Veřejnost se, slavná sněmovno, právem táže, kde je a co dělá naše kartelová komise. (Potlesk.) Když sněmovna před 3 lety odhlasovala zákon o kartelech, věřili jsme všichni, že jsme tím učinili přítrž řádění spekulace s bídou malého lidu. Očekávali jsme, že komise jmenovaná vládou podle kartelového zákona bude konati svou povinnost a že nebude v budoucnu možno, aby kartely svévolně a bez důvodu zvyšovaly ceny. (Potlesk.) Ve svém očekávání jsme byli trpce zklamáni. Teď, po 3 letech, musíme konstatovati, že kartelová komise nevykonala pranic (Výkřiky.), že není na svém místě a že k ní nemá ani veřejnost ani parlament nejmenší důvěry. Musíme apelovati na vládu, aby konečně udělala pořádek. Bylo by velmi smutné a zahanbující, kdybychom nenašli ve státě několik poctivých, svědomitých a své věci znalých odborníků, kteří by mohli s úspěchem konati tyto důležité služby veřejnosti a státu. (Posl. dr Macek: Pane kolego, nejprve se musí změnit zákon!) Věřím, že máme dostatek lidí, kteří odpovídají těmto podmínkám a kteří by byli schopni učiniti přítrž nesvědomitému řádění kartelů. (Potlesk.)

Jsme právem zvědavi, jak budou složeny a jak budou fungovati t. zv. cenové komise, které mají zkoumati ceny stavebních hmot.

Nevyhnutelně nutná je také přísná kontrola cen stavebních parcel. Interesovaná veřejnost má právem obavy, že výhody, které dáváme tímto zákonem stavebníkům, kteří započnou a dokončí stavby ještě tohoto roku, budou míti sice za následek značné zvýšení stavebního ruchu ještě v tomto roce, ale také velké zvýšení cen stavebních hmot a stavebních pozemků a tím i zbytečné zvýšení stavebních nákladů. Přímo neuvěřitelným dokladem toho je případ pojišťovny Assicurazioni Generali v Praze, která zaplatila za stavební pozemek na Příkopech 17 1/2 mil. Kč, kdežto celá stavba stojí pouze 12 1/2 mil. Kč.

Největší úkol připadne podle tohoto zákona obcím. Podle mého přesvědčení je obec nejlépe povolána k tomu, aby dbala, aby dobrodiní tohoto zákona nebylo zneužíváno. Po této stránce máme k obcím plnou důvěru. Jsem přesvědčen, že podle tohoto zákona dá se udělati mnoho pro nebydlící nebo špatně bydlící lidi a že se umožní zaměstnání tisícům dělníků a malých živnostníků. (Výkřiky posl. Zeminové.) Navrhuji proto slavné poslanecké sněmovně, aby přijala osnovu zákona o stavebním ruchu i se změnami, na kterých se usnesl soc.-politický výbor. (Souhlas.)

Místopředseda Mlčoch (zvoní): Dávám slovo druhému zpravodaji, za výbor rozpočtový, p. posl. Křemenovi.

Zpravodaj posl. Křemen: Slavná sněmovno! Dnem 31. prosince 1935 končila účinnost většiny nejdůležitějších ustanovení zákona o stavebním ruchu. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.) Za trvajících těžkých poměrů hospodářských nemůže nikdo ani pochybovati, že je nezbytně třeba učiniti i v tomto oboru včas nová zákonná opatření, která by mohla působiti k žádoucímu rozvoji stavebního podnikání a tím také k opatření pracovní příležitosti. Zákon o stavebním ruchu má splniti tento účel a proto tato osnova prodlužuje v celku dosavadní druhy přímé i nepřímé podpory stavebního ruchu jednak tím, že 1. působí na urychlení povolovacího řízení ke stavbě; 2. umožňuje rychlejší opatření místa stavebního; 3. poskytuje státní záruku na stavební náklad; 4. zaručuje státní příspěvek na úrok, úmor a vedlejší platy ze zápůjček hypotekárních po celou dobu amortisační; 5. poskytuje daňové úlevy na dobu 15 až 25 let a poplatkové úlevy na 10 až 20 let. Účelem osnovy tohoto zákona je především podporovati v obcích stavby nájemních domů, kde na snížení nájemného i obec sama musí určitým příspěvkem přispěti. Na udělení státní záruky nemá však nikdo právního nároku.

Maximální úhrn zaručených zápůjček je určen částkou 300 mil. Kč. Počítáme-li, že za daných poměrů na stavebním trhu činí průměr stavebního nákladu, připadajícího na 1 obytnou místnost, asi 20.000 Kč, bylo by možno při úhrnu zaručených zápůjček ve výši 40 až 50% stavebního nákladu získati při určené částce asi 30.000 až 37.000 obytných místností, t. j. 15.000 až 18.750 bytů o jednom pokoji, kuchyni a příslušenství.

Rozpočtový výbor projednal tento vládní návrh o stavebním ruchu ve schůzi dne 18. března a doporučuje, aby jej poslanecká sněmovna schválila i se změnami, které učinil výbor soc.-politický. (Souhlas.)

Místopředseda Košek (zvoní): Zpravodajem o 4. odstavci je p. posl. Rybárik. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Rybárik: Slávna snemovňa! Soc.-politický výbor prejednal v generálnej a speciálnej debate vládny návrh zákona, ktorým sa predlžujú a dopłňujú zákony týkajúce sa bytovej pečlivosti, aprejavil v celku súhlas so zásadami, na ktorých sú jednotlivé ustanovizne tohoto návrhu vybudované.

Návrh možno chápať ako pokračovanie v postupnej likvidácii viazaného bytového hospodárstva, ktorého počiatky treba hľadať v poválečnom nedostatku bytov. Účelom všetkých týchto opatrení bola snaha poskytnúť nájomníkom ochranu pred bezdôvodnými výpoveďmi a zvyšovaním nájomného. Postupne podľa toho, ako pribývalo bytovému trhu nových jednotiek, bola táto ochrana vecne i osobne obmedzovaná, takže dnes sa vzťahajú ustanovenia zákona o ochrane nájomníkov, zákonao odklade exekučného vykľudenia miestností a zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej pečlivosti vecne už len na dvojizbové a menšie byty, na malé prevodzovne a na miestnosti prenajaté k iným účelom než bytovým alebo zárobkovým. Táto vecná účinnosť uvedených zákonov je ešte zúžená osobne tak, že ochrany už nepožívajú byty nájomníkov s dôchodom nad 36.000 Kč alebo 26.000 Kč podľa toho, či majú zákonnú povinnosť pečovať o výživu inej osoby a či nie.

V tomto započatom uvoľňovaní ochrany pokračuje prejednávaná osnova, zbavujúc postupne v rokoch 1937až 1940 ochrany jednak nájomníkov dvojizbových a jednoizbových bytov, malých prevodzovní a miestností, ktoré nie sú ani bytmi ani provodzovňami, jednak nájomníkov s dôchodom nad 24.000 Kč alebo 15.000 Kč podľa toho, či majú zákonnú povinnosť pečovať o výživu inej osoby a či nie. Zostanú tedy po roku 1940 v ochrane už len byty ojednej obytnej miestnosti, ktorých nájomníci nemajú dôchodu presahujúceho práve uvedenú hranicu.

Nejde-li osnova ďalej, činí tak len so zreteľom na všeobecnú hospodársku tieseň a z toho vyplývajúcu nízku zárobkovú úroveň práve oných sociálne najslabších nájomníkov v najmenších bytoch.

Výnimku pripúšťa návrh len pre miesta, kde hospodárske, sociálne a bytové pomery vyžadujú mimoriadnych opatrení a kde bude vláda môcť predĺžiť pre ten alebo onen druh nájomných predmetov účinnosť zákona o ochrane nájomníkov a tým i ostatných dvoch zákonov. V tomto ustanovení, obsaženom v §e 6 návrhu, previedol soc.-politický výbor zmenu. Škrtol ako nadbytočné slová: "postižený hospodářskou tísní".

Toto bola jediná zmena, ktorú soc.-politický výbor v návrhu previedol. V ostatnom prijal jeho navrhnutý text a doporučuje posl. snemovni, aby osnovu schválila v pôvodnom znení s uvedenou zmenou ustanovenia §u 6.

V dôsledku toho boly tiež vybavené petície, ktoré boly poslané jednotlivými korporáciami k návrhu tohoto zákona. (Souhlas.)

Místopředseda Košek (zvoní): Nyní přistoupíme ke společné rozpravě.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 40 minut. (Námitek nebylo.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Čavojský, dr Jar. Dolanský, Ivák, inž. Richter; na straně a "pro" pp. posl. Zajiček, Jenšovský. Uděluji slovo prvnímu řečníku na straně - "proti", p. posl. Čavojskému.

Posl. Čavojský: Vážená snemovňa! Každý potrebný a dobrý čin terajšej vládnej koalície sa veľmi ťažko rodí. Tak tomu bolo i s predmetným vládnym návrhom zákona o stavebnom ruchu. Vláda pracovala, lepšie rečeno - hádala sa celý polrok, než sme konečne dostali tento návrh zákona do parlamentu. Ale aj v parlamente neide to s týmto vládnym návrhom zákona hladko. Soc.-politický výbor pracoval na tomto vládnom návrhu s nesmiernymi ťažkosťami. Najprv pracovala subkomisia soc.-politického výboru, ktorá pripravila asi tucet pozmeňovacích návrhov, z ktorých, kým sa dostaly do výboru, zostal len jeden, - dva. Námietky boly jednak so strany niektorých vládnych strán a jednak so strany ministerstva financií.

Keď konečne sa páni dohodli a soc.-politický výbor mal túto osnovu schváliť, nebol zasa k najdeniu pán zpravodajca. Príslovečná smola terajšej vládnej koalície sa prejavila aj pri tejto vládnej osnove. A veru je veľa tých, ktorí na uskutočnenie tohoto zákona čakajú. Predovšetkým je to náš parlament, ktorému sa prejednávaním tejto osnovy dostalo trochu slušnejšieho zamestnania, a potom sú to státisíce nezamestnaných občanov tohoto štátu, ktorí čakajú na uskutočnenie tohoto zákona. Ináč i táto osnova zákonaje typickým dielom terajšej vládnej väčšiny. Prichádza oneskorene a nerieši otázku stavebného ruchu a bytovú pečlivosť tak, ako by to bolo potrebné, ale len polovičato, nedostatočne. Tento zákon mal byť vydaný asi pred 2 mesiacmi a mal by byť dokonalejší. Jeho chybou je menovite, že proti bývalému stavu je obmedzený štátny príspevok.

Osnova zákona o stavebnom ruchu sleduje dva hlavnéciele: rozšíriť pracovnú príležitosť a tak zmenšiť nezamestnanosť, a zlepšiť bytové pomery. Uskutočnenie jednoho i druhého je potrebné najmä na Slovensku. Nezamestnanosť na Slovensku sa stáva katastrofálnou. Uvediem aspoň niektoré číslice: Najväčší počet nezamestnaných v celej republike mali sme koncom februára 1933. Vtedy sme mali 919.083 nezamestnaných a z toho na Slovensko pripadalo 110.171. Koncom februára 1935 bolo v celej republike 834.577 nezamestnaných a z toho na Slovensko pripadalo už 128.328 nezamestnaných. Koncom februára 1936-posledná štatistika-mali sme v celej republike 860.393 nezamestnaných a z toho na Slovensko pripadalo už 141.340 nezamestnaných. To znamená, že kým od r. 1933 v merítku celoštátnom poklesla nezamestnanosť o 6%, zatiaľ na Slovensku vzrástla o 28%.

Z počtu nezamestnaných na Slovensku pripadá veľmi značné procento na t. zv. sezónnych robotníkov. Prejavuje sa to aj v štatistike. V čase rozvinutých sezónnych prác koncom augusta 1935 mali sme na Slovensku 58.768 nezamestnaných. Keď sme mali koncom februára tohoto roku 141.340 nezamestnaných, to znamená, že za posledných 6 mesiacov vzrástla na Slovensku nezamestnanosť o 82.672 osôb, to je "len" o 140%.

Je niekoľko príčin, prečo máme veľa nezamestnaných sezónnych robotníkov. Boly časy, že sme mimo územia Slovenska zamestnávali desaťtisíce sezónnych robotníkov v rozličných krajinách. Teraz ich je sotva niekoľko tisíc. Ďalšou príčinou je, že na Slovensku bola značná čiastka priemyslu odbúraná ešte pred hospodárskou krízou, následkom čoho pozbudly stáleho zamestnania desiatky tisíc slovenských robotníkov, ktorí dnes sa stali sezónnymi robotníkmi. A jedna z príčin je aj to, že nám chodia menovite v stavebnom odbore "vypomáhať" robotníci z historických krajín. Na Slovensku máme nielen veľký počet českých staviteľských firiem a českých stavbyvedúcich, ale aj veľký počet českých stavebných robotníkov, ktorí na Slovensku pracujú vtedy, keď tisíce slovenských robotníkov nemá práce a chleba. V minulom roku niektoré české časopisy, medzi nimi aj "Venkov" zo dňa 28. júla, napísaly, že z Čiech na Slovensko dochádzajú značne veľké skupiny stavebných robotníkov, lebo vraj na Slovensku nemáme dostatok kvalifikovaných stavebných robotníkov. Pravda je to, že sme mali a máme stavebných robotníkov na Slovensku nadbytok. Pred prevratom chodili naši stavební robotníci pracovať mimo územia Slovenska a teraz sa na Slovensku bez práce dívajú na to, ako u nás pracujú stavební robotníci z Čiech a Moravy. Viem, že konštatovanie tohto faktu je nepríjemné, ale je potrebné povedať si pravdu. Nie z nenávisti k Čechom, ale čiste pud sebazáchrany nám káže, keď voláme, aby ste nám neposielali na Slovenskočeských robotníkov a zamestnancov vtedy, keď naši slovenskí robotníci a zamestnanci sú bez práce.

Uvedené číslice o počte nezamestnaných na Slovensku nielen že niesú prehnané, ale sú ešte neúplné. Máme tisíce nezamestnaných, ktorí nie sú uvedení v štatistike o nezamestnanosti preto, že sa neprihlásili ako nezamestnaní. A vzhľadom na takýto stav veci hlavný tajomník Sväzu priemyselníkov na Slovensku na valnom shromaždení tohto sväzu povedal, že Slovensko je typickou krajinou t.zv. mlčiacích nezamestnaných.

Keď už spomínam nezamestnanosť, používam tejto príležitosti aj k tomu, aby som čo najrozhodnejšie odmietnul všetky nekvalifikované útoky proti podporám v nezamestnanosti. I ja som samozrejme za to, aby sa nezamestnaným poskytla práca a nie podpora. Žiadajú si to aj nezamestnaní. Avšak keď sú ľudia bez svojej viny bez práce a keď im nemôžeme poskytnúť zamestnanie, vtedy je našou povinnosťou, aby sme im poskytli podporu, aby nehynuli hladom. Odmietam aj tie návrhy, aby sa nezamestnaným poskytovala podpora za prácu. Za prácu sa má poskytovať riadna mzda a nie podpora.

K rozvinutiu stavebného ruchu je okrem iných predpokladov potrebné aj to, aby neboly zvyšované ceny stavebných hmôt. Veci sa však majú tak, že niektoré stavebné hmoty už dosť značne zdražiely. Uvediem aspoň niektoré dáta. Ceny sú porovnané dľa stavu 1. mája 1935 a dľa stavu v terajšej sezóne.

Cement vlani stál 1 q 14 Kč, tohoto roku stojí 26.70 Kč, toto je štatistika z Bratislavy. - Ceny dreva: dosky 1 m³ stál 190 Kč, teraz stojí 220 Kč, rezivo 1 m³ (t. zv. hranolky) stál 240 Kč, teraz stojí 260 Kč, tesané drevo 1 m³ stál 180 Kč, teraz stojí 200 Kč. Ceny tehál: obyčajné tehly stály 1000kusov 230Kč, teraz stoja 240 Kč, tak zv. mnohobuňkové tehly stály 1000 kusov 420 Kč, teraz stoja 440 Kč, tehly t. zv. Mentor stály 1000 kusov 920 Kč, teraz 950 Kč. Ceny parket prvotriednej jakosti 1 m² stál 42 Kč, teraz stojí 45 Kč. Ceny armatúr inštalačných prác: radiátor 1 m² stál 49 Kč, teraz 85 Kč. Ceny vápna: 100 kg stálo 14,50 Kč, teraz stojí 15,80 Kč.

A tak by som mohol pokračovať, mám tu obsiahle dáta, s ktorými nechcem zdržovať. Pravda, nemôžem povedať, že by vláda v tejto veci nič neurobila. Urobila! Boly sriadené rozhodčie komisie pre stanovenie cien stavebných hmôt. Lenže, ako obyčajne, prišiel zásah vlády neskoro. Opatrenie proti zvyšovaniu cien stavebných hmôt prišlo až potom, keď boly tieto ceny zvýšené. Takúto šikovnosť preukázala terajšia vládna koalícia aj pri iných veciach.

Vládnym nariadením podľa zmocňovacieho zákona bola svojho času predĺžená platnosť kolektívnych smlúv. Tým chcelo byť zabránené snižovaniu miezd robotníctva, ale došlo k tomu až potom, keď už boly mzdy robotníctva snížené na tú najnižšiu možnú mieru. Podobne tomu bolo v boji proti drahote cien životných potrieb. K určitým opatreniam proti zvyšovaniu cien životných potrieb došlo až potom, keď už drahota bola tvrdou skutočnosťou.

Dňa 10. septembra 1935 v soc.-politickom výbore povedal pán minister soc. pečlivosti vo svojom expozé, že vhodnou úpravou zákonodarnou, menovite poskytnutím štátneho príspevku v dostatočnej výške bude možno docieliť aspoň stavbu domov s najmenšími bytmi.

Dňa 1. októbra 1935 v soc.-politickom výboreposl. snemovne vyslovil pán minister soc. pečlivosti nádej, že ak bude zákon o stavebnom ruchu včas uskutočnený, možno rátať s tým, že by vzhľadom na rozvinuvší sa stavebný ruch našlo tohoto roku zamestnanie asi o 100.000 robotníkov viac.

Bola teda vyslovená nádej, ktorá sa mala uskutočniť za určitých predpokladov. Tie dva predpoklady však splnené neboly. Zákon neprichádza včas, ale prichádza neskoro a neposkytuje štátny príspevok v dostatočnej výške, ale len veľmi obmedzene. Tým sa zmenšujú aj nádeje vyslovené pánom ministrom soc. pečlivosti. Tento zákon teda nesplňuje naše očakávanie.

Stavebný ruch je v posledných rokoch na úpadku. Podľa dát Štátneho úradu štatistického zo 175 miest republiky bolo postavené: R.1932 8.880 obytných domovs 38.082 bytmi, r. 1933 6.086 obytných domov s 18.816 bytmi, r. 1934 5.384 obytných domov s 14.818 bytmi. Bol tu teda pokles r. 1934 proti r. 1932 veľmi značný. A tento pokles bol práve v roku, keď boly stavebné hmoty najlacnejšie. Teraz je to so stavebným ruchom ešte horšie.

Keď nebude dosiahnutý prvý hlavný cieľ tohoto zákona, rozvinutie stavebného ruchu a tým zmiernenie nezamestnanosti, nemôže byť dosiahnutý ani druhý cieľ: zlepšenie bytových pomerov. I splnenie tohoto druhého cieľa je potrebné menovite na Slovensku. U nás sú ešte stále bytové pomery veľmi neblahé, bytová kultúra neuspokojujúca. U nás bývajú ľudia v nevhodných, zdraviuškodlivých chatrčiach nielen na periferiách väčších miest, ale bývajú tak celé kraje. Je to menovite Orava, Kysuce, Horehronie a Liptov. Nevhodne bývajú nielen robotníci, ale aj maloroľníci a maloživnostníci.

O tom, v akých nevhodných bytoch bývajú niektorí obyvatelia nášho štátu, hovoria aj následovné dáta ministerstva soc. pečlivosti, získané z niektorých väčších miest. V t. zv. núdzových bytoch, vo vagónoch, skladištiach a pod. býva v Č. Budejoviciach 118 rodín s počtom členov rodín 498, v Kutnej Hore 100 rodín s počtom členov rodín 300, v Chomutove 61 rodín s počtom členov rodín 254, v Moste 82 rodín s počtom členov rodín 307, v Ústí n. L. 102 rodiny s počtom členov rodín 365, v Znojme 104 rodiny s počtom členov rodín 445.

Takto nedobre je to v historických krajinách. Ale pozrime sa na Slovensko. V obci Petržalke pri Bratislave býva v t. zv. núdzových bytoch 316 rodín s počtom členov rodín 1.260, v Košiciach až 910 rodín s počtom členov rodín 3.900. Toto sú priamo strašné dáta, z ktorých vysvitá, že bytové pomery na Slovensku sú ešte horšie než v krajinách historických.

Ešte stále je všade pociťovaný nedostatok bytov, menovite najmenších bytov o 1 izbe a kuchyni. A čo je najhoršie, v jestvujúcich bytoch platí sa vysoké nájomné. Podľa sdelenia pána ministra soc. pečlivosti v soc.-politickom výbore zo dňa 1. októbra 1935 činí nájomné v novostavbe za byt o 1 obytnej miestnosti 1.500 až 1.700 Kč ročne a za byt o 1 izbe a kuchyni 3.000 až 3.400 Kč ročne. Zo skúsenosti však viem, že vo skutočnosti vo väčších mestách je to nájomné ešte väčšie.