Kapitola 10. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

 

Celkové výdavky rozpočtu tohoto ministerstva na r. 1934, činia 925,409.600 Kč, tedy o 54,062.200 Kč menej než bolo preliminované na rok 1933. U osobných výdavkov činí sníženie 5,293.400 Kč, u výdavkov vecných 48,768.800 Kč. Príjmy sú preliminované na r. 1934 sumou 32,008.000 Kč, tedy proti r. 1933 sumou o 3,300.250 Kč menšou. Do roz­počtu tejto kapitoly sú rovnako tak ako v rozpočte na r. 1933 pojaté opäť Uhřiněvský školský závod zemedelský, ktorý preliminuje zisk v sume 125.000 Kč, z ktorého štátnej pokladni pripadne 5000 Kč, školský závod zemedelský v Děčíně-Libverde, ktorý prelimi­nuje schodok v sume 47.480 Kč, žabčický školský závod, ktorý preliminuje zisk v sume 54.100 Kč, z ktorého pripadne štátnej pokladni 48.000 Kč, a Kuřimský školský závod ze­medelský, ktorý preliminuje zisk 5000 Kč.

 

Rozpočtom ministerstva školstva a národnej osvety nie je však celkom vyčerpaný štátny náklad na školstvo, lebo treba prirátať ešte náklad na učiteľské platy v sume 925 milionov Kč, hradený z prídelu na dani z obratu, ďalej sumu 8,500.000 Kč určenú pre vybudovanie národného školstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorá bude poskytnutá z pôžičky práce, a konečne sumu 48,000.000 Kč, preliminovanú v rozpočte ministerstva verejných prác na školské stavby. Tým dochádzame k cifre takmer 2.000,000.000 Kč, ktorú sumu štát obracia priamo na školstvo. Značný vzrast počtu školou povinných detí na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vyvoláva potrebu zriaďovania nových škôl a otvárania nových tried, čo má v zápätí zvyšovanie osobných a vecných nákladov. Ťažká finančná situácia štátu však zťažuje plnenie úkolov v tomto smere.

 

Výdavky na účele náboženské preliminované sú sumou 907,793.500 Kč, tedy o 3,099.700 Kč menšou než na r. 1933.

 

Kapitola 11. Ministerstvo zemedelstva.

 

Celkové výdavky tohoto ministerstva na r. 1934 bez ústredného riaditeľstva štátnych lesov a statkov preliminujú sa sumou 182,345.100 Kč, takže preliminár týchto výdavkov vykazuje proti r. 1933 sníženie o 16,029.500 Kč, z ktorého pripadá na osobné výdavky 1,438.100 Kč a na vecné výdavky 14,591.400 Kč. Pri tom však treba pripomenúť, že do rozpočtu na r. 1934 tohoto ministerstva pojaté boly niektoré nové výdavky, vyplývajúce zo zákona alebo usnesenia vlády, ktoré činia 19,785.500 Kč, takže možno počítať s vlast­ným snížením rozpočtových výdavkov v sume 35,815.000 Kč.

 

Príjmy ministerstva zemedelstva sú preliminované sumou 9,514.500 Kč, tedy o 2,454.800 Kč nižšou než v r. 1933. Treba znova zdôrazniť, že práve v dobe terajšej vrcholnej zemedelskej krízy je treba venovať zemedelstvu zvláštnu pečlivosť, aby nebola podviazaná jeho poplatná a konzumentná schopnosť. Zemedelské školstvo plní riadne svoje poslanie, hoci by bolo treba ho v niektorých smeroch upraviť. Teraz však je treba prikročiť tiež k jeho rozšíreniu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, kde bude treba pri­členiť k zemedelskému školstvu tiež výskumníctvo a poradníctvo, aby sa tak tiež medzi zemedelcami slovenskými a podkarpatoruskými rozširoval technický pokrok zemedelskej výroby a jej odbytu.

 

Legislatívna činnosť ministerstva zemedelstva niesla sa hlavne k ochrane zemedelstva. Pozornosť zasluhuje tu zákon o odklade exekúcií proti zemedelcom, zákon o snížení úro- kovej miery a prípravy zákona o zemedelskom úvere.

Štátné lesy a statky. Ťažká finančná situácia tohoto podniku bola zapríči­nená poklesom cien produktov hlavných odvetví podnikového hospodárenia. Lesné hospo­dárstvo bolo postihnuté značným poklesom cien dreva, spôsobeným krízou odbytovou. Poľné hospodárstvo stáva sa pasívnym poklesom cien poľnohospodárskych produktov a toto zhoršenie nemôže byť vyvážené ani zvýšením reálnych výnosov ani snížením výrob­ných nákladov.

 

Krízou v lesníctve i v poľnom hospodárstve je postižené celé zemedelstvo. Na Slo­vensku a v Podkarpatskej Rusi je špecielne od lesného a drevárskeho hospodárstva odvislá existencia takmer ¹/₂ milionu osôb všade v hornatých krajoch a treba tedy zvlášte na tieto kraje brať mimoriadny zreteľ.

 

Kapitola 12. Štátny pozemkový úrad.

 

Výdavky tejto kapitoly preliminované sú sumou 16,422.600 Kč, tedy o sumu 3,647.500 Kč nižšou ako v r. 1933 a sú uhradené príjmami tejto kapitoly, preliminovanými rovnako sumou 16,422.600 Kč, tedy rovnako tak o 3,647.500 Kč nižšou ako na r. 1933 a plynúcimi z náhradového fondu štátneho pozemkového úradu. Pozemková reforma, veľkorysé to revolučné dielo, ktoré bolo už niekoľkokrát zhodnotené, nie je ešte skončené, menovite pokiaľ ide o stránku pozemnoknižnú, právnu, finančnú a úverovú. Vo východnej časti republiky zbýva ešte značná časť pozemkov nepridelených, a to ako pôdy zemedelskej pre drobných prídelcov, tak i pôdy lesnej pre samosprávu, ktorej treba však získanie lesnej pôdy tiež finančne umožniť.

 

Kapitola 13. Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.

 

Rozpočet výdavkov tohoto ministerstva na r. 1934 bol snížený oproti r. 1933 s 32,936.500 Kč na 29,226.600 Kč, tedy o 3,709.900 Kč. Osobné výdavky sú snížené o 55.200 Kč, vecné výdavky o 3,654.700 Kč. Úspor na vecných výdavkoch bolo docielené jednak krajným obmedzením všetkých potrieb administratívnych, jednak, a to z väčšej časti obmedzením výdavkov subvenčných.

 

Príjmy tejto kapitoly sú rozpočítané sumou 13,941.900 Kč. Ich pokles v sume 4,733.500 Kč odôvodňuje sa nižším výnosom poplatkov za dovozné a vývozné povolenia a poplatkov patentových.

 

Následkom prekotného klesania cien zemedelských produktov stáva sa akutným riešenie otázky cien priemyselných, prirodzene za nezbytného dbania možnosti a života­schopnosti tohoto výrobného odvetvia. Rovnako tak akútnou zostáva otázka obnovenia vývozu, nezbytného pre oživenie zamestnanosti a pre zachovanie životnej úrovne najširších vrstiev.

 

Problémom vysokej aktuálnosti stalo sa hospodársko-politické dohodnutie medzi hlav­nými výrobnými odvetviami, t. j. priemyslom a zemedelstvom, ktoré dohodnutie je nezbytným predpokladom pre riešenie otázok obchodno-politických.

Apelujem tu na nezbytný zreteľ k špeciálnym pomerom Slovenska a Podkarpatskej Rusi, zemí, v ktorých ich vývojových možností musí sa v záujme hospodárskej sily štátu čo najviac užiť. Dohodu o vzájomnej spolupráci považujem za neodkladný príkaz súčasných hospodárskych tendencií.

 

Kapitola 14. Ministerstvo verejných prác.

 

Výdavky sú preliminované na r. 1934 celkovou sumou 439,487.900 Kč, tedy o 127,981.000 Kč menšou ako v rozpočte na r. 1933. Z preliminovaných výdavkov činia riadné výdavky 208,428.700 Kč, mimoriadné výdavky 231,059.200 Kč. Na osobné výdavky pripadá z celkovej sumy výdavkov tejto kapitoly 91,376.300 Kč, na vecné výdavky 348,111.600 Kč. Sníženie riadnych výdavkov oproti r. 1933 činí 38,637.300 Kč, mimoriad­nych výdavkov 89,343.700 Kč. Sníženie osobných výdavkov prejavuje sa sumou 598.000 Kč, vecných výdavkov sumou 127,383.000 Kč.

 

 

Úsporná tendencia pri sostavovaní rozpočtu zasiahla zvlášte prenikavým spôsobom v tejto kapitole rozpočtu. Úspor bolo docielené opätným snížením prídelu fondu vodo­hospodárskeho o sumu 20,500.000 Kč, snížením prídelu úveru na elektrizáciu vidieku v sume 15,000.000 Kč. Mimo toho snížená je položka "Silnice a mosty" o sumu skoro 20,000.000 Kč, položka "Správa štátnych budov" o 22,550.500 Kč a položka "Stavby budov a kúpa realít pre potreby civilnej štátnej správy" o sumu 31,590.800 Kč. Úspory tejto kapitoly týkajú sa tedy prevažne prác investičných. To ovšem neposkytovalo by veľké nádeje na zmenšenie nezamestnanosti. Z dôvodov dosaženia rozpočtovej rovnováhy však treba pripustiť tiež úspory v položkách povahy investičnej.

 

Príjmy tejto kapitoly rozpočítané sú sumou 126,629.100 Kč, tedy sumou o 26,249.300 Kč menšou ako pre r. 1933. Pokles príjmov odôvodňuje sa snížením príjmov zo štátneho silničného fondu.

 

Skupina II. § 9. Štátné banské a hutnícke závody.

 

Rozpočet podniku "Štátné banské a hutnícke závody" vykazuje rozpočítané hrubé príjmy 469,598.000 Kč, hrubé výdavky v sume 410,537.500 Kč. Preliminovaný prevozný zisk 59,060.500 Kč sníži sa o splátky investičných dlhov a o nové investičné výdavky, tak že konečný prebytok bude činiť 33,644.100 Kč.

 

Z dôvodov sociálnych je podnik "Štátné banské a hutnícke závody" nútený udržovať i niektoré pasívné podniky. Aby výdavky takto vzniklé boly vyvážené, treba použiť všet­kých námetov, ktoré smerujú k ich reorganizácii, a to i prípadne za pribrania účasti súkro­mého kapitálu.

 

Kapitola 15. Ministerstvo pošt a telegrafov.

 

Rozpočet tohoto ministerstva preliminuje výdavky na r. 1934 sumou 11,497.400 Kč, tedy o 300.300 Kč nižšou než bola rozpočítaná na r. 1933. Výdavky tieto sú plne kryté podnikom "Československá pošta". Prevozný zisk československej pošty je preliminovaný sumou 31,629.000 Kč, tedy o 22,665.430 Kč rnenšou než činil zisk preliminovaný na r. 1933. Investičný rozpočet československých pošt vykazujúci potrebu 55,700.000 Kč bude krytý z vlastných prostriedkov.

 

Rozpočet poštovej sporiteľne vykazuje preliminovaný zisk na r. 1934 sumou 16,674.000 Kč, tedy o 5,810.000 Kč vyššou ako zisk rozpočítaný na r. 1933. Investičný rozpočet v sume 2,000.000 Kč bude uhradený z vlastných prostriedkov.

Následky hospodárskej krízy objavujú sa prirodzene tiež vo výsledkoch českosloven­skej pošty, ktorej snahu o prispôsobenie sa pomerom zvlášte tiež aktívnejšou organi­záciou služby hospodárskej treba uznať.

 

Kapitola 16. Ministerstvo železníc.

 

Výdavky ministerstva železnic sú preliminované sumou 20,665.200 Kč. Sníženie proti rozpočtovej potrebe na r. 1933 činí 821.600 Kč a vyplýva z úsporných opatrení. Príjmy sú preliminované sumou 20,665.200 Kč a plynú zo železničného podniku. Z rozpočítaných výdavkov pripadá na osobné výdavky 18,476.700 Kč a na vecné výdavky 2,188.500 Kč. Sníženie výdavkov oproti r. 1933 ide len na vrub výdavkov osobných. Napriek tomu však treba trvať na tom, aby aspoň budúci rozpočet ministerstva železníc bol podstatnejšie snížený, a to prevedením dôslednej decentralizácie, ktorá by umožnila práve sníženie osob­ných výdavkov a prospela by hybnosti a obchodnej pružnosti podniku.

 

Rozpočet samotného podniku "Československé štátné dráhy" je v podstate upravený rovnako tak, ako rozpočet na r. 1933. Príjmy sú preliminované sumou 3.236,254.500 Kč, výdavky sumou 4.055,476.500 Kč, takže rozpočet ráta so stratou vo výške 819,222.000 Kč. Preliminované výdavky sú proti r. 1933 nižšie a 174,984.300 Kč, príjmy nižšie o 502,700.100 Kč, tak že preliminovaná strata na r. 1934 je o 328,415.800 Kč vyššia než strata, s ktorou rátal rozpočet na r. 1933.

Schodok tento sníži sa o očakávaný finančný účin úsporných a personálnych opatrení, ktoré majú byť prevedené.

Podnikovým rozpočtom na r. 1934 očakávaná strata má byť uhradená sumou 337,012.900 Kč z odpisového účtu podniku a neuhradený zbytok v sume 482,209.100 Kč príspevkom zo štátnej pokladne.

 

Z rozpočtu podniku ČSD je patrné, že platy stálych zamestnancov činia stále ešte takmer polovicu hrubých príjmov prevodzovacích, čo nasvedčuje tomu, že podnik je stále ešte prepersonalizovaný. Ovšem budúcnosť pasivity železnic bude záviseť hlavne od vý­voja konjunktúry hospodárskej.

 

Investičná potreba na rok 1934 je rozpočítaná na 222,000.000 Kč, tedy sumou o 60,000.000 Kč nižšou, než bol jej preliminár na r. 1933, a má byť získaná buďto úve­rovou operáciou alebo z prostriedkov získaných pôžičkou práce.

 

Kapitola 17. Ministerstvo sociálnej pečlivosti.

 

Rozpočet ministerstva sociálnej pečlivosti na rak 1934 obsahuje príjmy sumou 14,341.500 Kč, výdavky 742,542.600 Kč. Sú tedy pri srovnaní s r. 1933 príjmy nižšie o 22,196.000 Kč a výdavky nižšie o 120,567.100 Kč. Sníženie vo výdavkoch spočíva hlavne vo snížení úverov na pečlivosť stavebnú a bytovú o 37,005.300 Kč, úverov na pečlivosť o válečných poškodzencov o 49,226.300 Kč a úverov na pečlivosť o nezamestnaných o 50 mil. Kč. Úver tento, zaraďovaný dosiaľ ako "Štátny príplatok k podpore, vyplácanej nezamestnaným odborovými organizáciami a ku zmierneniu následkov nezamestnanosti vôbec", bol na r. 1934 pojatý do celkového úveru 700,000.000 Kč, obsaženého v čl. IV., odst. 4. finančného zákona a určeného k podpore, vyplácanej nezamestnaným odborovými organizáciami a ku zmierneniu následkov nezamestnanosti vôbec. Naproti tomu bol zvý­šený úver na Sociálné poistenie o 14,596.000 Kč, na Štátné starobné podpory o 2,000.000 Kč a novo bol zaradený úver Podpornej stravovacej akcie 3,000.000 Kč. Z rozpočtu minister­stva sociálnej pečlivosti je zrejmé, ako obťažné bremeno pre štátne hospodárstvo je neza­mestnanosť. Treba preto usilovne hľadať cesty preventívné. Je nesporné, že najúčinnejším prostriedkom proti nezamestnanosti je rozvinutie investičnej činnosti a povzbudenie sta­vebného ruchu. Keďže však štátna správa sama nemôže vo väčšom rozsahu investičné práce prevádzať, je treba vykonať všetko, čo by mohlo povzbudiť súkromné podnikanie.

 

Nadhadzujeme znova vliv daňových výhod a úľav ako aj iných povzbudzujúcich pro­striedkov.

 

Veľmi vrele sa prihovárame za poskytnutie možných prostriedkov ku tak zv. produk­tivnej pečlivosti, ktorej výsledky sú nesporne priaznivé vo smere hmotnom i morálnom.

 

Ďalej bude treba riešiť otázku pracovnej doby, pracovnej povinnosti a zvlášte ne­snadnú otázku zľavnenia sociálnych bremien.