Provizorné umiestnenie v najatých budovách nemožeme samozrejme meniť v definitívum, a tak nepozostalo nič iného jako stavať budovy nové, po prípade získavať do vlastníctva státu príhodné hotové nemovitosti. Na tento rok je pamätné k týmto cieľom čiastkou 191 milionov Kčs. V programe na r. 1930 je najmä dohotovenie stavieb už započatých a príprava k novým stavbám. Na stavby dosiaľ nezačaté sa určuje položka 21 milionov Kčs.

Pečlivosť o pozemné stavby neobmedzuje sa len na získavanie budov pre chod státnej správy. Podobne sa hľadí odpomocť bytovej kríze menovite u státnych zamestnancov. Robí sa tak z vlastných státnych prostriedkov, z výsledku rozpredaju státnych stavebných losov, ktorý umožnil zaopatriť skoro 18.000 obytných miestností pri náklade prevyšujúcom 550 milionov Kčs.

Kompetencia ministerstva verejných prác obsahuje i dozor nad projekty súkromných stavieb so státnou podporou, ktorá si vyžiadala temer štyri a pol miliardy Kčs investovaného kapitálu.

Rozvojom automobilizmu a uvádzaním funkcie autobusov do dopravníctva ukázal sa nedostatočným stav našich hradských a dopravných spojov (početne aj akosťou). Ministerstvo sa stará o udržovanie státnych hradských a mostov - na tento cieľ venovalo sa 70 milionov Kčs - o stavbu nových státnych hradských a mostov a konečne i podporuje zlepšovanie nestátnych hradských. Na rok 1930 sa chystá stavba nových 38 mostov, dokončuje sa 7 veľkých mostov a pokračuje menovite v stavbe státnej hradskej k priehrade u Slap.

Úprava vodných tokov v programe sledovanom ministerstvom verejných prác bude mať iste veľký význam vo využití energických zásob vodných k premene na elektrickú energiu. Z bohatého programu na r. 1930 možno uviesť zahájenie stavby sjazdných rámp k prievozu pod priehradou u Štechovíc a započatie Masarykovho zdýmadla u Strekova.

Budovaniu leteckých dopravných linií venuje ministerstvo verejných prác všemožnú pečlivosť, ako vidno najmä z budovania nových letíšť a udržovania hotových letíšť v bezvadnom stave. Ako novinku pre r. 1930 uvádzam práce so sriadením nočného svetla na našej hlavnej leteckej trati.

Elektrizačný plán, s prevádzaním ktorého se tak zdarne započalo, nakladá veľké úlohy státnej správe, súčastnenej v dosavádnych 16 elektrárenskych spoločnostiach kapitálom vyše 80 milionov Kčs. Rozvoj a pochopenie významu elektrizácie vyžaduje budovanie diaľkových vedení a transformačných staníc pre vysoké napätie, na ktorýžto cieľ bol zákonom sriadený elektrizačný fond 200 milionov Kčs. Fond bude tohoto roku uvedený do života a prispeje iste nemálo k rozšíreniu elektrizácie a k jej využitiu v prospech hospodársky najpotrebnejších oblastí.

Rozpočet pre ministerstvo pošt a telegrafov ustálil sa na minuloročnej vyške; je skoro nezmenený. Všetka potreba rezortu je uhradzovaná prebytkom poštovného eráru a robí málo vyše 12 milionov Kčs. Ministerstvo pošt je rezort spotrebný, ktorého doležitou funkciou je dozor nad státnym poštovým erárom a nad telegrafným a telefonným chodom.

Vydania pre ministerstvo železníc sú uhradzované prebytkami státnych železníc a robia 26,6 miliona Kčs, pri čom je potreba oproti lanskému roku snížená o 2,3 miliona Kčs. Táto diferencia je zapríčinená prevodom niektorých výdavkových položiek do rozpočtu železničného eráru. S radosťou konštatujem, že železnica Č. Skala - Margecany počína sa stavať, čo poukazuje na veľké porozumenie pre potreby Slovenska.

Heslo "sme národom maľých ľudí" je iste plne chápané našou státnou správou. Všetky vlády republiky prevádzaly sociálnu pečlivosť v svojich oboroch a pomáhaly podľa svojich síl všade, kde pomoci treba. Dokazom toho je už náš státny rozpočet, ktorý venuje na sociálnu pečlivosť a rezorty túto pečlivosť obstarávjúce asi 1750 milionov Kčs, z čoho približne pripadá na ministerstvo sociálnej pečlivosti jedna polovica.

Rozpočet pre tento rezort vykazuje sníženie potreby oproti r. 1929 o 11,1 miliona Kčs, zvýšenie úveru pre sociálne poistenie o 4,8 miliona Kčs. Do tohoročného rozpočtu bolo potrebné zaradiť položku 42 milionov Kčs akožto nový výdavok na starobné podpory. Na druhej strane sa snížily položky na pečlivosť o válečných poškodencov o celých 38,4 miliona Kčs, ktoré sníženie bolo umožnené prirodzenou dekremenciou válečných invalidov. Značné sníženie potreby mohlo sa previesť najmä u položky stavebnej a bytovej pečlivosti a síce o celých 23,1 milionov Kčs.

Rezort ministerstva sociálne pečlivosti má za úkol najmä pečlivosť:

1. stavebnú a bytovú,
2. o mládež a osoby vadné,
3. celý súbor sociálneho poistenia po stránke legislativy a dozoru,
4. o nezamestnanych a prestárlych,
5. o válečnych poškodencov.

Pečlivosť stavebnú a bytovú prevádza ministerstvo sociálne pečlivosti vo veľkom merítku. Válečná doba zastavila úplne stavebný ruch, poneváč nebolo kapitálovej istoty a nebolo pracovnej základne. Po prevrate, kedy bolo treba vybudovať nové úrady, nastalo húfné sťahovanie menovite do miest, ktoré prirodzene nemohly uspokojiť bytovú potrebu a tak takrečeno cez noc vyrástla hrozivá bytová kalamita, ktorú riešiť mal tento rezort pri súčinnosti s ministerstvom verejných prác (bytová pečlivosť u státnych zamestnancov).

Činnosť státnej správy pri riešení tejto otázky sas vyvíjala

1. výstavbou nových bytov vo vlastnej režii,

2. podporovaním stavebného ruchu a) finančne, b) legislatívne.

Účinným zasiahnutím státu do bytovej otázky získalo sa v poslednom desaťročí skoro 80.000 nových bytov, čo značí, že pri normálnom počte 3 osob používajúcich byt bolo pomoženo temer 1/4 milionu občanov.

Druhý osobitne dôležitý obor činnosti ministerstva sociálnej pečlivosti tvorí súbor t. zv. sociálneho poistena. V r. 1929 bola doriešená a uzákonená novela zákona o penzijnom poistení súkromných úradníkov a treba ešte zákonom upraviť otázku ich nemocenského poistenia, ktoré je dosiaľ v stave provizoria.

Na pečlivosť o válečných poškodencov sa do konca r. 1928 venovalo vyše 4.600 milionov Kčs okrem pečlivosti o získanie vhodného zamestnania invalidom prideľovaním predajní tabaku a pod.

Z oboru posobnosti zákona o sociálnom poistení robotníctva boly vyňaté osoby prestárlé, ktorým sa budú poskytovať státné starobné podpory. Na r. 1930 je preliminované k tomutu cieľu 42 milionov Kčs.

Pre budúcu dobu se uvažuje o prípadnom obligátornom poistení proti nezamestnanosti a o novelizácii gentského systému.

Vydania pre ministerstvo zásobovania boly zvýšené o 4 miliony Kčs následkom zaradenia novej položky "Núdzové stravovanie a ošacovanie". Príjmy sú snížené o 10.000 Kčs.

Ministerstvo zásobovania, hoci sa už dlho uvažovalo o jeho zrušení, pracuje stále v legislatívnej činnosti. Pripavuje t. zv. kartelový zákon, ktorým by sa upravila funkcia kartelov v našom hospodárstve, ďalej nový potravinový zákon a reformu protiúžerových predpisov. Taktiež rieši otázku tržníc, ktoré ani v Prahe ani v ostatných mestách nie sú dostatočne vybudované.

Rozpočet pre ministerstvo zdravotníctva vykazuje zvýšenie výdavkovo 2 miliony Kčs, zapríčinené jednak zvýšením platov vplyvom t. zv. platových zákonov, jednak zvýšením niektorých úverov, takže celý výdavok pre tento rezort robí 146,8 milionov Kčs, t. j. 11,2 % celého rozpočtu na r. 1930. Príjmy sú snížené o 1,2 miliona Kčs.

Výsledkom veľkej práce tohoto rezortu je skvelé miesto nášho zdravotníctva, ktoré si vydobylo napriek naozaj nízkej podpore zo státnych prostriedkov.

Pečlivosť ministerstva zdravotníctva sa prejavuje v boji s venerickými chorobami, ktoré po válke počtom prípadov veľmi vzrástly, proti tuberkulóze, ohrožujúcej zdravie menovite u mládeže, a konečne proti rakovine, ktorá vzbudzuje ozaj vážné obavy.

Boj proti venerickým chorobám vedie sa jednak preventívne, t. j. poučovaním, prednáškami, výstavami a publikáciou, jednak rozsiahlou léčebnou pečlivosťou, založenou na zákone o potláčaní pohlavných chorob. Že preventívny boj može docieliť snačných úspechov, dosvedčuje najmä klesajúca tendencia tuberkulózy. Tento preventívny boj proti tuberkulóze prevádza sa najmä v spolupráci s Masarykovou ligou proti tuberkulóze.

Rád kvitujem, že osobitná pečlivosť v obore zdravotníctva sa venuje východným čiastkam republiky, ktoré trpia ľudovými a sociálnymi chorobami najviac.

K boji proti rakovine nie je ešte lekárska veda dostatočne vyzbrojená, a práve tomuto faktu možno jedine pričítať stále rastúci počet onemocnení rakovinou. Že ide o nebezpečenstvo najvážnejšie, dokazuje vysoká cifra 16,172 úmrtí na rakovinu v Československu v r. 1929. Pomoc ministerstva zdravotníctva prejavuje sa najmä podporami na studium rakoviny a budovanie dispenzárov a diagnostických staníc.

Posobnosť ministerstva zdravotníctva vzťahuje sa i na státné nemocnice. Do programu na r. 1930 je zahrnuté dokončenie stavby kožného pavilonu na Král. Vinohradech, ďalej výstavba prvého objektu definitívnej nemocnice ostravskej a niektoré iné menšie rekonstrukcie iných státnych nemocníc.

Opätujem k záveru pripomienku z minulého roku, by zdravotnícky rezort venoval tiež osobitnú pečlivosť zásobeniu vonkovských obcí vodou, ktoré vo väčšine prípadov je celkom nedostatočné a zdravotne závadné.

Výdavky preliminované v kapitole 20. čiastkou 762,912.000 Kčs sú v porovnaní s laňajším preliminárom vyššie o 350 milionov Kčs. K týmto vydaniam treba ešte pritárať vydania na odpočivné a zaopatrovacie platy penzistov státnych podnikov, ktoré na rok 1930 robia 949,779.149 Kčs a čiastku státneho príspevku na úhradu odpočivného a zaopatrovacích platov učiteľov národných škol.

Proti týmto vysokým čiastkam stojí pomerne malé zvýšenie príjmov o 1 milion na 96,521.000 Kčs. Príjmová táto položka je prirodzene mimo preliminár zvýšená o prijaté penzijné príspevky učiteľov národných škol, ktoré robia 170,315.867 Kčs. Zvýšenie vydaní na r. 1930 zapríčiňuje prírastok civilných i vojenských dochodkov vplyvom platového zákona.

Už minulého roku mal som česť upozorniť slávny senát na rýchly vzrast nákladkov na odpočivné. Doplnujem konstatovaním, že iba racionalizácia státnej správy može snížením počtu aktívnych zamestnancov snížiť v budúcnosti aj počet dochodcov tejto skupiny. Tým prirodzene nijako nemyslím dáku lineárnu restrikciu, ktorej hospodársky efekt bol by skor negatívny. Ide len a len o budúce poriadky. Naše mestské výdelečné obyvateľstvo stáva sa pomaly obyvateľstvom kancelárskym, hoci práve odklon k povolaním svobodným mal by veľký význam pre celý vývoj našej nielen výrobnej, ale i samej sociálnej politiky.

Finančná správa státu vyžaduje úhrnom 2,899 milionov Kčs na vydania oproti 3.120,4 milionom roku minulého. Naproti tomu príjmy robia 8.944,1 milionov Kčs oproti 9.964 milionom príjmov za r. 1929. Z rozpočtu pre finančnú správu pripadá prirodzene hlavný podiel na ministerstvo financií, ktoré preliminuje vydania 555 milionov Kčs proti 555,6 milionom za r. 1929. Príjmy pre tento rezort sú očakávané 7.420,6 milionov, takže robia 78,7 % všetkých státnych príjmov a je nimi kryté 79,2 % všetkých státnych vydaní. K posúdeniu zaťaženia poplatníctva a k srovnaniu, odkiaľ pramení najviac príjmov pre ministerstvo financií, poslúži nasledujúca informačná tabulka:

Z tejto tabulky monžo veľmi ľahko poznať, kde je základ státnych prímov a kto na ne prispieva najviac. Podľa svojich výnosov nasledujú za sebou spotrebné dane, poplatky, clá, daň obratová, prepychová a daň dochodková.

Z daní spotrebných najvýnosnejšia pre stát je daň z cukru, ktorá je preliminovaná na 620 miliona Kčs oproti 596 milionom Kčs roku minulého. Tiež daň z liehu, robiaca 421 miliona Kčs, je pre stát veľmi výnosná; očakáva sa pri nej zvýšenie o 10 milionov Kčs oproti laňsku.

Na poplatkoch participujú najviac poplatky správné, ktoré robia 794,9 milionov Kčs, za nimi nasledjú dopravné dane železničné, z ktorých úhrnnej výšky 760 milionov Kčs je pre ministerstvo financií preliminované 422 milionov Kčs. Tiež u daní obratovej a prepychovej s príslušenstvom sa očakáva v r. 1930 zvýšenie výnosu o 70,2 miliona Kčs.

Naproti tomu je snížené zaťaženie poplatníctva v obore dani priamych v celku o 150,5 milionov Kčs, čo robí približne 9 % z minuloročnej výšky 1.747,9 milionov Kčs. Tento zjav skutočne veľmi vítaný zapríčinily sadzby podľa zákona č. 76/27.

S vďakou treba sa tu zmieniť o porozumení ministerstva financií pre ťažký existenčný boj drobného zemedelca, zhoršený v r. 1929 ešte značnými živelnými pohromami; toto porozumenie prejavil menovaný rezort vydaním pokynov, aby poplatníkom, postihnutým živelnými katastrofami, boly poskytované platebné úľavy.

Rezort ministerstva financií má prirodzenie veľmi doležitú a rozsiahlu činnosť.

Veľmi doležitý úkol ministerstva financií spočíva v pečlivosti o to, aby náš stát bol vradený do svetovej finančnej a hospodárskej sústavy a aby bola udržaná stabilita našej meny v pomere k t. zv. menám stálym.

Aj v tomto smere je snaha ministerstva financií pri účinnej súčinnosti Národnej banky československej korunovaná zdarom, a možno hneď pripomenúť, že finančná základňa, ktorú našej republike položil prvý minister financií, osvedčila sa jako pevný oporný bod celej našej dosavádnej finančnej politiky, ktorej sa podarilo našu menu dokonale stabilizovať.

Ako veľmi doležitý čin treba zaznačiť opatrenie Stáleho výboru o konečnej úprave našej meny, ktorej základ, t. j. československá koruna, bola uvedená do priameho pomeru k zlatu (1 Kčs = 44,58 miligramov rýdzeho zlata). Zlaté krytie včetne plnohodnotných devíz robila k 23./XII. 1929 39,3 %. Státovkový dlh so svojej povodnej výšky 10.189,9 milionov Kčs bol splatený do zostatku 3.774,4 milionov Kčs, vykázaného národnou bankou ku dňu 23./XII. 1929.

Celkový vývoj našich finančných pomerov opravňuje k dovere, že po stránke finančnej a menovej sú našej republike položené pevné základy k ďalšiemu hospodárskemu rozkvetu.

Potreba všeobecnej pokladničnej správy je preliminovaná 2.344 milionami Kčs oproti 2.564 milionom na r. 1929. Ako novinku treba uviesť, že tohoto roku nezaraďuje sa do vydaní 25 % výnosu z dopravných daní, ktorou čiastkou prispievala v minulých rokoch státna správa státnym železniciam. Vo vnútornom rozpočte sú vykázané niektoré zvýšenia, ako na príklad pri výlohách na šekové pokračovanie je zvýšenie 1 milion Kčs alebo pri nákladkoch na úpravu systemizovaných služobných miest, ktorej položky v minulom rozpočte nebolo. Naproti tomu sa značne snižujú potreby pri iných tituloch, najmä pri titule "mena" o 8,3 miliona Kčs. Tiež "príspevok státnej správy na úhradu státneho dlhu" vykazuje sníženie 27,2 miliona Kčs; celkom vymizol úver na podpory Čechoslovákom z Ruska.

Príjmy preliminované čiastkou 1.523 milionov Kčs vykazujú oproti r. 1929 sníženie o 67,4 milionov Kčs, zapríčinené očakávaným poklesom vynosu pohnuteľného státneho majetku. Určité zvýšenie príjmov možno očakávať z účasti státu na predaji zdaneného liehu. (9,8 mil. Kčs.)

Kontrolu státneho hospodárenia obstarávajúci Najvyšší účetný kontrolný úrad zvyšuje potrebu na r. 1930 o 0,8 miliona Kčs na úhrnnú summu 6,2 miliona Kčs. Na tomto zvýšení participujú jednak prirodzene stúpajúce osobné nákladky a síce čiastkou 0,2 miliona Kčs, jednak vedné nákladky skoro 0,6 miliona Kčs, ktoré sú zapríčinené sťahovacími trovami a výdavkami na nájomné. Príjmy nie sú opätovne preliminované žiadné.

Činnosť Najvyššieho účetného kontrolného úradu javí sa dozorom nad hospodárením státnej správy, ďalej dozorom nad hospodárením fondov a konečne dozorom nad prevádzaním rozpočtov.

O funkcii dozorčieho úradu dozvedáme sa jednak z mesačných prehľadov o stave jednotlivých úverov rozpočtu, jednak z výkazov o skutočných státnych príjmoch.

Za vynikajúcu činnosť vo včasnom predkladaní státnych uzávierok treba úradu znovu poďakovat.

Saldo státnych podnikov vo všeobecnej pokladničnej správe, t. j. príspevok odvádzaný podnikmi státu ako ich majetníkovi, robí v r. 1930 1.204 milionov oproti 1.258,3 minulého roku. Značí to tedy sníženie o 54 milionov Kčs oproti sníženiu minuloročnému 44 milionov Kčs.

Na celkovom výnose participujú:

1. Tabaková režia odvádza stánej pokladnici 1.138 milionov Kčs, tedy o 102 milionov viacej ako v r. 1929. Celkové príjmy tohoto státneho podniku robia 2.179,2 milionov Kčs, všetky vydania 1.016,1 miliona Kčs.
2. Státna loteria, ktorá podobne jako tabaková režia patrí do posobnosti ministerstva financií, prispieva státnej pokladnici 29,5 milionami Kčs oproti 33,8 milionom v roku minulom. Úhrn príjmov sprevádzacieho rozpočtu presahuje čiastku 126 milionov Kčs.
3. Státna mincovňa v Kremnici odvádza státnej pokladnici 2 miliony Kčs a krem toho dotuje z rýdzeho zisku fondy čiastkou 0,6 miliona Kčs. Príjmy tohoto podniku sú preliminované čiastkou 10 milionov Kčs.
4. Vydania sprevádzacieho rozpočtu Československej pošty robia 1.585,6 milionov Kčs. Preliminované výdavky investičného rozpočtu v čiastke 243,5 milionov Kčs sú kryté jednak vlastnými prostriedkami, jednak podielom zo sprevádzacieho zisku.
5. U Československých státnych železníc robí konečný zvyšok 148,4 milionov Kčs, pri čom celá potreba rozpočtu je krytá príjmami toho istého rezortu. Potreba investičného rozpočtu vo výške 543,2 milionov Kčs je krytá podielom zo sprevádzacieho zisku, vlastnými prostriedkamia doplňkom podielu na dopravných daniach.
6. Státné lesy a statky odvádzajú tohoto roku 30 milionov Kčs práve tak ako minulého roku. Na splátky investičných dlhov Státnemu pozemkovému úradu si ponechávajú 23,2 milionov, na úhradu investícií 31,5 milionov, takže úhrnný zvyšok je očakávaný v čiastke 84,8 milionov Kčs.
7. Uhřiněveský školný závod, ktorý má 320.000 Kčs zvyšoku, ponecháva si 200.000 Kčs na úhradu investícií a ostatok, t. j. 120.000 Kčs, odvádza státnej správe.
8. Školný závod zemedelský v Dečíne-Libverde neodvádza tentoraz státnej správe nič, ponechávajúc si opätne celý zvyšok 55.000 Kčs na úhradu investícií.
9. Státne baňské a hutnícke závody, ktoré patria do posobnosti ministerstva verejných prác, odvádzajú 5,1 miliona Kčs. Ostatok zvyšku ponechávajú si k úhrade investícií.
10. Vojenská továreň na lietadlá spotrebuje celý zvyšok na úhradu investícií.
11. Vojenské lesné podniky neodvádzajú státnej správe taktiež nič, ponechávajúc si celý zvyšok vo výške 6,8 miliona Kčs k úhrade investícií.

Cieľom lepšieho prehľadu, od ktorých státnych podnikov dostáva státna pokladnica najväčšie prídely, prinášame tabulku, udávajúcu v procentoch z celkovej summy odvedených zvyškov, aká je účasť jednotlivých podnikov:

Tak ako predtým aj na rok 1930 zostáva pre stát najvýnosnejším podnikom tabaková režia, predstihujúc uvedeným podielom zo svojho zvyšku ďaleko všetky ostatné státné podniky.

Iné dva obrovské podniky, pošty a železnica, tentoraz nič neodvádzajú následkom vlastných podstatných investicií.

Státné železnice utrpely minuloročnými mrazmi a maly veľké škody na sprevádzacom materiále, ktorý musí byť nákladnými investíciami opravovaný. Sprevádzacia dľžka trati robila k 31. XII 1928 11.128,603 km železníc státnych okrem 2.304,908 km železníc v státnom sprevádzaní.

Veľmi potešiteľným zjavom je stúpajúca tendencia výkonu služby. V r. 1928 zlepšil sa výkon v strojových kilometroch o 4,9 % oproti r. 1927 a priemerný výkon jednoho prideleného stroja o 4,33 %.

Státné železnice sú podnikom, ktorý opravdu začína uplatňovať zásady hospodárskej racionalizácie. Robia tak menovite: 1. zvyšovaním výkonu stroja, 2. snižovaním spotreby kuriva a mazadiel, 3. úsporami na čase i materiále. V poslednej dobe prevádza sa usilovne motorizácia miestnych železníc a elektrizácia provozu.

Pomerné zvýšenie oproti r. 1929 o 145,3 miliony Kčs vykazuje podiel samosprávnych sväzkov a fondov na státnych daniach, dávkach a poplatkoch, vynímajúc státny silničný fond, ktorý vykazuje zvýšenie o 47 milionov Kčs.

Celkový podiel sväzkov je 1.339,5 milionov, podiel silničného fondu 137 milionov.

Na učitelské platy je tohoto roku venované 800 milionov proti minuloročným 100 milionom Kčs a táto položka súčasne s prídelom podľa zákona o novej úprave finančného hospodárstva sväzkov územnej samosprávy je krytá podielom na dani z obratu a dani prepychovej.

Podiel na výnose dane domovnej robí 111,5 milionov so zvýšením o 17 milionov Kčs. Prirážka k spotrebnej a výrobnej dávke z liehu 54,6 milionov Kčs vykazuje nepatrné zvýšenie.

Je opravdu nezbytné vyriešiť defenitívne finančný základ hospodárstva nútených územných sväzkov. V dennej tlači bolo nedávno správe poukázané na to, že by bolo krajne nebezpečné ponechať okresy a obce bez elementárne potrebných zdrojov hospodárskej existencie. Následkom nedostatočnej alimentácie vyrovnávacích fondov zemských staly sa tieto fondy sanačnými, ktoré pri najlepšej vôli nemôžu plniť funkciu určenú im zákonom. Vyrovnávacie fondy podľa terajšej praxe naskrze nemožu vyrovnávať rozdiel jednotlivých územných sväzkov cieľom uplatnenia sociálne-ekonomických zásad vo vedení státu, ale v celom rade posobia práve opačne. Osobitné prevedenie § 20 zákona č. 77 odsudzuje veľký počet práve najpotrebnejších územných sväzkov k úplnej stagnácii ich činnosti. Ťažko sa prejavujú tieto dosledky menovite s hľadiska stavieb silničných, takže keby nebol terajší stav dohľadnej dobe upravený, bolo by tu skutočné nebezpečenstvo, že nebude splnený cieľ, ktorý má táto veľkorysá obrodná akcia.

Státny silničný fond vykazuje skutočných vydaní 343 miliony Kčs, pri čom 140 milionov Kčs bude hradené z pôžičky od Ústrednej sociálnej poisťovne.

Skutočné príjmy sú preliminované za r. 1930 čiastkou 1337 milionov Kčs, na ktorých má najväčší podiel daň z motorových vozidiel (53 mil.), ďalej clo na dovoz pneumatík (27 mil.), podiel na cle z dovozu minerálnych olejov (26 mil.) a podiel na poplatkoch za povolenie k dovozu minerálnych olejov (24 mil.).

Od silničného fondu čakáme podstatné výsledky úmerne k veľkým zdrojom daným mu k dispozícii. Bude iset treba ísť ďalej v systematičnosti jeho využívania tak, ako bolo v posledných úradných prejavoch uvedené.

Správa státneho dlhu vyžaduje na rok 1930 vydania nižšie o 44,3 milionov Kčs a príjmy nižšie o tú istú čiastku. V celku sú vydania preliminované čiastkou 2.175,630.928 Kčs.

Stav dlhu, o ktorom radostne konstratujeme, že sa spláca, je tento: 1. Vnútorný státny dlh 25.710,2 milionov Kčs, 2. Zahraničný 6.623,3 milionov Kčs, 3. Státovkový 3.900 milionov Kčs, takže pri dlhu 36.233,5 milionov Kčs zaplatíme roku 1930 na úrok 1.644,1 milionov, na úmor 517 milionov.