky protokoly, poznámky a zprávy účetnej reviznej komisie, ďalej výročné zprávy, predkladané riadnemu valnému shromaždeniu, ktoré majú obsahovať náležité vysvetlenia o počte členov, o zmenách v členstve nastalých, o činnosti, ktorú spolok vyvinul a o majetkových pomeroch spolku.

2. Okresný súd je oprávnený vyžiadať si kedykoľvek, pokladá-li to za nutné, vysvetlenia od zapísaného spolku práva schopného, a cieľom získania týchto vysvetlení kedykoľvek predvolať k vypočutiu predsedu, poťažne členov správy a členov účetnej komisie reviznej. Okresný súd má právo trestať členov správy alebo účetnej reviznej komisie poriadkovou pokutou až do 1000 korún, splatnou do 15 dní pod následky exekúcie, pokiaľ spolok, poťažne členovia správy alebo účetnej reviznej komisie neposkytnú vysvetlenia v prepadnej lehote, v predvolávacom usnesení určenej. Proti usneseniu, ktorým sa poriadková pokuta vymeriava, pripúšťa sa jednostupňové odvolanie na sedriu.

3. Má-li politický úrad I. stolice, príslušný podľa sídla spolku práva schopného, dôtklivé podozrenie, že niektorý práva schopný spolok vyvinuje činnosť, ktorá sa protiví §§om zákona č. 50/923 alebo ktorá porušuje verejný kľud alebo verejný poriadok, môže príslušnému okresnému súdu písomne návrhnúť, aby proti spolku, o ktorý ide, nariadené bolo vyšetrovanie. Príslušný okresný súd je povinný sdeliť návrh do 3 dní príslušnému štátnemu zastupiteľstvu, a zároveň vytýčiť rok k pojednávaniu, ktoré má byť konané do 8 dní, a na rok ten predvolať príslušného štátneho zástupcu, predsedu správy spolku práva schopného, poťažne jeho námestníka stanovami určeného a po vypočutí menovaných v prvom rade usnesením rozhodnúť o tom, či proti práva schopnému spolku vyšetrovanie nariadi alebo či návrh zamietne. Proti usneseniu, ktorým sa vyšetrovanie nariaďuje, nepripúšťa sa opravný prostriedok. Okresný súd v usnesení, ktorým sa vyšetrovanie nariaďuje, rozhodne o prevedení dôkazov, označených politickým úradom, ktorý návrh činí, avšak dokazovanie i mimo toho môže nariadiť, pokladá-li to za nutné alebo žiada-li o to, odlišne od návrhu správneho úradu, štátny zástupca alebo zastupiteľstvo práva schopného spolku. Vyšetrovanie buď s najväčším urychlením konané a do 8 dní skončené. Po skončení vyšetrovania musí okresný súd ihneď sa usniesť o rozpustení. Bolo-li by nebezpečie o predlievaní, vtedy okresný súd vo svojom usnesení, ktorým vyšetrovanie nariaďuje, môže zastaviť činnosť práva schopného spolku až do vynesenia svojho usnesenia o rozpuštení. Spolky, ktorých činnosť je zastavená, nesmie žiadnu činnosť vyvinovať. Tomuto zákazu môže policajný úrad zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti sú oprávnení kedykoľvek dostaviť sa do miestností spolku cieľom konania kontroly.

4. Jestliže politický úrad I. stolice, príslušný podľa sídla právaschopného spolku, žiada na základe §. 10 tohoto zákona vo svojom návrhu o bezodkladné zrušenie právaschopného spolku a ku svojmu návrhu pripojí tiež procesnoprávné dôkazy, v tomto prípade okresný súd, vypočujúc štátneho zástupcu a predsedu správy právaschopného spolku alebo jeho námestníka statutami určeného, pokiaľ štátny zástupca pripojí sa k žiadosti o rozpustení a pripojené dôkazy nie sú zastupiteľstvom právaschopného spolku zoslabené a okresný súd nepokladá za nutné ďalšie dokazovacie pokračovanie, povinný je právaschopný spolok bez akéhokoľvek vyšetrovania ihneď rozpustiť, nakoľko však pokladá za nutné ďalšie dokazovacie pokračovanie alebo vyšetrovanie, je povinen činnosť právaschopného spolku ihneď zastaviť. Procesnoprávnu a bezpochybnu povahu pripojených dôkazov posudzuje súd dľa voľného sudcovského uvažovania, poťažne podľa predpisov platného trestného pokračovania.

5. Príslušný okresný súd môže i bez návrhu správneho úradu alebo štátneho zastupiteľstva, alebo bez oznámenia poťažne žiadosti niekoho z úradnej moci nariadit rozpustenie niektorého právaschopného spolku. nakoľko najde k tomu zákonitý dôvod na základe svojich kontrolných poznatkov.

6. Žiada-li o rozpustenie niektorého právaschopného spolku člen tohoto spolku, nakoľko svoje členstvo preukáže a bezpochybnými procesnoprávnymi dôkazy preukáže i to, že je tu rozpúšťací dôvod, stanovený v príslušnom §e tohoto zákona, postupuje okresný súd práve tak, ako keby návrh bol učinený príslušným správnym úradom. Ak k oznámeniu nie je pripojený dôkaz taký, ktorý by ospravedlňoval dôtklivé podozrenie z činu alebo činnosti, ktoré by mohly spadať pod pojem rozpúšťacieho dôvodu v tomto zákone stanoveného, v tomto prípade okresný súd žiadosť buďto proste zamietne, alebo nariadi vypočutie štátneho zástupcu, poťažne zastupiteľstva spolku a rozhoduje dľa analogie odst. 3. tohoto §-u.

7. Jestliže nie člen spolku činí oznámenie proti právaschopnému spolku, postúpi ho okresný súd ihneď príslušnému štátnemu zaslupiteľstvu a nakoľko by sa štátné zastupiteľstvo nepripojilo k žiadosti v oznámení vyslovenej, zamietne ho bez ďalšieho, a pripojili sa k nej, vtedy rozhoduje dľa analogie odst. 3, 4 alebo 6 toho §u.

8. Jestliže právaschopný spolok prevádza činnosť proti stanovám, ktorá však nie je dôvodom k rozpusteniu podľa tohoto zákona, alebo vykonáva také usnesenie valného shromaždenia, ktoré sa protiví zákonu alebo stanovám, je okresný súd oprávnený vyzvať spolok usnesením pri vytýčení prepadnej lehoty, aby bezprávnu činnosť zastavil, poťažne zákonu odporujúce usnesenie valného shromaždenia zmenil. Jestliže spolok výzve súdu v prepadnej lehote nevyhovie, v tomto prípade pri poriadkovej pokute dľa vážnosti prípadu - od 100 Kč do 5000 Kč znova vyzve správu spolku, aby výzve bolo v prepadnej lehote vyhovené, alebo nariadi zastavenie činnosti spolku s podotknutím, že zastavenie bude odvolané po predložení usnesenia valného shromaždenia, ktorým sa vyslovuje zastavenie protiprávneho pôsobenia alebo pozmenenie protizákonného alebo protiprávneho usnesenia valného shromaždenia. Proti usneseniam okresného súdu, vyneseným na základe tohoto odstavca, pripúšťa sa rekurs do jednej stolice na príslušnú sedriu. Rekurs lzä podať do 8 dní počítaných odo dňa doručenia usnesenia.

§ 12.

Nad činnosťou spolkov právaneschopných vykonáva dozor správny úrad I. stolice a tento úrad vedie spolkovú knihu evidenčnú o všetkých právaneschopných spolkoch v územi svojej pôsobnosti. Do spolkovej knihy treba zaviesť každé nové ustavenie sa, mená, zamestnania a bydliská zakladateľov a členov spolku a zánik spolku. Takýto spolok potrebuje ku konaniu každej svojej schôdze predbežné administrativné povolenie. Správné úrady I. stolice, poťažne nimi vyslaní správní alebo štátnopolicajní úradníci majú právo kedykoľvek voľne dostaviť sa na schôdze takýchto spolkov alebo do ich miestností, ktoré musia byť vždy ohlásené, kedykoľvek nazrieť do protokolov schôdzí, do správy peňažnej a do všetkých spisov spolku a vôbec prevádzať všeobecnú kontrolu. Príslušný správny úrad I. stolice, pokiaľ má dôtklivé podozrenie, že tento právaschopný spolok prevádza činnosť, spadajúcu pod pojem rozpúšťacieho dôvodu stanoveného v § 10, má právo nariadiť a previesť proti spolku vyšetrovanie a zastaviť činnosť spolku po dobu vyšetrovania, poťažne do doby, až bude vynesené ministerstvom vnútra konečné usnesenie o zrušení. Spolky, činnosť ktorých bola zastavená, nemôžu rozvinovať žiadnu činnosť. Zákazu tomuto môže policia zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti majú právo dostaviť sa v ktorejkoľvek dobe do spolkových miestností ku vykonávaniu kontroly.

Proti usneseniu, ktorým sa zastavenie činnosti nariaďuje, lzä podať do 8 dní odvolanie zemskému prezidentovi. Odvolanie nemá odkladnej moci. Správny úrad, ktorý vo veci jedná, po dokončení vyšetrovania dľa jeho výsledku buďto zastaví pokračovanie proti právaneschopnému spolku, alebo bez odkladu predloží spisy ministerstvu vnútra k rozhodovaniu o rozpustení. Minister vnútra môže uplatňovať právo rozpúšťacie len vtedy, keď je tu k tomu zákonitá príčina vo smysle § 10 tohoto zákona.

§ 13.

Peňažným trestom od 500 do 5000 korún a zavretím až do dvoch mesiacov trestaní buďte zakladatelia, správcovia, funkcionári alebo akokoľvek nazývaní činitelia spolku, ktorý po právoplatnom sudcovskom usnesení alebo usnesení ministra vnútra, vyslovujúcom rozpustenie, jestvuje nezákonne ďalej alebo ustaví sa znova, zachovávajúc zákonitú príčinu, označenú v usnesení ako základ rozpustenia. Tomu istému trestu podliehajú všetci, ktorí akokoľvek nápomocní sú tomu, aby členovia niektorého zrušeného spolku sa schádzali.

ČASŤ DRUHÁ.

Súkromé právo spolkové.

A. Spolky právaschopné.

§ 14.

Spolok nabýva svojej právaschopnosti zápisom do spolkovej knihy príslušného okresného súdu.

§ 15.

Spolok buď do spolkovej knihy zapísaný:

1. ustavil-li sa spolok platne podľa predpisov tohoto zákona, týkajúcich sa verejného práva spolkového, a s organizáciou týmto zákonom predpísanou,

2. nevylučujú-li spolková smluva alebo stanovy, ktorými sa smluva nahraďuje, nadobudnutie právaschopnosti a

3. zmocnily-li stanovy alebo valné shromaždenie správu, aby ono žiadalo o zápis spolku.

§ 16.

Zápis deje sa na žiadosť správy. Zápis uvádza meno, cieľ, sídlo spolku, dátum stanov a mená správcov; ďalej keď stanovy vymedzujú rozsah zastupiteľského práva správy voči osobám tretím, ako aj keď viacečlenná správa nerozhoduje väčšinou hlasov, poťažne keď likvidátori nemôžu jednohlasne rozhodovať, - vtedy sem spadajúce ustanovenia stanov.

§ 17.

Zapísaný spolok je povinen pridať ku svojmu názvu dodatok: >zapísaný u okresného súdu v.............<

§ 18.

Zápis je zmätočný, keď stal sa prez to, že spolok sa ustavil porušením predpisov tohoto zákona, vzťahujúcich sa na verejné právo spolkové, poťažne keď sa stal proti bodu 2. § 15, keď spolok nemá stanov, poťažne keď stanovy nevyhovujú §u 7 tohoto zákona.

§ 19.

Pozmenenie spolkových stanov (odst. 3, bod 5. §u 7) a zmenu v členoch správy treba zapísať do spolkovej knihy. Ohlášku, týkajúcu sa toho, je správa povinná podať do 8 dní.

Pozmenenia a zmeny tieto lzä voči osobám tretím uplatňovať až počínajúc dňom ohlášky.

§ 20.

Chybajúcich členov správy v prípade súrnej potreby na žiadosť ktoréhokoľvek záujemca až do odstránenia nedostatku ustanoví okresný súd, u ktorého je spolok zapísaný.

§ 21.

Jestliže správa na žiadosť jednej desatiny členov nesvolá do 8 dní valné shromaždenie. učiní tak na žiadosť okresný súd, u ktorého je spolok zapísaný.

§ 22.

Proti takému usneseniu valného shromaždenia, ktoré je zmätočné, alebo ktorému lzä odporovať, alebo ktoré odporuje stanovám. môže ktorýkoľvek člen spolku podať žalobu u súdu do 30 dní od doby, kedy usnesenie bolo vynesené.

Usnesenia valného shromaždenia, ktoré sú zmätočné alebo ktorým lzä odporovať, voči osobám tretím podliehajú všeobecným normám práva súkromého.

Vznesený odpor nevylučuje to, aby okresný súd postupoval na základe § 11 tohoto zákona.

§ 23.

Akonáhle dlžoby spolku prevyšujú majetok spolku, je správa povinná žiadať o uvalenie konkursu. Správcovia, ktorí v tom vlastnou vinou meškajú, sú solidárne zodpovední za škodu, plynúcu z meškania pre veriteľov.

§ 24.

Spolok odpovedá za škodu, ktorú privodí osobe tretej správa alebo člen správy pri obstarávaní vecí svojej agendy.

§ 25.

Spolok pozbýva svojej právaschopnosti, jestliže podľa predpisov práva verejného zanikol (§ 5), bol-li naň uvalený konkurs alebo vzdalo-li sa valné shromaždenie právaschopnosti.

§ 26.

Prevodzuje-li spolok jako svoj ciel, nejaký obchodný, priemyslový alebo iný hospodárský podnik alebo závod, zkrátka vytýči-li si za účel podiel na zisku, zbaví okresný súd spolok právaschopnosti.

§ 27.

Ztratu právaschopnosti spolku (§ 26) treba zapísať do spolkovej knihy.

Prípady, o ktorých okresný súd úradného vedomia nemá, je správa povinná ohlásiť do 8 dní.

§ 28.

Ztratí-li spolok právaschopnosť, prejde jeho imanie na osobu označenú v stanovách. Ak takejto osoby nieto, môže sa valné shromaždenie usniesť, aby imanie prešlo na nejaký verejný sbor, verejný ústav, na spolok alebo základinu verejného záujmu.

Ak takého usnesenia valného shromaždenia nieto, prejde imanie na štátny erár.

§ 29.

Prejde-li imanie spolku na štátny erár, treba obdobne použiť noriem, vzťahujúcich sa na zákonité dedenie štátneho eráru.

§ 30.

Nepripadne-li spolkové imanie eráru štátnemu, treba - mimo prípadu konkurzu vykonať likvidáciu.

K účelom likvidácie treba pokladať spolok za jestvujúci právaschopný spolok až do jej dokončenia.

§ 31.

Likvidáciu koná správa. Za likvidátorov ustanoviť lzä tiež iné osoby.

Ak je viac likvidátorov, môžu sa usnášať len jednohlasne. Stanovy môžu ustanoviť opak toho.

§ 32.

Mená likvidátorov a zmeny medzi nimi nastalé zaznamenať treba do spolkovej knihy.

Prvú ohlášku na to sa vzťahujúcu musí učiniť správa, ostatné ohlášky však sami likvidátori do 8 dní, leda že by súd mal úradné vedomie o údajoch, ktoré treba zaznamenať.

§ 33.

Úkolom likvidátorov je uspokojiť veriteľov a zbytok imania vydať oprávnencom. K tomu účelu, pokiaľ je toho treba, sú povinní bežné jednania zkoncovať, pohľadávky vydobyť a ostatný majetok zpeňažiť. Za účelom skoncovania jednaní bežných môžu uzavrieť i jednania nové.

Nemovitosti môžu likvidátori bez svolenia valného shromaždenia odpredať len vo verejnej dražbe.

§ 34.

Likvidátori sú povinní v liste, ustanovenom pre uverejňovanie oznamov okresného súdu, uverejniť trikráť oznam, v ktorom vyzývajú veriteľov spolku, aby svoje pohľadávky u nich prihlásili. Oznam tento môže byť uverejnený tiež v iných listoch.

Veriteľov známych treba k prihláške vyzvať zvláštnym upovedomením.

§ 35.

Z prihlásených pohľadávok treba pohľadávky splatné a nesporné uspokojiť, a nesplatné alebo sporné pohľadávky však zaistiť.

Zaistiť treba tiež pohľadávku neprihlásivšieho sa, avšak známeho veriteľa.

§ 36.

Majetkový prebytok neslobodno oprávnencovi vydať pred uplynutím jednoho roku, nasledujúceho na tretie uverejnenie vyhlášky (§ 34).

§ 37.

Porušia-li likvidátori svoje v §§ 33 až 36 určené povinnosti vlastnou vinou, za škodu tým privodenú odpovedajú voči veriteľom solidárne.

§ 38.

Pokiaľ z §§ 33 až 36 a z cieľa likvidácie nič iné neplynie, treba ohľadne likvidátorov obdobne použiť tie ustanovenia stanov a zákona, ktoré sa vzťahujú na správu.

§ 39.

Spolkovú knihu vedie okresný súd o všetkých spolkoch, ktoré sú v jeho obvode. Usnesenia o zápise spolku a iné sudcovské usnesenia doručuje okresný súd štátnemu zastupiteľstvu, príslušnému podľa sídla spolku, a správe spolku, poťažne likvidátorom.

Proti usneseniu okresného súdu môžu štátne zastupiteľstvo, správa a likvidátori podať rekurs u sedrie a usnesie-li sa sedria odchylne od usnesenia súdu okresného, vtedy u súdnej tabule.

§ 40.

Stanovi treba predložiť v pôvodine i opise pri podaní žiadosti o zápis (§ 16) ako aj pri príležitosti ohlášky zmeny stanov.

Na pôvodné stanovy zaznamená súd, že zápis alebo zaznamenanie sa stalo a vráti ich spolku.

Úradne overené opisy stanov a zmenených stanov, a predložené ostatné spisy, medzi ktoré patrí tiež listina alebo protokol o voľbe (§ 7) a ustavení sa (§ 7, bod 5. odst. 6) správy, ďalej, keď stanovy nenariaďujú požiadanie o zápis, tiež toho sa týkajúce zmocnenie valného shromaždenia, zostanú u súdu.

§ 41.

Zápis spolku a iné záznamy učinené do spolkovej knihy, uverejní súd v liste, určenom k uverejňovaniu úradných vyhlášok súdu.

§ 42.

Do spolkovej knihy a spisov k nej patriacich môže ktokoľvek nazrieť. O zápisoch treba k praniu vydať overený opis.

§ 43.

Ohľadom okolností, ktoré sú predmetom záznamu, rozhoduje voči osobám tretím obsah spolkovej knihy, leda že by osoba tretia o nesprávnosti obsahu nevedela.

§ 44.

K plneniu povinností, stanovených v §....., ďalej v odstavcoch.......... §§.........., ako aj k tomu, že správa musí usnesenia valného shromaždenia a správy dať napísať (§ 7, bod 5), môže okresný súd členov správy donútiť poriadkovou pokutou až do 1000 Kč prípad od prípadu. Proti usneseniu okresného súdu pripúšťa sa jednostupňové odvolanie na sedriu.

§ 45.

B. Spolky právaneschopné.

Spolok právaneschopný netvorí spoločnosť s hľadiska súkromoprávneho.

Až do nadobudnutia právaschopnosti spolku odpovedajú zakladatelia za svoje jednanie solidárne.

ČASŤ TRETIA.

Spolky podliehajúce iným platným zákonom.

§ 46.

Právaschopnosť spolkov, ktorých cieľ smeruje k prevodzovaniu nejakého obchodného, priemyselného alebo iného hospodárskeho podniku či závodu, upravujú zvláštne zákony, ktoré sa na tieto vzťahujú.

§ 47.

Zákon tento nabýva platnosti dňom svojho vyhlásenia. Vyhlásenie musí sa stať do 15 dní odo dňa podpisu prezidentového.

§ 48.

Prevedením tohoto zákona poverujú sa ministri vnútra a spravedlnosti.

Návrh nepotrebuje finančného odôvodnenia, lebo jeho uzakonenie neznamená pre štát žiadné finančné zaťaženie.

S hľadiska formálneho navrhujeme, aby návrh tento vydaný bol výboru iniciativnému a výboru ústavno-právnemu s lehotou dväťdesiat dní.

V Prahe, dňa 8. februára 1929.

Dr Törköly,

Egry, dr Franciscy, Richter, Fahrner, Hartl, Friedrich, dr Brunar, Hütter, dr Jesser, Teschner, dr Grosschmid.