Úhrada potreby správy státneho dlhu je krytá z najväčšej časti všeobecnou pokladničnou správou (1.831,1 milionov Kčs) a státnymi podnikmi (358,8 milionov Kčs).

Pokračujúca konzolidácia vnútorných hospodárskych pomerov dovoluje nám postupné odbremeňovanie, čím dospievame k pozvolnému osamostatňovaniu od ťaživých dlžobných záväzkov.

Státnej správe možno vysloviť vďaku, že založila svoju finančnú politiku na takých základoch, ktoré utužujú dôveru cudziny v našu hospodársku budúcnosť a napriek tomu nezaťažujú daňovú únosnosť poplatníctva takým sposobom, že by bol tým zťažený hospodársky rozkvet státu.

Ak posudzujeme dielo, ktoré je stelesnené v predloženom státnom rozpočte, ak vážime čísla, reprezentujúce vydania státu, a čísla, ktoré sú státnymi príjmy, zároveň však výdavkami občanov státu, môžeme vysloviť presvedčenie, že toto váženie vypáli v celku priaznive. Položky výdavkové sú konstruované so zreteľom k nesnádzi, ako opatriť úhradu na každé nové, trebárs ako potrebné vydanie, poneváč toto zaopatrenie úhrady znamená vždy hlbšie siahnuť do vrecák poplatníkov a zvýšiť podiele, ktoré musia byť venované z autonomie jednotlivých hospodárstiev heteronomnej sfére. Niekoľkokrát spomenutý už charakter nášho státu dotklive prikazuje v rozvážnosť, ba úzkostlivosť pri spotrebe verejných statkov. Stát túto politiku prevádza v svojom najvlastnejšom záujme, keďže si posiluje základňu, na ktorej je celé jeho hospodárstvo budované.

Treba s vďakou kvitovať toto úsilie doplnené skutočnosťou, že vedúci politickí i hospodárskí činitelia nášho státu chápu, že do tohoto základného pomeru, t. j. pomeru autonomie súkromných hospodárstiev k heteronomii hospodárstiev nútených sväzkov sociálnych (predovšetkým státu) nutno vniesť systém, založený na vecnom, vedecky zdovodnenom soskupení složiek a vplyvov.

Mám tu na mysli hospodársky plán státu, plán založený nielen na skutočnostiach prameniacich z vnútra hospodárskych podkladov, ale tiež s hľadiska zapnutia našej republiky do hospodárskej súčinnosti novej Europy. Tento hospodársky plán dá nám tiež podklad pre rozhodnutie o definitívnych tendenciach, ktoré určíme jako vedúce jednotlivým složkám nášho státneho rozpočtu.

Je potešiteľné k tomu konstatovať aj skutočnosť, že podľa odhadu finančnej správy máme tiež zabezpečenú rezervu nosnosti nášho národného hospodárstva v tom, že máme na päť miliárd daňových nedoplatkov (s dávkou z majetku vyše 7 miliard Kčs). Táto skutečnosť, iste nemálo potešujúca, akosi utvrdzuje optimistické očakávanie, ktoré bolo viacrazy nadhodené o vývoji hospodárstva státu.

Závažným nedostatkom, o ktorom je vhodné v závere sa zmieniť, je doterajšia neupravenosť v niektorých pomeroch daňových, ktorá napriek veľkému úsiliu státnej finančnej správy nebola dosiaľ odstránená. Ide však i tu o rýchlu premenu, ktorá speje k zavedeniu úplného poriadku aj v tomto obore. Uzavieram svoju zprávu s opätrným presvedčením o plnej hospodárskej životaschopnosti státu a konstatovaním, iste vecne podloženým, že vláda je si povedomá svojej povinnosti, nikdy rozpočtom neprepnúť rámec únosnosti súkromných hospodárstiev, ale byť strážcom a posilovateľom všetkých predpokladov hospodárskej vitality státu.

Po prejednání rozpočtu a všetkých jeho kapitol a skupin s prílohami a finančným zákonom bol tento rozpočet v schodzi rozpočtového výboru dňa 28. marca schválený vo znení prijatom snemovňou poslaneckou a rozpočtový výbor si dovoľuje navrhnúť, aby rozpočet tento na rok 1930 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tlačiva 125 sen.

Ďalej navrhuje rozpočtový výbor, aby slávny senát schválil rezolucie dolu odtisknuté.

V Prahe, dňa 28. marca 1930.

Dr. J. Karas v. r.,
predseda.

Kornel Stodola, v. r.,
hlavný zpravodaj.

Ke kapitole 4.

I.

Vláda sa vyzýva, aby urýchlene zjednala platnosť úmluve s Maďarskom, týkajúcej sa poštovej sporiteľne v Budapešti, aby tak čím skor sa mohli čsl. vkladateľom ich úspory, tam sa nachodiace, vyplatiť.

II.

Ministerstvo zahraničia se vyzýva, aby šoférom, stojacím v službe čsl. vyslanectví alebo konsulatov, pokiaľ sú čsl. príslušníkmi, umožnilo sa byť dobrovoľnými členmi Všeobecného pensijného ústavu v Čsl. republike.

III.

Ministerstvo zahraničných vecí sa vyzýva, aby svojích smluvných zamestnancov v zahraničných našich legaciích, pokiaľ sú príslušníkmi Čsl. republiky, umožnilo poistiť v Sociálnej poistovne v Československu.

IV.

Nedostatek zkoušeného učitelstva na školách měšťanských žádá neodkladné řešení. Nechť ministerstvo školství a nár. osvěty umožní celoroční vysokoškolské kursy pro kandidáty učitelství na měšť. školách poskytnutím dostatečné subvence kursům stávajícím v Praze a Brně a zřízením vysokoškolských kursů v Bratislavě a poskytnutím dovolené jejich frekventantům na 10 měsíců s podmínkou, že vykonají zkoušku do dvou let po ukončení kursu.

V.

Ministerstvo školství a nár. osvěty nechť znovu upraví zkušební řád pro zkoušky způsobilosti vyučovati na školách měšťanských a nechť jej doplní ustanovením o čtvrté zkušební skupině, do níž pojme tělesnou výchovu.

VI.

Vláda se vyzývá, aby v době co nejkratší vyřešila t. zv. slovenskou výhodu také pro učitelstvo škol národních, a to týmž způsobem, jako se stalo u profesorstva škol středních.

VII.

Ministerstvu školství a národní osvěty se ukládá, aby se postaralo o brzké provedení zákona ze dne 24. července 1919, Sb. z. a n. č. 460, podle něhož měla býti vypravena vysoká škola zemědělská v Brně se všemi ústavy, zejména s demonstračním statkem, školním revírem a pokusnými poli, nejdéle do konce roku 1930 a v téže době měla býti umístěna ve vlastních účelných budovách.

VIII.

Ministerstvá zemedelstva, sociálnej pečlivosti a verejného zdravotnictva a telesnej výchovy sa vyzývajú, aby zo svojích rozpočtových prebytkov venovaly vydatnejšie obnosy na dostavanie slobodárne v Bratislave, ktorej hlavným účelom je, byť útulkom pre robotníctvo cestujúce na sezonné poľnohospodárske práce do cudziny a odtiaľ sa zase vracajúce.

IX.

Vláda se vyzývá, aby s předchozí dohodou dělnických úrazových pojišťoven a dělnických odborových organisací a plným urychlením připravila novelisaci zákona o úrazovém dělnickém pojištění, aby nároky starodůchodců byly uvedeny na drahotní a měnovou úroveň současné doby.

X.

Vláda se vyzývá, aby zapůsobila k tomu, aby živnostenská inspekce byla náležitě doplněna úřednickými silami v zájmu ochrany a bezpečnosti dělnictva.

XI.

Vládě se ukládá, aby se vším urychlením předložena byla osnova samostatného zákona o chorobinecké péči.

XII.

Ministerstvu zdravotnictví se ukládá, aby co nejdříve ve smyslu zákona provedlo sestátnění všeobecné nemocnice v Praze.