Obec pražská předložila návrh uspořádání
podjezdu v Praze IX., ve Vysočanech pod železniční
tratí u továrny Odkolkovy. Zase je třeba
tento návrh domysliti. Kdyby došlo k nějakým
přesunům na železnicích, pak není
naprosto žádného spojení s naším
hlavním letištěm ve Kbelích, pak nikdo
se přes tu trať ve Vysočanech nedostane. Tento
podjezd s velmi malým nákladem by se mohl ve velmi
krátké době vybudovat.
Výpadové komunikaci rumburské s křížením
kolejí severozápadní dráhy v Praze
VIII, v Primátorské třídě za
libeňským mostem odpomoc může zjednati
jedině ministerstvo železnic tím, když
zvýší úroveň kolejí o
6 m.
Jedná se dále o stavby v působnosti ministerstva
železnic. Kromě prací uvedených jde
ještě o další velké práce,
které by přinesly zaměstnání
nejen pražským nezaměstnaným, nýbrž
i venkovským dělníkům, které
dnes podnikatelé ve Velké Praze mnohdy i na žádost
obce pražské neradi do práce přijímají
s poukazem, že venkovští dělníci
ubírají pražským práci. Nezaměstnaní
pražští dělníci pak jsou odvislí
od podpor, pak jsou odvislí od chudinské podpory
se strany obce pražské, což je pro ni velikým
zatížením. Brániti se přílivu
venkovských dělníků za prací
do Prahy je jistě nesociální, ale pak je
povinností ústředních úřadů
a zejména ministerstva železnic, které mohou
a budou muset dělati ty pozemní práce, o
kterých jsem mluvil, aby daly příležitost
výdělku při těchto nouzových
pracích nejen pražským, nýbrž i
venkovským dělníkům.
A tu je třeba: 1. zřízení nového
topírenského a odstavného nádraží
u stanice Libeň - Horní nádraží.
Tam se jedná o odkop zemního masivu asi 150.000
m3. 2. Příprava pro kolejovou partii
nákladového nádraží na Rohanském
ostrově v Karlíně. 3. Pokračování
v přestavbě železničních tratí
z Vršovic do Modřan a rozšíření
nádraží Bráník - Hodkovičky.
Při těchto pracích se rovněž
počítá s přemístěním
asi 400.000 m3 země. 4. Dále je nutné
definitivní vyřešení vršovického
nádraží a okolních spojů. 5.
Zřízení odstavného nádraží
u Spořilova. 6. Velké odkopy pro úpravu nádraží
na Palmovce a ve Vysočanech.
Dámy a pánové, ze všeho, co jsem uvedl,
vysvítá, že jde o nutné, většinou
pozemní práce, jejichž rychlé uskutečnění
odstraní nezaměstnanost a přispěje
k velkorysému budování hlavního města.
Rovněž bude rozřešen svízelný
komunikačně dopravní problém Velké
Prahy, a já kladu důraz na to, že realisováním
uvedených úkolů nejlépe by pomohl
stát Praze řešením v produktivní
péči o nezaměstnané, ale i v řešení
komunikačních tepen.
Obec pražská na všechny tyto projekty a nezbytnosti
po stránce technické, o nichž jsem mluvil,
upozornila nejen resortní pány ministry, pana předsedu
vlády, ale i pana presidenta republiky nejen přípisem,
nýbrž i deputací. Se všech míst
se dostalo obci pražské ujištění,
se všech míst se dostalo obci pražské
určitých slibů, bohužel obec a obyvatelstvo
Velké Prahy čeká na splnění
těchto slibů. a já používám
této příležitosti při projednávání
osnovy železničního zákona, abych na
tyto nedostatky a tyto potřeby upozornil.
Lze litovati, že v rozpočtu projednávaném
minulý týden v této slavné sněmovně
a právě tento týden v senátě
nepamatuje se v položkách příslušných
resortních úřadů na tyto velké
úkoly, jež jsem zde vyjmenoval.
Slavná sněmovno! V tomto váženém
sboru jsem několikráte mluvil k stěžejním
otázkám územní samosprávy,
zejména pokud jde o hlavní město Prahu. Každoročně
je si při projednávání rozpočtu
na pražské radnici stěžováno na
vládu a na zákonodárné sbory, že
doposud v uplynulých 18 letech od převratu nepochopily
těžký úkol, jejž má hlavní
město Praha. Přijali jste zákon o vytvoření
Velké Prahy a přes 33 obcí se přičlenilo
do obvodu Velké Prahy; tím nastal jí ohromný
úkol nejen po stránce výstavby města,
komunikací, kanalisace, zdraví, škol a pod.
Při projednávání obecního rozpočtu
se vždy ozývají hlasy: Kdy nám vláda
a zákonodárné sbory pomohou? Tyto hlasy nejsou
nikdy vyslyšeny. Svého času se ustavil výbor
pánů poslanců a senátorů, kteří
bydlí v obvodu Velké Prahy. V uplynulých
letech neměl tento výbor pro Prahu nežli sliby.
Ustavil se, i loňského roku byl zvolen předseda,
ale výbor do dnešního dne se nesešel,
a i když mu byla přikázána určitá
memoranda a požadavky obce pražské, do dnešního
dne o nich nejednal. Dámy a pánové, právem
správa obce pražské a její obyvatelé
se táží: Jak to, což pak nejen vláda
je k nám macešská, ale už i ti poslanci,
kteří bydlí v Praze a vidí zoufalý
komunikační stav obce pražské, nemají
pochopení pro naše potřeby? Dámy a pánové,
žaluji zde na tuto skutečnost, že poslanci a
senátoři v Praze bydlící ustavili
výbor na pomoc Praze, ale do dnešního dne výbor
pro Prahu nic nevykonal. Je třeba, aby odpovědné
úřady pochopily těžké postavení
pražské obce. A jestliže shodou okolností
má Praha dnes svůj rozpočet v rovnováze,
pak se tak stalo na úkor investic, na úkor věcných
nákladů. A když jsem vylíčil,
jaké úkoly leží před obcí
pražskou s ohledem na velké události, jež
přijdou v r. 1938 a 1942, pak mám velkou obavu,
že obec bez přispění státu, bez
přispění vlády, tyto úkoly
nesplní.
Předseda (zvoní): Upozorňuji
vás, pane řečníku, že vaše
řečnická lhůta jest vyčerpána.
Posl. Chmelík (pokračuje): Měl
bych zde přednésti ještě řadu
požadavků Pražanů. Zejména bych
prosil, aby zákonodárné sbory pochopily poslání
obce pražské a projednali v nejbližší
době nový stavební řád. Budovati
Prahu bez nového stavebního řádu,
bez nových plánů a bez nových technických
poslání je velmi těžké. Ale Praha
nemá svůj obecní statut. Zákon o obecním
zřízení z r. 1850 dnes nevyhovuje moderním
potřebám. Praha potřebuje tedy dobré
zákony, ne zákony, které by jí ukládaly
povinnosti, jako je zákon o COP., jako je povinnost produktivní
péče o nezaměstnané, jako je úkol,
uložený zákonem o újezdních školách,
jako jsou úkoly, jež zavádí dnešní
doba hlavně ve zdravotnictví. Všechny zákony,
které se dávají samosprávě
a zejména obci pražské, znamenají jen
nové a nové zatížení. Tedy Praha
potřebuje též zákonů, kterými
by se jí pomohlo, zejména po stránce finanční.
Ukládat břemena a nedati možnost, jak je plnit,
zejména povinnost zákonnou, je nemožné
a neudržitelné. Žádám a reklamuji
především, aby vláda pochopila těžké
úkoly Prahy s hlediska regulačního, aby byl
uzákoněn návrh zákona o stavebním
řádu, aby byl uzákoněn obecní
statut a aby byla sněmovnou vymezena působnost,
zejména aby byly novelisovány zákony z
r. 1920, 1927 a 1935, které podvázaly českou
samosprávu. Věříme, že pak bude
situace nejen Prahy, nýbrž české samosprávy
vůbec snesitelnější než doposud.
Dnes v časných hodinách byl schválen
pražský rozpočet! Řekl jsem, že
je v rovnováze a že rovnováhy bylo docíleno
na účet věcných nákladů.
Úkoly jsou veliké, obec pražská je nestačí
splniti. Jsem přesvědčen, že československý
parlament i vláda splní sliby i čestný
národní závazek, jímž podle mého
názoru vláda i parlament Praze jsou povinny. (Potlesk
poslanců nár. sjednocení.)
Předseda (zvoní): Dále je ke
slovu přihlášen pan posl. Polívka.
Dávám mu slovo.
Posl. Polívka: Slávna snemovňa!
K predostretému vládnemu návrhu zákona
ako aj ku zpráve výboru tlač 698 pričiním
niekoľko poznámok o probléme železničnom,
najmä slovenskom. Vítame túto osnovu zákona,
pretože prináša konečne právne
ako aj technicky jasné, pevné základy pre
železničný podnik a jeho správu. Veľmi
sme boli potešení prejavom pána ministra železníc
k rozprave k tejto osnove zákona, keď objasnil jednotlivé
významné, charakteristické smernice, ktorými
bola vedená správa železníc k predloženiu
tohoto návrhu zákona. Sme potešení,
že nastáva lepšia situácia hospodárska
a finančná, ktorá sa odráža tiež
i v podniku železničnom. Veríme, že toto
zlepšenie nie je len dočasné, prechodné,
že bude tiež trvalé a že oprávňuje
k predostretiu pripomienok a návrhov, ktorými by
armáda modrá, železniční zamestnanci,
mohli byť lepšie zabezpečení za svoje
výkony a svoju službu štátu. Sme radi,
že konečne víťazí všeobecne
názor, že na železnice sa nesmie pozerať
iba na podnik výdelečný, na podnik obchodne
vedený, ale tiež ako na významný nástroj
štátneho hospodárstva ako aj vo službe
verejnej, sociálnej a kultúrnej. Služba, ktorú
vykonávajú železnice nielen po stránke
technickej, ale aj svojou pohotovosťou, aj armádou,
sú veľmi cenné v prospech štátu
nielen po stránke obrany, ale tiež po stránke
vysokého mravného povznesenia. Sme radi, že
pán minister železníc ocenil vernú službu
veľkej armády železničných zamestnancov
štátnému podniku železničnému,
aby ich nadchnul k vykonu čo najsvedomitejšiemu. Ale
máme skromnú prosbu, aby nezostávalo iba
pri slovných uznaniach, ale aby týchto uznaní
nasledovaly skutočné zaslúžené
i hmotné povznesenia existencií zamestnancov železníc.
Z radov železničiarov boly predostreté veľmi
početné a hodnotné iniciatívne návrhy.
Prosíme, aby iniciatívne návrhy, ktoré
smerujú k povzneseniu a zhodnoteniu podniku železničného,
boly pečlive skúmané, aby neboly odhadzované
do koša iba preto, že vychádzajú z nižších
vrstiev železničných zamestnancov. Častokráť
v nižších vrstvách zamestnancov železníc
býva zdravý a bystrý postreh pre všeobecné
povznesenie hospodárskeho života i existencie železníc.
Je potrebné, aby tiež všetky boľasti železničnej
armády boly pečlive skúmané, aby najmä
v čase, keď vzrastá výnos železníc,
bolo účelne pripravené opatrenie, aby tisícová
armáda smluvných zamestnancov došla konečne
svojho existenčného pevného podchytenia v
službách železníc. (Tak jest!) Máme
prípady, kde železničiar má 10 až
15 rokov nepretržitej služby a z istých dôvodov
nemôže za všetkých okolností docieliť
menovania aspoň pomocným zamestnancom. Je potrebné,
aby najschopnejší a najstarší smluvní
zamestnanci za svoju vernú prácu došli konečne
svojho existenčného podchytenia a zabezpečenia.
Jazdný personál vykonáva svoju službu
svedomite a je to iste výkon v dobách hospodárskej
krízy nad očakávanie veľmi potešujúci,
keď vypiatím svojich síl nad hranicu stanovenú
198 hodinami mesačného výkonu máva
tento železničný zamestnanec častokráť
240 až 260 hodín výkonu. Je potrebné
pripomenúť, že je nutné, aby správa
železníc rozriešila otázku t. zv. doby
prípravy k nástupu do služby železničnej.
Pripomínam niekoľko faktov. Je dnes zvýšená
premávka nákladná a všetky železnice
hlavné i vedľajšie sú takmer rovnako zaťažené.
Konkrétne: trať Zvolen - Vrútky, Zvolen - Banská
Bystrica - Margecany. Má-li železničiar na
prípravný čas k svojej službe na hlavnej
trati hodinu častokrát k menšiemu železničnému
vlaku, prečo má mať na vedľajšej
trati, ktorá má často vyššiu záťaž,
iba čas polhodinový na prípravu pre svoju
službu? Je nutné, aby táto otázka prípravnej
doby bola konečne kladne v prospech železničného
personálu vyriešená. Jazdný personál
dnes vykazuje ohromný výkon nielen po stránke
technicko-dopravnej, ale i finančne-kalkulačnej
a propagačne-kultúrnej. Dnes na sprievodčieho
vlakov sa kladú mimoriadne veľké úkoly,
pripomeneme-li, že mnohé stanice od večerných
chvíľ mávajú svoj nočný
kľud, takže na železničiarov na takej trati
pripadá veľmi zodpovedný úkol finančne-účetný,
ktorý môže zdolať iba vtedy kľudne,
má-li kľudné nervy a pokojnú myseľ.
Je preto treba, aby pre mnohé úkoly technicko-dopravné,
finančne-kalkulačné a propagačne-kultúrne
boli naši železničiari účelne školení.
Považujeme 2 hodiny mesačného zácviku
za nedostatočné. Prosím správu železníc,
aby vymedzila väčší počet hodín
na zácvik, ktorý je započítaný
do maximálneho služobného výkonu.
Voláme po zvýšení turistického
ruchu. Žiadame, aby cudzinci navštevovali naše
krásne pohádkové kraje. Musíme mať
ovšem personál železníčny, ktorý
tiež podá častokráť len letmý,
ale hodnotný výklad o pamätihodnostiach alebo
turistických cestách toho ktorého kraja.
K tomu je treba účelného a náležitého
školenia. Je potrebné, aby toto školenie bolo
vedené odbornými silami, ktoré vyhovujú
všestranne.
Turnusy jazdného a dopravného personálu musia
byť tak účelne upravené, aby umožnily
zamestnancovi ľudský nárok na odpočinok,
aby mohol svoj výkon vytýčený nastúpením
služby vykonať k naprostej spokojenosti nielen železničnej
správy, ale tiež k uspokojeniu vlastného svedomia.
Pre zvýšené obdobie dopravy osobnej i nákladnej
je potreba, aby bola záloha zacvičeného personálu
odborníkov v jazde. Je to potrebné aj v záujme
obrany štátu. Videli sme na vlastné oči
pri veľkých vojenských závorečných
cvičeniach na Slovensku, že železničná
správa horko ťažko zdolala veľký
úkol dovozu a rozvozu vojenských síl. Je
potreba, aby železničná správa mala
dostatočne školeného personálu pre túto
jazdnú službu.
Zacvičovať personál pre jazdnú službu
napochytre, náhle nie je úsporné, škodí
podniku samému a neprispieva dostatočne k výcviku
pre obranu štátu. (Tak jest!) To isté
nám prikazuje najmä programom motorizácie.
Máme príklady ako šoféri od autobusov
železničných aj silničných sú
preťažovaní. Ani tam doba prípravy k nástupu
a záveru služby neni dostatečne obsiahla. Tých
45 minút považujeme za čas naprosto nedostatočný,
najmä v zime. Čas 5 minút, ktoré sú
dané šoférovi železničných
autobusov k príprave stroja pri prerušení turnusa,
považujeme za naprosto nepostačujúci, pretože
inou formou predpisujeme sami správe železníc,
že musí byť všetko pripravené aspoň
20 minút pred odjazdom toho ktorého vlaku. Má-li
byť všetko pripravené dokonale, musí tento
výkon byť plne hodnotený nie 5 minutami, ale
20 minutami.
Pri tejto príležitosti volám a prosím
ministerstvo železníc, aby konečne vyriešilo
k spokojnosti všetky životné, existenčné
otázky personálu z oboru šoférov, aby
nebolo nám skutočne boľastné pozerať
sa na zamestnancov železníc, ktorí niekoľko
rokov verne a odborne slúžia a dostávajú
len 20 Kč dennej mzdy za svoj odpovedný výkon.
(Tak jest!) Je to preca do istej miery strojvodič,
ktorý zodpovedá vlastným životom, vlastnou
existenciou za životy spolucestujúcich. A preto nemôže
byť tak žobrácky odmenená jeho odpovedná
práca. (Předsednictví převzal místopředseda
Langr.)
Mám zo života šoférov početné
boľastné sťažnosti a zprávy. Je-li
tento výkon pri službe 6 až 10 ročnej
hodnotený denným platom 20 až 24 Kč,
je to preca len odmena veľmi minimálna. Armáda
týchto šoférov musí byť náležite
doplňovaná odborným školením
a nesmie byť zarazené prijímanie na výcvik
mladého dorastu. Je potrebné náležite
si ujasniť, čo chceme docieliť so zácvikom
dorastu šoférskeho, ktorý odvolávame
na parný stroj. Ten, ktorý očakáva,
že bude strojvodičom na parnom stroji, musíme
si priznať, preca len nebude sa zacvičovať s
takovou láskou, s takovou svedomitosťou, precvičí
celý ten čas viacmenej snáď niekedy
povrchne, poneváč túži po stroji, parnom
stroji. Máme mnoho dokladov o tom, ako tento zácvik
časove krátko obmedzený, polročný
alebo ročný, má dôsledky mnohých
porúch strojov motorových, poneváč
nie sú dostatočne ošetrené a opatrované.
Je potrebné, aby sme mali zácvik trvalý a
prvotriedne školený personál. Máme stá
a stá žiadostí u všetkých riaditeľstiev,
a prosím, aby výber dial sa skutočne svedomite
na základe odbornej psychotechnickej skúšky
a na kvalitnom výberu.
Využitie úsporné nesmie ísť tak
ďaleko, aby v zákonitom turnusovom voľnom čase
bol šofér odkomandovaný niekoľko desiatok
kilometrov na iný služebný úsek, ale
aby nemal pri tom nároku pri výkone takého
služobného poslania ani na halier diét. Tak
ďaleko úsporný systém nemôže
pokračovať. Je potrebné, aby táto úspornosť
bola zastavená, aby sme pribraním niekoľkých
síl kvalitných plne zabezpečili náležitú
prosperitu našej motorizácie. Kto nepozná v
skutočnosti výkon železničiara, domnieva
sa, že snaď výkon tento je pohodlný alebo
snáď málo zodpovedný, ale uvedomme si,
že jednou nohou železničiar je v hrobe a jednou
nohou je vlastne v kriminále (Tak jest!), poneváč
služba dopravná je úkolom veľmi zodpovedným
a kladie na železničiara v každom odvetví,
najmä v obore dopravného personálu a jazdného
personálu, najväčšie úkoly. Preto
prosíme, aby bol živý záujem o kladné
vyriešenie všetkých konkretných existenčných
otázok.
Mnohé nešťastia na železniciach, ktoré
sa staly v poslednej dobe, nasvedčujú, že mnohdy
nešťastie stalo sa z príčiny, že
personál bol preťažený. Je to najmä
otázka nešťastia v Šale n. Váhom,
kde konec koncov vysvitlo, že šofér nemal ani
zákonitého voľna, aby si oddychnul, že
bol hnaný zo služby do služby. (Slyšte!)
Taký výkon vyčerpá, odpusťte,
tak poviem, koňa, natož človeka, ktorý
v ťažkom ovzduší, najmä v jesenných
hmlách musí vynaložiť všetky svoje
nervy k pohotovosti, aby neztroskotal. Je preto potrebné,
aby vo výkone nebol železničný personál
preťažovaný.
Dopravný problém z úsporných dôvodov
odnormoval mnohé miesta pred tým zaplnené
kvalitnými úradníckymi silami. Uspokojili
sme sa pri poklese nášho hospodárskeho života
železničného, aby tam bola menej kvalitná
síla, ktorá by tento výkon úplne zdolala.
Miesto úradníkov uspokojila sa železničná
správa úsporným opatrením staničných
pomocníkov, prípadne kategorií staničných
manipulantov a staničných majstrov, ale na týchto
vyšších zamestnancov klademe mnohdy výkon
a zodpovednosť vyššiu ako na zodpovedný
úradnícky personál.
Mnohé odvetvia železničnej sieti sú
na našich hraniciach. Vítame preto snahu, že
železničná správa sa rozhodla tie miesta
odnormované z úradníckej kategorie znova
prenormovať na úradnícke miesta. Preto z povďakou
prijímame rozhodnutie o prijímaní stredoškolákov,
ale primlúvame sa, aby i mládež, ktorá
má nižšie stredné školy alebo aj
jednoročný kurz meštianskej školy, bola
prijímaná do železničných služieb.
A tu sme u veľmi boľastnej otázky prijímania
slovenského dorastu. Bolo so strán opozičných
niekoľkokrát zdôraznené, že sa nedostatočne
berie ohľad na slovenských žiadateľov. Musím
priznať, že málo sa dbá kultúrneho
a aj sociálneho ohľadu a nanajvýš štátnopolitického
momentu pri prijímaní personálu nielen v
najnižších kategoriách, ale aj v kategoriách
vyšších. Prosím ministerstvo železníc,
aby žiadateľov-Slovákov malo vo zvláštnej
pečlivej pozornosti, aby z dôvodov štátnopolitických,
národných a kultúrnych mali sme dobre zabezpečený
káder spoľahlivých pracovníkov. Je nutné,
aby slovenská mládež dorástla ku spolupráci
v obore železničnej služby. Jestli hovorím
o spoľahlivosti, musím sa dotknúť jedného
významného momentu a dotazovať sa pána
ministra železníc, platí-li nenapísaný
zákon, že žiadateľ - český
úradnik o vedúce miesto, musí byť schválený
ústrednými úradmi v Prahe, ako v ministerstve
železníc, tak tiež aj v prezidiu ministerskej
rady? Považujeme českého zamestnanca na Slovensku
za naprosto rovnocenného (Výborně!),
pretože on za svojich 18 rokov úmornej služby,
keď pracoval s nasadením vlastného života
v ovzduší neistoty, zrady a úskoku, zasluhuje,
aby bol aspoň rovnocenne hodnotený vo svojich nárokoch
existenčných so žiadateľmi, ktorých
osud zrodil na Slovensku. (Výborně!) Častokráť
sa nám stáva, že sa stretáme s veľmi
boľastnými zjavmi, kde starý úradnícky
káder, prevzatý od maďarských štátnych
železníc, je obzvlášť favorizovaný
v postupe, hoci proti tomuto personálu boly vznesené
mnohé vážne námietky z doby prevratu
alebo z doby poprevratovej. Tu skúmajme spoľahlivosť,
a nie aby českému človeku na Slovensku bolo
jeho pôsobenie veľmi zhorknuté preto, že
ho zrodila česká matka. (Potlesk.) Mám
prípad: Pohraničná stanica je uvoľnená
odchodom prednostu na iné pohraničné miesto.
Toto miesto obdrží človek, ktorý vedie
naprosto maďarskú domácnosť. Pohraničné
miesto víta každého človeka národne
cítiaceho. Legionári a Sokol protestujú.
Je to zrušené vhodnou cestou, aby sa docielil iný
výsledok. Druhé rozhodnutie neni šťastnejšie.
Znova Sokol a legionári protestujú preto, že
nedostávajú záruky, že príchodom
nového prednostu nastane posilnenie nášho menšinového
života v pohraničí. Až po tretí
raz na naliehavé intervencie dostane konečne túto
stanicu český úradník, dlhoročný
prednosta väčšej stanice, iba preto, že
sa muselo o tom vraj jednať až v Prahe, aby k tomu dali
vysokí páni svoj súhlas. Bol-li tento človek
na význačnej stanici dobrý, bude iste bezpečnou
zárukou štátneho záujmu aj na pohraničí,
kde nám iredenta rozvracia naše pomery.