Republika Československá prevádza po všetky roky svojho trvania politiku mieru. To je naša smernica. Svoju bezpečnosť si zaistila priateľskými sväzky s Malou dohodou, s Franciou a v poslednej dobe spojeneckou smluvou so Sovietskym sväzom. Prezto však skúsenosť ukazuje, že i pri najlepšom spojeneckom zaistení najbezpečnejšou záštitou štátu je dobrá vlastná, riadne vyzbrojená armáda. (Potlesk.) Nedostatočne vyzbrojené štáty bývajú priamo lákadlom pre chtivé a výbojné národy a málo ceneným spojencom.

Štát je preto povinný učiniť všetko, aby jeho vojsko bolo riadne vybavené a to, ako technicky a materielne, tak morálne. Treba zaistiť všetko a včas, čoho štát potrebuje.

Tohoročný rozpočet pamätuje viac na zaopatrenie potrieb a zásob pre armádu, avšak nel,zä prehliadať, že armáda potrebuje, aby v nej bol dobrý, spokojný, ba nadšený duch. To zaručuje v nemalej miere zaopatrenie vojenských gážistov. Neľzä však poprieť, že v tej veci sú určité nedostatky; o ich odstranenie sa vynasnažíme v rámci našich finančných možností.

Avšak i keby armáda bola seba lepšia a seba lepšie vybavená, nie je to dnes dostatočné. Za armádou musí stáť pripravený celý národ a to nielen hmotne, ale i morálne. (Výkřiky komunistických poslanců. - Potlesk.) Tu je však treba ešte určitých opatrení zákonných. Príslušné osnovy sú už pripravené, a Národné shromaždenie ich prejedná iste vo vedomí, že vy koná svoju povinnosť voči svojmu štátu a jeho bezpečnosti.

Iste ľud náš a jeho intelektuálni vodcovia vyhradzujú si právo bojov o názory a myšlienky, lebo teprv z nárazu myšlienok roziskrí sa myšlienka víťazná, vodčia a spoločná, ktorá prehríata vrúcnym precítením spoločnej radostnej tvorby vede národ zo zmätku k jasným cestám a zárivým cieľom. Nikto sa dnes nespokojí letmým pohľadom na povrch nášho denného verejného života a podíva-li sa potom do jeho hĺbky, uvidí, akou je to grotesknou nepravdou, že by sme si my dôsledkom svojho straníckeho a iného rozvrstvenia boli navzájom nejak povážlive vzdialení. Pozorovateľ uvidí, ako zdánlivé sú niekedy tieto boje a uvidí, že tieto boje sú mnoho razy len malichernou hašterivosťou, nad ktorou už dnes občan československý najradšej pokrčuje ramenami, pretože i uprostred svojich veľkých starostí a uprostred svojich osobných a skupinových záujmov spolu s nami zodpovednými činiteľmi túži vyššie, hľadajúc vo štáte ako celku jeho ušľachtilý h storický smysel, hl,adajúc to, čo vede k najkrásnejším cieľom ľudstva. Národ náš i celý štát naš svoje počiatočné krízy dávno prekonal a do všetkých čias, ktoré naň čakajú, pôjde silný v bezvýhradnej jednotnosti spoločných záujmov a spoločných ideálov, spoločných cieľov. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dávám slovu prvému řečníku přihlášenému na straně "proti", p. posl. Esterházymu. (Hluk. - Předseda zvoní.)

Prosím o klid. (Předsednictví př.evzal místopředseda dr Markovič.)

Posl. Esterházy (maďarsky): Ctená snemovňa! Rozpočet je najdôležitejším skutkom štátneho života, on musí byť čo najpresnejšie sostavený a treba povoliť dostatok času, aby každý jednotlivý zákonodarca dosť zovrubne mohol k jednotlivým jeho otázkam prehovoriť. Tempo, ktoré je teraz v rozpočtovej debate z nepochopiteľných dôvodov nadiktované, môže mu byť, myslím, len na škodu. Rozpočtový výbor prejednal rozpočet tak hrozne krátko, a tak hrozne stesnene, že jeho nedbalé formy všade sa ukazujú.

Už mnohokrát sme vo výboroch prejavili svoje názory o chybách, ktoré vláda neodstránila ani z tohoto r.ozpočtu. A práve preto nech mi je dovolené zaoberať sa tu v prvom rade s otázkou maďarských škôl, maďarskej kultúry. Podľa §u 9 mierovej smluvy Saintgermainskej treba národným menšinám "zaistiť spravedlivú čiastku z požívania a použitia všetkých obnosov, ktoré sa vynakladajú na vrub verejného imania v štátnych, obecných alebo iných rozpočtoch na účely výchovné, náboženské alebo dobročinné".

Jestliže hľadáme, aké obnosy sú v rámci rozpočtu určené pre účely maďarské, na maďarské školy, maďarskú výchovu, nenajdeme ani jedinej položky, z ktorej by vychádzalo na javo, koľko procentov sa vynakladá na ciele maďarské. I keď vezmeme za základ sčítanie ľudu z r. 1930 - ktorý však nepokladám za naprosto smerodajný, - tu v reláciách štátnych činia Maďari 4.8% všetkého obyvateľstva celej republiky a tedy maďarstvo by malo túto časť obdržať z rozpočtu. Naproti tomu skutkom je, že zo 314 mil. Kč nenachádzam nikde 15 mil. Kč, odpovedajúcich 4.8%, ktoré by nám patrilo, a to tým menej, lebo z 864 ľudových škôl na Slovensku je 700 takých škôl, ktoré nevydržuje štát, ale iná korporácia.

Ta istá situácia je tiež u škôl meštianskych. Počet maďarských meštianskych škôl na Slovensku činí iba 18, čo zasa len ukazuje na to, že tu niet toho celoštátneho priemeru, ktorý by nám patril podľa nášho početného pomeru. Rozpočet na budúci rok dáva učiteľským ústavom olkrúhle 19 mil. Kč. O obnose, určenom pre účely jediného maďarského učiteľského ústavu, sa tento rozpočet ani ne zmienil. Lanského roku bol ešte pre maďarský učiteľský ústav zaradený obnos 219.350 Kč, tohoto roku však ani tento obnos v rozpočte nefiguruje, ač i tu by patril Maďarom obnos najmenej 919.820 Kč.

Čo do škôl vysokých je situácia Maďarov priamo katastrofálna, lebo kým zo 137 mil. Kč venovaných vysokým školám patrilo by Maďarom podľa početného pomeru 6.5 mil. Kč, vo skutočnosti nemajú Maďari ani jedinej katedry a ani nie je tu vôľa zriadiť maďarskú katedru. Už táto jediná krivda by stačila, aby kultúrni činitelia republiky pozdvihli svoj protest proti tomu.

Tu musím poukázať tiež na to, že okrem zmienených už dát, ktorých výpočet by trval celé hodiny, máme i konkretné sťažnosti, ktoré nemôžem zamlčať. Vo všeobecnosti sa povedá, že Maďari majú menšinové školy atď. Jestliže tieto tvrdenia bližšie skúmame, tu môžeme konštatovať, že na miesto týchto menšinových škôl ide tu mnohokrát o československé školy zriadené v rydzích maďarských krajoch, ktoré sú zaknihované ako školy menšinové a ktorými pán minister zahraničia Beneš rád dokladá v cudzine svoju loyatitu voči menšinám. Chcem uviesť len jeden konkrétny prípad a tu dovolávam sa toho, že úradné sčítanie ľudu v obci Vágovce vykazuje 93% Maďarov a len 4.3% Čechoslovákov. Napriek tomuto úradnému výkazu národností požadovala Slovenská liga, aby v obci Vágovce bola zriadená škola československá. Túto požiadavku Slovenskej ligy zamietol obecný zastupiteľský sbor, avšak proti tomuto zamietavému rozhodnutiu bolo podané odvolanie na okresný úrad v Galante. Okresný úrad v Galante vrátil celú vec obecnému zastupiteľskému sboru, ktorý zasa vyniesol zanietavé rozhodnutie a teraz okresný úrad postúpil rozhodnutie zemskému úradu k rozhodovaniu, ktorý sa nakonec bude usnášať o tom, či 93% maďarská menšina potrebuje školy československé.

Rovnaké prípady sú v obciach Budkovce, Čečejovce, Makrance, Jasine, Berehovo, Ďurkov, Guta, Výlok a v tomto výpočte mohol by som pokračovať, dokiaľ by som chcel, možná ani za hodiny by som neprišiel na koniec.

U meštianskych škôl alebo u gymnázií už sa človeku až znechucuje stále opakovať macošský osud umiestenia maďarských stredných škôl. V Bratislave na pr. odpomohlo sa nemožnej situácii maďarsko-nemeckého reálneho gymnázia tak, že maďarské gymnázium umiestili vo väzenskej budove bratislavskej, kde študenti v 10 minutových prestávkach sú na chodbách spolu s cigánkami, ktoré čakajú na výslech. Jestliže úradní orgánovia kvalifikujú to za tak veľké podporovanie kultúry maďarskej menšiny, ako to predpisuje mierová smluva saintger.mainská, tu sa domnievam, že v prvom rade členovia vlády nerozumejú mierovým smluvám.

Vo spojitosti so Slovenskou ligou prehlašujem, že ctím a vážim si toho, jestliže niektorá národnosť zriadi pre rozvoj svojej kultúry kultúrny spolok a jestliže tento spolok vyvinuje zdárnu činnosť medzi svojimi národnostnými prívrženci, avšak vytýkať musím, jestliže spolok svojou činnosťou smeruje k tomu a dostáva štátne subvencie hlavne preto, aby ukracoval práva inej národnosti.

A tu musím poukázať na konkrétny prípad, ktorý nebude na veľkú slávu tohoto kultúrneho spolku. Mám na mysli prípad v Prešove, kde Čsl. Obec legionárska, telocvičná jednota Orol, Slovenská liga, Matica slovenská, spolok slovenských žien Živena, športovný klub Slávia, Nezávislá obec legionárska, telocvičná jednota Sokol vyzývajú tamojšie obyvateľstvo, aby ono protestovalo proti maďarskému kultúrnemu večierku, poriadanému šarišskými "Šviháky", ktorý večierok bol zákonite povolený, lebo náš kultúrny spolok pôsobí ako spolok zákonite povolený. Kultúrna prednáška spolku SzMKE, poriadaná v uzavretej miestnosti, nemohla urážať inú národnosť v národných citoch, naproti tomu vyvesenie tam plakátu, ktorý tuná vidíte (ukazuje plakát), vyčerpáva poznatk zázák na na ochranu republiky, lebo za podpory úradu bol spáchaný proti zákonu na ochranu republiky trestný čin, keď plakátmi opatrenými úradným kolkom a tedy prešlými úradnou cenzurou poburovali proti inej národnosti.

Jestliže by sme my Maďari išli do Dunajskej Stredy alebo na iný rydze maďarský kraj v dobe, kedy Slovenská liga poriada tam kultúrnu prednášku, tu by nám v tom títo kultúrni gangsteri, veď iného názvu si nezasluhujú...

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Volám pána rečníka za túto urážku k poriadku.

Posl. Esterházy (pokračuje): dozaista násilím zabránili. (Výkřiky posl. dr. Szüllö.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím pána posl. dr Szüllöho, aby nevyrušoval rečníka. (Posl. Bečko: Vás sa majú pýtat, čo majú robiť!)

Posl. Esterházy (pokračuje): Keby sa tak stalo, tak by náš spolok rozpustili a nemali by sme práva ďalej s naším kultúrnym spolkom jednať, ale poneváč je to Slovenská liga a poneváč sú to také spolky, dovoľujú si ledačo. My máme práva menšinové, ktoré musíte aj vy, aj Slovenská liga rešpektovať, poneváč my nie sme preto v tomto štáte, aby našu prácu mohla takáto jednota naprosto znemožniť, ale preto aby sme mohli náš kultúrny život vyvinúť. (Posl. Rybárik: Kolonizáciu!) Kolonizáciu robíte vy v maďarských krajoch a nie my. (Posl. Lichner: Vy ste medzi Slovákmi!) Tam som sa narodil. (Posl. Lichner: Vy ste maďarský kolonista medzi Slovákmi!)

Ja s vami veľa debatovať nebudem. Chcl by som len poukázať na to, že takéto a podobné činy nehodia sa k tomu, aby prehĺbily dobrý pomer ponajprv tuná v hraniciach štátu medzi tunajšími národnosťmi, avšak nehodia sa ani k dokazovaniu toho, čo pravil pán minister zahraničia Beneš vo svojom expozé, že vraj pomer medzi Maďarskom a Československom je priateľskejší a nabýva foriem zlepšenia.

Veľavážení páni! Jestliže je prvoradým záujmom Slovenska a Podkarpatskej Rusi, aby zjednané boly hospodárske smluvy medzi Československom a Maďarskom na báze čo najširšej, lebo len takto budeme vstave zdolať netzamestnanosť, tu takéto a podobné opatrenia vôbec sa nehodia k tomu, aby vyvolaly pokojnú a priaznivú atmosféru, o ktorej sa zmienil pán minister zahraničia.

Rovnako tak musím poukázať na to, že v poslednej dobe sa hromadne fabrikujú vyzvedačské procesy, hlavne na východnom Slovensku. Nechcem sa vmiešovať do vecí súdov, avšak z podnetu niekoľko konkrétnych prípadov pokladám za povinnosť zmieniť sa o tom, že je vecou nemožnou, aby na niekoho, ktorý je zatknutý a má už odbyté vyšetrovanie, celé mesiace nebol vydaný žalobný spis a aby tento jednotlivec celé mesiace trpel v žalári. (Posl. Schulcz [maďarsky]: Hovorte o tom, kol,ko československých štátnych občanov zatýkajú v Pešti pod zámienkou vyzvedačstva!) Ja skúmam tuná situáciu s toho hľadiska, či takéto jednanie sa hodí k tomu, aby medzi týmito dvoma štáty bola zjednaná priaznivá atmosfera. (Posl. Schulcz [maďarsky]: Pane gróf, hovorte v mene Maďarov v Československu!)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Prosím pána posl. Schulcza, aby zachoval kľud. (Výkřiky posl. dr Szüllőho a posl. Schulcze. - Místopředseda dr Markovič zvoní.) Volám pána posl. Schulczak poriadku.

Posl. Esterházy (pokračuje): Našu situáciu páni z vládnej koalície charakterizujú obvykle a všeobecne tak, že my nie sme dosť štátu verní, alebo koaliční a že by sme lepšie učinili s hľadiska Mad,arov, keby sme podporovali vládu. (Výkřiky posl. Rybárika.) To prosím vyznávate vy, páni, avšak ja som sa podíval, že v dobe, keď pán predseda vlády Hodža bol ešte členom parlamentu v Budapešti, ako nazeral on na podporovanie vlády. (Posl. Ursíny: Ako sa vtedy Maďari chovali voči Slovákom?) Ja môžem citovať, pozrete si, čo tu mám.

Pán poslanec dr Hodža povedal dňa 24. novembra 1906 v parlamente v Budapešti toto (čte): "Je pravda, že my a moji politickí priatelia neumiestili sme sa vo spojenectve politických strán na ochranu ústavy; a to preto nie, lebo vlani v prvých dňoch zasedania snemu boli sme tuná v poslaneckej snemovni účastní práve s vašej strany takého privítania, ktoré naprosto vylučovalo, aby sme voči vám chovali politickú dôveru."

Tážem sa, či môžeme my podporovať vládne strany, keď sme i my vylúčení z akéhokoľvek práva a toto i nám činí nemožným, abv sme voči vám chovali politickú dôveru.

Vo spojitosti so školami poukázal som už počiatkom svoj ej reči na to, akým spôsobom bolo zrušené rozhodnutie obecného zastupiteľského sboru v obci Vágovce proti zriadeniu školy československej. Z tohoto podnetu dovolím si zasa citovať z reči pána min. predsedu Hodžu, prednesenej v parlamente dňa 24. novembra 1906 (čte): "Zvedavý som, či čo do obecnej autonome vytasí sa zasa pán min ister vnútra s ústavnými kautélami a či učiní koniec tej anomálii, že dnes obec rešp. jej zastupiteľský sbor vôbec nie je v stave viesť samostatne svoje veci, vo väščine prípadov nie je obec schopná ani k tomu, aby svojich vlastných úradníkov volila podľa svojej vôle."

To povedal pán predseda vlády Hodža a v tej istej reči poukazuje ešte na to, aké má sťa řnosti proti zmená m miestnych mien. Znova budem citovať sem vťahujúcu sa stať jeho vtedajšej parlamentnej reči (čte): "Niekrorým obciam dávate tak bezbožné mená, ktoré poprvé ani ľud nepríjme, lebo nie je v stave sa im naučiť, a podruhé vyvolá to neblahý zjav, že tieto naoktrojované maďarské mená stanú sa medzi ľudom predmety posmechu, čoho si, ako sa domnievam, ani vy a verte nám, že ani my neprajeme."

Nuž, či vtedajšie slová pána predsedu vlády Hodžu nehodia sa na naše pomery? Či nestal sa z Éjsekujváru Nové Zámky, z Diószegu Dioseg, z Egyházszegu Eďházseg a z Fornószegu Fornoseg?

Pánu predsedovi vlády Hodžovi, ktorý všetko to vie, chcel som len uviesť v pamäť, že on všetky tieto veci zažil, a dúfam, že bude mať dosť odvahy k tomu, aby vo vláde prerazil so všetkým, čo právom požadujeme. My nikdy sme nepožadovali niečo, čo by nám nepatrilo, a v mierovej smluve a v ústavnej listine.

Keďže však mad,arstvo je dobré len k tomu, aby platilo dane a keďže berné haliere sú úžívané k romu, aby bol rámec štátu zachovaný, avšak Maďarom z toho práva neplynú, nemôžem prijať rozpočet. (Potlesk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. Teplanský. Dávam mu slovo.

Posl. Teplanský: Slávna snemovňa! Môj predrečník, pán kolega, myslím Esterházy, z maďarskej opozičnej strany si tu veľmi sťažoval na útisk Maďarov. Nech je mi dovolené prv, než bych sa k svojmu prejavu vrátil, abych argumentami dokázal, že pán Esterházy má nepravdu. Nemôžem hovoriť o útisku Maďarov, keď prehliadnem ministerstvo školstva a národnej osvety. Keby si to bol pán Esterházy preštudoval, bol by videl, že na Slovensku Maďari majú 10 ústavov, majú 101 maďarských tried a počet žiactva v týchto triedach zapísaného je 4.313. Keď porovnáme počet žiactva a objem tried s československým žiactvom, vidíme, že na jednu triedu u Maďarov patrí 43 žiakov zaškolených v jednej triede. Tedy nemôžu o žiadnom útisku rozprávať, majú miesta dosť, kdeřto na československej strane máme priemer asi 48. Slovom, my nemáme tak pomerne dobre o duši postarané vo školstve, my Slováci, ako majú páni Maďari. Tuná o žiadnom útisku nrmôže byť reč. A jestli spomínal môj kolega Esterházy maďarské pomery, ja by som sa ho chcel opýtať, ako to vypadá s našimi menšinami v Maďarsku, či majú tie práva naše menšiny v Maďarsku, aké som spomenul tuná a dokazoval so štatistický i dátami štátneho rozpočtu?

Vážení pánovia, spomenul tu tiež našej Slovenskej ligy. Naša Slovenská liga plní svoje národne poslanie. Toto nie je tá liga, čo Maďari mali, tak zv. Femku, ktorá mala za cieľ odnárodňovanie slovenských detí. My toto Maďarom robiť nejdeme, ale my chceme v tých pohraničných pásmach, kde máme slovenské menšiny a kde štatisticky a životom môžeme dokázať, že ešte ded hovorí čisto slovensky a druhá, tretia generácia sa nám pomalu pomaďarčovala, že na týchto krajoch je povinnosťou našou, aby sme našu slovenskú krv zachránili a vrátili jej pôvodu. Toto nám pán Esterházy vytýkať nebude, a od neho túto výtku neprijímam a odmietam. Slovenská liga nič násilného nepodniká. Je to dobročinný spolok a bolo by len žiaducné a tu sa o tom v mojom prejave chcem zmieniť, aby na južných pásmach, kde následkom nedostatku slovenských škôl mnohoráz sme nútení naše slovenské deti do maďarských škôl posielať, štátna správa finančná dobré snahy Slovenskej ligy v hojnejšej miere zapodporrovala, aby sme nemuseli byť svedkami toho, že následkom nedostatku slovenských škôl, sú nútené naše slovenské dietky chodiť do maďarských škôl. Toto je pravda.

Hovoril tu tiež o kultúrnych počinovh maďarských. Stanovi ko našej vlády a celého nášho zákonodárstva, parlamentu, k menšinám je jasné. Nechceme v ničom menšinám ublížiť, dávame im všetko, čo ústava a demokratický riad nášho štátu zabezpečuje. Ale žiadame jedno, aby kultúrne podniky nevyznievaly v protištátnej iredente. (Potlesk.) A jestli by na takéto počiny si tu pán Esterházy sťažoval, tak myslím, že prejavujem súhlas všetkých kolegov, keď hovorím, že áno, naša demokracia musí byť dosť silná a pevná, aby takéto počiny potrela v zárodku. (Potlesk.)