Předseda vlády dr Hodža: Slávna snemovňa!

Od tých čias, čo vzplanul konflikt, na území súsedného dielu sveta válečný, v Europe diplomatický, neomylne musí vo všetkých dušiach ľudských ešte intenzivnejšie než dosiaľ síliť túha po spevnení všetkých mravných a politických predpokladov k výstavbe veľkej mierovej sústavy. Prezto, že vo svete je konflikt, alebo práve preto, že ku konfliktu došlo, chceme byť v europskej politike jedným z tých činiteľov, ktorí neúnavne a dôsledne chcú budovať a budujú piliere kolektívnej bezpečnosti. Boli sme dosiaľ a zostaneme trvale jej pracovníkmi, a v diele tomto prehlasujeme svoju radostnú ochotu k súčinnosti s každým, kto chce byť loyálnym súčiniteľom na fronte kolektívnej bezpečnosti a mieru. Na tejto osnove spočíva celý systém našich medzinárodných úmluv, i tých najnovších.

Sústava kolektívnej bezpečnosti, má-li j ej výstavba byť pevná a trvalá, musí spočinúť jednak na autorite Sväzu národov, jednak a hlavne na bezpečnostných pilieroch vo všetkých spolurozhodujúcich politických centrách Europy. Preto je zaiste jednou z nepostrádateľných složiek politiky mieru a kolektívnej bezpečnosti organizácia medzištátnej shody a súčinnosti v strednej Europe.

Je a zostane chlúbou bratskej shody našej s Jugosláviou a s Rumunskom, že z konštruktívnej súčinnosti týchto troch zemí raste strednej Europe organizmus, ktorý sa osvedčil ako jadro poválečného stredoeuropského sústredenia. Bolo by omylom pokladať Malú dohodu od jej vzniku po válke za útvar púhej diplomatickej konštelácie. Vo vnútornej politike bývalej ríše habsburskej bola súčinnosť Čechov a Slovákov s Juhoslovanmi a Rumunmi od roku 1848 prejavom súdobej modernej politiky pre národnú rovnoprávnosť a pre demokraciu. Útvar, ktorého korene tkvia v najušľachtilejšich tradiciách národného prebudenia, nie je tak útvarom diplomatickej hry, ale historicky stvrdzeným inštrumentom pre organizáciu medzinárodného dorozumievania. Preto bolo jeho rydze obranné poslanie proti revizionizmu iba jeho prvou etapou a teraz je Malá dohoda schopná vyrásť na iniciatívneho činiteľa hospodárskej a politickej spolupráce v strednej Europe.

Vo svojom snažení o novú strednú Europu musíme ovšem touto dobou obrátiť svoje zraky predovšetkým k najbližším súsedom Malej dohody ako celku. Obchodne-politické výsledky Československa s Jugosláviou a Rumunskom vykazujú určitý vzostup. V prvých 10 mesiacoch tohoto roku doviezli sme z Jugoslávie za 301 mil. Kč miesto lanských 163 mil. Kč, z Rumunska za 178 milionov miesto lanských 153 milionov. Vzrástol tiež náš vývoz do oboch týchto zemí. Rozhodujúcimi partnermi Malej dohody v organizácii strednej Europy sú dnes Rakúsko a Maďarsko. Všeobecne sú známe individuálne akcie, ktoré podnikly po válke vlády oboch týchto našich súsedov. Po tický vývoj priviedol však oba tieto štáty na platformu Rímskeho paktu z marca 1934, tedy na onú politickú základnu, ktorá automaticky predpokladá súvislosť s novou strednou Europou a tedy tiež s jej dosiaľ najvážnejším sústredujúcim organizmom - s Malou dohodou. Vývoj tento je dôkazom mimoriadnej atrakčnej sily myšlienky stredoeuropskej, sily, ktorá získala rozhodujúcu prevahu nad

všetkými pokusy o individuálne akcie. Československo opätne prejavilo svoju ochotu dohodnúť sa o zásadách a praxi stredoeuropskej politiky s oboma zemiami Rímskeho paktu. Pri veľkom záujme, s ktorým prevádzala a bude stále prevádzať vývoj v strednej Europe Italia, Francia a Anglia, je pochopiteľné, že každá akcia, smerujúca k výmene názorov medzi Malou dohodou a Rímskym paktom, bude v terajšej europskej kríze brzdená. To však nemusí znamenať, že by sme mali násilne odsunúť každú snahu o vyrovnávanie záujmov obchodne-politických. Iste má na stredoeuropskej konsolidácii záujem politika europská, ale najväčší záujem na nej majú samy štáty strednej Europy.

S Rakúskom sa náš zahraničný obchod v tommto roku prechodne o niečo málo snížil. S Maďarskom bola zjednaná rámcová smluva v lete. Tým sa skončilo obdobie vyplnené len úpravami čiastočnými a preto neuspokojujúcimi. Táto smluva dostáva skutočnú náplň teprv zjednaním úpravy o výmene tovaru, ku ktorej došlo v júni tohoto roku s platnosťou do konca roku. Toho času sa pracuje na príprave nového jednania, ku ktorému dojde v najbližšej dobe.

Nejde o násilné vyrovnávanie poptávky a nabídky na území, ktoré vo svojom vnútornom rámci nemôže spotrebovať ani všetky prebytky zemedelskej ani všetky priemyslovej výroby.

Vzájomný zahraničný obchod 11 štátov novej strednej Europy činil r. 1933 iba 25.28% ich celkového vývozu a 26.9% v dovozu. Pokiaľ ide o vzájomnú výmenu tovaru, ide totiž proste o to, aby sme spotrebovali vzájomne svoju výrobu do najzazších medzí našich obchodne-politických možností a záujmov. Nutno konštatovať, že bázu túto môžeme ešte značne rozšíriť plánovou organizáciou výroby surovín myslím menovite na Jugosláviu a Rumunsko - a potom takto rozšírenú základnu konsolidovať všeobecnou hospodárskou a colnou dohodou, ktorá by si ovšem striezlivo musela zodpovedeť otázku, zda doložka o najvyšších výhodách v súdobej obchodnej politike zachovala svoju životnosť a upotrebiteľnosť.

Nie je tedy a nemôže byť stredná Europa ani so svojimi veľkými súsedy územím autarkným. Má však obchodne-politická organizácia strednej Europy vedľa všemožného vyrovnávania svojej spotreby a svojej nabídky ešte úkol ten, aby sme - všetci Stredoeuropania - našli v nej vhodný inštrument na prehĺbenie svojich hospodárskych a finančných vzťahov k ostatnej Europe a tiež k Spojeným štátom severoamerickým. Čím prenikavejšia bude stredoeuropská vnútorná organizácia hospodárska, tým snazšia a vo všetkých smeroch výhodnejšia bude dohoda stredoeuropských štátov jednak s Italiou, jednak s Nemeskom, jednak so sovietským Ruskom, jednak so západnou Europou a zemiami zámorskými. Sťažajným úkolom stredoeuropskej obchodnej politiky je už dnes evidencia obilných prebytkov a ich umiestenie na trhoch tiež mimo strednej Europy a jej bezprostredných súsedov, tedy na trhoch západoeuropských.

Ani podľa rozvrstvenia svojho obyvateľstva ani podľa svojich výrobných hodnôt, dokonca ani podľa svojich vývozných tendencií nie je Československo na šťastie ani jednostranne štátom priemyslovým, ani jednostranne štátom zemedelským. Skutočnosť, že sme štátom hospodárstva smiešaného, trvale bude smerodajná pre smery a ciele našej hospodárskej politiky a pre jej metody. Cenové hladiny plodín zemedelských podliehaly dôsledkom všeobecnej krízy tiež u nás výkyvom tak povážlivým, že sme už vo všeobecnom záujme národne-hospodárskom museli hľadať cesty k ich aspoň približnej normalizácii a štabilizácii. Vytvorili sme na trhoch obilných nový systém podľa zásad zámerného hospodárstva, ktorý trvale bude môcť chrániť zemedelca od dôsledkov trhovej špekulácie a ktorý začleňuje zemedelca do hospodárskej ústrojnosti národa ako činiteľa schopného konzumu pre výrobky priemyslové. Čím prenikavejšia bude úprava zemedelských trhov, tým pravdepodobnejšie štabiliizuje sa obnovená kupna schopnosť zemedelcova.

Z takéhoto východiska k postupnému riešeniu hospodárskej krízy v Československu lzä konštatovať vnútornú súvislosť vzájomných výrobných a spotrebiteľských záujmov medzi oboma hospodársky najdôležitejšími složkami výroby, medzi priemyslom a zemedelstvom.

Priemyslové delníctvo tvorí podstatnú a rozhodujúcu časť spotrebiteľov zemedelských výrobkov a na druhej strane aktívné zemedelstvo so zaistenou kupnou silou tvorí základ vnútorného trhu priemyslových výrobkov, ktorý teraz v poklese zahraničného obchodu má pre priemyslovú prošperitu význam ešte väčší než prv. Je tedy samozrejmým úkolom

vlády, doplniť hospodársku politiku štátu v súladný celok všetkými opatreniami, z ktorých môžu vyplynúť ďalšie odbytové, tedyv ďalšie výrobné možnosti pre náš priemysel. Jedine na syéze záujmov a hľadísk zemedelstva a priemyslu dobuduje republika svoju hospodársku politiku a svoj hospodársky plán. Mluvím-li o hospodárskom pláne, zdôrazňujem, že nesmie žiadne zámerné hospodárstvo podlamovať súkromnú iniciatívu a podnikavosť, rovnako ako nemôže hospodársky individualizmus spekulatívnymi metodami podrývať výhody hospodárskeho plánu. Ide o praktickú syntézu oboch týchto sústav.

Bližší rozbor našej celkovej hospodárskej štruktúry vede nás k poznaniu, že jedným z pilierov, s ktorými naše hospodárstvo a je ho celková sociálna úroveň stojí a padá, je stav obchodný a živnostenský ako podstatná složka stredného stavu. Niet pochyby, že stav kedysi kvetúci utrpel krízou ťažké rany. Je našou povinnosťou venovať jeho potrebám najväčšiu pečlivosť, nielen aby bolo zachránené, čo ešte sa udržalo, ale aby v záujme hospodárskej rovnováhy boly položené základy k novému rozkvetu. Vláda učinila k podpore živnostenského podnikania už niektoré významné opatrenia a bude i v budúcnosti svoju hospodársku politiku viesť so spravedlivým zreteľom tiež na tento stav. (Potlesk.)

Dovoľte, slávna snemovňa, abych teraz v detailoch prebral niektoré z najaktuálnejších otázok našej hospodárskej politiky. Predovšetkým niekoľko poznámok o našom pracovnom trhu.

Zvýšenie vývozu a rozšírenie investičnej činnosti tvoria dva základné piliere, o ktoré musíme oprieť zámernú pomoc pracovnému trhu, kde dlhotrvajúca nezamestnanosť je prameňom hospodárskeho, sociálneho a morálneho nebezpečia, ktoré nechceme nikdy podceňovať. Chceme-li sa dostať opät k zdravším pomerom, musíme sa snažiť, aby sme ľuďom dali prácu a nie len podpory. Tie môžu pre nezamestnaného len nedostatočne nahradiť dôchod (Výkřiky posl. Zápotockého.), ktorý plyne z normálnych pracovných možností. Nemôžu mu však nikdy poskytnúť dostatok vnútornej rovnováhy, morálnej istoty a ľudskej dôstojnosti, ktorá pre človeka plyne z dobre vykonanej dennej práce. Preto na boj proti nezamestnanosti nesmieme sa dívať len ako na akciu výhradne hospodársku, ale ako na úkol, ktorý slúži záchrane dôležitých ľudských a mravných hodnôt, bez ktorých by sa ťažko udržala rovnováha ľudskej spoločnosti. Ako silu reťazu lzä zvýšiť najlepšie sosílením jeho najslabších článkov, tak i odolnosť dnešnej spoločnosti a jej spoločenského riadu lzä zvýšiť hlavne podoprením tých vrstiev, na ktoré najsilnejšie, najdlhšie a bezprostredne pôsobil drtivý účinok dnešnej krízy.

Sú to jednak nezamestnaní v mestách, trpiaci najviac priemyslovou krízou a ovšem podobne drobný zemedelský ľud, trpiaci stále ešte krízou agrárnou.

Pečlivosť o tieto dve najviac ohrožené skupiny patríí k najdôležitejším úkolom každej odpovednej vlády.

Podľa vzorov a úspešných snáh o zdokonalenie štatistiky nezamestnaných v cudzine bude ovšem i u nás potreba spoľahlivejšej a presvedčivejšej celkovej štatistiky, než máme dosiaľ. Ďalej i takého štatistického členenia, aby bolo možno posúdiť dnuka celkového počtu nezamestnaných veľkosť jednotlivých skupín, ktoré svojou povahou sú dosť odlišné. Ide o zásadné odlišenie a posůdenie ľahčích prípadov sezónne nezamestnaných od veľa vážnejších prípadov, akými sú na pr. trvale nezamestnaní alebo nezamestnaní mladí, ktorí ešte vôbec do pracovného procesu neboli zaradení. Budepreto žiaducné jednoznačné a presné vymedzenie pojmu, kto je nezamestnaný.

Účelné štatistické členenie je treba nielen preto, aby sme mali jasnejší pohľad na pracovný trh, ale i preto, aby sme pomocné prostriedky mohli sústrediť na skupiny najviac ohrožené trvalou nezamestnanosťou.

Napriek tomu, že československá nezamestnanosť zvlášte v miestach, kde trvá už dlho, je pre nás prameňom vážnych starostí, nesmieme sa uzatvárať radostnému poznaniu, že československý pracovný trh ako celok sa pomalu mienre síce, ale preca uzdravuje a jeho kapacita raste, ako lzä na príklad bezpečne zistiť z faktu, že proti lansku vzrastol počet poistencov štyroch najdôležitejších skupín nemocenského poistenia: všetkých nemocenských poisťovieň podliehajúcich dozoru Ústrednej sociálnej poisťovne, ďalej úradníckych poisťovieň, revírnych bratských pokladníc, pokladníc československých štátnych dráh a továrieň ná tabak. Koncom septembra tohto roku činil vzrast poistencov všetkých týchto skupín 111.463 osôb. Koncom augusta tohto roku činil vzrast poistencov stejných skupín 106.520, koncom júla 110.880 proti lansku. (Výkřiky posl. Zápotockého.) Za mesiac október bude iste nezamestnaných viac, temer o to samé číslo, o ktoré vzrastol nám počet nezamestnaných z októbra na november roku minulého. Bohužial to je práve ona kritická doba, kde počet nezamestnaných stále periodicky každým rokom rastol. Vidíme z toho, že vzrast poistencov týchto skupín o priemerne asi 110.000 proti stejnej dobe lanskej trvá už niekoľko mesiacov.

Situácia na pracovnom trhu je značne závislá na rozvoji medzinárodných stykov obchodných. O priebojnosti československého vývozu svedčí tempo, akým v poslednej dobe preniká náš export na trhy v zemiach voľných, v ktorých rozvoju medzinárodného obchodovania nebránia clearingové dohody ani iné umelé prekážky. Hodnota nášho vývozu do hlavných zemí voľných - Belgie, Velkej Britanie, Francie, Nizozemska, Norska, Švédska, sovietskeho Ruska a Spojených štátov severoamerických - vykazuje tohoto roku vzostup o 17.6% za prvých desať mesiacov vo srovnaní s r. 1934.

Bedlive skúma vláda možnosti učiniť čo najskôr prvý krok ku zlepšeniu sociálneho postavenia štátnych a verejných zamestnancov. Minister financií prehlásil vo svojom expozé s tohoto miesta, čo je slávnej snemovni známo:

"Rozpočet jest vybudován na přísné dosavadní úsporné základně a počítá také s tím, že úprava platů státních zaměstnanců podle vládního nařízení ze dne 22. prosince 1934, č. 275 Sb. z. a n., zůstane i pro rok 1936 v platnosti. Případné zmírnění úsporných opatření u státních zaměstnanců v příštím roce jest podmíněno zlepšením hospodářských poměr, jež by se projevilo natolik ve státním hospodářství, aby toto zatížení státu mělo úhradu ve zlepšených státních příjmech. To se týká i otázky posunutí výplatního dne služebních platů k dřívějšímu termínu."

K tomuto prehláseniu sdeľujem ešte, že vláda pripravuje revíziu niektorých úsporných personálnych opatrení pre druhú polovicu budúceho roku.

Kapitálový trh, sníženie úrokových sadzieb a problém oddlženia.

Má-li sa rozvinúť súkromná i verej ná investičná činnosť, je predovšetkým treba, aby peňažný a kapitálový trh sa vyvíjaly i naďalej priaznivo. Už v expozé pána ministra financií bol uvedený fakt, že ešte pred troma rokmi sa uskutočnila prolongácia pokladničných poukázok za sadzby 8%, kdežto v bežnom roku už len za sadzby 4%, pri čom ešte značná časť poptávky zostala neukojená, keďže nová emisia bola silne prepísaná. Málo kto si uvedomuje, koľko pomoci strádajúcemu hospodárstvu prináša tento priaznivý vývoj peňažných trhov, ktorý nám umožňuje, že prikročujeme k sústavnému sníženiu úrokových sadzieb. Veľké množstvo porad, ktoré sa konaly o tejto dôležitej veci ako medzi zúčastnenými rezorty, tak so zástupcami peňažníctva, vyjasnilo už natoľko jednotlivé podrobnosti rozvetveného problému sníženia úrokových sadzieb, že lzä dnes už až na nepatrné výnimky hovoriť o celkovej dohode i v podrobnostiach. Dohoda má zreteľ stejne ku konkrétnym potrebám dlžníkov, ako i ku zvláštnym potrebám jednotlivých druhov peňažných ústavov i k regionálnej potrebe slovenských ústavov.

Sníženie úrokových sadzieb znamamená veľkú pomoc celému produktívnemu hospodárstvu, nech už ide o výrobu priemyslovú, alebo zemedelskú. Poneváč vedľa sníženia vkladových sadzieb bolo tiež docielené sníženie rozpätia medzi kreditnými a debetnými sadzbami, lzä riecť, že úľava dlžníkom docielená snižovacou akciou je väčšia než újma vkladateľov. Sníženie debetných sadzieb pocítia blahodárne nielen majitelia zadlžených alebo predlžených domov a iných realít. tedy tiež rôzne stavebné družstvá a podobne, ale i tá časť priemyslovej a zemedelskej výroby, ktorá pracuje s prevodzovacím úverom bankovým. Sníženie úrokových sadzieb tvorí prirodzene tiež určitú vzpruhu pre trh realít a lzä právom úfať, že preto tiež prispeje k oživeniu stavebného ruchu v budúcom roku.

Poneváč zároveň so snížením vkladových a debetných sadzieb nastane tiež konverzia štátnych a iných pevne úročiteľných hodnôt na výnosnosť 4 1/2%, je jasné, že táto všeobecná, v celej šírke kapitálového trhu prevedená snižovacia akcia musí mať svoje priaznivé účinky na trhu realít, kde dosavádna štagnácia bola jednou z príčin značného poklesu stavebného ruchu.

Stavebnému ruchu treba stoj čo stoj pomáhať aj inými prostriedky. K tým patria i naďalej úľavy poskytované na opravy starých domov.

Sníženie úrokových sadzieb má nastať s platnosťou od 1. januára 1936. O jeho intenzite svedčí, že hypotéčny úver v I. poradí bude potom za sadzbu 4 3/4%; pri menších zemedelských hypotéčnych dlhoch do 100.000 Kč v I. poradí za 4 1/2%. Podľa súhlasného návrhu miestnych príslušných činiteľov nedojde ešte v rámci tejto úpravy k úplnej unifikácii debetných úrokových sadzieb v západných našich zemiach a na Slovensku, takže zostane zatým - hned poviem na akú dobu - rozdiel medzi vyššími sadzbami na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a nižšími sa dzbami v Čechách a v zemi Moravskosliezskej. Z namená síce sľubný pokrok už toto docielené zľavnenie úveru na Slovensku, vláda však trvá bezpodmienečne na ďalšom vyrovnaní úrokových a tedy tiež debetných sadzieb v celom štáte a prikročí k tomuto ďalšiemu vyrovnaniu do donca roku 1936. (Potlesk.) Aby unifikácia úrokovej miery neotriasla terajšou bankovou organizáciou na Slovensku, prikročujeme k sústavnej akcii, ktorá má smerovať k premyslenej ekonomi. zácii slovenského peňažníctva za tým účelom, aby režia peňažnícka na Slovensku sa snížila a tým mohol byť zmiernený alebo odstránený - my chceme, aby bol odstránený rozdiel medzi sadzbami na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a v západných zemiach.

Sadzba po prvom januári 1936 platná v Československu, patrí k najnižším sadzbám v Europe a v strednej Europe je najnižšia. Je jasné, že máme-li túto sadzbu udržať a pri tom mať dostatok úveru pre rozsiahlu verejnú i súkromnú ínvestičnú činnosť, musíme i naďalej venovať sústavnú pečlivosť priaznivému vývoju kapitálového a peňažného trhu. Tu sa plne ukazuje súvislosť medzi požiadavkom vyrovnaného bežného rozpočtu štátu i ostatných verejných sväzkov a medzi potrebou pracovného trhu vyjadreného nútnosťou rozsiahlejších investícií. Keby sme priputili, sy schodky verejných rozpočtov na trvalo spotrebovaly prebytky peňažného trhu, snižovali by sme tým množstvo kapitálov, súcich k dispozícii investičnému ruchu, a zmenšovali by sme tým tiež oživenie na pracovnom trhu. Preto je tak dôležité, aby štát a verejné sväzky svoje bežné rozpočty maly v rovnováhe.