Slávna snemovňa! Pán zpravodaj dr Goldstein líčil vo svojej zpráve niektoré výhody tejto osnovy.

Líčil, aké vysoké učilištia budú zriadené pomocou tohoto zákonapre židovských rabínov, že ako sa bude môcť dozerať pomocou tohoto zákona na to, či majú rabíni a učiteľia náboženstva židovského štátne občianstvo československé a či nie. Keď to už zákon musí skúmať, myslím, že v tomto ohľade boly dosial mnohé chyby. Keby na Slovensku bola i čo len maličká pochybnosť o štátnom občianstve niektorého katolíckeho kňaza, už by noviny boly plné. Keď vláda zákonom chce ísť po ruke židovským našim spoluobčanom, my im to hatiť nechceme. Ale vytýkame tejto osnove istú nedostatočnosť, chybu, a síce v tom ohľade, že osnova táto je partikulárna, vzťahuje sa len na Čechy, Moravu a Sliezsko. Prečo sa ona nevzťahuje aj na Slovensko, ako to vytýkal aj pán zpravodaj dr Goldstein? Keď to už teraz vytýkal, mal už teraz navrhnúť, aby sa táto osnova vrátila komisiám, a tak ju zpracovať, aby už bola definitívna, aby nepotrebovala novely, novšej záplaty zákonnej. Ale zdá sa, že u nás každá osnova zákona musí sa pripraviť napochytre, aby parlament mal napochytre, naporúdzi dajakého predmetu, aby sa nepovedalo, že parlament nič nepracuje. Tak sa chytro vychytí zo šuplíka nejaká osnova nedostatočne pripravená, ako je i táto, a prejedná sa, prejde tým mlynom parlamentu a povie ssa verejnosti: Hľa, ako parlament usilovne pracuje! Pracuje, ale mele nie prvotriednu múku zákona, ale samé pochybné otruby.

Vážená snemovňa, v tomto ohľade plne dávame za pravdu pánu zpravodajovi dr Goldsteinovi, že už teraz vytýka túto nedostatočnosť osnovy. Keď je nedostatočná ešte pred prijatím, tak ju vrátiť do komisií a nech ju, i keď ju senát prijal, aspoň poslanecká snemovňa doplní a napraví.

Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené niekoľko sťažností predniesť so stanoviska slovenského a katolíckeho.

U nás na Slovensku po mestách je snaha zriadiť pre farnosti t. zv. samosprávne cirkevné obce, a síce preto, aby i civilní laickí katolíci za pomoci a vedenia svojho farára prispeli k rozkvetu náboženskej myšlienky a náboženského života. A čo badáme? Badáme, že veľa ráz, keď takáto cirkevná obec, ktorá sa chce zriadiť, podá svoje stanovy administratívnym vrchnostiam, okresnému, krajinskému úradu a ministerstvu vnútra, takéto stanovy mesiace a roky ležia v šuplíkoch pánov byrokratov len preto, že je to katolícka vec, len preto, aby sa mohla brzdiť, aby katolíci nemohli v svojich samosprávnych cirkevných sväzkoch dostatočne pracovať na rozkvete náboženského života. (Posl. Sivák: Komunistom by to schválili!) Áno, tým by to schválili.

Preto žiadame, keď vláda takýmto loyálnym spôsobom ide po ruke našim spoluobčanom židovského náboženstva v ich cirkevných veciach - čo im nezávidíme - nech i v cirkevno-samosprávnych záležitostiach katolíkov ide vláda po ruke a nech nariadi svojim úradom, aby samosprávne cirkevné záležitosti katolíkov nezdržovaly. Vládne kruhy, keď vidia, že z jednotlivých miest prichádzajú také alebo onaké stanovy cirkevných samosprávnych obcí, maly už dávno dať vypracovať jednotné stanovy pre takéto samosprávne cirkevné obce katolícke a vtedy neboly by prieťahy s tým, že tam je taká alebo onaká chybička.

Slávna snemovňa! U nás je stále badať to, že sa uplatňuje heslo: katolíci budú mať toľko práv, koľko si vybojujú, vykričia násilím, kdežto demokratické by bolo, aby katolíci mali toľko práv, koľko im patrí podľa percentov obyvateľstva a podľa platených daní. (Tak je! - Potlesk.)

Musím sa, žiaľ Bohu, dotknúť, slávna snemovňa, aj veľmi nepríjemnej záležitosti, ktorá sa týka schválenia stanov slovenského orolstva. (Tak je!) Ako vieme a vidíme, na Slovensku slovenská katolícka mládež chce si založiť svojskú, čiste slovenskú katolícku telocvičnú organizáciu orolstva. Nechce byť odvislá od akéhosi byrokratického, diktátorského vlivu brnenského. A hľa, prosím, keby to bol nejaký bezvýznamný spolček "Makkabi" alebo footbalový, hokejový spolok, hneď by to schválili, ale stanovy a žiadosť slovenskej mládeže katolíckej, ktorá je štátu oddaná, ktorá charakterne ukazuje, že chce v rámci štátu pracovať pozitívne na spoločenskom a štátnom poli, táto žiadosť sa umelým spôsobom odťahuje len preto, že istí páni z tábora takých, o ktorých by sme sa to ani nenazdali, nám to hatia. Keby nám to hatili páni kolegovia od ľavice, nepovedali by sme nič, povedali by sme len, že je to z trucu, že to musia robiť z ľavice, ale keď nám to robia Šrámkovci, prepáčte, to je mrzké. (Hanba!)

Vážená snemovňa! Slovenská katolícka mládež myslí a úfa aspoň, že v demokratickej republike má každý občan demokratické práva, a demokratické právo vyžaduje, aby si mohol spontánne založiť taký spolok, aký jeho charakteru, jeho duši, jeho presvedčeniu je najmilší a najistejší. Veď majú možnosť štátne orgány sledovať, či je to protištátny spolok. Koľkoraz sa slovenské orolstvo vykázalo krásnym činom ohľadom loyality voči štátu. Ale to nezaváži. Zavážia tu len akési tajné zásahy takých pánov v Brne, ktorí cítia že sú otrasené ich pozície.

Vážení prítomní! Keď takéto veci sa môžu stať, tedy musím povedať, že je to ostuda a hanba demokracie, keď sa správne stanovy umele zdržujú a takáto žiadosť sa nevybaví.

A čo povedať, slávna snemovňa, k tomu, ako sa zachádza so žiadosťami našej Ústrednej Charity v Bratislave? Ako je vedomo, nekatolícke sociálne učinkujúce spolky na Slovensku dostávajú zo sociálnej položky celoštátnej, určenej na sociálne ciele, 22 %. Ale Ústredná Charita nie je účastná týchto 22%. Ona je odkázaná, aby si vždy od Ríšskej Charity v Prahe niečo vymodlikovala, a táto Ríšská Charita v Prahe dáva našej Ústrednej slovenskej charite z milosti 5, nie tedy 8% z tých položiek, ktoré ona od ministerstva soc. pečlivosti dostáva.

Nech hovoria tu číslice za mňa: r. 1935 pre Charitu dostaly Čechy 374.250 Kč, Olomúc 237.400 Kč, Brno 85.800 Kč, Slovensko pre Ústrednú Charitu dostalo len 44.550 Kč.(Hanba!) R. 1936 dostaly Čechy pre Charitu - samy si to odhlasovaly - 402.701 Kč, Olomúc 256.358 Kč, Brno 92.844 Kč, Slovensko len 48.000 Kč. Deutscher Charitas-Verband dostal r. 1934 157.500 Kč, r. 1935 170.000 Kč a r. 1936 190.000 Kč. Tí idú teda hore a položky naše idú dole.

Slávna snemovňa! Keď v tejto záležitosti ústredný riaditeľ dr Bello Kováč žiadal nápravu u Ríšskej Charity v Prahe, vysmiali sa mu a uchlácholili ho tým, že tu vraj majú väčšie požiadavky a potreby. Preto musel zakročiť a prípis poslať ústredný predseda, Jeho excelencia pán biskup Vojtaššák, na tunajšiu Ríšsku charitu, aby sa stala náprava. Ale nezavážil ani tento prípis ústredného slovenského predsedu p. biskupa Vojtaššáka a boli sme odkázaní, že slovenská Charita dostáva toľko, koľko jej vraj patrí.

Na to dr Bello Kováč, ústredný riaditeľ, podal žiadosť na ministerstvo soc. pečlivosti ešte vlani, aby naša slovenská Charita dostávala z celoštátnych fondov sociálnych celkom zvláštnu, osobitnú položku, osobitný prídel, tak nebudeme sa hádať s tunajšou ríšskou charitou. (Tak je!)

Musím sa tuná, slávna snemovňa, zmieniť aj o plnení patronátskych povinností. Nechcem paušálne obviňovať patronáty, ako je lesoerárny patronát, alebo patronát náboženskej základiny, alebo iný. Viem, že v mnohých prípadoch veľmi krásne plnily svoje povinnosti, ale sú na Slovensku mnohé krikľavé prípady, kde pre úsporný systém, alebo pre byrokratickú zaťatosť niektorých predných úradníkov lesného eráru mnohé fary a kostoly sú v dezolátnom stave.

Pamätám sa na dobu p. riaditeľa Križku, ktorý bol v Žarnovciach, na jeho byrokrl atické spôsoby v Zvolenskej Slatine, vo Vígľaši a inde, kde sú katolícke fary a školy v tak dezolátnom stave, že sme museli stále v týchto veciach podávať interpelácie na ministerstvo zemedelstva, až ho konečne preložili. Veľaráz pre hlavatosť niektorých úradníkov, ktorí vlastne vykonávajú patronátske povinnosti v mene štátu, alebo v mene náboženskej základiny, narobia sa štátu ako patronovi dvojnásobné, trojnásobné trovy, lebo po 10, 15 rokoch m usí prísť k oprave, ktorá obyčajne 3 až 4kráť toľko stojí, ako by stála, keby sa hneď bolo pristúpilo k plneniu patronátskych povinností. Ešte i teraz na pr. fara v Hornej Lehote pri Podbrezovej je v stave, že tam nemožno bývať ani sedliakovi, a nie snáď učenému človekovi. Alebo v Muránskej Dlhej Lúke sme sa presvedčili, že tam je fara a kostol v takom dezolátnom stave, že to až kričí. Prečo lesný erár, ktorý od Koburga prevzal lesy a statky, nespraví tam nápravu? Ministerstvo zemedelstva, ako najvyšší patron, malo by nariadiť svojim podriadeným úradom, aby v takých veciach presne a svedomite konaly svoju povinnosť.

Musíme ovšem uznať, že veľké zmätky čo do plnenia patronátnych povinností staly sa pri prevádzaní pozemkovej reformy, lebo keď sa prevádzala pozemková reforma, majetky sa pre zbytkášov, kolonistov a pre všetkých možných prídelcov rozdelily a vo smluvách sa nezabezpečilo, že kto má plniť patronátske povinnosti.

Musím sa tu zmieniť aj o spôsoboch, akým sa navykol náš Pamiatkový úrad v Bratislave. Tento čudný úrad veľa si dovoľuje rozkazovať a hatiť, keď sa niekto naň obráti, že či to a to môže opravovať v kostole alebo inde. Plní sú tí páni samých múdrostí, samých predpisov, že toto smíte spraviť, tú lavicu neodstrániť, ten obraz nesmiete so steny dať dolu atď., ale keď sa ktorýkoľvek opatrovateľ starých budov na nich obráti: Pánovia, pomôžte nám finančne pri týchto opravách, pri udržovaní starých, pamätných budov, vtedy páni odpovedia: Neľze vyhoveť, lebo nemáme peňazí. Prosím, keďže slávna vláda čiasť svojej moci dáva svojmu Pamiatkovému úradu, nech mu dá aj časť moci finančnej, aby tento úrad mohol túto mmmoc aj efektívne ukazovať. Lebo čo je to za úrad, ktorý vie len predpisovať, rozkazovať, ale pomáhať nevie. Takto na posmech vychádza Pamiatkový úrad.

U nás na Slovensku voči katolíckym veciam stále sa uplatňuje systém dvojakého lakťa, dvojakej miery, a tento dvojaký lakeť vládnej moci najviac pociťujú naši slovenskí katolícki kňazi vtedy, keď si musia podľa vládneho nariadenia sopisovať do kongruálnych fassií svoje t. zv. príjmy. Lebo čo sa robí? Okresný úrad nariadi farským úradom, aby vraj všetko možné podrobne popísaly, aké dôchodky majú, ešte aj také, ktoré už pred 50 rokmi skapaly. Keď kňaz, ktorý podlieha kongruovému zákonu, presviedča pánov úradníkov: Prosím, veď títo farníci mi to nechcú plniť, veď tvrdia, že od dlhej doby sa to nerobilo, úrad odpovie: Čo nás je do toho! Vymáhajte si to, zažalujte farníkov! Farár, aby sa procesoval so svojimi farníkmi! - a páni bolševíci len číhajú po tom vo svojich "Slovenských zvestiach", aby mohli farára chytiť, tlačiť pod bradu a triasť pred celou verejnosťou: Hľa, vraj, aký nenasytny je farár, lebo vraj svojich chudobných farníkov nivočí, žiada od nich čosi zlého! My to vieme, vážená snemovňa, že tu za Moravou sa o mnoho benevolentnejšie pojednáva s tunajšími kňazmi, čo sa týka kongruových záležitostí. Vieme z informácie od moravských kňazov, že keď kongruový kňaz na Morave vie svedkami dokázať, že istý počet rokov ten a ten starý príjem mu farníci odopreli alebo mu nedávali, vtedy to okresný úrad uzná a škrtne tie položky príjmové. A čo to má za následok? To, že zamoravské kňazstvo má nižší základ príjmov základných, ale potom väčšiu kongruu, väčší príspevok dostáva, kdežto na Slovensku kňazom katolíckym práve pre takéto škriepky s farníkmi ustanoví umele vysoký základ príjmov domácich, aby im nemuseli z kongruy na základe kongruálneho zákona nič dať, alebo len odrobinu mu dať. Nuž, prosím, u zamoravských kňazov vláda benevolentne ide po ruke, aby sa nemuseli procesovať so svojimi farníkmi a nemusely nastávať náboženské trenice, prečo tá vládna moc neide po ruke aj slovenskému katolíckemu kňazstvu?

Slávna snemovňa! Či to nie je posmech osudu, že najviac po kongruálnom zákone trpeli od ľavicových strán práve slovenskí katolícki kňazi? Každý boľševik len o tom rečnil na shromaždení, že kňazi dostávajú kongruu. No, prosím, a kto že má najväčší osoh z tej kongruy? Nekatolícki kňazi, páni rabíni. My im to nezávidíme, ale majú z toho osoh, lebo dostávajú ešte i rodinné prídavky na základe kongruálneho zákona. (Tak je!)

Vážená snemovňa! My žiadame ohľadom kongruálneho zákona nápravy, aby sa rovnako benevolentne zachádzalo s takou mierou s naším slovenským katolíckym kňazstvom, ako sa tu zachádza so zamoravským kňazstvom, alebo s nekatolíckym duchovenstvom.

Slávna snemovňa! Treba sa mi zmieniť aj o tom, akou horlivosťou vydáva referát ministerstva školstva a posiela svoje obežníky na adresu katolíckeho duchovenstva cestou biskupských úradov. V každom obežníku biskupského úradu býva otlačený doslovne nejaký obežník referátu, ako sa majú kňazi chovať pri štátnych oslavách, čo majú robiť, keď sa štátna hymna zpieva, ako majú služby božie držať a pod. Netvrdíme, že by sa takéto prípisy a smerodatné informácie snáď nedávaly na adresu duchovenstva. Dobre, správne, nech sa dávajú. Vieme, že po prevrate pokrokárske, neverecké kruhy podceňovaly význam náboženstva a fumigovaly cirkev pri štátnych oslavách. Bývaly štátne oslavy, keď vôbec si nepriali, aby úradné bohoslužby boly. Teraz nech sa nedivia, že to kňazstvo bolo takrečeno odvyknuté od štátnych slávností, že si len skromne pre svojich farníkov držalo bohoslužby. Teraz, keď aj štátne vrchnosti nahliadajú, že k celoobčianskej výchove je treba pri oslavách aj pomocou náboženských úkonov vyzdvihnúť význam štátneho sviatku, dobre, nech sa to robí. Ale znova hovoríme: Nech sa to ale robí konsekventne. Nech referát ministerstva školstva, ktorý tak horlivo posiela svoje fermany, prípisy na adresu duchovenstva katolíckeho, ako sa má ono chovať pri štátnych oslavách, nech ten istý referát pošle prípisy aj na riaditeľstva a správy škôl, čo tie majú robiť, ako majú posielať deti na také bohoslužby.

Nevyprávam do vetra, ale viem pozitívne prípady zo zvolenského kraja, že pri štátnych oslavách a oficiálnych bohoslužbách vôbec neboli zúčastnení žiaci niektorých škôl. (Posl. Florek: Kde to bolo?) Vo Zvolene to bolo.

Prosím, keď vrchnosti svetské takto vedia vyžadovať, aby si duchovenstvo, nábožensky smýšľajúci ľud vážil štátnych sviatkov aj pomocou náboženských úkonov, nech správy škôl vysvetlia žiactvu význam slávnostných bohoslužieb, nech ukáže, že si ich váži, že súcíti. Veď aj tomu žiactvu je potrebné, aby si uvedomilo, že pri tom našom udržiavaní štátu nie je dostatočná len armáda, ale aj požehnanie Božie a ideálne rozhorlenie.

Slávna snemovňa! Mimo toho musím tu prízvukovať, keď už tak sa zvykne na adresu katolíckeho duchovenstva posielať od referátu ministerstva školstva, čože majú robit a akými prísnymi trestami budú stíhaní previnilci, nech sa zachová rovnaká prísnosť všade. Lebo viem prípad, že po posledných štátnych oslavách minuloročných boli istí páni, nie katolícki duchovní, vyšetrovaní vo Zvolene preto, že sa štátna hymna v ich kostoloch nespievala. A prosím, ich senior prišiel ešte protestovať do toho úradu, že ako oni predprevratoví Slováci prídu k tomu, že by ich vyšetrovali preto, že sa štátna hymna v ich kostoloch nespievala.

Prosím, zasa je to ten dvojaký lakeť. Keby to náš katolícky duchovný spravil, že by neuposlúchol predpisov vrchnostenských, tak by ho dobre pohnali po súdoch, kongruu by mu odňali a všetko možné by s ním robili. Ale t. zv. predprevratoví, ti hned vedia protestovať, lebo majú mocné strany za sebou a sú vždy za každých okolností vládni. (Výkřiky.)

Slávna snemovňa! Musím sa tu zmieniť aj o spôsobe, ako sa štátne podpory dávajú na kultúrne ciele. Keď si tu žiadame zo štátnych fondov u ministerstiev nejakú podporu na stavbu kultúrneho domu, na katolícku tlač, na úpravu nejakého kostola, vtedy obyčajne sa povie, nemáme na to úhradu. Ešte od Slovenskej krajiny sa dá niečo dostať. V Prahe môže tu človek krvavé slzy roniť, nedostane nič, ačkoľvek, prosím, vidíme, že ako hojne sa rozdávalo i minule na všelijaké ciele, podpory na t. zv. kultúrne spolky a kultúrne ustanovizne. Či náš spolok "Sv. Vojtech", ktorý je najväčšou ustanovizňou pre katolíckych Slovákov, by si nebol zaslúžil tiež, aby nejakú stálu štátnu podporu dostal na rozširovanie slovenského katolíckeho písomnictva? (Výkřiky.) Vidíme, že v tomto ohľade sa veľká nedemokratičnosť pácha, lebo na jednej strane musíme my, slovenskí katolíci, dane platiť na všetko, rovnako z našich daní sa tvoria fondy na kultúrne podpory, ale preca, keď príde k delbe z tých fondov, ktoré sú i z našich daní a z daní našeho katolíckeho ľudu, naše ciele sú zavrhnuté a svojim všetko dajú. Natoľko, vážená snemovňa, sa prišlo s tým hazardovaním a rozhadzovaním štátnych peňazí na všelijaké "A Reggely", že i vládne socialistické strany začaly do toho biť. Myslím, že i pán kol. dr Stránský raz bol o tom písal článok v "Lidových novinách", aby už raz také všelijaké mrhanie peňazí na "A Reggely" prestalo. Prosím, na takéto veci sa najdú peniaze. (Výkřiky.) To som práve hovoril, pán doktor, že i vy ste zazlievali, keď sa vládne peniaze rozhadzovaly na "A Reggel", ktorý potom musel skapať. To hovorím, že keď sa na také veci najdú peniaze, prečo sa nevedia peniaze najsť aj na slovenské katolícke kultúrne ciele.

Předseda (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta již minula.

Posl. Šalát (pokračuje): Prosím, ja to skrátim, ešte maličké poshovenie.

Slávna snemovňa! Žiadame, aby sa z verejných fondov, ustálených na kultúrne ciele, a z dispozičných fondov všetko riadne vyúčtovalo. Nie sme priateľmi štátneho hospodárenia takého, ktoré všade tvorí fondy, a potom tie fondy volajak miznú a nemáme o tom rozhľadu, ako to už pán dr Pružinský bol vytýkal. Ale pokiaľ je tento systém fondového hospodárenia, nech z týchto fondov primeranú kvótu i naše slovenské katolícke ciele dostávajú.

Tiež treba mi slova pozdvihnúť proti konfiškácii a cenzúre, ktorá zúri na Slovensku a hlavne proti slovenským katolíckym novinám, proti "Slováku", ktorého posledné dve čísla sú samý oblok, pozrite sa (ukazuje), a "Slovenská pravda" skoro deň po dni je konfiškovaná. Márne sa ohradzujeme proti tomu. Už cenzúra aj na nepolitické, katolícke časopisy siaha. Také nepatrné "Naše Noviny" v Banskej Bystrici za to, že sa opovážily kritizovať akúsi prehnanú pokrokársku vec, boly skonfiškované už asi tri razy. Čo je to za demokraciu, ktorá vie útočiť na slovenských katolíkov, ale im nedovolí, aby sa mohli brániť, vyráža im perá z rúk a dusí v nás myšlienky. To je diktatúra, ktorú sme teraz práve pod slovenským ministerským predsedom dr Hodžom zažili.