Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa ráč sa usniesť:

Národné shromaždenie republiky Českoslovonskej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 28, zákona čís. 243/1922 o prezatýmnej úprave sriadenia obcí na Slovensku pozbavuje sa platností a na miesto neho nastupujú tieto ustanovenia:

§ 1.

(1) Zemský úrad so súhlasom dvojtretinovej väčšiny môže rozpustiť zastupiteľské sbory všetkých obcí, ktoré vynášajú konečné usnesenía odporujúce zákonu alebo prekročujúce ich obor pôsobnosti alebo zapríčinujúce hmotnú zkazu obce, a toto svoje konečné usneseníe napriek výslovnej výzve zemského prezidentského úradu do 15 dní od výzvy nepozmenia a zákonu odpovedajúce, poťažne medziam zákonitého oboru pôsobnosti vyhovujúce, poťažne hmotnú zákazu obce vylučujúce nové konečné usneseníe nevynesú.

(2) Zemský prezidentský úrad vo svojom usnesení, ktorým sa ukladá, aby vyneseno bolo nové konečné usneseníe, je povinen zreteľne naznačiť tie skutkové zistenia, poťažne tie rozhodnutia právnej povahy, ktoré v konečnom usnesení zastupiteľského sboru patričnej obce pokladá za protizákonné, poťažne o ktorých má za to, že nimi bol, prekročený zákonitý obor pôsobnosti alebo že ony privodia alebo môžu privodiť hmotnú zkazu obce. Zemský úrad je povinen vo svojom usnesení, ktorým sa výzva nariaďuje, výslovne dovolávať sa zákonov a zákonitých nariadení, ktorými svoje rozhodnutie podkladá. Schádza-li toto označenie z vyzývacieho usnesenía, v tomto prípade musí zemský výbor odoprieť svoje svolenie k rozpusteniu.

(3) Obecný zastupiteľský sbor; ktorý obdrží konečné usneseníe zemského úradu obsahujúce výzvu, je oprávnený, usnesie-li sa na tom absolutná väčšina zastupiteľského sboru za prítomností dvoch tretín jeho členov, podať proti konečnému usneseníu zemského úradu, vyzývajúcemu ku zmene, prípis na ministerstvo vnútra, a v tomto prípade ministerstvo vnútra je povinné do 8 dní počítaných od obdržania konečného usnesenía obecného zastupiteľského sboru, ktoré obsahuje prípis, telegraficky upovedomiť patričnú obec, zda vyzývacie konečné usneseníe zemského úradu zrušuje alebo ho ponecháva v platností. V tomto druhom prípade je obecný zastupiteľský sbor povinen pod právnymi následky prípadného rozpustenia vyhoveť do 8 dní konečnému usneseníu zemského úradu, vyzývajúcemu ku zmene, a do zmienených 8 dní vyniesť pozmeňovacie konečné usneseníe, požadované zemským úradom. V prípade zrušovacieho telegrafického nariadenia ministerstva vnútra nelzä obecný zastupiteľský sbor rozpustiť.

(4) Jestliže obecný zastupiteľský sbor svojou kvalifikovanou väčšinou, zmienenou v odstavci predchádzajúcom, neusnesie sa na podaní prípisu ministerstvu vnútra, v tomto prípade zastupiteľský sbor buďto vyhovie vyzývaciemu konečnému usneseníu zemského úradu, alebo sa vystaví tomu, že bude podľa zmieneného odstavca rozpustený.

§ 2.

(1) V prípade popísanom v § 1, odst. (1) proti konečnému usneseníu zemského úradu, ktorým sa vyslovuje rozpustenie, nepripúšťa sa odvolanie. Pripúšťa sa však sťažnosť u najvyššieho správneho súdu, avšak táto môže byť podaná len do 15 dní počítaných od doručenia toho konečného usnesenía zemského úradu, ktorým sa rozpustenie nariaďuje. Sťažnosť odkladnej moci nemá a nikto nemôže vysloviť odklad výkonu až do rozhodnutia najvyššieho správneho súdu. Naproti tomu právo sťažnosti náleží každému poplatnému občanovi patričnej obce a najvyšší správny súd je povinen vyriešiť sťažnosť s konečnou platnosťou do 60 dní počítaných od podania sťažnosti. Vysloví-li najvyšší správny súd, že zemský úrad pred vynesením svojho konečného usnesenía nezachoval zákonité pokračovanie, predpísané týmto zákonom, a z tohoto dôvodu konečné usneseníe zruší, v tomto prípade je zemský úrad oprávnený opraviť do 15 dní nedostatky naznačené v usnesení najvyššieho správneho súdu, a do týchto 15 dní opakovať nariadenie o zrušení bez vyžiadania súhlasu zemského výboru. Do týchto 15 dní vedie starosta obce spolu s obecnou radou znova vybavovanie vecí obce, avšak jeho pôsobenie je obmedzené prísne len na zaistenie neporušeného chodu administrativy. Zastupiteľský sbor však v týchto 15 dňoch žiadnym spôsobom nemôže pôsobiť.

(2) Vysloví-li najvyšší správny súd, že rozpustenie je bezzákonné a z tohoto dôvodu zruší rozpusťovacie konečné usneseníe zemského úradu, v tomto prípade obor pôsobnosti a v zákonoch i nariadeniach zabezpečené práva a povinnosti rozpusteného zastupiteľského sboru, starostu obce, obecnej rady a výborov oživia tak, ako keby k rozpusteniu vôbec nebolo došlo. Dispozičná oprávnenosť vládneho komisara a iných orgánov, vedúcich prezatýmnu správu vecí obce zaniká dnom, ktorý nasleduje na vynesenie usnesenía najvyššieho správneho súdu, vyslovujúceho bezzákonnosť.

§ 3.

Zemský úrad je povinen v obci, v ktorej rozpustil zastupiteľský sbor, vypísať nové obecné voľby do 120 dní a to tak, aby voľby boly do týchto 120 dní aj vykonané.

§ 4.

1. Zemský úrad je povinen zároveň s rozpustením postarať sa o prezatýmne spravovanie vecí obecných.

2. Má-li obec, v ktorej bol zastupiteľský sbor rozpustený, viac než 300 obyvateľov, v tomto prípade zároven s rozpustením buď menovaný vládny komisar s plným právnickým vzdelaním, majúci domovské právo v príslušnom okrese. Vládnym komisarom nelzä menovať štátneho administratívneho úradníka a takého jednotlivca, ktorý je s okresným náčelníkom, poťažne s úradníkmi okresného úradu v príbuzenstve v čiare priamej (vzostupnej a sostupnej) až do druhého stupňa bratranectva alebo druhého stupňa švakorstva.

3. Poverenie vládneho komisara, získané menovaním, trvá až do dokončenia nových obecných volieb, ktoré majú byť vykonané do troch mesiacov, a potom samočinne zaniká. Jeho obor pôsobnosti vzťahuje sa len na prezatýmnu správu vecí obce, t. j. na zabezpečenie nerušeného chodu obecnej administrácie. Menovaním vládneho komisara zaniká právny obor mestskej rady a mestského predstavenstva, ako aj všetkých komisií, vynímajúc komisiu finančnú, a prechádza na vládneho komisara. Komisia finančná zostáva i naďalej a jej právny obor sa rozšíri. Pri riešení vecí majetkových, ichž časový dosah presahuje časový rozsah poverenia komisara, môže vládny komisar činiť platné opatrenia len so svolením väčšiny finančnej komisie. Tak na pr. ide-li o nájem alebo pacht obecných nemovitostí alebo vôbec pojmu obecného imania podliehajúcich nemovitostí, movitých vecí alebo práv na dobu jedného roku dlhšiu avšak šesť rokov kratšiu a to výlučne v ceste verejnej súťaže alebo verejnej dražby. Na odpredaj movitého statku alebo práva nevzťahuje sa obor pôsobnosti vládneho komisara a k odpredaju movitostí v cene nad 5.000 Kč až do 20.000 Kč vyžaduje si svolenie absolutnej väčšiny finančnej komisie. Predaje presahujúce kúpopredajnú cenu od 20.000 Kč vyššiu nemôže z pravidla ani finančná komisia uzavierať. Tie isté ustanovenia platia tiež, ide-li o kúpu v mene a v prospech obce. Všetky usnesenía finančnej komisie, ktorými sa udeľuje svolenie vo smysle tohoto zákona k majetkovo-právnym opatreniam vládneho komisara, sú platné len vtedy, sú-li pri vynesení usnesenía prítomné dve tretiny členov finančnej komisie a vyneseli sa usneseníe absolutnou väčšinou týchto dvoch tretín.

(4) Všetky opatrenia, poťažne vynášanie všetkých rozhodnutí, ku platnosti ktorých vyžaduje sa vo smysle §u 6 zákona čís. 321/1921, poťažne vo smysle prevádzajúceho nariadenia tohoto zákona kvalifikovaná väčšina zastupiteľského sboru, t. j. prítomnosť a absolutná väčšina hlasov dvoch tretín členov, sú výslovne vylúčené z oboru pôsobnosti vládneho komisara.

(5) Vládny komisar nemá žiadnym spôsobom právo stanoviť ročný rozpočet obce, naproti tomu spadá-li jeho poverenie do doby, v ktorej vo smysle platných zákonov a nariadení treba vykonať prípravné práce k rozpočtu, je vládny komisar povinný vykonať, poťažne dať vykonať práce prípravné, návrh rozpočtu na budúci rok predložiť finančnej komisii a jej usneseníe vyložiť k verejnému nahliadnutiu. Stanovenie rozpočtu, poťažne vynesenie konečného usnesenía treba však vždy vyhradiť zastupiteľskému sboru, ktorý bude utvorený po nových obecných voľbách. V prípade mimozákonného stavu treba viesť obecnú administrativu v rámci a na základe rozpočtu z roku predchodzieho.

(6) Vládny komisar nemá právo zmeniť v obecných závodoch spôsob ich správy, t. j. dať ich z domácej režie do prenájmu a naopak.

(7) Išlo-li by o naliehavosť opatrenia vo veciach naznačených v prvej vete odstavca 5 tohoto §u, v tomto prípade súhlasia-li strany, zúčastnivšie sa v posledných obecných voľbách, väčšinou vyjadrenou vo svojích hlasoch odovzdaných vo zmienených voľbách, s tým, aby otázka táto bola pojednávaná, v tomto prípade jedine finančná komisia je oprávnená vyniesť konečné usneseníe, ku platnosti tohoto však vyžaduje sa prítomnosť dvoch tretín jej členov a absolutná väčšina prítomných. Strany na výzvu finančnej komisie vyslovia svoj súhlas tak, že predseda každej strany oznámi písomne v prepadnej lehote troch dní finančnej komisii, či strana súhlas udeľuje a či nie. Z úradných spisov, uschovaných v obecnom archive zistí finančná komisia, koľko hlasov bolo odovzdané v posledných obecných voľbách na strany udeľujúce a odoprierajúce súhlas a jestliže platné hlasy, odovzdané na strany, ktoré udeľujú súhlas, dosahujú počet dvoch tretín všetkých platných hlasov odovzdaných v posledných obecných voľbách, alebo počet ešte väčší, treba mať za to, že súhlas bol právoplatne udelený. O zistení toho je finančná komisia povinná napísať zvláštny protokol a zistenie to pojať do zvláštneho usnesenía, proti ktorému pripúšťa sa sťažnosť u najvyššieho správneho súdu bez odkladnej moci. Proti usneseníu finančnej komisie, ktorým sa zisťuje odopretie súhlasu, nepripúšťa sa sťažnosť. Nevyjadrí-li sa písomne niektorá strana vo vytýčenej prepadnej lehote troch dní, platí to toľko, ako keby svoj súhlas písomne výslovne bola odoprela. Pred usnesením, ktorým sa vyslovuje zistenie súhlasu, nemôže finančná komisia dotyčnú otázku platne a meritorne prejednať. Proti meritornému konečnému usneseníu finančnej komisie môže sa každý poplatný občan obce do 15 dní odvolať.

(8) Má-li vládny komisar za to, že spôsob správy a spôsob rentability u niektorého mestského závodu treba v záujme mesta zmeniť a podá o tom odôvodnený a doložený rozklad finančnej komisii, v tomto prípade je finančná komisia povinná jednať podľa odstavca predchádzajúceho a vec treba posúdiť podľa ustanovení obsažených v predchádzajúcom odstavci.

(9) Vládny komisar nemá právo v celku alebo z časti platnosti pozbaviť, poťažne zmeniť právoplatný organizačný štatut obce.

(10) Vládny komisar nemá právo zrušiť úrednícke miesta v obci systemizované a namiesto nich alebo vôbec sriaďovať nové miesta úradnícke. Nemá právo úradníkov z ich miesta odstraniť. Právo disciplinárné môže voči úradníkom vykonávať len potiaľ, že v prípade zákonitého dôvodu môže proti ním nariadiť disciplinárne pokračovanie, a je-li tu zákonitá príčina, môže i z miesta suspendovať a na dobu suspenzie môže ich platy na minimálnu mieru zákonom stanovenú obmeziť. Môže previesť disciplinárne vyšetrovanie. Nikdy však nemá právo skoncovať disciplinárne pokračovanie odsudzujúcim rozsudkom, disciplinárne pokračovanie však môže kedykoľvek zastaviť.

(11) Vládny komisar nemá právo stanoviť pre úradníkov a zamestnancov nový platový system a starý pozbaviť platnosti, snižovať alebo zvyšovať platy.

§ 5.

(1) V obciach, kde počet duší nedosahuje 3000, buď prezatýmné vedenie obecnej správy v prípade rozpustenia zastupiteľského sboru sverené prezatýmnej trojčlennej komisii, menovanej z volených členov finančnej komisie obce, ak je takáto komisia v obci, jestliže však v obci finančnej komisie nieto vtedy takej trojčlennej prezatýmnej komisii, jejž členovia musia byť menovaní z takých členov troch strán obdrživších najviac hlasov v posledných obecných voľbách, ktorí majú v obci nemovitý majetok, platia dane, sú plnoletí, opatrovníctvu a konkurzu nie sú podrobení a v posledných troch rokoch neboli právoplatne odsúdení pre trestný čin proti bezpečnosti majetku. Braly-li účasť v posledných voľbách obecných len dve strany, v tomto prípade treba do komisie menovať dvoch členov zo strany, ktorá obdržala viac platných hlasov. Brala-li však v obci účasť na posledných obecných voľbách len jedna strana, vtedy všetci tri členovia menovaní buďte z členov tejto jedinej strany.

(2) Prezatýmnej komisii náleží ten istý právny obor a obor pôsobnosti, ako vládnemu komisarovi podľa ustanovenia §u predchádzajúceho. Ustanovenia tohoto §u platia obdobne. Prezatýmna komisia volí zo svojho stredu predsedu absolutnou väčšinou a tajným hlasovaním. Hlasovanie prevedie štátny notár, ktorý o tomto úkone napíše protokol. V prípade rovnosti hlasov, poťažne zdržia-li sa hlasovania dva členovia z prezatýmnej komisie, rozhoduje lós. Volený predseda vedie prezatýmnu administrativu tak, ako keby bol prezatýmnym starostom obce, vedľa neho však dvaja členovia prezatýmnej komisie pôsobia ako obecná rada a vykonavajú, poťažne plnia práva a povinnosti obecnej rady. Jestliže menovanie do prezatýmnej komisie nepríjme ani jediný obyvateľ obce jakožto člen strán, ktoré prichádzajú v úvahu, v tomto prípade zemský úrad môže kohokoľvek menovať prezatýmnym starostom dľa svojho voľného uváženia.

(3) Prezatýmny starosta poťažne predseda prezatýmnej komisie môže vo všetkých prípadoch, kde § 4. vyhradzuje svolenie finančnej komisie, vyniesť platné usneseníe len vtedy, jestliže s tým výslovne súhlasia obidva členovia prezatýmnej komisie, fungujúci ako obecná rada. V prípadoch zmienených v § 4. odst. 8. tam, kde je finančná komisia, doplní sa sama náhradnými členami pozvanými na miesto troch členov menovaných do prezatýmnej komisie, a rozhoduje podľa analogie §u 4. odst. 8. Kde finančnej komisie nieto, tam podľa analogie §u 4. odst. 8. v prípade súhlasu dvojtretinovej väčšiny, zistenej prezatýmnou komisiou, treba do troch dní vyžiadať si telegrafické svolenie zemského úradu ku zisteniu naliehavosti, a dojde-li ono, môže prezatýmna komisia v merite jednohlasne rozhodovať. Prezatýmna komisia musí vždycky napísať protokol, ktorým sa zisťuje, že súhlas bol odopretý alebo dvojtretinovou väčšinou udelený. V ostatnom čo do opravného prostriedku treba obdobne použiť ustanovení §u 4. odst. 8.

(4) Čo do zániku poverenia prezatýmnej komisie, poťažne prezatýmneho starostu treba obdobne použiť právnej normy vzťahujúcej sa na zánik poverenia vládneho komisara.

§ 6.

Ako vládny komisár, tak i členovia prezatýmnej komisie, poťažne prezatýmny starosta sú voči obci za svoje opatrenia poťažne usnesenía majetkovoprávne zodpovední.

§ 7.

Vládnemu komisarovi a prezatýmnemu starostovi náleží len taký honorár, aký náležal prvému riadnemu starostovi obce. Honorár platí obec. Iné odmeny alebo honoráre odkiaľkoľvek brať je zakázané a zakladá to prečin, ktorý môže byť trestaný zavretím až do troch mesiacov. Tento prečin buď stihaný z úradnej moci a patrí do oboru pôsobnosti krajského súdu.

§ 8.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom svojho vyhlásenia. Vyhlásenie to musí sa stať do jedného mesiaca počítaného od schválenía prezidentom republiky.

§ 9.

Prevedením tohoto zákona poverujú sa ministri vnútra a spravedlnosti.

Úplnosť autonomného práva, ako aj to, aby bola zažehnaná možnosť samovlády poskytovanej neobmedzenými právami diškrecionálnymi, vyžadujú si nezbytne, aby medzera, ktorá zeje v zákonníku Československej republiky medzi právom na rozpustenie obecných zastupiteľských sborov a jeho prevádzaním, bola čo najskôr odstránená. § 28. zákona č. 2431922 je jediným paragrafom, ktorý o tom dišponuje a i ten vyslovuje o tom len toľko, že ťžupan môže zastupiteľský sbor s vylúčením každého opravného prostriedku rozpustiť v ktorom prípade postará sa zároveň o prezatýmnu správu vecí obecných.Ť Takéto vytvárenie práva žiadnym spôsobom nesluší právnemu štátu, lebo tento paragraf môže byť zdrojom naprostého absolutizmu. Výkonná moc môže menovať vládneho komisara, jehož právnemu oboru imputujú jednotlivci v praxi takú moc, ktorá opatreniami sahajúcimi až do 40 rokov môže zrušiť autonomné právo obce na dobu plných 40 rokov, resp. môže ho učiniť a tiež učiní ho iluzorným. Zákonodarstvo v právnom státe tomu nemôže chtieť, a aby na tomto poli vôbec žiadna neistota nezavládla, výslovne treba vylúčiť možnosť každého takého opatrenia, ktoré môže viesť ku zničeniu práva autonomného.

Podľa dnešného právneho stavu síce definícia ťprezatýmneho opatreniaŤ právne vylučuje každé opatrenie znejúce na dlhšiu dobu, keďže však na periferiách a v jednotlivých centrách rozmáhajú sa v praxi názory opačné, a poneváč, nehľadiac na to, priamo chýbajú tu určité opatrenia ktoré sú potrebné, musí zákonodarstvo nadať mocou zákona ustanovenia kontemplované týmto návrhom zákona.

Taxatívné uvedenie prípadov rozpustenia a vyhradenie súhlasu zemského výboru za podmienku platnosti vylučujú možnosť samovoľného jednania.

Podľa návodu zákona č. 125/1927 postarané je v návrhu o to, aby účinnosť rozpustenia trvala len krátku dobu, a totiž aby suspendované miestné autonomné právo reštaurované bolo do 120 dní novou voľbou, t. j. nastolením nového zastupiteľského sboru. Je to obrana proti absolutizmu.

Urýchlené jednanie u najvyššieho správneho súdu je tiež kautelou práva autonomného.

Obmedzenia, ktoré sú v návrh pojaté čo do právneho oboru a oboru pôsobnosti vládneho komisara, poťažne prezatýmnej komisie alebo obecného starostu, sú tu len v záujme verejných slobôd a opravdovej autonomie.

Návrh zákona nemá zvláštneho finančného pozadia a preto nepotrebuje zvláštnej finančnej úhrady.

V Prahe, dna 12. marca 1931.