Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1934.

III. volební období.

11. zasedání.

Tisk 1405.

Zpráva

rozpočtového výboru

o usnesení poslaneckej snemovne (tisk 1401)

k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej

a finančného zákona na rok 1935.

S pocitom veľkej zodpovednosti sostavovaný plán hospodárenia štátu pre rok 1935 nese po foxmálnej i vecnej stránke znaky, ktoré sú podkladom kladného stanoviska volených zástupcov ľudu k tomuto vrchoľnému hospodárskemu činu každej vlády.

Predložený a poslaneckou snemovňou schválený rozpočet, na úprave ktorého nesporný podiel vedľa činiteľov vládnych má iniciatívnu súčinnosť usporná a kontrolná komisia parlamentu, opiera sa o dôvodný predpoklad, že rozsah hospodárskeho denia nebude sa ďalej zmenšovať a že v súlade s obecným vývojom hospodárstva europského i svetového možno očákávať postupnú konsolidáciu národného hospodárstva.

Po formálnych stránkach vyhovuje i tohoročný rozpočet plne v minulých rokoch zdôrazňovaným postulátom finančnej vedy.

Po stránke vecnej treba predovšetkým konštatovať jeho rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, vyjadrenú malým prebytkom 1,957.200 Kč.

Rozsah rozpočtu v súlade s ohlásenou politikou vlády sa mierne zväčšil. Činí v preliminovaných výdavkoch 7.983,298.400 Kč, v preliminovaných príjmoch 7.985,255.600 Kč.

S hľadiska rozsahu rozpočtu treba vyzdvihnúť z prejavu pána ministra financií vyvierajúcu trvalú snahu vlády, aby výška výdavkov štátu brala ohľad na výšku reálneho dôchodu národného, ktorý musí zostať neoslabený vo svojích základoch. Toto úsilie v politicky i hospodársky ťažkých dobách, aké sú súčasné, kedy vláda cez deň je stavaná pred riešenie úkolov, vyžadujúcich si pomoc, je dokladom sily nášho hospodárstva a musí byt, v ňom vláda všetkými občany trvale podporovaná. Rovnováha štátneho hospodárstva musí byť zárukou trvalej a nezlomnej štability celej sústavy nášho národného hospodárstva.

Vo výklade pána ministra financií bolo predovšetkým konštatované síce len pozvoľné, predsa však prejavujúce sa už zlepšovanie hospodárskych pomerov. Napriek tomuto očakávaniu vlády nie je prosté najstriezlivejších úvah a opatrnosti, takže rozpočtový preliminár nesie všetky znaky hospodárskeho plánu, uplatňujúceho krajnú opatrnosť a úspornosť vo všetkých odvetviach verejnej správy. Napriek tejto snahe vyžaduje rozpočet na r. 1935 zvýšenie proti rozpočtu na bežný rok vo výdavkoch o 352,632.680 Kč. Srovnáme-li však výdavky proti r. 1933, je preliminár na r. 1935 nižší o 649,239.730 Kč.

Čiastočné zvýšenie vo výdavkoch pre r. 1935 bolo vynútené súčasnými hospodárskymi pomery, predovšetkým nezbytnou pečlivosťou vlády v obore preventívnej politiky sociálnej. Pri bedlivom zreteľi na nosnosť reálného dôchodu možno s dobrým svedomím prehlásiť, že výdavkový preliminár nie je v nepomere k poplatnej sile obyvateľstva, keďže tiež preliminované príjmy pre r. 1935 vykazujú proti r. 1934 zvýšenie o 353,415.610 Kč.

Ubezpečenie vlády, že za súčinnosti obidvoch snemovieň chce stále aktívnejšie zasahovať predovšetkým vo smere úspor vo vydávaní verejných peňazí a tiež v podnecovaní lepších predpokladov hospodárskeho tvorenia, je dozaista vážnym závazkom ďalšej práce. Úspory, docielené dosavádnou činnosťou nie sú nijako nepatrné. Uznávame, že úspory nemôžu byť dosahované mechanickým škrtaním položiek, ale že k nim môže dojsť iba vážnym skúmaním životných potrieb jednotlivých hospodárství, ako zvlášte sa to deje za súčinnosti úspornej a kontrolnej komisie parlamentnej.

V druhom smere, t. j. vo smere iniciativnej pečlivosti o miernenie škôd, plynúcich zo zápasu podnikateľského, pokiaľ tento neprináša sociálnych prostriedkov, otvára sa vláde i snemovni veľké, ovšem tiež vysoko obťažné a zodpovedné pole pôsobnosti. Vítam, že vláda študuje možnosť a schôdnosť týchto opatrení, ktoré svojimi dôsledky veľmi môžu pôsobit' na základ, na ktorom je budovaný rozpočet štátu.

Kapitola 1. Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky.

Celkové výdavky rozpočtu tejto kapitoly vykazujú oproti predchádzajúcim rokom sníženie, a to oproti r. 1933 o 1,232.700 Kč, oproti r. 1934 o ďalších 147.000 Kč, a činia 13,957.800 Kč. Snížené boly oproti r. 1934 osobné i vecné výdavky kancelárie, počítajúc v to i správu zámku Lány. Tiež v r. 1935 počíta sa iba s najpotrebnejšimi stavebnými úpravami hradu, jednak zaisťovacími, jednak udržovacími.

Štátny statok Lány vykazuje príjem 2,467.100 Kč, tedy oproti r. 1934 zvýšenie o 100.700 Kč, naproti tomu výdavky sumou 2,214.600 Kč, tedy sumou o 15.700. Kč nižšou. Zvýšenie príjmov je odôvodnené jednak zväčšenou produkciou mlieka a predajom dobytka, jednak predpokladanou lepšou prosperitou hospodárskeho liehovaru a zvýšenou ťažbou listnatého dreva. Preliminovaná suma na penzie lesného personálu a na podpory robotníkom neschopným k práci, je v plne odôvodnená.

Kapitola 2. Zákonodarné sbory a kancelárie snemovieň.

Celkové výdavky činia 36,286.500 Kč, tedy o 982.000 Kč menej, ako bolo preliminované na r. 1934. Sníženie bolo docielené pri osobných výdavkoch sumou 1,282.000 Kč, naproti tomu pri vecných výdavkoch činí zvýšenie 300.000 Kč. Toto zvýšenie je odôvodnené hlavne zvýšením úverov na udržovanie a doplnenie snemovného inventára.

Prijmy sú preliminované sumou 182.000 Kč, tedy o 10.000 Kč menej vzhľadom na zmenšené poptávky po snemovných tiskoch.

Kapitola 3. Predsedníctvo ministerskej rady.

Preliminované výdavky činia 37,056.400 Kč, tedy o 1,042.500 Kč menej, než výdavky preliminované na r. 1934. Sníženie bolo docielené ako vo výdavkoch osobných (sumou 871.600 Kč), a menovite snížením platov podľa vlád. nar. č. 252/1933 Sb. z. a n., tak vo výdavkoch vecných (sumou 170.000 Kč).

Do rozpočtu predsedníctva ministerskej rady boly pojaté i štátne podniky tiskové. Príjmy preliminované rovnako tak ako v r. 1934 sumou 13,530.000 Kč plynú zo štátneho úradu štatistického, ktorého význam a dôležitosť je všeobecne uznávaná. Tento úrad zasluhuje však lepšieho vybavenia, aby mohol plniť úkoly tiež v obore štatistiky socialnej, výrobnej a inej, a aby mohol poskytovať spoľahlivé dáta pre neustále stupňovanú potrebu regulujúcich zásahov verejnej moci.

Kapitola 4. Ministerstvo zahraničných vecí.

Celková potreba ministerstva zahraničných vecí činí 132,980.100 Kč. Vykazuje oproti r. 1934 zvýšenie o 10,725.500 Kč. Toto zvýšenie týka sa osobných a vecných nákladov do cuzdozemska, menovite na službu propagačnú a informačnú a je tedy z časti priamym následkom devalvačného zákona, ktorým bol snížený kurs našej meny v cudzozemsku.

Okrem toho boly ako nové výdavky tohoto minisrterstva zaradené do rozpočtu na rok 1935 výdavky spojené so zriadením nových zastupiteľských a konzulátnych úradov, jednak v Južnej Amerike, jednak v Rusku.

Pŕíjmy sú preliminované rovnako tak ako na r. 1934 sumou 6,080.000 Kč.

Pri sostavovaní rozpočtu ministerstva zahraničných vecí pre r. 1935 bolo postupované napriek uvedenému zvýšeniu výdavkov so všetkou možnou úspornosťou ale tiež so všetkou opatrnosťou, aby nebol ohrožený riadny chod našej zahraničnej služby, na ktorú sa kladú stále vyššie požiadavky ako po stránke politickej, tak i hospodárskej.

Kapitola 5. Ministerstvo národnej obrany.

Výdavky ministerstva národnej obramy na rok 1935 preliminujú sa sumou 1.280,000.000 Kč, tedy obnosom okrúhle o 53,000.000 Kč vyšším, než ako bolo preliminované v rozpočte na r. 1934. Z preliminovaných výdavkov činia osobné výdavky tohoto rozpočtu 630,532.700 Kč, vecné výdavky 6.49,467.300 Kč. Zvýšenie výdavkov týka sa jednak rozpočtu ústrednej správy, u ktorej činí zvýšenie výdavkov oproti r. 1934 2,818.800 Kč, jednak rozpočtu armády, kde činí zvýšenie výdavkov proti r. 1934 50,292.700 Kč. Naproti tomu preliminované výdavky francúzskej missie vykazujú oproti r. 1934 sníženie o 63.000 Kč.

Zvýšenie rozpočtu ministerstva národnej obrany je plno odôvodnené. Medzinárodné pomery nás totiž nútia ku krajnej opatrnosti a k tomu, aby sme boly vojensky riadne vyzbrojení a vždy na všetko riadne pripravení. Z toho dôvodu bola tiež vláda nútená predldžiť návrh zákona na predľženie prezenčnej vojenskej služby na 2 roky. Uskutočnenie tohoto návrhu, ktorý stane sa zákonom v najbližších dňoch, práve dostatočne odôvodňuje zvýšenie osobných i vecných nákladov ministerstva národnej obrany. Predlžením prezenčnej služby vojenskej sa totiž zvýši počet brancov, konajúcich činnú službu, asi o 70.000 mužov. Preto tiež pochopiteľne bolo možmo počítať so zvýšenými výdavkami osobnými, o žold, týmto vyplácaný a o výdavky na výstroj, výzbroj a ich stravovanie ako aj na zvýšený počet inštruktorov. Zvýšenie vykazujú menovite peňážné náležitosti mužstva okrúhle o 18,000.000 Kč. výdavky na výstroj a lôžka okrúhle o 3,500.000 Kč, ženijníctvo a vojenské železnice okrúhle o 2,000.000 Kč, telegraf a telefon okrúhle o 4,000.000 Kč, automobilníctvo okrúhle o 10,000.000 Kč, vozatajstvo okrúhle o 1,300.000 Kč. zbrane okrúhle o 2,600.000 Kč, vojenský technický a letecký ústav skoro o 2.000.000 Kč, výcvik vojenských osôb v zálohe a cvičenie vojska okrúhle o 14,000.000 Kč. V ostatných bodoch rozpočtu miristerstva národnej obrany došlo buďto ku sníženiu rozpočtových výdavkov alebo nenastaly v žiadné podstatnejšie zmeny. To dokazuje jasne, že zvýšenie výdavkov je opodstatnené a odôvodnené práve zavedením dvojročnej prezenčnej služby. Bolo by si priať, aby výdavky, ktoré sú na našu národnú armádu vynakladané, boly skutočne dobrou a účelnou investíciou a, aby prispievaly k vybudovaniu riadnej a spoľahlivej obrany štátu i všetkého jeho obyvateľstva.

Príjmy ministerstva národnej obrany sú rozpočítané pre r. 1935 sumou 7,775.600 Kč, a tedy sumou o 1,421.700 Kč nižšou než ako bolo rozpočítané na r. 1934, čo možno odôvodniť ďalším pôklesom cien, ktorých vojenská správa docieľuje za opotrebované zbrane a iné súčiastky.

Kapitola 6. Ministerstvo vnútra.

Preliminované výdavky ministerstva vnútra na r. 1935 činia 645,199.300 Kč, tedy oproti r. 1934 menej o 11,921.700 Kč. Príjmy sú rozpočítané obnosom 3,788.100 Kč, tedy oproti r. 1934 o 2,295.220 Kč, t. j. skoro o polovicu menej.

Sníženie výdavkov tohoto ministerstva je odôvodnené snížením osobných výdavkov o 21,682.500 Kč. Vecné výdavky sú však preliminované obnosom o 9,760.800 Kč vyšším. Sníženie osobných nákladov je odôvodnené snížením platov podľa vládneho nariadenia čís. 252/1933 Sb. z. a n., zvýšenie vecných výdavkov je odôvodnené novým zaradením obnosov na zaistenie úhrady nákladov na voľby do poslaneckej snemovne a senátu obnosom 5,900.000 Kč a na voľby do zemských a okresných zastupiteľstiev obnosom 2,600.000 Kč, ďalej zaradením sumy 300.000 Kč na vnútorné zariadenie novej budovy zemského úradu v Užhorode, sumy 520.000 Kč na prevedenie prvej etapy programu pre vybudovanie policajnej radiovej sieti, rešp. na zriadenie ústrednej vysielacej a prijímacej policajnej stanice v Prahe. Okrem toho bola zaradená do rozpočtu položka 200.000 Kč na doplnenie služebných vozidiel u policajných úradov, a položka 500.000 Kč v rozpočte na četníctvo, na čiastočné opatrenie zásob streliva pre novú pušku.

Sníženie preliminovaných príjmov ministerstva vnútra je odôvodnené hlavne predpokladanými nižšími príjmy na sbierku zákonov a nariadení a nižšími príspevkami obcí k nákladom na stráž bezpečnosti apod.

Kapitole. 7. Ministerstvo sprsvedlnosti s Najvyšším súdom.

Výdavky tejto kapitoly boly znova snížené oproti r. 1934 o 8,684.200 Kč a činia 277,110.700 Kč. Z rozpočítaných celkových výdavkov na r. 1935 činia osobné výdavky 220,945.600 Kč, tedy oproti r. 1934 menej o 10,962.700 Kč. Vecné výdavky naproti tomu vykazujú oproti r. 1934 zvýšenie o 2,897.300 Kč a činia 56,165.100 Kč.

Sníženie osobných výdavkov je odôvodnené úspornými opatrieniami, menovite neobsadzovaním voľných miest po dobu 6 mesiacov, neobsadením 10 % služebných miest a pod. Zvýšenie vecných výdavkov je odôvodnené jednak zvýšením úveru na kancelárske a úradné potreby o 1,000.000 Kč, na zaplatenie niekoľkoročného dlhu štátnej tlačiarni v Košiciach za tlačivá dodané na úver súdom na Slovensku, a na zakúpenie väčšieho počtu nových písacích strojov pre súdy, jednak zvýšením položky trestného súdnictva o 1,146.800 Kč vzhľadom na zvýšené náklady, stravovanie a ošaťovanie väzňov.

Príjmy sú preliminované obnosom 11,258.200 Kč, t. j. o 919.400 Kč nižším než ako bolo rozpočítané na r. 1934.

Kapitola 8. Ministerstvo pre sjednotenie zákonov a organizácie správy.

Celkové výdavky tejto kapitoly sú preliminoväné obnosom 1,741.300 Kč, tedy oproti r. 1934 o 58.300 Kč nižším. Toto sníženie bolo docielené v osobných výdavkoch snížením platov podľa vlád. nar. č. 252/1933 Sb., z. a n.

Kapitola 9. Najvyšší správny súd a Volebný súd.

Táto kapitola vykazuje celkovú potrebu obnosom 6,080.700 Kč, tedy obnosom o 5.500 Kč vyšším než na r. 1934. Z preliminovanej i celkovej spotreby činia osobné výdavky 5,709.700 Kč, t. j. oproti r. 1934 o 77.500 Kč viac, vecné výdavky 371.000 Kč, t. j. oproti r. 1934 o 72.000 ménej. Zvýšenie osobných výdavkov je odôvodnené obsadením troch systemizovaných miest radcov.

Príjmy sú preliminované rovnako tak na r. 1934 sumou 64.000 Kč.

Agenda tohoto súdu neustále vzrastá, čo dokazuje už tá okolnosť, že v r. 1934 došlo za prvých 10 mesiacov o 625.000 sťažností viac než za tú istú dobu v r. 1933, takže ani pri plnom obsadení systemizovaného stavu sudcovského personálu tohoto súdu nebude možno došlú agendu zdolať. Bude tedy treba, ak len nemá sa stať prieťahmi vo vybavovaní sťažností inštitúcia súdnej kontroly verejnej správy, prevádzanej najvyšším správnym súdom, prakticky bezcennou, jednak vhodným spôsobom rozmnožiť počet pracovných síl, jednak legislatívnymi opatreniami sjednotiť pokračovanie pred tymto súdom a znemožniťalebo aspoň brzdiť podávanie sťažností vo veciach nepatrných.

Kapitola 10. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Výdavky tohoto ministerstva na r. 1935 sú preliminované obnosom 924,000.000 Kč. Oproti r. 1934 činia tedy preliminované výdavky menej o 1,409.600 Kč. U osobných výdavkov činí celé sníženie 9,778.500 Kč, u vecných výdavkov však naproti tomu je zvýšenie o 8,368.900 Kč.

Príjmy sú preliminované na r. 1935 obnosom 77,554.200 Kč, t. j. oproti r. 1934 obnosom o 45,546.200 Kč vyšším. Zvýšenie príjmov bude docielené hlavne pripravovaným zvýšením školného na stredných školách a kolejného na vysokých školách.

Do tejto kapitoly rozpočtu sú opäť ako v predchádzajúcich rokoch pojaté rozpočty 4 školských závodov zemedelských, a to v Uhřiněvsi, ktorý preliminuje provozný zisk obnosom 152.600 Kč, z čoho má byť odvedené štátnej pokladni 32.600 Kč, v Dečíne-Libverde, ktorý preliminuje schodok obnosom 94.600 Kč, v Kouřimi, ktorý preliminuje zisk obnosom 30.000 Kč, z čoho má byť štátnej pokladni odvedené 25.000 Kč, a v Žabčiciach, ktorý preliminuje zisk obnosom 42.100 Kč, z čoho štátnej pokladni má byť odvedené 33.000 Kč. Preliminovanými výdavkami ministerstva školstva a národnej osvety nie je však vyčerpaný celkový náklad štátu na školstvo. Treba totiž k uvedeným výdavkom prirátať ešte náklad na učiteľské platy, v obnose 925,000.000 Kč, hradený z prídelu na dani z obratu, a obnos 44,898.800 Kč, preliminovaný v rozpočte ministerstva verejných prác na školské stavby.

Dosahuje tedy náklad štátu na školstvo skoro 2 miliardy Kč.

Výdavky na účely náboženské sú preliminované obnosom 93,664.300 Kč, tedy o 4,129.200 Kč menej než v r. 1934.

Kapitola 11. Ministerstvo zemedelstva.

Výdavky ministerstva zemedelstva na r. 1935 (bez ústredného riaditeľstva štátnych lesov a statkov) preliminujú sa obnosom 181,032.600 Kč. Činia tedy o 1,312.500 Kč menej než v r. 1934. Osobné výdavky boly snížené o 3,858.000 Kč a činia 61,439.500 Kč, vecné výdavky naproti tomu boly zvýšené o 2,545.500 Kč a činia 119,593.100 Kč. Zvýšenie toto bolo spôsobené,zaradením položky 5,000.000 Kč na stavbu obilných skladíšť.

Príjmy tejto kapitoly na r. 1935 preliminujú sa obnosom 8,580.100 Kč, kým na r. 1934 boly preliminované obnosom 9,514.500 Kč, Vykazujú tedy sníženie o 934.400 Kč. Ministerstvo zemedelstva vyvinulo zvlášte v poslednej dobe záslužnú činnosť, smerujúcu k záchrane upadajúceho zemedelstva. Z oboru legislatívnej činnosti treba poukázať menovite na zákon o obilnom monopole. Nakoľko ide o činnosť kultúrnu; plní zemedelské školstvo úplne svoje poslanie a bude preto treba zapodieváť -sa otázkou rozšírenia jeho počtu tiež na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Štátne lesy a statky počítajú pre r. 1935 s provozným ziskom 17,293.900 Kč, a po prídele z fondu pre náhradu strát a investícií po živelných pohromách v sume 21,596.600 Kč počítajú s konečným prebytkom 38,890.500 Kč.

Kapitola 12. Štátny pozemkový úrad.

Výdavky tohoto úradu rozpočítané sú obnosom 15,650.300 Kč, tedy o 772.300 Kč menej, než v r. 1934 a sú uhradené príjmami tejto kapitoly preliminovanými stejným obnosom ako výdavky a plynúcimi z náhradového fondu štátneho pozemkového úradu.

S likvidáciou tohoto úradu nemožno zatým ešte počítať, lebo pokračovanie, súvisiace s prevádzaním pozemkovej reformy neboľo dosiaľ skončené. Ostatne úrad je finančne sebestačný. Predčasná jeho likvidácia by privodila viac škôd ako úspor.

Kapitola 13. Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.

Celkové výdavky tejto kapitoly sú rozpočítané na r. 1935 obnosom 32,871.200 Kč. Oproti r. 1934, pre ktorý boly preliminované výdavky obnosom 29,226.600 Kč, vykazujú výdavky na r. 1935 zvýšenie o 3,644.600 Kč. Osobné výdavky činia. 12,542.400 Kč, a boly snížené oproti r. 1934 v dôsledku úsporných opatrení personálnych o 466.000 Kč, naproti tomu však výdavky vecné boly zvýšené o 4,110.600 Kč. Zvýšenie vecných výdavkov je odôvoďnené jednák zaradením potrebných prostriedkov na nové akcie, ako je účasť na svetovej výstave v Bruselu, sociálna pečlivosť o živnostníctvo, jednak zvýšením niektorých úverov v záujine plnenia naliehavých úkolov rezortných (hlavne podpora cudzineckého a lázenského ruchu a čs. podnikanie plavebné) a nie v poslednej miere ustanoveniami dévalvačnými, na ktoré bolo treba brať zreteľ pri stanovení úverov pre platy do cudziny.

Príjmy tejto kapitoly sú preliminované na r. 1935 obnosom 11,308.700 Kč, tedy oproti rozpočtu na r. 1934 obnosom nižším o 2,633.200 Kč. Sníženie toto prejavuje sa predovšetkým v preliminovaných príjmoch z poplatkov za dovozné a vývozné povolenia (z celkového očakávaného výnosu týchto poplatkov bol srazený prídel 3,000.000 Kč exportnému ústavu). Naproti tomu očakávajú sa v r. 1935 vyššie príjmy patentného úradu o obnos 1,157.000 Kč.

Z pôsobnosti tohoto rezortu zaslúži zmienku menovite zriadenie exportného ústavu, ktorému sa pričíta mimoriadny význam ako prostriedku obchodne politickému. Úkolom jeho bude získavať nové cudzozemské odbytištia. K tomu cieľu ovšem bude treba upraviť otázku financovania vývozu, utvorením zahraničných spojení, ktoré by poskytovaly potrebné peňažné prostriedky.

Kapitola 14. Ministerstvo verejných prác.

Skupina I.

Výdavky ministerstva verejných prác na r. 1935 preliminujú sa obnosom 437,343.500 Kč, tedy o 2,144.400 Kč menej než v r. 1934. Z preliminovaných výdavkov činia riádné výdavky 205,993.100 Kč, mimoriadne výdavky 231,350.400 Kč. Osobné výdavky preliminujú sa obnosom 88,741.700 Kč, vecné výdavky obnosom 348,601.800 Kč. Výdavky riadné vykazujú proti r. 1934 pokles o 2,435.600 Kč, výdavky mimoriadné vykazujú vzostup o 291.200 Kč. Osobné výdavky poklesly o 2,634.600 Kč, výdavky vecné stúply o 490.200 Kč. Pokles výdavkov riadnych a osobných je odôvodnený prevečlením úsporných opatrení personálnych. Príjmy ministerstva verejných prác preliminujú sa obnosom 95,880.400 Kč, tedy o 30,748.700 Kč menej než v r. 1934, čo je odôvodnené menoviie zmenšením príjmov zo štátneho silničného fondu.

Skupina II.

Štátné banské a hutnícke závody.

Rozpočet podniku "štátné banské a hutnícke závody" vykazujú provozné príjmy v sume 467,200.500 Kč, a provozné výdavky v sume 419,905.600 Kč, takže podnik počíta s provozným ziskom 47,294.900 Kč, tedy so ziskom o 11,765.600 Kč nižším než bolo rozpočítané na r. 1934.

Z provozného zisku uhradí podnik vedľa splátok investičných dlhov v sume 607,900 Kč, nové investiené výdavky, ktoré sú preliminované sumou 15,750.000 Kč. Konečný prebytok v sume 30,937.000 Kč má byť odvedený šťatnej pokladni.

Kapitola 15. Ministerstvo pošt a telegrafov.

Preliminár výdavkov tohoto ministerstva je nižší asi o 300.000 Kč než na rok 1934 a obnáša 11,197.500 Kč. Príjmy sú stejne preliminované ako výdavky, takže je úplná rovnováha. Pokiaľ ministerstvo samo by neuhradilo výdavky; dáva, potrebný doplnok úhrady podnik Čsl. pošta. U tohoto sa počíta s väčšim ziskom než na rok 1934 o 9,160.800 Kč. Z provozného zisku má byť odvedené štátnej pokladne o 7,759.150 Kč viacej než v rozpočte na r. 1934. Počíta sa so zlepšením hospodárskych pomerov a s lepším výsledkom poštového provozu. Investičné výdavky čsl. pošty sú preliminované o 22,308.000 Kč vyššie než vlani a majú byť hradené z vlastných prostriedkov podniku. Je potešitelné, že investične práce budú môcť byť v tomto obore prevádzané vo väčšom merítku než podľa laňského prelimináru, pretože niektoré práce menovite na Slovensku nesnesú ďalšieho odkladu. Je to menovite prevedenie automatizácie telefonnej centrály v Bratislave, kde na 1 silu pripadá 300 abonentov a rozšírenie kabelovej sieťe z Brna cez Uhorské Hradište na T'renčín, Bratislavu a, Žilinu. Prvý diel, Brno - Uhorské Hradište, je už v programe na r. 1935. Žialbohu nevidíme v programe automatizáciu Bratislavskej ústredne (je tam zo Slovenska len sriadenie aut. ústredne v Piešťanoch, obnova ústredne v Žiline a automatizácia vedľajších ústrední popradskej sieti).

Poštová sporiteľňa iná podľa tohoto rozpočtu odviesť štátnej pokladni len o nepatrný obnos menej než v r. 1934 (asi o 23.000 Kč). Preliminár výdajový i príjmový je mierne zvýšený. Na investície má byť venované o pol milionu Kč viac. V tejto súvislosti trebä zdôräzniť, že likvidácia pohľadávok z hospodárenia poštovej sporiteľne v Budapešti zostáva aj naďalej palčivou otázkou početných slovenských drobných vkladateľov, ktorí sa nemôžu dočkať výplaty svojich predválečných vkladov.

Kapitola 16. Ministerstvo žeľezníc.

Výdavky i príjimy majú stejný preliminár 20,199.200 Kč, ktorý je oproti r. 1934 nižší o 466.000 Kč. Sníženie má dôvod v úsporných opatreniach osobných. Osobné výdavky robia 17,737.700 Kč, vecné 2,461.500 Kč. Vecné sú vyššie než v preliminári na r. 1934 o 273.000 Kč. Potreby neuhradené príjmami ministerstva hradí podnik čsl. štátne dráhy, ktorý je najväčším štátnym podnikom.

Jeho rozpočet na r.1935 je vo výdavkovej čiasti nižší o 96,633.000 Kč, v prijmovej vyšší o 56,967.400 Kč než rozpočet na r. 1934, takže strata, ktorá bola v rozpočte na r. 1934 preliminovaná obnosom 819,222.000 Kč, má byť menšia o 153,600.400 Kč, a má obnášať 665,621.600 Kč. Táto strata má byť uhradená až do výšky 400,621.600 Kč zo štátnej pokladne a obnosom 265 milionov Kč z vlastných prostriedkov podniku.

Vyšší preliminár prijmov a nižšia očakávaná strata je odôvodnená, priaznivejším vývojom v železničnej doprave, ktorý začal už koncom r. 1933. Zo štatistiky pristavovaných vagónov a celkovej váhy dopravovaného tovaru na čsl. železniciach je možné soznať, že nádej na zmenšenie straty zdá sa byť oprávnená. Tak bolo na pr. pristavených vagonov v októbri t. r. 535 tisíc, vlani 483 tisíc, v septembri t. r. 385 tisíc, vlani 384 tisíc, v auguste t. r. 384 tisíc, vlani 355 tisíc, v júli t. r. 346 tisíc, vlani 334 tisíc, v júni 353 tisíc, vlani 334 tisíc atď.

Celková váha dopravovaného tovaru bola na pr. v septembri t. r. 4.286 tisíc tun, vlani 4.191 tisíc, v auguste t. r. 4.095 tisíc tun, vlani 3.670, v júli t. r. 3.657 tisíc tun, vlani 3.453, v júni t. r. 3.757 tisíc tun, vlani 3.510 tisíc tun atď. Finančné hospodárenie čsl. štátných drah súvisí úzko s vývojom hospodárskych pomerov. Vidíme to najlepšie v publikáciach, ktoré ministerstvo železníc každoročne vydáva. Sú to menovite provozné príjmy (s vylúčením dopravnej dane), ktoré reagujú na, hospodársky vývoj. Tak na pr. v r. 1928 dosiahly 4.888 milionov Kč, ale poklesly v r. 1933 na 2.869 milionov Kč, zatiaľ čo provozné výdavky sa v tej istej dobe snížily len z 4.447 mil. Kč na 3.698 mil. Kč. Vliv hospodárskej tiesne je patrný na rozpiatí medzi provoznými prijmami a výdavkami, ktoré sa zhoršilo tak, že pôvodný zvyšok 441 mil. Kč sa premenil na passivum 820 milionov Kč.

Vo výdavkových položkách je nápadné, že na pr. od roku 1927 rastie neustále percento osolaných výdavkov. A to z 54,51 % na 60,82 % v roku 1933. Veľký vzrast vykazujú menovite penzie, ktoré robily v roku 1927 cca 10,76 % a v roku 1933 18,98 % z úhrnu provozných výdavkov.

Tiež investičná činnosť bola v posledných rokoch slabšia. Podľa citovaných, výročných zpráv bolo investované na pr. v roku 1931 Kč 441 milionov, v roku 1932 Kč 278 milionov a v roku 1933 Kč 200 milionov. Na rok 1935 sa preliminuje na investície 285 milionov Kč, to jest o 63 milionov Kč viac než na rok 1934.

Môžeme s vďakou konštatovať, že veľká časť investícií bola prevedená na Slovensku, ale súčasne treba upozorniť, že vážne dôvody hovoria za to, aby v tejto činnosti, menovite v stavbe dôležitých spojek bolo ďalej pokračované (na pr. Prešov-Vranov-Michalovce, Dobšina-Košice, Humenné-Lideč-Púchov, prestavba nádražia v Žiline, v Bratislave atď. Pokiaľ ide o finančný dosah hospodárenia podniku čsl. dráh, je tento jedným z najväčších problémov štátneho rozpočtu a jeho rovnováhy.

Kapitola 17. Ministerstvo sociálnej pečlivosti.

Výdavky na rok 1935 sú preliminované obnosom 802 milionov 106 tisíc 800 Kč, t. j. o 59 milionov 564 tisíc 200 Kč vyššie než pre rok 1934. Rozpočet príjmov je 14,497.700 Kč, t. j. asi o 156.200 Kč vyšší než pre rok 1934. Na osobné výdavky pripadá 25,815.000 Kč, na vecné 772,543.500 Kč, teda najväčšia čiastka.

Zvýšenie prelimináru rezultuje menovite z týchto výdavkov:

Výdavky vecné u §u 3 sociálne poistenie sú oproti r. 1934 rozpočiené viac o 41,939.500 Kč. V tom sú tieto položky:

Štátny príspevok podľa §u 123 zákona č. 221/1924, resp. č. 184/1928 Sb. z. a n. sa zvyšuje o Kč 37 milionov. Pretože sa predpokladá, že priemerný stav invalidných bude r. 1935 robiť asi 128.000, starobných 28.000, vdovských 22.000, sirotských 52.000. Štátny príspevok podľa §u 176. zákona č. 26/1929, resp. č. 117/1934 je zvýšený o 4,600.000 Kč na základe priebehu výplatnej akcie.

Pečlivosť stavebná a bytová vykazuje tiež vyššiu potrebu o 14,630.100 Kč, ďalej je zvýšenie u živnostenskej inšpekcie o 816.900 Kč, u pečlivosti o válečných a poválečných poškodencov o 2,578.200 Kč.

Stejne ťažkým problémom zostáva aj naďalej nezamestnanosť, pre ktorú je určený v článku III. finančného zákona obnos 650 milionov Kč. Oproti roku 1934 je to o 50 milionov Kč menej, pretože počet nezamestnaných sa snížil. Tak bolo na príklad v októbri tohoto roku 598.989 nezamestnaných, vlani 629.992, v septembri t. r. 576.267, vlani 622.561, v auguste t. r. 572.428, vlani 625.836, v júli t. r. 569.450, vlani 640.360, v júni t. r. 582.810, vlani 675.933 atď. Posledne ovšem počet nezamestnaných zasa stupá.