Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

 

III. volební období.

9. zasedání.

 

Tisk 1164.

 

Zpráva

rozpočtového výboru

 

o usnesení poslaneckej snemovne (tisk 1158)

 

k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej

a finančného zákona pre rok 1934.

 

Úvod.

 

Pán minister financií predkladá ku schváleniu štátny rozpočet na rok 1934, prejednaný už a schválený od poslaneckej snemovne. V tomto rozpočte, ktorý je výsledkom úpornej práce vlády a úspornej a kontrolnej parlamentnej komisie, preliminované sú celkové vý­davky sumou 7.630,665.720 Kč, príjmy sumou 7.631,839.990 Kč, tak že rozpočet ráta s pre­bytkom v sume 1,174.270 Kč. Vo svojom výklade pán minister financií zdôraznil, že pri sostavovaní rozpočtu bola vláda nesená snahou, aby rozsah štátneho hospodárstva odpove­dal stavu nášho národného hospodárstva. Vyzdvihujem uplatnenie tohoto názoru opätne iste v dôvodnom presvedčení, že sme ako odpovední zástupci ľudu všetci ochotní podporiť toto úsilie vlády, aby rovnováha štátneho hospodárstva bola nezlomnou zárukou štability všet­kých pilierov nášho hospodárskeho systému.

 

Rozpočet na rok 1934 bol sostavovaný v dobe, kde hospodárska depresia dolieha ne­úprosne a krute nielen na hospodárstva súkromné, ale - a to tým citeľnejšie - tiež na hospodárstvo štátné. Bol tedy rozpočet sostavovaný, ako pán minister financií zdôrazňoval, s krajnou opatrnosťou a úspornosťou vo všetkých smeroch, v znamení odriekania všetkých vrstiev obyvateľstva, pri čom ráta sa už s výsledkom obetí, ktoré musia byť prinesené. Snaha po docielení krajných úspor je tiež zrejmá zo sníženia rozpočtu na rok 1934 vo srov­naní s rozpočtami na roky predchádzajúce, lebo vykazuje výdavky o 1.001,872.050 Kč nižšie, než boly preliminované v rozpočte na r. 1933, a o 2.207,859.480 Kč nižšie, nežli boly preliminované v rozpočte na r. 1931. V tomto snížení preliminovaných výdavkov nie sú ešte zahrnuté úspory, docielené vo štátnych podnikoch, ktoré samy činia ďaľších 709,930.710 Kč. Sníženie preliminára štátnych výdavkov bolo ovšem vynútené tým, že ná­sledkom zhoršených hospodárskych pomerov poklesla poplatná sila obyvateľstva, a že cel­kové príjmy štátnej pokladne značne sa ztenčily, takže muselo byť v rozpočte počítané s týmito sníženými štátnymi príjmy, ktorých preliminár bol snížený oproti r. 1933 o 1.165,930.070 Kč.

 

Veríme, že týmto značným snížením bude vystihnutý pokles štátnych príjmov. Nelze totiž presne odhadovať výnos jednotlivých druhov týchto príjmov už preto, že pomery hospodárske stále sa menia, a že stále viac objavujú sa pasívné bilancie po­platných podnikov, tak že treba počítať s tým, že tiež výnos štátnych príjmov bude v r. 1934 klesať. Z tohoto dôvodu bolo treba prispôsobiť tiež štátné výdavky týmto sníženým príjmom a prípadne hľadať náhradné zdroje príjmov. Preto bolo treba prechodne prikročiť ku zvýšeniu daňovej sadzby niektorých daní priamych a nepriamych ale tiež zaviesť dávku z nového titulu (novo bola pojatá do rozpočtu vojenská taxa a to sumou 35 mil. Kč.).

 

O sostavovanie rozpočtu na r.1934 prejavuje sa živý záujem medzi všetkým občianstvom, menovite však medzi parlamentnými zástupcami ľudu. To bolo tiež pohnútkou, že roz­počet bol spracovaný za najužšej spolupráce parlamentnej úspornej a kontrolnej komisie, ktorá je orgánom parlamentu.

 

S hľadiska formálnych náležitostí zostáva finančný plán štátneho hos­podárstva pre r. 1934 verný osvedčenej už forme z rokov minulých. Po vecnej stránke je rozpočet napriek všetkým úsporným opatreniam, o ktorých som sa už čiastočne vopred zmienil, a ktoré podrobnejšie rozvedem va výklade o jednotlivých jeho kapitolách, naprosto úplný a svedčí o tom, že štátna správa úsporne snaží sa prispôsobiť sa hospodárskym pomerom, aby neodčerpávala produktívny kapitál súkromnému podnikaniu. Nie je treba znova zdôrazňovať, že vláda zamýšľa v započatom už snižovaní štátneho rozpočtu ďalej po­kračovať. K tomu pravda bude treba mimo iného previesť potrebnú racionalizáciu verejnej správy, ohlásenú vládou už pri prejednávaní rozpočtu na r. 1933. Že zdolanie tohoto tak palčivého úkolu, na ktorom vláda pracuje za najužšej spolupráce úspornej a kontrolnej parlamentnej komisie, nie je ľahké pri požiadavkách, ktoré sa so strany občianstva na štátnu administratívu kladú, nie je treba pripomínať.

 

Druhým nie menej obťažným úkolom bude, pokračovať v započatej už práci so zdolá­vaním trvajúcej hospodárskej krízy a s odpomáhaním nezamestnanosti, ktorá na naše ve­rejné hospodárstvo tak ťažko dolieha. Verím, že tiež toto úsilie vlády a povolaných čini­teľov povede ku kýženému cieľu, a že tedy rok 1934 prinesie aspoň prekonanie najhlbšieho bodu hospodárskej tiesne.

 

Rozbor všeobecných kriterií odsunujem do záveru. Podávam stručný priehľad jedno­tlivých kapitôl štátneho rozpočtu na dokazovanie správnosti uvedených tvrdzení.

Vo skupine I. "Vlastná štátna správa" boly výdavky štátneho rozpočtu snížené na r. 1934 oproti r. 1933 o celých 1.001 mil. Kč. Jestliže prirátame k tejto sume úspory, do­cielené vo skupine II. "štátne podniky" v celkovej sume asi 710 mil. Kč, činí celkové sní­ženie 1.711 mil. Kč.

 

Kapitola 1. Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky.

 

Celkové výdavky rozpočtu tejto kapitoly sú proti r. 1933 snížené o 1,085.700 Kč a činia 14,104.800 Kč. Snížené boly osobné a vecné výdavky kancelárie, počítajúc do toho správu zámku Lány.

 

Stavebné úpravy hradu boly obmedzené na najpotrebnejšie zaisťovacie a udržovacie práce. Štátny statok Lány vykazuje príjem 2,366.400 Kč, tedy o 235.500 Kč viac ako bolo preliminované na r. 1933, výdavky sumou 2,230.300 Kč, tedy rovnako tak o 160.600 Kč viac ako v r. 1933. Zvýšenie príjmov i výdavkov je odôvodnené prevzatím hospodárskeho lieho­varu do vlastného prevozu a rozšírením mliečneho hospodárenia. Potreba preliminovaných súm na penzie lesného personálu a na podpory robotníkom k práci neschopným je plno odôvodnená.

 

Kapitola 2. Zákonodarné sbory a kancelárie snemovieň.

 

Celkové výdavky snižujú sa na 37,268.500 Kč. Sú tedy o 983.800 Kč nižšie ako boly preliminované na r. 1933. Pri osobných výdavkoch činí sníženie 183.300 Kč, pri vecných výdavkoch 800.000 Kč.

Príjmy zákonodarných sborov a kancelárií snemovieň činia 192.000 Kč a nevykazujú tedy proti r. 1933 žiadnej zmeny.

 

Kapitola 3. Predsedníctvo ministerskej rady.

 

Predsedníctvo ministerskej rady vedľa svojej vysokej funkcie politickej stáva sa centrom snáh o zharmonizovanie záujmov všetkých odvetví hospodárskeho života. Toto do­cieľuje úzkou spoluprácou so štátnym úradom štatistickým.

Preliminované výdavky činia 38,098.900 Kč, a sú tedy o 2,115.300 Kč nižšie ako vý­davky preliminované na rok 1933. Úspory boly docielené vo výdavkoch osobných sumou 1,085.100 Kč a vo výdavkoch vecných sumou 1,030.200 Kč.

Do rozpočtu predsedníctva ministerskej rady pojatá bola Štátna tlačiareň, Úradné no­viny v Prahe a Bratislave a Československá tisková kancelária.

 

Pokles príjmov štátneho štatistického úradu činí 29.000 Kč. Význam a dôležitosť štát­neho štatistického úradu vyniká obzvlášte so stupňovanou potrebou regulujúcich zásahov verejnej moci. Tieto zásahy prirodzene vyžadujú si stále bezpečnejší a úplnejší kvantita­tívny obsah jednotlivých častí hospodárskeho denia.

 

Kapitola 4. Ministerstvo zahraničných vecí.

 

Celková potreba ministerstva zahraničných vecí bola proti r. 1933 znova snížená o 2,433.600 Kč a činí pre r. 1934 celkom 122,254.600 Kč. Príjmy sú preliminované sumou 6,080.000 Kč, t. j. sumou o 4 mil. Kč nižšou ako v r. 1933.

Pri tom sa postupovalo so všetkou opatrnosťou, aby pri obmedzovaní výdavkových položiek nebol ohrozený riadny chod našej zahraničnej služby. Ministerstvo vo svojích jed­naniach prejavovalo snahu o odstránenie hospodárskej krízy na poli obchodnej politiky s náležitým zreteľom na potreby nielen priemyslu a obchodu, ale tiež zemedelstva a tried konzumentských a v tejto snahe zasluhuje plnú podporu. So záujmom sledovalo tiež práce odzbrojovacej konferencie, ktorej zdarný výsledok znamenal by uvoľnenie položiek dosiaľ nezbytne potrebných pre obranu štátu. Je preto treba mať vždy na zreteli, aby snižovanie výdavkov pre zahraničnú službu bolo účelné. Na ministerstve zahraničných vecí je tiež, aby prevádzalo cieľavedomú zahraničnú propagandu.

 

Kapitola 5. Ministerstvo národnej obrany.

 

Napriek tomu, že medzinárodné pomery donucujú nás ku krajnej opatrnosti a k tomu, aby sme boli vojensky riadne vyzbrojení, docielené bolo v rozpočte ministerstva národnej obrany na r. 1934 ďaľšieho sníženia proti r. 1933 v celkovej výške 25,303.470 Kč. Ceľkový rozpočet tedy činí 1.226,951.500 Kč, z ktorej sumy činia osobné výdavky 607,573.800 Kč, vecné výdavky 619,377.700 Kč. Osobné výdavky tohoto rozpočtu vykazujú tedy oproti r. 1933 zvýšenie o 31,874.400 Kč, vecné výdavky však sníženie o 57,177.870 Kč.

 

Rozpočet ústrednej správy ministerstva národnej obrany nedoznal oproti r. 1933 žiadnych podstatných zmien. V rozpočte vlastnej národnej obrany (armády) prejavuje sa zvýšenie osobných výdavkov, ktoré je odôvodnené predovšetkým tým, že vojenská správa považuje za potrebné povolať v r. 1934 na cvičenie vo zbrani všetky v tom roku povinné vojenské osoby v zálohe, a usporiadať obvyklé záverečné cvičenia, čo v r. 1933 bolo z dô­vodov úsporných značne obmedzované. Z toho dôvodu bolo tiež treba zvýšiť položku na odev, výstroj a lôžka, a to o sumu 1,976.600 Kč. Úspor bolo docielené vo výdavkoch na naturálie v sume 24,192.000 Kč, na automobilníctvo v sume 996.000 Kč, na strelivo a vý­bušiny v sume 17,445.100 Kč, na dopravné a cestovné výdavky v sume 3,060.600 Kč. Zvláštneho povšimnutia zasluhuje, že tiež vo výdavkoch na letectvo sa docielilo pomerne veľmi značných úspor, a to v sume 23,683.400 Kč, napriek tomu, že moderné a dokonalé vyzbrojenie vojenského letectva je príkazom doby. Bolo by si priať, aby aspoň nabudúce mohlo byť vojenské letectvo ušetrené úspor a aby naopak naň v budúcich rozpočtoch pa­mätovalo sa zvýšenými sumami.

 

Príjmy ministerstva národnej obrany sú rozpočítané sumou 9,197.300 Kč, tedy sumou takmer o 2 mil. Kč nižšou oproti r. 1933, čo lzä odôvodniť stálym poklesom cien, ktorých vojenská správa docieľuje za opotrebované zbrane a súčiastky.

 

Kapitola 6. Ministerstvo vnútra.

 

Celkové rozpočítané výdavky ministerstva vnútra činia 657,121.000 Kč, tedy o 10,666.700 Kč viac než ako robil preliminár týchto výdavkov na r. 1933. Príjmy tohoto ministerstva sú preliminované iba sumou 6,083.320 Kč, tedy sumou o 13,320.480 Kč nižšou než boly rozpočítané na r. 1933.

 

Osobné výdavky tohoto ministerstva boly zvýšené proti r. 1933 o 12,886.300 Kč a činia celkom 550,715.500 Kč. Zvýšenie týchto výdavkov prejavuje sa predovšetkým pre­vzatím služby protiúžerovej, ktorej osobné náklady činia 2,941.300 Kč, kým v r. 1933 táto položka nebola do rozpočtu pojatá, jednak zvýšenými náklady na orgány bezpečnostnej služby, ktoré vykazujú u položky "Policajné úrady a orgány" zvýšenie o 1,643.400 Kč, u položky "četníctvo" zvýšenie a 8,275.100 Kč.

Sníženie rozpočítaných príjmov u tohoto ministerstva prejavuje sa u položky "Poli­cajné úrady a orgány", a to v celkovej sume 13,751.600 Kč.

 

Rozsiahla kompetencia ministerstva vnútra, sverená mu zákonami, prejavuje sa me­novite vo službe hospodársko-správnej a bezpečnostnej. Ministerstvo toto je však tiež dôle­žitým činiteľom v príprave nových zákonov. Pôsobnosť jeho stále sa rozširuje novými zá­kony, ktorými prenášajú sa na podriadené jemu úrady stále nové úkoly. V zjednodušení štátnej administratívy boly urobené už prvé kroky. Čerpáme z nich nádej, že tento tak dôležitý úkol napriek veľkým nesnádzam predsa bude len s úspechom riešený.

 

Kapitola 7. Ministerstvo spravedlnosti s Najvyšším súdom.

 

Celkový rozpočet tejto kapitoly vykazuje výdavky v sume 285,794.900 Kč, tedy o 4,266.300 Kč menej ako rozpočet na rok 1933. Príjmy tejto kapitoly sú rozpočítané sumou 12,177.600 Kč, tedy sumou o 582.600 Kč nižšou ako za r. 1933. Prejavuje sa tedy ďaľšia úsporná tendencia štátneho hospodárenia i v rozpočte ministerstva spravedlnosti. Legislatívna činnosť tohoto ministerstva prejavila sa v celom rade vydaných zákonov, ktoré maly za účel zjednodušenie súdnictva a lepšie jeho organizovanie. Pracuje sa stále na osnove občianskeho zákoníka, ako aj na ďaľších zmenách zákona trestného. Vzrast agendy súdov, menovite agendy civilnej a exekučnej vynútil si tiež čiastočné rozmno­ženie sudcovských síl. Týmto však nebolo plno odpomožené značnému preťaženiu sudcov. Doporučovalo by sa, aby v budúcich rokoch v záujme bezpečnosti osobnej i majetkovej a v záujme vykonávania práva bolo ministerstvo spravedlnosti ušetrené aspoň z časti úsporných opatření.

 

Kapitola 8. Ministerstvo pre sjednotenie zákonov a organizácie správy.

 

Výdavky tejto kapitoly pojaté sú do rozpočtu sumou 1,799.600 Kč, tedy o 176.600 Kč menšou než v r. 1933.

 

Kapitola 9. Najvyšší správny súd a Volebný súd.

 

Celkové výdavky preliminované sú sumou 6,075.200 Kč, tedy o 86.400 Kč menšou ako v r. 1933. Príjmy sú preliminované rovnakou sumou ako v r. 1933, a to sumou 64.000 Kč. Stále vzrastajúca agenda tohoto súdu javí sa najlepšie v počte došlých sťažností. V r. 1932 došlo celkom o 712 sťažností viac než v r. 1931. Tiež v r. 1933 vykazuje najvyšší správny súd stále stúpajúci počet sťažností, takže ani pri plnom obsadení systemizovaného stavu sudcovského personálu tohoto súdu nebolo by možné agendu zdolať. Bolo by preto treba dbať toho, aby tu bola hľadaná možnosť nápravy.

 

Odvolávam sa len letmo na poznámky o predpokladoch sníženia agendy najvyššieho správneho súdu, ktoré som mal česť pridať ku zprávam z minulých rokov. Úsilie nápravné musí byť v tomto smere ďalej stupňované.