Slávna snemovňa, nech mi je dovolené niekoľko slovy znázorniť jednanie rozpočtového výboru o štátnom rozpočte na r. 1936. Sostavovanie rozpočtu prináleží do najvýsostnejších práv nášho parlamentarizmu. Sostavovať a schvaľovať rozpočet bol vždy dôležitý úkol aj v dobách riadnych. Dnes, keď prežívame doby mimoriadne a hospodársky veľmi ťažké, je tento úkol veľmi nesnadný a ťažký. Lebo však život štátu nemôžeme oddeliť od života občanov, a veľmi správne tuná zdôraznil zpravodajca o štátnom rozpočte kol. Remeš, ktorý hovoril, že chudoba občanov sa prenáša na štátne financie. Je pochopiteľné: chudobný občan - chudobný štát!

A, vážení pánovia, štátne financie nemôžeme oddeliť od života. Štátny rozpočet nie je mrtvá písmena, ale je život. V štátnom rozpočte dávame program pre celé naše hospodárske podnikanie. A dnes, keď žijeme v dobe nekľudu, keď vidíme, ako uteká ľudstvo od zdravej zásady kresťanskej: Miluj blížneho svojho ako seba samého, keď sme slyšali prejav nášho pána ministra zahraničia dr Beneša, ktorý tuná veľmi jasne nastienil zahraničnú situáciu, iste všetci uznáme, že dnešná doba je veľmi ťažká a vážna. Tento p ol tický nekľud sa prenáša aj na hospodárske pole a začínajú poruchy vo všetkých štátovh a je pochopiteľné, že to veľmi pôsobí aj na nás, lebo sme štátom vnútrozemným a odkázaným na vývoz. Vidíme na všetkých stranách neúmerné zbrojenie, vzdor tomu, že po stránke našej zahraničnej politiky máme svedomie docela kľudné, za 17 rokov nášho pôsobenia naša zahraničná politika nikdy nezavdala príčinu k tomu, že by sme vyvolali niekde nepokoj, nekľud. Ako oslobodený národ, ktorý svoju slobodu má zabezpečenú aj v mierových smluvách, sme si vedomí toho, že žiadna nová válka by nič pre náš mladý, oslobodený národ nemohla priniesť. Preto sme priatelmi mieru a chceme ako vo vnútorných, tak v zahraničných pomeroch v tomto smere, ako to správne tuná naznačil pán ministerský predseda dr Hodža, kráčať ďalej i v budúcnosti.

Vidíme dva tábory v Europe, jeden menší tábor, ktorý sa nijako nechce uspokojiť s terajším stavom a vyvoláva vo všetkých svojich počinoch nedôveru k mierovým smluvám, bohuvďaka, tábor tých, ktorí za každých okolností chcú zachovať mier vo strednej Europe, je mocnejší a silnejší a my prináležíme k tomuto táboru. Rozpočtový výbor vo svojích jednaniach aj uznal kladnú prácu našej zahraničnej politik a boli to mnohí rečníci, ba riekol by som, že priamo kolektívne vyznel tento súhlas tak so strany koaličných poslancov, až na niektoré výnimky zo strany opozície, kde vznášali niektorí páni kritiky, ale tie vyznievaly len vo smere negatívnom, lebo nemohli naznačiť lepšiu koncepciu našej zahraničnej politiky, a kritika negatívna neznačí nič.

Objavily sa tiež zprávy v tlači, že toho roku štátny rozpočet bol odmrskaný, že nevenovalo sa prejednávaniu štátneho rozpočtu dostatočného času. Nech mi je dovolené tieto výtky na pravú mieru uviesť. Pravda je, že pôsobily tuná závažné okolnosti, ktoré nedovolily, aby rozpočet bol tak včas predložený ako vlani a pričina je v prvom rade v tom, že ministerstvo financií bolo hodne zanezprázdnené vyjednávaním ohľadom sníženia úrokovej miery, lebo práve sníženie úrokovej miery malo uľahčiť nášmu národnému hospodárstvu a počítame od tohoto počinu asi 100 mil. Kč. Ale s tým nie je všetko vyčerpané, lebo vieme, že isníženie úrokovej miery privodí oživenie celého nár.odného hospodárstva a vo väčšom obrate bude to minister financií badať vo zväčšenom prílive obratovej a dôchodkovej dane. A druhý moment, ktorý nám zabrzdil riadne predloženie štátneho rozpočtu, bola zmena predsedu vlády. Musíme si uvedomiť, že cestou našej úspornej a kontrolnej komisie maj ú autonomní činitelia parlamentu možnosť celý rok sa zúčastniť prác pri sostavovaní rozpočtových vecí. týmto však nechcem nijako omlúvať alebo okrašlovať veci, lebo sme si riekli a budeme sa domáhať - ja ako predseda rozpočtového výboru spolu s ostatnými kolegy - aby sme do budúcna rozpočet včasne mohli dostať, aby sme mu mohli viac času venovať. To ovšem, že sme rozpočet včasne predostreli snemu, nemôže ísť nijako na úkor našej demokracie. Práve týmto činom dokazujeme, že sme disciplinovaní a že vieme, že naša demokracia je pružná, keď sa jedná o záujmy štátu, že vieme obetovať naše politické "ja" pre záujmy celoštátne, pre záujmy celku.

Môžeme prehlásiť, že počas celého rozpočtového prejednania prednesené rozpravy vyznievaly kladne. Bola to kolektívna starosť o lepšiu budúcnosť celého národa a s vďakou kvitujem, aj mnohé opozičné prejavy vyznievaly tiež v tomto smere. A bude treba, aby kontak medzi vysokými úradníkmi a praktickým životom, ako to aj správne pán min. predseda vo svojom prejave zdôraznil, bol prehĺbený. Teoria je niečo inšie a praktický život je zase inšie. Preto k mnohým veľmi vážnym námetom hospodárskym, menovým a finančným sa rozpočtový výbor vráti. Budeme museť aj mimo prejednávania štátneho rozpočtu naviazať úzke styky a spoluprácu s naším vysokostojacím úradníctvom, ktoré nemá možnosť tak pozerať na každodenný život ako členovia jednotlivých výborov a menovite rozpočtového výboru, kde sa luštia dôležité národohospodárske otázky. Toto do budúcnosti sľubujeme.

Ciferne sa nebudem so štátnym rozpočtom zaoberať. Nie je to potrebné, lebo veľmi podrobne vysvetlil túto stránku rozpočtu kol. Remeša menovite rozpočtový výbor podal veľmi obšírnu zprávu parlamentu, ktorú každý člen Národného shromaždenia má v rukách. Len chcem poukázať pri prejednávaní štátného rozpočtu na jednu okolnosť. Republika nie je len hospodársky celok. Pri prejednávaní štátneho rozpočtu musíme zdôrazniť, že republika je národ, že sú to menovite Slováci a Česi, ktorí svojou silou vytvorili tento štát za tým účelom, aby táto republika bola za všetkých okolností zachovaná. Preto myslím, že menovite v dnešných vážnych a ťažkých dobách nie je dobré, jestli sa niektoré politické skupiny, či s českej a či slovenskej strany uspokojujú len púhou kritikou. Bolo by treba prevziať zodpovednosť, bolo by treba prevziať konštruktívnu prácu, lebo priatelia, vzájomné osočovanie a ohováranie sa jeden druhého naše pomery nijako nezlepšia. Naša odpovednosť je spoločná. Myslím túto odpovednosť spoločnú, menovite na tú opozíciu, ktorá sa kladne hlási ku štátu. I keď je v opozícii, zodpovedá za vývoj nášho štátu budúcim generáciám. Preto myslím, že by bolo potrebné práve v dnešných dobách vytvoriť veľkú, kolektívnu, bezpečnú stranu štátnu, bez ohľadu na politickú príslušnosť. Práve dnes tu s tohoto miesta hovoril predseda vlády Slovák, a ja myslím, že naša slovenská ľudová strana musí uznať, že jej miesto nesmie byť v negácii a oportunizme, ale že musí sa kladne postaviť ku každej konštruktívnej a pozitívnej práci.

Kol. Florek zo slovenskej ľudovej strany hovoril v rozpočtovom výbore. Vniesol tam určitú ideologiu. Hovoril, že vidí lepšiu budúcnosť a zlepšenie slovenských pomerov vo vytvorení samostatného zákonodarného sboru na Slovensku. Myslím, že toto kol. Florek vážne nemyslel, lebo tým, že by sme vytvorili samostatný zákonodarný sbor v takej forme, - neviem ako to on myslel - s tým by sme hospodárske, kulturné a sociálne pomery na našom Slovensku nijako nezlepšili. Dnes, keď voláme po unifikácii všetkých predpisov, bolo by škoda takýmito vecmi sa zaoberať. Ja s tohoto miesta som hovoril a žiadal kolegov zo slovenskej ľudovej strany, aby nám jasne ukázali, ako si ten zákonodarný sbor predstavuj ú, lebo som pevne presvedčený, že nie je možné v našom štáte a nie je to záujem ani Slovenska zavádzať nejaký dualizmus. Bezpečnosť štátu a Slovenska a Slovákov spočíva v národnej jednote a celistvosti nášho štátu.

Preto myslím, že kol. Florek, ktorý o tejto veci hovoril, myslel, lenže to nepovedal, nevysvetlil, - až na chodbách sa vysvetľujú potom tieto veci, ako sa správne myslely, ale hlasite sa to tu s tribúny nepovie - že jedná sa slovenskej ľudovej strane o vytvorenie nejakej normatívnej pravomoci na Slovensku na základe jednotných zákonov. O tejto forme sa dá hovoriť, to by sa dalo zariadiť cestou administratívnou. Mohly by sa vyniesť v určitých veciach rámcové zákony, ktoré by slúžily za podklad, tak ako to maly staré župy, že v určitých veciach dávaly úpravy, ktoré vyhovovaly teritoriálnym pomerom v hospodárskych a rôznych veciach. Tedy v takejto forme by sa dalo o tom diškutovať.

Ten zdravý nacionalizmus, ktorý vidíme na Slovensku a ktorý je nám všetkým vítaný, hlásame ho i my, ten nacionali zmus treba podchytiť ku konštruktívnej práci, ku konštruktívnej činnosti. Dnes, vážení páni, nie je času riešiť rôzne ideologické otázky, toto vyrieší doba s ama. Uznávam, že po stránke súťaže naša slovenská mládež má veľkú konkurenciu, s tým mus íme počítať. Máme na Slovensku Nemcov, Maďarov, máme na Slovensku veľmi húževnatý židovský element, ktorý je schopný pracovať obchodne, podnikať. Ale to nás nesmie odstrašovať v práci. Musíme si byť vedomí aj do budúcna, že Slovák sa neuplatní preto, že je Slovákom, ale že musí byť kvalitný, pracovitý a schopný. Po tejto stránke je treba všetko vykonať a bolo by chybou, keby sme na miesto toho, aby sme týmto zjavom venovali pozornosť, vyvolávali my Česi a Slováci nejaký boj a hádky medzi sebou.

Uznávam, áno, je treba a postupom času aj českí kolegovia uznali, že bude treba menovite v centrálnych úradoch nie v záujme Slovenska, ale v záujme štátne-politickom, aby sme mali čím viac ľudí, ktorí pomery Slovenska znajú, totiž Slovákov. Ale za dobu 17 rokov, keď si uvedomíme, že sme nemali jednej poriadnej ľudovej školy, nemohli sme ešte dospeť tak ďaleko a dohoniť všetko, ale poctive sa o tieto veci v záujme celoštátnom musíme všetci starať.

Chcel by som len upozorniť, že naša slovenská mládež bude sa museť venovať aj obchodnému podnikaniu. Obchodné podnikanie je úplne mimo nás. Pozrite, po stránke tejto sa na Slovensku z 17 rokov nič nezmenilo. Ta máme pôsobište pre dorastajúcu mládež, v tomto smere je treba našu mládež viesť. Viem, že sukromné podnikanie v tejto ťažkej kríze sa ťažko robí, ale dúfam, že prijdú lepšie dovy a Slovensko po stránke obchodnej musí byť pripravené.

Našim menšinám, už som hovoril na počiatku, dávame všetko, čo demokratický riad zabezpečuje. Nechcem im poprieť nič, ale, vážení pánovia, naše menšiny nesmú si pre rozum chodiť do zahraničia, naše menšiny nesmú svoju národnú posilu výbojnú voči Čechom a Slovákom hľadať za hranicemi, lebo každý počin, ktorý by sa priečil našej ústave, musí sa stretnúť s naprostým odporom Čechov aj Slovákov a každý taký počin vo smysle zákona musí byť v zárodku úplne potlačený. (Potlesk.)

Faktom je, a to popierať neidem, že zaťaženie nášho verejného života je veľké. Celý tón debaty v rozpočtovom výbore vyznel v tomto smere. Uznali to kolegovia všetkých strán a upozorňovali, že nebude možno našu výrobu ďalej zaťažovať, lebo by to výroba a hospodárska aj finančná nosnosť poplatníctva nesniesla.

Veľmi obšírne tu hovoril kol. Remeš a opakovalo sa to ústy všetkých rečníkov, že daňový systém u nás je treba prebudovať. Daňový systém, ako viacekráť bolo zdôrazňované, je po stránke teoretickej veľmi dôležitý zákon, ale v praktickom živote sa nám špatne uplatňuje. Neni možné, aby sme tieto veci liečili len injekciami. Tu bude treba zásadne, aby sa stala náprava. Máme drobného poplatníctva 80%. Neni možné, aby týmto 80% poplatníctva boly posielané papierové dekréty za rok desať razy. Táto papierová práca musí prestať. Týchto 80% drobného poplatníctva musí mať vymerané dane paušálne. Hospodárske pomery sa tak rychle nemenia, aby bolo treba malému šustrovi alebo krajčírovi každý rok vyrubovať dôchodkovú daň. Stačilo by za tri roky raz túto vec upraviť, aby mal pokoj. Ten poriadok, ktorý bol pred reformou daňovou menovite ohľadne drobných živnostníkov a drobných podnikateľov, bol o veľa lepší. A, pánovia, jestli sa s reformou urobil pokus, jestliže sám pán minister Engliš prehlásil, že s tým robíme len pokus, a jestliže sa to v živote neosvedčí, budeme to korigovať, od r. 1927 už uplynulo 8 rokov, je na čase, aby táto korektúra bola uz raz prevedená, a to tak, ako to praktický zivot vyžaduje.

Vážení páni, som toho presvedčenia, a celý rozpočtový výbor to navrhuje, aby priamy styk nášho berného úradníctva s poplatníctvom bol lepšie umožnený. Nesmieme poplatníkov zabíjať papierovou prácou. Nemyslite si, že daňové poplatky vyinkasujeme dekretami a papierovými príkazy. Tu je treba umožniť priamy styk a rozhovor a previesť zdravú decentralizáciu bernej správy. Ja ako Slovák viem, ako to pôsobí u nás na vonkove vo vesniciach, keď si ľudia svoje daňové povinnosti tam doma vybavoval, a keď bola chyba, vedeli to hneď tam u toho notára napraviť. Vážení pánovia, máme dosť ľudí, prečo by sa nedal decentralizovať výber takých daní do väčších dvoch až troch obcí? Prečo je treba, aby ten chudák sedliak 20, 30 km chodil pešky za bernou správou? I štát je ináč len obchodník, i nám sa musí jednať o to, aby sme ako dobrý obchodník sa držali hesla: čím väčší obrat, tým väčší zisk.

Vážení pánovia, náš daňový systém nesmie prísť tak ďaleko, aby celé súkromné podnikanie ničil. Ked vezmeme štatistiku drobných podnikateľov, vidíme, že rok od roku nám súkromných podnikateľov ubýva. To je na úkor štátnych financií, lebo jestli sa nám budú tratiť dane platiace jednotky, tak stav štátnych financií sa nebude zlepšovať, ale sa bude zhoršovať.

Veľmi sa diskutovalo o našich nevyrovnaných rozpočtoch. Mali sme nevyrovnané rozpočty od r. 1922 do r. 1925 a schodok v týchto rokoch činil 8 miliard a nejakých 22 mil. Kč. Uhradili sme tento schodok úverovými operáciami. Prišla potom doba vypiatej konjuktúry, 1925 až 1928. Dobre sa viedlo obyvateľstvu, lepšie sa viedlo finančnej správe a l ončili sme toto obdobie 3.662 miliony Kč prebytku. Je to pomerne veľmi malý prebytok, prišly doby horšie, ten prebytok skonzumovaly, a, vážení páni, žiadne veľké rezervy sme nevytvorili ani u štátu, ani u samosprávy.

Vyrovnanie rozpočtu nie je otázkou len ministra financií a úradníctva. Vyrovnať rozpočet, to je otázka celého národa a nás všetkých. Keď si uvedomíme, že máme dnes 3/4 mil. nezamestnaných, keď si uvedomíme, že polovička nášho poplatníctva nedosahuje príjmu 6.000 Kč, to značí, že polovička obyvateľstva nepodlieha zdaneniu, keď si uvedomíme, vážení pánovia, že roľník následkom ťažke.j zemedelskej krízy stratil úplne tržbu, zadlžil sa, že následkom toho sme oslabili a defláciou znehodnotili majetky, že klesla úverová schopnosť, zmizlo podnikanie - dnes vidíme, že na jednu hlavu v našom štáte pripadá obeživa 427 Kč, keďže to porovnáme s Franciou, kde pripadá na hlavu asi 2.600 Kč - vidíme, s akými vadami sa stretáme v našom národohospodárskom živote a nedivte sa, že tento rozpočet nie je vyrovnaný.

Vytýkalo sa nám, že keď sa vopred vie, že rozpočet nie je vyrovnaný, prečo sa nepodáva rozpočet nevyrovnaný? Vážení pánovia, otvorene poviem to, ako to pán minister financií dr Trapl naznačil, keď povedal: Keď je už nevyrovnanosť 300 milionov, každý by myslel, že už môže býť nevyrovnanosť v čiastke 1 miliardy. Toto je brzdou a myslím, že snaha pána ministra financií dr Trapla je docela správna, držať túto zásadu, lebo nebyť tejto zásady, boli by sme na tom určite ešte horšie.

Vážení pánovia, nech je mi dovolené, keď hovorím, že otázka vyrovnaného rozpočtu je otázkou nás všetkých, aby som naznačil niektoré smery, o ktorých u nás dnes veľmi jasne hovoril pán ministerský predseda dr Hodža, ktoré by som dr.žal za potrebné k tomu, aby sme nášmu národohospodárstvu aspoň čiastočne uľahčili a pomohli.

Preštudoval som podanie Sväzu priemyselníkov, ktorí v obsiahlom spise zdôrazňujú veľký význam nášho vývozu a vidia záchranu a jedinú spásu zlepšenia našich národohospodárskych pomerov vo vývoze.

Vážení pánovia, ja nechcem popierať veľký význam nášho vývozu, veď všetci dobre vieme, čo v dobách prvých - keď spomínam len jedného činiteľa, nášho cukru - značil náš vývoz pre štátnu pokladnicu, aké miliardové obnosy to boly, ktoré ssme dosta li za cukor práve v tých dobách, keď sme kladli základy našej meny. Ale dnes tie príčiny sú mimo nás. Som za to, aby sme vykonali v prospech oživenia nášho exportu všetko, čo je v našich silách, ale som pevne presvedčený, že mnohé prekážky stoja mimo nás, ich neprekonáme a pri emysel nikdy viac v mnohých odvetviach svojej výroby nebude môcť počítať s tým vysokým kľúčom vývozu, s akým sme sa stretávali v dobách blahobytu.

Vážení pánovia, preto hovorím, a vidím tuná zjavy v mnohých štátoch, že pričinením nášho kapitálu a nášho priemyslu sme sa preindustrializovali. Máme toho veľa, prišla racionalizácia atď. Som teda toho pevného presvedčenia, že táto jediná cesta, ktorú Sväz priemyselníkov naznačuje, by nás nezachránila. Uznávam a za správne držím, áno, vládni činitelia, vysoká byrokracia nevidí tak do hospodárskych odvetví, všade je treba naviazať úzky kontakt a spoluprácu s hospodárskymi a zamestnaneckými organizáciami, to všetko schvaľujem, je treba sjednotiť našu legislatívu, máme z toho ohromné škody pri podnikaní o dvojitej koľaji, je treba sjednotiť štátnu správu.

Vážení pánovia, o tomto sjednotení hovor.íme 17 rokov a uznajme si, že po tejto str ánke naša legislatíva veľmi málo pokročila. Príčiny toho veľmi pekne objasnil p. min. spravedlnosti dr Dérer a p min. unifikácií dr Šrámek, ale nestačí len príčiny konštatovať, bude treba aj niečo urobiť, a v tomto ohľade sa rozpočtový výbor usniesol na rezolúcii, aby nemožný stav, ktorý shľadávame na pr. v súdnictve na Slovensku, bol odstránený. Je nemožné, aby ministerstvo, ktoré má sjednocovať, nebolo vyvavené patričnou kompetenciou a personálom. Je nemožné, aby sme sjednocovanie prevaľovati zasa čiste len na byrokraciu, a preto po tejto stránke vítam prehlásenie p. kol. dr Patejdla, predsedu ústavne-právneho výboru, ktorý prehlásil, že bude úkolom ústavne-právneho výboru, aby na základe svojich praktických znalostí prispěl k urychleniu tejto unifikácie. Je treba, vážení pánovia, túto vec urychlene vybaviť. Nechcem tuná vypočítavať veľké národohospodárske škody, ktoré plynú z tejto dvojitej koľaje. Keď sme jednotný štát, je treba, aby sme mali i jednotné zákony a jednotné predpisy.

Sú národohospodári, ktorí vidia príčinu tejto krízy jedine v otázke menovej. Je pravda, že deflácia vyvolala ohromné škody, ale som presvedčený, že sme dnes nevyliečili ešte následky ani prvej Rašínovej deflácie, a preto je treba, aby sme po tejto stránke zjednali nápravu. Deflácia zapríčinila úpadok bankovníctva. Hotove štátnej pokladne sme museli sanovať úpadok bánk. Deflácia zapríčinila, že sa banky potom sanovaly vysokou úrokovou mierou a ubíjaly živnostnícke, roľnícke a priemyselné podnikanie.

Ja som s veľkou pozornosťou sledoval debatu, ktorú na jednej strane viedol kol. prof. dr Macek a na druhej strane p. guvernér Národnej banky dr Engliš ohľadom finančných operácií na voľnom trhu. Ja som si vedomý, že každý počin na finan§čnom poli musí byť premyslený, že musíme všetko robiť tak, aby sme dôveru nášho obyvateľstva nijak nerušili, ale myslím, že tuná ani p. prof. dr Macek, ani p. prof. dr Engliš nemajú úplnú pravdu. Som presvedčený, že by sme mali kráčať strednou cestou medzi týmito dvoma krajnosťami, a Národná banka by bola povolaná, aby menovite pri výkupe cenných papierov nie cieľom šp kulatívnym, ale cieľom pružnosti a plynulosti nejaký účinný zákrok spravila. Dôveru nesmieme rušiť, a ja som menovite ťažko niesol, že slósovanie našich cenných papierov bolo na finančnom trhu zastavené. Môže byť, že nie je ďaleká doba, kedy sa bude museť štát utiekať k poplatníctvu, a preto štát musí vždy plniť svoje finančné záväzky voči poplatníctvu, ktoré je ochotné pre štát vždy a za každ.ých okolností obeti priniesť a nesmie nikedy zavdať príčinu k nedôvere.