Menovite by bolo úkolom tejto rady prispeť k jednoznačnému a jednotnému výkladu právnych noriem, upozorňovať predsedu vlády na neústavný a nezákonný postup niektorých štátnych orgánov - vyskytne-li sa niekde - a podávať návrhy na zjednanie potrebnej nápravy. Vláda je si dobre vedomá, aký význam pre výchovu občianstva ku štátnosti a pre jeho dôveru v právny poriadok má prísne zachovávanie zákonov verejnou správou zvlášte tam, kde verejná správa zasahuje do právnej hospodárskej sféry občanov.

Vláda je si tiež toho vedomá, že právnu istotu podrýva niekedy vydávanie zákonov so zpätnou platnosťou, to je takých, ktoré ukladajú občanom povinnosti pre dobu pred vlastným vyhlásením týchto zákonov. Bude preto našou snahou, avy sme sa v budúcnosti takému postupu vyhnuli.

Pokiaľ ide o práva už založené - tak zv. nabyté - budeme ich rešpektovať všade, dokiaľ záujem verejný si nevyžiada inak. (Výkřiky posl. Zápotockého.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Předseda vlády dr Hodža (pokračuje): S tým ovšem súvisí potreba pružnosti a rychlosti u úradníctva, ktoré rozhoduje o hospodárskych veciach.

Už pri inej príležitosti som poukázal na to, že funkcia dnešného štátu je podstatne složitejšia než drievšia čiste vrchnostenská. Dnešný štát čím ďalej tým hlbšie zasahuje do hospodárskeho vývoja. Je to spôsobené jednak potrebou obrany celého hospodárstva pred nebezpečím plynúcim z cudtiny, jednak veľkými vnútornými štruktúrnymi zmenami, ktorými prechádza hospodársky vývoj jednotlivých štátov a vlastne celého sveta.

Čím intenzívnejšie sú regulačné zásahy verejnej ruky do hospodárstva, tým dôležitejšie je, aby tempo verejnej správy sa prispôsobilo rychlému rozhodovaniu a rychlému vybavovaniu vecí, ako je obvyklé a nutné v hospodárskom živote. Nech už ide o investície alebo o záležitosti obchodne-politické alebo o agendu živnostenskú, všade potrebujeme súlad medzi rychlosťou, akou plyne hospodársky život a vznikajú jeho potreby, a medzi tempom tej časti verejnej správy, ktorá do hospodárstva zasahuje. To tiež obzvlášte platí o záležitostiach daňových a poplatkových. Akékoľvek zbytočné zdržovanie a preťahovanie uvedených druhov agendy prináša hospodárskemu životu nedozierne škody. Ksby sa mal hospodársky život vo svojom tempe zpomaliť preto, že vybavovanie správnej agendy tychlejšieho tempa nepripúšťa, tu by nám z toho vznikly nové príčiny trvalej hosspodárskej krízy a trvalého cudobnenia.

Väčšina výhod zámerného hospodárstva by bola úplne zmarená, keby nedochádzalo k odstráneniu škôd, ktoré nutne musia vzniknúť tam, kde pomalé tempo úradného vybavovania brzdí hospodársky život.

Je u celého nášho verejného úradníctva dosstatok znalostí i najlepšej vôle, je inteligencia, je charakternosť, aby splnilo úkoly naň kladené. Pôjde však o to, aby pracovné metody sa prispôsobily novým hospodársky úkolom, t. j. aby tiež vo správnom pokračovaní, ktoré sa dotýka hospodárskych vecí, sa uplatnila metoda vedeckého usmernenia práce a pracovnej hospodárnosti.

Bolo by veľkým omylom, keby sme sa domnievali, že zámerné hospodárstvo znamená odstránenie individualistického činiteľa vo výrobe. Znamená jeho organické včlenenie do súhrnu ostatných složiek ľudskej spoločnosti, kde i naďalej i po zavedení riadného hospodárstva zostanú dôležité funkcie sverené súkromnému prvku individualistickému a jeho pružnej iniciatívnej činnosti. Riadené, zámerné hospodárstvo odstraňuje anarchiu trhu, má odstraniť nesúlad medzi výrobou a spotrebou; musí však tiež na druhej strane byť zaistený súlad medzi postupom verejnej správy a rychlosťou jej rozhodovania na jednej strane a plynulosťou hospodárskych potrieb na strane druhej.

Prehovorím teraz o urychlení administratívnej práce, súvisiacej s verejnými investíciami.

V dobe pookleslej hospodárskej činnosti je treba, aby tiež verejné investície aspoň čiastočne nahradily pracovnému trhu úbytok, ktorý nastal všeobecným oslabením výrobnej c nnosti. Majú-li verejné investície tento svoj úkol splniť, musí tiež zrychlenie tempa v ich prevádzaní odpovedať všeobecne pociťovanej potrebe po rychlej pomoci pracovnému trhu. Ide tedy o to, aby bolo pokiaľ možno urychlené administratívne vybavovanie, ktoré súvisí s programom investíc, s podrobnými projekty, s rozpisom, s technickým prevádzaním investíc a konečne i s kolaudáciami. Pri dohode o investičnom programe je dôležité, aby bolo stanovené správne poradie verejných investíc, t. j. aby boly v prvom rade budované tie verejné investície, ktoré za dnešnej situacie sú pre štát najdôležitejšie.

Je jasné, že bežné vybavovanie agendy, ktorá súvisí s investíciami, dosiaľ obvyklou cestou postupovania spisov z jedného rezortu do druhého a ich prejednávanie vyžaduje prílišnej doby a nemôže vyhoveť požiadavke po urychlenom vybavovaní agendy. Podľa výsledku porad, ktoré sa konaly v medziministerskej investičnej komisii pri prezidiu ministerskej rady, usmernili sme postup bezprostredne tým spôsobom, že dojde k pravidelným spoločným schôdzkam referentov zúčastnených rezortov (na pr. ku schôdzkam zástupcov ministerstva verejných prác, ministerstva financií a ministerstva národnej obrany), pri ktorých v priamom jednaní budeme pracovať k dohode ako o dielčich programoch pre budúcu dobu, tak o bezprostrednom prejednávaní individuálnych spisov a vyčíslených projektov.

Podľa výsledkov jednaní konaných v medziministerskej investičnej komisii dojde tiež k tomu, aby pokiaľ možno boly odstránené škody, ktoré tunajšiemu celému hospodárstvu a celému pracovnému trhu vznikly pozdným vypisovaním dodávok a prác. Pozdné vypisovanie spôsobuje, že práce sú nahromadené najviac v období letnom, kedy beztak nezamestnanosť priem erne klesá, ďalej i to, že býva niekedy následkom krátkych dodacích lehôt zavádzaná prácaprez čas a dvojí smeny. Chvatné vybavovanie dodávok je v takých prípadoch i na úkor ich jakosti. Včasným prevedením rozpisov lzä sa vyhnúť týmto nesrovnalostiam a pravidelnejším rozvržením verejných prác na dobu dlhšiu dalo by sa docieliť i určitých úspor na podporách v nezamestnanosti.

Dôležitou hospodárskou potrebou pri prevádzaní verejných investíc je tiež urychlenie kolaudácií.

K urychlenému skoncovaniu dosiaľ nedokončených kolaudačných elaborátov v obore stavieb pozemných a silničných zriadilo ministerstvo verejných prác v týchto dňoch zvláštnu kolaudačnú komisiu jednak u zemského úradu, pokiaľ ide o kolaudácie, ktoré prevádza zemský úrad, a jednak u ministerstva verejných prác, pokiaľ ide o kolaudácie prevádzané v ústredí.

Úkolom týchto kolaudačných komisií složených z vedúcich úradníkov bude podrobiť revízii predovšetkým dosiaľ nedokončené kolaudácie cieľom ich urychlenia. U prípadov, kde dokončenie naráža na nevyjasnené otázky a rozpory s podnikateľom, budú mať kom sie za úkol, aby prípadným predvolaním podnikateľa a kolaudátora zjednaly krátkou cestou dohodu a tým odstránily prekážky, staviace sa v cestu dokončenia kolaudácií.

Bude ďalšou snahou, aby boly odstránené aj iné príčiny, ktoré brzdia urychlené vybavovanie kolaudácií, to je, aby došlo k rychlejšej spolupráci medzi účetnými a technickými činiteľmi, ktorí sú účas tní na kolaudačnom pokračovaní.

Prichádzam teraz k boji proti poraženectvu politickému a hospodárskemu.

Veľké starosti, ktoré doľahly na mnohé vrstvy následkom dlhotrvajúcej hospodárskej krízy, spôsobujú prirodzene zvláštnu citlivosť a mnohdy nekľud pri posudzovaní budúceho hospodárskeho a politického vývoja. Pri tom však každého pozorovateľa musí prekvapi" že u vrstiev hmotne najviac postižených ťažkými následky krízy, ako na príklad u delníctva nezamestnaného alebo čiastočne zamestnaného, ďalej u drobného zemedelského ľudu, nie je toľko nekľudu ako skôr u iných vrstiev, ktoré síce neboly tak silne postižené hmotnými následky krízy, ktoré však reagujú prezto o veľa citlivejšie. Akonáhle vývoj politických alebo hospodárskych vecí neodpovedá presne ich predstavám, ktoré si pred tým utvorily, hneď reagujú na udalosti premršteným pesimizmom, ktorý neprávom okolo seba rozširujú. Prezto, že v posledných desať rokoch už mmnohokrát sa presvedčily, že pozdejší vývoj udalostí neodpovedal ich drievejšej, katastrofálnej niekedy predpovedi, prezto pri každej novej zmene či v oblasti zahraníčne politickej alebo hospodárskej prichádzajú znova so svojmi znekľudňujúcimi obavami, ktoré skôr sú nekritick ým prejavom subjektívnej malomyseľnosti a poraženectva, nežli poznaním založeným na vecnom štúdiu vývoja a striezlivom odhade skutočnosti. Sme si plne vedomí veľkého množstva neobyčajných obťaží a ťažkých problémov, ktoré každému štátu a zvlášte štátom stredoeuropským nadelila dnešná doba ako v oblasti hospodárskej a socíálnej, tak i vo vzťahoch zahraničnepolitických. Nechceme si z nich ničoho zakrývať. Úspešné riešenie sa však skôr podarí činorodej odvahe než malomyseľ stvu a zbabelosti, ktoré sa u mnohých dostavujú ako následok subjektívnej únavy a niekde i myšlienkovej sterilnosti. Musíme stoj čo stoj bojovať proti nedôstojnému poraženectvu, či v hospodárstve alebo v politike, ktoré zbytočne zťažujú úspešnú činnosť a berú ľuďom odvahu k podnikaniu a k práci.

Minulých 17 rokov nám už často presvedčive ukázalo, že odolnosť československého štátu, jeho ľudu a tiež československého hospodárstva sú neobyčajne silné, rozhodne o veľa silnejšie nežli nervové systémy mnohých unavených pochybovačov, ktorí okolo seba šíria rozkladný vliv. (Potlesk.) Obrátime-li sa proti nim, neznamená to, že by sme nevítali konkrétnu a tvorivú kritiku, i keď sa dotýka vládnej činnosti. Vláda potrebuje spoluprácu všetkých mysliacich hláv a konštruktívnych ľudí národa a táto spolupráca sa môže uskutočniť cestou vecnej a treba i ostrej kritiky a rozboru chýb pri riešení konkrétnych otázok. Musíme však dnes s celou energiou odsúdiť pauš nu kritiku plynúcu z náladového pesimizmu, ktorá sa vyhýba konkrétnej práci a argumentom a ktorá šíri okolo seba len zmätok a beznádejnosť.

Zeme československé a ich ľud prežili v minulosti doby hospodársky i politicky o veľa kritickejšie, než sú doby dnešné. Vyšli sme z minulých bojov víťazne, poneváč sme vedeli, čo chceme, a mohli sme sa opierať o sebavedomie ľudu. V tom je tajomstvo všetkých úspechov, ktorých dobyl národ náš v dobách horších, než sú dnešné.

Tiež dnes za pomerov neskonale priaznivejších musíme budiť sebavedomie svojho ľudu. (Výkřiky posl. Klimenta.) Musíme všetkých pracujúcich ľudí volať k spolupráci na spoločnom cieli a na veľkom diele morálnej i hospodárskej obrody, ktoré musíme vykonať, aby sa plne rozvinuly ako v duchovnej, tak i v hmotnej oblasti všetky tvorivé sily nášho ľudu. Nebezpečie, je-li aké, nie je mimo nás, ale v nás. To je nebezpečie z pohodlnosti, z pohodlnosti v hospodárstve, z pohodlnosti demokracie. (Výkřiky posl. Klimenta.) Najhoršími nepriateľmi svojho národa sú vždy ľudia malej viery. Národ nesmie sa báť, národ je národom, len pokiaľ verí v seba a svoju silu. (Potlessk.) Chceme všetci spoločne pracovať k tomu, aby všade miesto neplodnej skepse a rozvratnej malomyseľnosti nastúpila odhodlanosť a miesto unaveného poraženectva pevná viera a istota, viera v seba, istota o úspechu poctivej práce.

So všetkým svojím úsilím musí Československo smerovať svojou politikou všeobecnou a hospodárskou k tomu, aby nielen v celkovej konštelácii europskej, ale zcela zvlášte v oblasti stredoeuropskej získalo a upevňovalo onu pozíciu, ktorá odpovedá našim hospodárskym a mravným tvorčím schopnostiam. Obnovenie československej štátnosti po svetovej válke ukladá nám záväzok, aby sme stejne ako v dobách českej samostatnosti verne a plne konali svoje civilizačné poslanie v rade oných národov a štátov, ktorí - stejne ako my - pôsobia okolo pohraničných me dzníkov Europy západnej a východnej. Lebo nemáme na svojej štátnej samostatnosti a na jej tvorčej energii záujem iba my sami. Existenčné záujmy našej štátnosti tak, ako sa znova ustavila po svetovej válke, splývajú v jeden harmonický záujmový celok úmernej rovnováhy síl mocenských a civilizačných, tedy s veľkými a trvalými záujmy politických riadov Europy.

Podľa všetkých svojich síl a z dejinnej peršpektívy lzä riecť, že snáď až nad svoje sily konalo svoje kultúrne poslanie na tejto klasickej našej oblasti strednej Europy samostatné České kráľovstvo. Nemohlo byť spolupracovníkom a spolutvorcom tejto kultúrnej práce českej vtedajšie Slovensko, ktoré vtesnané do suverenity cudzej - plýtvalo svojmi domácimi energiami k dobru účtov cudzích. Z tejto dejinnej skutočnosti plyne dvoje: snáď lzä hypoteticky predpokladať, že by v století XVII. zeme historické s odolnosťou nepomerne väčšou boly mohly viesť svoje zápasy, keby Slovensko v tej dobe nebolo bývalo vo sväzku štátnosti uhorskej, ale vo sväzku štátnosti spoločnej so zemiami českými. A je naprosto nepochybné, že nedobrovoľný rozchod Slovákov so zemiami českými vyškrtol Slovensko na dlhú dobu z národov aktívnych. Bolo by iste veľmi vďačným tématom pre filozofiu dejín vhĺbiť sa do otázky, nevyčerpalo-li práve rozdelenie Čechov a Slovákov pod dvoju suverenitu silu zemí historických, zrovna v dobe, kedy tejto sily bolo najviac treba. Slovákov, prez patetický a niekedy hrdinský zápas o národnú existenciu, viedlo toto rozdelenie až k samým okrajom národne-politického zániku. Poslanie svoje bude však môcť splniť československý štát, obnovený a integrálny, pretože v diele tomto budú pôsobiť všetky sily české i slovenské, sjednotené tvrdou silou jednotnej a nikdy viacej nerozdeliteľnej suverenity československej. (Potlesk. - Výkřiky.) To je, akoby po 300 rokoch českého a po 9000 rokoch slovenského politického poddanstva daná bola obnovenému nášmu politickému národu československému samou Pr.ozreteľnosťou ešte jedna, a to najštedrejšie vymeraná príležitosť, aby sme na svojom území našej celej československej ríše teraz so všetkými ľudsky.možnými zárukami úspechu konali zrovna na tomto kritickom bode strednej Europy tú svoju povinnosť, ktorá plynie nielen z nášho vlastného národného záujmu, ale plnenie ktorej učiní z nás rovnocenných a preto nepostradateľných spolupracovníkov europskej civilizácie, a to je, držať tu, práve na tejto europskej oblasti štát nevyčerpateľných národných, mravných a hospodárskych energií, štát konsolidovaný k tvorbe politickej a hospodárskej demokracie, tejto najvyššej záruky pokroku a šťastia osobného a kolektívneho.

Slovensko bolo, vedľa národov baltických, spolu s niekedy uhorskými Srbami a Rumunmi, v celej Europe posledným, ktoré mohlo politicky uskutočniť svoju národnú myšlienku vo vlastnom štáte. To znamená, že vo srovnaní s pokročilejšími zemiami českými, západnými musí mnoho doháňať, jednak vo formuľovaní svojich národných a mravných ašpirácií, jednak vo svojom pokroku technickom a hospodárskom, stejne ako Podkarpatská Rus, aby sa obe tieto východné zeme postupne síce, a§ v tempe čo najrychlejšom povznášaly a potom definitívne povzniesly úmerne na úroveň zemí západných. Nie je však iba požiadavkou Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ale samozrejmým a neodkladným úkolom československej štátnej politiky, priamo podporovať všetky sociálne a výrobné pr.edpoklady osobného a kolektívneho pokroku na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, zrovna tak v Čechách a na Morave.

To je smysel československej jednoty, to je priamo predpoklad k vypestovaniu onej tvorčej energie, ktorá poskytne štátnosti našej, prezto, že početne nie sme silní, onú húževnatú, ničím nezadržiteľnú národnú energiu, ktorá Československu zaistí v strednej Europe miesto dôstojné jeho ašpiráciám.

Dovršíme tedy hospodárske sjednotenie svojho rozložitého štátneho územia vhodnou úpravou železničných sadzieb, a to tak, že prvá a rozhodujúca etapa tejto úpravy začne pôsobiť behom r. 1936. Dovršíme sieť komunikačnú podľa plánu celoštátneho, spočívajúceho však samozrejme na složkách regionálnych. Bol-li odbúraný po prevrate rad priemyslových závodov na Slovensku, ktoré vo svojej väčšine vznikly v bývalom Uhorsku s umelou podporou maďarskej vlády, a ktoré nemaly vždy prírodných podmienok existenčných, rastie teraz na Slovensku rad priemyslových podnikov, ktoré v súlade s výrobnými a odbytovými možnosťmi s hľadiska celého štátu predstavujú na Slovensku prirodzený postup industrializačný. (Výkřiky.) Najdôležitejšie stredisko tohoto nového priemyslu spojovať bude s Dunajom rieka Váh. Je tedy vskutku naliehavým úkolom našej hospodárskej politiky, aby sme urychlili úpravu tejto rieky, ktorá bola prevedená predbežne na 66 1/2 km. Je potom samozrejmou požiadovkou stredoeuropskej politiky nášho štátu, dovŕšiť organizačne a zdokonaliť technicky našu paroplavbu na Dunaji, stejne ako pečujeme o plavbu na severnom Labi, a dovŕšiť výstavbu našich prístavov nielen v Bratislave, ale tiež v Komárne.