Je zatým nepopirateľne nepomer medzi obnosmi, ktorými Slovensko a Podkarpatská Rus ku spoločným výdavkom štátu prispievaj ů a medzi tými obnosmi, ktorými prispieva štátna pokladňa na všetky druhy výdavkov v prospech oboch týchto zemí, či už priamo na ich vnútornú správu, či už v ich prospech prostredníctvom štátnej pokladne. Rovnako je však nepopierateľné, že dosavádna pasivita Slovenska a Podkarpatskej Rusi ani nemusí, ani nemá byť zjavom tr.valým a menovite že pasivitu Slovenska možno dôsledným rozširovaním daňovej základny snižovať a snížiť až na národohospodársky možné minimum. Vedľa železničných tarifov naliehavá je úprava štátnych dodávok takým spôsobom, aby jednotlivé zeme a ich výrobní záujemníci pri stejných podmienkach netrpeli neúmerným rozdeľovaním dodávok. Podľa evidencie z r. 1934 približuje sa už pomer štátnych dodávok k pomerom výrobným v jednotlivých zemiach štátu. Je s amozrejmé, že jednota štátu nemôže byť len formálna, ale že zákonodarstvo a administratíva musia dôsledne usilovať o stejnomerné podmienky výr obné a odbytové. Až do r. 1930 presahoval v zemiach historických priemerný zárobok zemedelca 7.000 Kč. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nedosahoval ani 3.000 Kč. Iste prispela úprava trhu obilného k priblíženiu cenovej úrovne slovenskej k úrovni, ktorú lzä pokladať teoreticky za celoštátny p, iemer. Úpravou obilného trhu zdvihly sa ceny obilia u slovenského a podkarpatoruského zemedelca o 40-104%. Ďalšie prehĺbenie a rozšírenie úpravy zemedelských trhov možno pokladať za vítanú složku hosspodárskeho a sociálneho sbližovania a sjednocovania rôznych oblastí nášho štátu až k najzazším medziam národohospodárskych možností.

Zvýšenie životnej úrovne a kupnej schopnosti zemedelcov, ktorých na Slovensku j e 57% a na Podkarpatskej Rusi docela 66% obyvateľstva, má svoj všeobecný národohospodársky význam. Vznik priemyslových podnikov na Slovensku, odpovedajúci zvláštnym domácim prírodným podmienkam a ovšem nesmerujúci k žiadnej prekotnej industrializácii, tým menej k presycovaniu trhov, môžeme pokladať za dobrú základnu všeobecného pokroku na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Úprava úrokovej miery, ktorá na debetnej stránke dosahovala veľmi často 12-16%, menovite na východe republiky prispeje k poeuropčeniu výrobných a sociálnych pomerov na východe nášho štátu.

Politika jednotného štátu a vzostupná tendencia v našom hospodárskom živote predpokladá jednotný právny poriadok pre celú republiku, na ktorom by sa budoval hospodársky a sociálny život. Nedostatok právnej kodifikácie a unifikácie sa škodlive prejavuje v hospodárskom živote, pretože rôznosť právneho poriadku zaťažuje obyvateľstvo v celom štáte v jeho hospodárskej činnosti, pri čom sa zároveň vzbudzuje zdanie, že sa s obyvateľstvom v celom štáte nezaobchádza rovnako.

Vyrovnanie tejto diferencie dnešného trojvrcholového právneho systému však znamená reformovať a unifikovať v tomto súbore právnych oborov:

1. V obore práva judiciálneho: unifikácia celého práva súkromného, obchodného, trestného, súdneho, pokračovania civilného ako aj trestného;

2. V obore práva správneho:

a) na poli organizácie verejnej správy (jednotná úprava úradov školských a sväzkov samosprávnych, úprava obecného zriadenia);

b) na poli práva štátneho občianstva, domovského a matričného;

c) na poli práva zemedelského (vydať jednotné zákony o agrárnych operáciách, jednotný zákon lesný, lovecký, rybársky a vodný);

d) na poli práva živnostenského;

e) na poli práva komunikačného (unifikácia práva silničného, železničného a plavebného);

f) na poli sociálnej pečlivosti (unifikovať verejné poistenie, úrazové poistenie a bytovú pečlivosť);

g) na poli práva spolčovacieho a shromažďovacieho.

3. V obore práva daňového a poplatkového:

Sjednotenie poplatkového práva sa dosiaľ dialo len v rámci novelizácií. tu preto treba predovšetkým derogovať tie poplatkové ustanovenia, ktoré dislriminujú Slovensko v hospodárskej činnosti voči historickým zemiam, ako je tomu na pr. pri spoplatnení autonomných dodávok na Slovensku a Podk. Rusi podľa diskriminujúceho ustanovenia 3. a 4. odstavca §u 71 zák. čl. XI/1918. Vyrovnaním a odstránením stávajúcich poplatkových diskrepancií, vyvolaných následkom nejednotnej legislatívy, odstráni sa škodlivý dosah tohoto právneho dualizmu na hospodársky život.

Unifikácia práva však nemôže byť púhou právnou recepciou, ale musí vychádzať zo syntézy oboch právnych systémov. Unifikácia in merito bude sa preto prevádzať tak, že sa právne obory dosiaľ rôzne upravené pri unifikačnom procese zároveň aj zreformujú a kodifikujú.

I keď väčšia časť úkolov v sjednocovaní práva na nás ešte čaká, možno konš tatovať aj dobrý úspech práce dosiaľ vykonanej. Osnova občianskeho zákona bude v najbližšej dobe predmetom vládneho jednania, po ktorom sa bez meškania predloží posslaneckej snemovni. Obdobne je tomu s osnovou železničného zákona, ktorý sa v krátkej dobe predloží senátu. Budú mať tedy oba sbory zákonodarstva vďačné a veľkorysé úkoly na rozsiahlom poli organického sjednocovania právneho a hospodárskeho.

Pravda, aj unifikácia práva vyžaduje určitého plánu. Zdolať ju technicky znamená bez váhavosti odstrániť ešte posledné zbytky závad rázu organizačného v legistatívnej príprave. Jej ústavne-právne zdolanie predpokladá ustavenie spoločného kodifikačného výboru oboch snemovieň Národného shromaždenia, ktorý by v jednotlivých odborných subkomisiách, permanentne zasedajúcich, urychlene prejednal unifikačné osnovy.

Postupnou úpravou hospodárskej a sociálnej situácie na Slovensku čím ďalej tým patrnejšie vyniká význam administratívnej samosprávy, spočívajúcej na zákone čís. 125 z r. 1927. Jednak zemepisná poloha, jednak rôzny historický vývoj v jednotlivých zemiach štátu boly dôvodom k onej decentralizácii správy, ktorá pri všetkých zárukách bezpodmienečnej štátnej jednoty poskytuje jednotlivým oblastiam štátu svojrázny rozvoj ich hospodárskych a mravných síl. Zemská samospráva ako primeraný právny výraz decentralizačnej zásady plne sa osvedčila. Vláda nepripustí žiadnych zásahov, ktoré by administratívnu samosprávu uvádzaly v pochybnosť extra legem alebo dokonca contra legem. Rozšírenie samosprávy v celom štáte budúcou úpravou zemedelských komôr a potom na Slovensku ustavením školskej rady, je pripravené. Slovensko dovŕšuje teraz svoje národné prebudenie a organizáciu svojich sľubných mravných a hospodárskych energií. Čím smutnejšia bola tvorčia pasivita Slovenska po dlhý rad století, tým aktívnejšie vyvíjajú sa dlho tlmené sily vo slobode a republikánskej demokracii. Štátna politika oceňuje túto svežiu silu, podporuje slovenský rozmach, je si vedomá, že čím vyššia bude mravná a hmotná aktivita Slovenska, tým viac nových neopotrebovaných energií získa celá republika.

Patrí už k tradícii českoslovensskej štátnej politiky, že rieší menšinové otázky v súlade záujmov štátnych, národnostných a demokratických. Zrovna na našom území strednej Europy, kde sa križujú a prostupujú národnosti, ďalej rôzne i protichôdne smery politické a sociálne a prúdy myšlienkove, nemohla vytvoriť trvalého systému národnostnej menšinovej politiky bývalá monarchia so svojim reakčným systémom spoločenským a politickým. Avšak bez bázne a v plnom vedomí svojej tvorčej sily prejíma úkol tento naša republikánska demokracia.

Neobávame sa odporu ani doma ani na akomkoľvek fóre politiky medzinárodnej, tvrdíme-li, že tento historický a do osudov strednej Europy tak hlboko zasahujúci problém rieši Československo vo svojej štátne politickej praxi takým spôsobom, ktorý plne odpovedá zákonným a mravným záväzkom štátu k jeho menšinám. V úprave národnostných pomerov v znamení mieru a spolupráce shľadáva vláda svoj samozr jmý úkol.

Je samozrejmé, že demokracia rieši všetky problémy svojho štátu metodami demokratickými. Neznáme následovaniahodného vzoru menšinovej politiky v režimoch nedemokratických (Potlesk.); práve demokratizmus, demokratické klima a demokratická metoda je cestou jedinou, ktorá v pozitívnej menšinovej politike vede k cieľu. (Výkřiky posl. B. Köhlera.)

Touto cestou, demokratickou metodou išly nemecké strany aktivistické, táto cesta viedla k najužšej spolupráci s československými stranami a uplatnila sa plne v prospech štátu. (Výkřiky posl. Zápotockého.)

Inak utvára sa teraz vzťah odpovedných činiteľov tohoto štátu k tak zv. strane sudetonemeckej, ktorá ovšem v nesčetných prejavoch zdôraznila svoj loyálny vzťah k československkej štátnosti, ale ktorá sa však ešte nedoviedla orientovať duchovne a politicky k onému demokratizmu, ktorý je práve nepostrádateľnou spojkou medzi všetkými nacionalizmy v strednej Europe.

Mluvčí sudetonemeckej strany v rozpočtovom výbore postavil svoju tézu veľmi jasne. Prehlásil, že chce mluviť od národa k národu a sťažoval si, že mluvčí nacionalizmu nemeckého nenachádza partnera u Čechov a Slovákov, pretože títo vraj netvoria jednotné národné politícké skupiny, ale trvajú na svojom terajšom stranícko-politickom rozvrstvení. Hlási sa vraj - hovoril on - jednotné nemectvo, nachádza však na strane československej miesto jednotného národa púhe politické strany.

Dovoľte mne, slávna snemovňa, abych k týmto poznámkam, ktoré pokladám za zásadné, pripojil tiež poznámky rázu zásadného.

Mluvčí sudetonemeckej strany nastupuje tu dve cesty, z ktorých ani jedna nevede k nám.

Jednak preto nie, že neuznáva politické skutočnosti u nemeckej menšiny. Nie je preca sudetonemecká strana jediným oprávneným mluvčím nemeckých národnostných ašpirácií v tomto štáte. (Potlesk.) Nemôže tedy mluviť menom celej nemeckej menšiny.

Zcela určite nepovede k československej demokracii oná nezvyklá ideologia, podľa ktorej by sme mali uznávať sudetonemeckú stranu za národ, ktorý nenachádza obdobného partnera na strane československej, kde žiadna politická skupina nepokladá sa za celý národ, ale proste za to, čím vo skutočnosti je za jeho časť. (Potlesk.) V demokracii totiž neplatí ani zásada, ani metoda "časť za celok - pars pro toto". Demokracia, akokoľvek sa v poslednej inštancii samozrejme musí utiekať k zásade väčšiny, vo svojom vlastnom záujme usiluje o zásadu, že pri tvorení kolektívnej vôle v národoch, alebo v štátoch má právo uplatniť sa prostredníctvom svojej politickej skupiny každý a že nikto nemá práva oktrojovať svoju vôľu alebo svoj názor skupinám slabším. (Výborně! - Potlesk.) Preto spočíva československé volebné právo na pomernom zastúpení.

V československej demokracii pokladaná je politická strana za nepostrádateľného prostredníka medzi jedincom a štátom. Je tedy v našej demokracii politická strana nepostrádateľnou složkou reprezentatívneho systému.

Pokladá-li tedy mluvčí sudetonemeckej strany svoju skupinu za národ, znie naša odpoveď: "Nie ste národom, ste politickou stranou". (Potlesk.) Sťažuje-li si mluvčí sudetonemeckej strany, že nenachádza proti sebe ako partnera oný národ, s ktorým chce menom svojho národa mluviť, tak sa musí spriateliť s tým, že v československom vnútornom politickom systéme ani nejde o právotvorné diskusie národa s národom, pretože v tomto smere vyriešila náš vnútorný politický problém naša ústava. (Výborně! - Potlesk.) Čo je možné a čo je docela žiaducné, to je výmena názorov so složkami demokratickej sústavy, z ktorých ani jednej nelzä uprieť, že má právo formulovať svoje národnostné požiadavky podľa svetového názoru tých, ktorých zastupuje.

Mluvčí sudetonemeckej strany premluvil k nám mluvou totalitnou. Tejto mluve československá demokracia nerozumie. (Výborně! - Potlesk.) Nech k nám premluvia demokraticky, nech jednajú demokraticky, potom by sme im mohli rozumeť. (Velmi dobře!)

Činím-li k výkladu mluvčieho sudetonemeckej strany v rozpočtovom výbore túto pripomienku, nedeje sa tak z dôvodov prázdneho formalizmu. Československu nie je demokracia púhym heslom, ale je mu jedinou životnou formou. (Potlesk.) Demokratizmus, a to demokratizmus svetový, bol zároveň s našimi národnými a vojenskými energiami spolurozhodujúcou složkou pri obnovení našej štátnej samostatnosti (Výborně! - Potlesk.), a opäť tiež demokraciou vede cesta k našemu vzostupu a sile. (Velmi dobře!) Nám demokracia nie je žiadnou vypožičanou ideologiou, (Výborne! - Potlesk.) ale vlastnou duchovnou podstatou, zakotvenou v našej historii a v na- šich zápasoch o slobodu a ľudskosť jedincov a spoločnosti, kotviacu teraz v našom spoločenskom rozvrstvení a jeho duši. Je tedy demokracia duchovnou podstatou československého štátne politického systému. (Potlesk.) Demokratizmus nás viedol k správnemu usmerneniu menšinovej politiky. Mluvčí sudetonemeckej strany mal by svojich súkmenovcov varovat., aby v ničom neuvádzali v pochybnosť tento demokratický systém a túto demokratickú duchovnú dišpozíciu československých vládnych systémov, pretože by pre menšinu iste bolo málo výhodné, keby väčšina prijímala totalitnú ideologiu, ktorú tak rázne odmietla na šťastie civilizácie a vnútorná konsolidácie tohoto štátu. (Potlesk.)

Hovorme otvorene!

Vodcovia fašizmu, najnovšie tiež vodcovia ríšskonemeckého národného socializmu sa už opätne ohradili proti tomu, že by ich politické sústavy maly byť článkom vývozným. Najdem tedy porozumenie u všetkých vás, prehlásim-li ja, československý demokrat, menom všetkých, že ani fašizmus, ani ideologia nemeckého národného socializmu nie je a nebude článkom importným. (Potlesk.) Vzná- šam požiadavku ku všetkým, kto prostredníctvom parlamentnej demokracie dostávajú sa ku slovu v tomto štáte, aby svoje hnutie i jeho vnútornou povahou organicky včlenili do demokratickej sústavy našej štátnosti. Na pŕde československej štátnosti vzrastol už dávno tiež demokratizmus nemeckej menšiny. Ťe je demokracia v kríze? To je výmluva: jakí demokrati, taká demokracia. (Potlesk.) Vedľa samozrejmej a bezpodmienečnej oddanosti ku štátu je v Československu československý d emokratický systém a československá demokratická metoda predpokladom k tomu, aby akékoľvek hnutie mohlo byť súčiniteľom kolektívnej vôle v národe a štáte.

Nezapomínajme, že mluvíme o štáte našom spoločnom, o štáte, ktorý i v terajšej pokleslej finančnej zdatnosti práve krajov obydlených väčšinami nemeckými, s úzkostlivou stejnomernosťou pečuje o svojich občanov bez národnostných rozdielov. (Potlesk.)

Československá štátna politika už preukázala priebehom posledných 10 rokov a preukáže i vždy do budúcna svoju plnú schopnosť upravovať národnostné pomery v syntetickom záujme štátu a menšín. Táto pre strednú Europu tak významná politická schopnosť moderného štátu tkvie jednak v nesmlúvavom demokratizme širokých vrstiev nášho ľudu a v hlbokom smysle pre spravedlnosť, ale nech je mi dovolené tiež vysloviť tu ten svoj názor, že náš smysel pre národnú spravedlnosť má svoje korene v našom vlastnom národnom cítení. Svádzali sme dramatické zápasy o úctu k svojej národnosti a iste práve preto máme plné porozumenie tiež pre národné cítenie našich menšín. Pr.ečo bych to tu neriekol, že to bol vrelý vnútorne prežívaný nacionalizmus v konštruktívnom a štátotvor.nom smysle tohoto slova, ktorý poskytol jednoznačne nacionalisticky orientovaným činiteľom na strane československej v r. 1926 vodčiu ideu k dôslednému vyrovnávaniu národnostných záujmov v politickej praxi nášho štátu. Tento tvorčí štátotvorný nacionalizmus nie je výsadou iba tých politických útvarov, ktoré majú národnosť v názve svojich straníckych organizácií. To by nám i štátu bolo málo. Národným cítením vrúcnym a hrdým predchnuté sú všetky složky nášho ľudu. Naše národovectvo nie je na povrchu, ale čerpá svoje nezdolné sily z hlbín duše najširších vrstiev, prostupuje sa tam a zpevňuje sa s ich svetovým názorom a s ich všetkými duchovnými a tiež sociálnymi záujmy a ašpiráciami a spojuje všetky tieto složky v jednotný mravný celok vnútorne vyrovnaný, ktorý práve pre túto aktívnu účasť všetkých je zdrojom onej neslýchanej národnej energie, ktor.á viedla ľud náš v najkritickejších okamžikoch jeho dejín do nerovných a konečne preca vždy víťazných bojov. Nikto nech neshľadáva újmu pre národné cítenie v snahe o medzinárodnú spoluprácu. My všetci znali sme delníkov orientácie medzinárodne-socialistickej, ktor.í hájili svoje národné menšinové práva pred válkou s obetavejším odhodlaním, než mnohí dobre situovaní silní jedinci. (Potlesk.) Práve v medzinárodnej súčinnosti, tedy v medzinárodnej súťaži má príležitosť uplatniť sa nacionalizmus tvorčí, ktorý svoju zodpovednosť za vlastný ľud pojíma tak, aby zaistil medzi všetkými ostatnými miesto bezpečné a čestné pre vlastnú prácu, pre vlastnú vedu, pre vlastný výkon, pre vlastný štát. Čakajú-li na našu štátnu politiku úkoly ťažšie než indy, nech vezmú na vedomie naši priatelia i naši odporci, že k ochr.ane veľkých záujmov národných a štátnych hlási sa ľud náš vo všetkých končinách nášho štátu k bezvýhradnému solidarizmu ako jeden muž. (Potlek.) Nikoho nedh nemýli, že boje o svetové názory môžu oslabiť elán, s ktorým nielen všetci Česi, Slováci a Podkarpatorusovia, ale s ktorým celá veľká demokracia nášho štátu ide za svojim cieľom. Národ tej kultúrne politickej minulosti, akú majú Čechy a Morava, víťazne prekonáva vo svojom vnútre všetky kultúrne boje, pokiaľ by ony mohly ohrozi ť, slobodu svedomia a zásadu vzájomnej demokratickej shovievavosti. Nijako nezapierame, že nebol snadný ani všedný oný vnútorný boj, ktorý musel prekonať tak mnohý a mnohý československý intelektuál, než sa naše verejné mienenie - a naša verejnosť celá -ustálilo na dnešnom jednotnom názore na vojsko. Prečo by sme sa k tomu nepriznali, že sme hneď po prevrate boli pacifisti a že sme verili v mier. Došlo-li k tomu, že nám niekto z vonku bral alebo bere túto vieru, nasledovali tiež československí bývalí pacifisti príkladu najväčšieho humanistu, štátnika našej doby, ktorý bol pacifistom, ale bol vodcom odboja, pretože odmietol zásadu neodpierať zlému a pretože pravda víťazí, keď sa svede proti krivde víťazný boj.