Mert az ― szerιny vιleményem szerint ― igazságtalan, hogy 10 évig szerzödéses tanári viszonyban elföltött szolgálatom 17 százalékosnak vétessék és hozzáadassék a magyar nyugdiyamhoz, holott a csszl. szolgálatban számbelileg több volt a a fizetésem, amennyiben a pénznek vásárló ereje csökkent. A vonatkozó rendelkezések ilyen helyfelen magyarázatával és a csszl. szolgálatom összekeverésével a k. referátus kétrszeresen kárositott meg, mivel a) nem folyósitotta 1922.-töl a három évenként automatikusan emelkedö fizetésemet, bár rendes rangsorba voltam beosztva, vagyis ténylegesen élvezett fizetésem szolgálatom ideje alatt nem emelkedett, s mivel, b). 1919. okt. 1.-töl, illetve a trianoni békekötés ratifikálása napjától járó nyugdijamat sem folyósitotta, ettöl is elestem, holott ezen idöre vagy mint pragmatkális tanárnak rendes fizetést kellett volna élveznem, vagy mint át nem vett tanárnak nyugdijat. ― Ekkιnt tehát kétszeres anyagi károsodás ért.
A miniszterium ― elottem ismeretlen okbσl ― nem tartott méltónak arra, hogy tiz évi szerzödéses tanári szolgálatom dacára kinevezzen végleges tanárrá, s igy tiz évi szolgálati idövel én vagyok az egyetlen magyar nemzetiségű tanár Szlovenszkón, aki nem tud hozzájutni az öt megilletö rendes nyugdijhoz.
A demokratikus köztársaság böles iskolai vezetöségétöl kérem ügyem méltányos és igazságos elintézését.
Kiváló tisztelettel: Losoncz, 1933. márc. 28.-án.
Scherer Lajos, elbocsátott tanár.«
Miniszter Úr!
A fentiek figyelembe vételével, s annak hozzáadásával, hogy Scherer Lajos tanár kálvária-járása nemcsak az egyént sérti, de sérti a magyar nemzéti kisebbség biztositott jogait is, amennyiben az Alkotmánylevél 128. §-ába is ütközik s nevezett tanárt magyar nemzetisége miatt elütötte a végleges tanári alkalmaztatástól és igy érzékenyen megkárositotta. Nézetünk szerint Scherer Lajos tanárral a legnagyobb fokú igazságtalanság történt, mikor öt tiz évi szolgálát után elbocsátották a szolgálatbót minden megokolás nélkül s őt öregségére valóságos éhbérre kárhoztatták, holott Szlovenszkón 31 éven, át becsületes kulturmunkát végzett; ezért tisztelettel kérdjük:
1.) hajlandó-e a Miniszter Úr Scherer Lajos tanár ügyét alapos revizió alá venni, s a forma-jog feszegetése helyett a méltányosság alapjára helyezkedve, neki igazságot szolgáltatni?
2.) hajlandó-e a Miniszter Úr ― bár tiszteljük diszkrecionális jogát ― utólag elrendelni Scherer Lajos tanári müködésére vonatkozólag a legszigorúbb fegyelmi vizsgálatot, s ha bünös, megbüntetni, ha nem, neki igazságot szolgáltatni?
3.) hajlandó-e a Miniszter Úr a tiz évi szerzödéses szolgálati idö beszámitásával Scherer Lajosnak sürgös intézkedéssel oly nyugdijat biztositani, mely őt tanártársaival egyforma elbánásban részesiti, akikkel egyforma és egyenlö munkát végzett, s öt tanárt meg nem illetö anyagi nyomorából kiemelni?
Prága, 1933. április 15.
Dr. Szilassy,
dr. Korláth, Kreibich, Tichi, Keresztury, Köhler, Richter, Eichhorn, Wenzel, Füssy, dr. Jesser.
1063/3.
Interpelácia
sen. Janíka, dr Budayho a spol.
na pána ministra vnútra
o straníckom úradovaní okresného náčelníka v Michalovciach. (Zemplín).
Obec Oreské (okres Michalovce) mal tri komplexy hory, a síce: 1. Breinky 33 kat. jutár; 2. igmundovec 52 kat. jutár; 3. Čikot-hôrka 15 kat. jutár. Tieto hory chceli jednotlivci premeni na ornú pôdu a za bývalého agrárneho starostu obce, bez úradného povolenia, horu Breinky celú a igmundovec polovicu vyrúbali a speňaili. Vedúci boli pp. Baran a Harilčák, tamejí rožníci. Pred časom chceli vyrúba aj tretiu horu zvanú Čikot-hôrka. Poneváč sa ale oproti takémuto protizákonnému pokračovaniu týchto žudí terají starosta Ján Kuma Melko postavil, keď toti výmenovaní dvaja gazdovia iadali od neho podpisanie na rúbanie hory tejto, ako aj u vyrúbaných dvoch hôr, tento podpis odoprel, ili títo k okresnému náčežníkovi Velgoovi do Michaloviec so alobou, e ob. starosta nechce da súhlas k vyrúbaniu týchto hôr.
Okresný náčežník na miesto toho, aby bol dal zavola starostu obce Melku, aby mu podal zprávu o stave veci, poslal mu cestou Havrilčáka a Barana svoju vizitku, na ktorej bolo napísané na jednej strane: tefan Velgo, okresný náčežník, Michalovce, na druhé strane ale: P. Starosta! Upozorňujem Vás, e nemôete odopre podpis na prehlásenie Jána Barana a spol. Jestli tak neučiníte, donútim Vás k tomu poriadkovou pokutou do 5000 Kč a budete zodpovedný za kodu. Mich. 11./XI. Velgo okr. náč.
Keďe starosta obce nechcel vzia za dávno vyrúbanú horu zodpovednos, ktorá bola ete za jeho predchodcu vyrúbaná, pokutoval ho okr. náčežník na 2000 Kč. Starosta je chudobný človek, otec 5. malých detí. Oproti vyrubenej pokute sa odvolal, lebo konajúc len svoju povinnos, necíti by vinným v tom, e odoprel podpísanie a potvrdenie iadosti o povolenie vyrúbania u dávno vyrúbanej hory. Okr. náčežník spravil ale aj druhú chybu v tej istej obci, keď pri osivovej akcii, ktorá bola sverená politickým úradom, bez vedomia starostu obce Melku dal pod rukou privrencom agrárnej strany 25 metrických centov penice, ktorú prevzal Havrilčák, dôvernik agrárnej strany, čo tento svojim podpisom, bez povolenia starostu obce, na prijímacej listine aj vlastnoručným podpisom potvrdil čím spáchal podvod. Toto sa stalo na priamý zásah okr. náčežníka Velgoa.
Z tejto príčiny pýtame sa p. ministra vnútra, či má vedomos o tom? či dá celú vec vyetri? a či je náklonný po zistení viny okr. náčelníka Velgoa a ostatných, ktorí sa v tejto veci previnili, pohna k zodpovednosti a vinníkov potresta? Tie či je náklonný nariadi okr. náčežníkovi Velgoovi, aby starostovi obce Melkovi dal zadosučínenie?
V Prahe, dňa 30. mája 1933.
Janík,
dr Buday, Janček, dr Krčméry, dr Kovalik, Rovňan, Volko, Ďurčanský, Thoř, Horák, Hancko, Sláma.
Překlad ad 1063/4.
Interpelácia
senátora Füssyho a druhov
ministrom vnútra, vecí zahraničných a financií
o hromadnom odnímaní cestovných pasov obyvatežom v Komárne.
Policajný komisariát v Komárne vo smysle § 7 zákona č. 55 1928 o cestovných pasoch rep. na základe prevádzajúceho nariadenia k zákonu o cestovných pasoch odňal, konfikoval veža obyvatežom v Komárne platné a riadne nadobudnuté cestovné pasy, rep. vyzval dotyčných písomne, aby svoje cestovné pasy do 24 hodín odviedli a to tým väčmi, lebo v opačnom prípade musela by policia tieto cestovné pasy odobra pouitím donucovacích prostriedkov. Rozhodnutie, ktorým sa cestovný pas konfikuje, vyslovuje síce, e proti nemu mono sa odvola k zemskému úradu v Bratislave, avak odvolanie nemá odkladného účinku a tedy cestovný pas treba nezbytne odvies.
Dôvodová čas policajných rozhodnutí, ktorými sa konfikácia cestovných pasov vyslovuje, dovoláva sa toho, e vlastník cestovného pasu podža sdelenia finančnej expozitúry v Komárne má značné daňové a iné verejné dloby, tak e »jeho odcestovaním do cudziny mohly by by silne ohroené záujmy tátu«. A preto ani odvolaniu nemono prizna odkladný účinok, lebo »vyaduje si toho naliehavý záujem.«
Viaza vydanie ceskovného pasu na podmienku, aby iadatež usporiadal vetky svoje verejné dlhy, je postupom samo o sebe protidemokratickým, ba protisociálnym, lebo veď takáto tátnická múdros koniec koncov obmedzuje právo občanov na vožný pohyb, čo snáď predsa len nesluí demokracii dnenej doby, zvláte uváime-li, e za predválečných »zhnilých, zpiatočnických« pomerov mohol človek ― vynímajúc Rusko ― precestova celú Evropu, ani niekto iadal od neho cestovný pas.
Avak ako iným mnohým poehnaniam demokracie, zvykli sme si i tomu, e na veža miestach musí gazda da si vystavi pas, jestlie iiel pracova na svoje pole pretínané novou tátnou hranicou, a aby mohol cestovný pas obdra, zvykol si tomu, aby svoje dane dal do poriadku a keď momentánne nemá peniaze, dá príslunú garanciu za svoje daňové nedoplatky, tak na pr. hytpotekárnu istotu.
Prax zavedená finančnou expozitúrou a policajným úradom v Komárne ničí vak i tieto práve zmienené malé úžavy, lebo z tejto praxe vychádza na javo, e finančným úradom nestačí u dnes hypotekárna istota, na ktorej mohly uverené dane vdy snadným spôsobom vydoby, ale e tu pomôe u len platenie hotovými peniazmi.
Avak riadne vydaný u cestovný pas, za ktorý strana zvláte zaplatila poplatok za úradný výkon, je nesporným a výlučným vlastníctvom strany a mohol by by strane odňatý len v tom prípade, ak by bolo sudcovským usnesením zistené, e dotyčný cestovného pasu zneuil alebo e k jeho nadobudnutiu pouil na pr. faloných dokladov. Treba k tomu vak neslýchaná blbos, aby niekto predpokladal, e odcestovaním strany do cudziny boly by váne ohroované záujmy tátu, lebo ako sme u vyie povedali, finančné záujmy tátu boly ete pred vydaním cestovného pasu zabezpečené viac ne treba, lebo ináče by ten ubohý smrtelník nedostal sa k cestovnému pasu.
Na základe uvedeného táeme sa pánov ministrov vnútra, vecí zahraničných a financií:
Či viete o tom, e policia v Komárne stále a hromadne konfikuje z vymyslených dôvodov cestovné pasy pokojných občanov?
Či ste ochotní ihneď zakroči, aby policia bez odkladu vrátila bezdôvodne konfikované cestovné pasy ich vlastníkom a aby proti policajnému úradníkovi, ktorý zrejme prekročil obor svojej pôsobnosti, bolo nariadené disciplinárné vyetrovanie?
V Prahe, dňa 23. maja 1933.
Füssy,
dr Korláth, Kreibich, Tichi, Teschner, Eichhorn, Richter, dr Szilassy, Keresztury, dr Jesser, Wenzel.
1063/4 (původní znění).
Interpelláció
Beadják Füssy szenátor és társai.
a belügy, külügy és pénzügyminiszter urakhoz,
komáromi lakosok utleveleinek tömeges bevonása tárgyában.
A komáromi rendőrbiztosság az 1928. évi 55. számu, az utelevelekről szóló törvény 7. paragrafusa értelmében, illetve az utlevéltörvény végrehajtási rendelete alapán számos komáromi lakos érvényes és szabályszerüen szerzett utlevelét elvette, elkobozta, illetve irásbelileg hivta fel az illetőket, hogy utlevelüket 24 órán belül szolgáltassák be, annál is inkább, mert ellenkező esetben a rendőrség kényszereszközök alkalmazásával volna kénytelen az utlevelet visszaszerezni. Az utlevelet elkobzó határozat kimondja ugyan, hogy az ellen a pozsonyi orságos hivatalhoz lehet felebbezni, a felebbezésnek azonban nincs halasztó hatálya, vagyis az utlevél okvetlen beszolgáltatandó.
Az utlevelek elkobzását kimondó rendőrségi határozatok indokolási része arra hivatkozik, hogy a komáromi pénzügyi expózitura közlése szerint az utlevél tulajdonosának jelentős adó és egyéb köztartozása van, ugy, hogy »külföldre való távozásával az államérdekek erősen veszélyeztetve lehetnének.« A felebbezésnek is azért nem adható meg a halasztó hatály, mert »ezt sürgős érdek követeli.«
Az utlevél kiadásának tényét ahhoz a feltételhez kötni, hogy a kérelmező hozza rendbe összes köztartozását, önmagában antidemokratikus, sőt antiszociális, mert hiszen az ilyen állambölesesség végeredményben a polgárok szabad mozgási jogát korlátozza, ami talán mégsem való a mai idők demokráciájába, különösen ha fontolóra vesszük, hogy a háboru előtti »korhadt, maradi« visszonyok között az ember egész Europát végig utazhatta ― Oroszország kivételével ― anélkül, hogy valaki is kérte volna az utlevelet.
De valamint a demokrácia sok más áldását, ugy azt is megszoktuk, hogy sok helyen a gazda utlevelet kénytelen váltani, ha az uj államhatár által kettészett birtckrészére dolgozni ment és hogy az utlevelet megkaphassa, megszoktuk, hogy adóinkat rendezzük vagy ha pillanatnyilag nincs pénzünk, ugy adótartozásainkra megfelelő garanciát nyujtsunk, igy például jelzálog biztosítékot.
A komáromi pénzügyigazgatósági kirendeltség és a komáromi remdőrség most bevezetett gyakorlatával azonban még az éppen említett kis enyhítést ís megsemmisíti, amennyiben ebből a gyakorlatból az tünik ki, hogy a pénzügyi hivataloknak most már nem elég a jelzálog biztosíték, amelynek alapján a hitelezett adókat mindig könnyü szerrel behajthatják, hanem most már csakis a készpénzfizetés segít.
De a már szabályszerüen kiadott utlevél, amelyért a fél külön megfizette a közigazgatási eljárási dijat, a fél kétségtelen és kizárólagos tulajdona s az csak abban az esetben volna tőle elvehető, ha birósági határozattal volna megállapítva, hogy az illető az utlevéllel visszaélt, avagy hogy az utlevél megszerzéséhez például hamis okmányokat hasanált fel. Hallatlan bárgyuság kell azonban annak föltételezéséhez, hogy a fél külföldre való távozásával aa államéndekek komolyan veszélyeztetve lehetének, mert mint fentebb mondottuk, az állam pénzügyi érdekei még az utlevél kiadása előtt a kelleténél jobban lettek bebiztosítva, különben a szegény halandó nem jutott volna utlevélhez.
Az előadottak alapján alulirottak kérdezik a belügy, külügy és pénzügyminiszter urakat:
Van-e tudomásuk arról, hogy a komáromi rendörség egyremásra tömegesen kobozza el békés polgárok utleveleit mondvacsinált ürügyekkel?
Hajlandó-e nyomban intézkedni, hogy az indokolatlanul elkobzott utleveleket a rendőrség tulajdonosaiknak haladéktalanul visszaszolgáltassa és hogy a hatáskörét nyilván tullépő rendőrtisztviselő ellen a fegyelmi vizsgálat elrendeltessék?
Prága, 1933. május 23.
Füssy,
dr. Korláth, Kreibich, Tichi, Teschner, Eichhorn, Richter, dr. Szilassy, Keresztury, dr. Jesser, Wenzel.
1063/5.
Interpelace
senátora Nedvěda a soudruhů
ministru spravedlnosti
ohledně zabavení pohlednice s obrazem senátora Ivana Lokoty.
Dal jsem svým nákladem vytisknouti několik tisíc kusů pohlednic s obrazem senátora Ivana Lokoty. Pohlednice jsou úplně nezávadné, senátor Ivan Lokota jest na nich vyobrazen a dole jest jediný nápis Ivan Lokota. Pohlednice neobsahuje ádná hesla výzev a vůbec ádného textu, take jest naprosto nepochopitelné, proč byla pohlednice zabavena. Jako důkaz přikládám toček, z něho jest viděti, e pohlednice jest úplně nezávadná.
Podepsaní táí se pana ministra spravedlnosti:
1) Jest panu ministru tento neslýchaný případ censurní prakse znám?
2) Jest pan ministr ochoten konfiskační nález, jako neodůvodněný a platným zákonům odporující, zruit?
3) Jest pan ministr ochoten učiniti opatření, aby takováto konfiskační prakse byla znemoněna.
V Praze dne 3. května 1933.
Nedvěd,
Kindl, Donda, Fídlík, Hlávka, Hajníková, Pilz, Langer, Haken, Mezö, Stejskalová, Kello, Vydrová, Mikulíček.