Za Moravou na príklad - ja to schvaľujem - zabudli na t. zv. "rakušáctvo", že po 28. októbri to už neplatí, ale na Slovensku sa ešte vždy omála oproti opozícii, že to sú Maďaroni, o každom povedajú, že je to Maďaron, a povedajú to Slovákovi takí, ktorí voľakedy boli Maďari a teraz sa stali Slovákmi, ale ešte ani dnes neovládajú dobre slovenčinu. V Prahe je slobodno rozprávať po slovensky, maďársky, nemecky, ale na Slovensku hneď sa vraví, že je to vlastizradca. Vo vládnych stranách môžu byť Maďari i Nemci, ale keď sú v opozícii, to je už ohromná chyba.

Ja klobúk zdvihám pred pánmi ministrami, ktorí krásne povedajú, ja počúvam ich reči tuná a čítam ich v novinách, ale žiaľbohu a to verejne musím tu zdôrazniť - ako krásne oni rečnia. opak toho sa robí a deje. Na Slovensku v tých nižších úradoch koľko je prepustených zamestnancov penzistov bez štátneho občianstva! Najnovší prípad mám: Pýta si voľakto penziu. Povedajú mu: Tebe patrí penzia, ale musíš si štátne občianstvo zadovážiť! Pýta si štátne občianstvo a povedajú mu: Dáme ti štátne občianstvo, ale zriekni sa penzie! Kde je tu morálka? To je demokracia?

Ľavičácka tlač robí si posmech z diktatúr, z totalizmu, hoci, povedzme si pravdu, v tých štátoch je jeden národ a tu napokon to nie je totalizmus nejaký, keď sa prevádza český imperializmus alebo istá prepotencia, hoci sa to robí pod kepienkom československej vzájomnosti. Neomálajme toľko tú diktatúru, lebo to škodí štátu a diktatúra je pojem relatívny, hlavne či je diktatura spravodlivá, či není sobecká, či je úprimná.

Po svetovej vojne, povedzme si úprimne, vlastne najviac získal azda československý národ. To mu dopraje každý slobodný národ a musí sa tomu tešiť. A práve preto, že najviac získal, je dnes predmetom diskusie, predmetom istej závisti a predmetom diskusie celej svetovej diplomacie. Je pravda, že náš štát má obyvateľstvo veľmi miešané, ale konsolidácia by mohla a mala nastať, keby sa vylúčil každý rasový imperializmus a keby naši bratia českí ukázali celej Europe, že sa dá pravou cestou, humanitnou a sociálnou, nadnárodnostnou, t. j. kresťanskou demokraciou spravovať štát. Konzolidácie sa inak nedožijeme a inak ju neudržíme. Keď vládny režim na celej čiare, ponajprv v náboženskej otázke, postráda základ nábožensko-mravný aj v chlebovej a národnostnej otázke, keď pražský centralizmus pod kepienkom demokracie prevádza istú diktatúru, prekáža tým český imperializmus konzolidácii nášho obyvateľstva slovenského a naši voliči nemajú dôvery a preto nehlasujem pre rozpočet.

Předseda (zvoní): Dále má slovo pan posl. Schulcz.

Posl. Schulcz (maďarsky): Vážená snemovňa!

My, čo sme vo vládnej koalícii a tak sme tiež odpovednými činiteľmi za predlohy a bremená spojené s rozpočtom a plynúce z neho, môžeme s kľudným svedomím zistiť: Učinili sme všetko, aby za tiesnivých zahraničnopolitických pomerov vybudovaná bola nútna obrana našej republiky, a že tiež pri rozvržení nových daňových bremien sme podnikli všetko na ochranu záujmov pracujúceho ľudu.

Každý človek dobrej vôle musí objektívne uznať, že najvrcholnejším výkonom koalície je, že v tomto vnútenom zbrojení, vybičovanom do šialeného tempa, uhájime naše miesto a životaschopne zdolávame naše sociálne, hospodárske a politické problémy.

Mnohí, obzvlášte rečníci z opozičných strán vytýkali, že vyjednávania stran rozpočtu boly preťahované, že nezbýva dostatok času na pojednávanie plenárné, že hlavne plénum výborov a nie plénum parlamentu je fórum, kde sa odbýva debata a kritika rozpočtu. Ovšem, avšak kritizujúci páni poslanci nesmú spúšťať so zreteľa rozhodné hľadisko, že u nás sa rozpočet sostavuje v rámci koalície, skladajúcej sa z niekoľko strán, tedy z niekoľko záujmových vrstiev na základe demokracie, tedy voľnej diskusie, a nie podľa vzoru štátov, kde diktatúra, totalita či vláda imperatívu vynúti si kapitál na zbrojenie bez ohľadu na záujmy ľudu. U nás nemožno namluviť ľudu, že "kanón nahradzuje maslo" a že najzdravším pokrmom, "abys´ mal dlhý život na zemi, je zemiaková polievka". Nie: celé týždne trvajúce nervovražedné pojednávania predchádzajú riešeniu zdánlive malicherných, v pravde však veľkých problémov, že cena litru piva má byť o 10 halierov zvýšená a o čo má byť zvýšená daň z umelých tukov. Možná, že je to pomalé, možná, že sa vec tým preťahuje, ale zostaňme len radšej pri tejto methode, než aby sme museli hentam zpoza plotu číhať, ako sa stane z ľudu "premyslene a po zralej úvahe" kanonenfuter. ako sa stane z pracujúceho ľudu nevoľný substrát diktatúry a veľkokapitálu.

S tohoto hľadiska posudzujem reč pána posl. Jarossa v debate zahraničnej zo dňa 18. novembra, kde vláde vytýka (čte): "Sme oficielnými priateľmi sovietov; v dobe, kde sa tvorí svetový blok proti komunizmu, musí prezident republiky zdraviť Stalina, ktorý sa drží moci vyhladzovacou válkou po celé mesiace; istý komunistický poslanec nazýva za prítomnosti ministra zahraničných vecí v parlamente hromadným vrahom istého ministerského predsedu, s jehož štátom máme riadne diplomatické styky, aniž ho predseda volal k poriadku; za každú cenu sotrvávame na strane komunistického Španielska, ačkoľvek vidíme, že jeho dni sú spočítané. A všetko to robíme len preto, že sme demokrati a že vo Francúzsku vidíme našu pravú oporu a že si namlúvame, že táto linia zaistí nám bezpečnosť štátu."

Sme opravdu oficielnými priateľmi sovietsko-francúzsko-anglicko-americkými a dobre si spomíname i na doby, kde i vládci dnešných diktatúr boli oficielnými priateľmi sovietov, keď sa ešte domnievali, že ruského medveďa bude možno zapriahnuť do káry ich nekalých úmyslov. A my preca nie sme priateľmi komunistického Španielska, lež priateľmi legálnej vlády španielskej republiky, ktorú ovšem nemôžeme podporovať bohužiaľ za každú cenu, lebo ako členovia Spoločnosti národov uznávame záväznosť ustanovení neintervenčného výboru.

A neuveríme Jarossovi ani to, že vraj "dni Španielska sú spočítané", nanajvýš, že by to bolo prianim spojených maďarských opozičných strán. Avšak páni, ako už veľakrát, i teraz sa mýlite, lebo ovláda vás nenávisť proti každej demokracii. Všetko to činíme preto - a to správne konštatuje pán posl. Jaross - keďže "sme demokrati a vo Francúzsku vidíme našu pravú oporu a namlúvame si, že táto linia zaistí nám bezpečnosť štátu".

Nie že by sme si to namlúvali, lež je naším hlbokým presvedčením - napriek všetkým fašistickým úspechom a zvrátenostiam, ovládajúcim svet - že naše miesto je na ose demokratických veľmocí, že žijeme a mrieme s demokraciou a že našu pravú spásu vidíme vo Francúzsku a jeho spojencoch.

Nielen pre maďarskú, lež pre každú menšinu je to jedine správna politika, lebo v prvom rade my potrebujeme, aby zvíťazily demokratické moci nad každou diktatúrou a fašizmom. Maďarskí opoziční poslanci konajú veľmi plané sluužby, keď v mene svojich Maďarov požadujú od republiky politiku osy Rím - Berlín, lebo tu hrajú na jednej strune s rozvratnou politikou strany Henleinovej.

Aktivistickí Maďari, ubierajúci sa na ceste reálnej politiky, trvajú na dnešnej zahranično-politickej orientácii republiky, keďže prehĺbene veria, že dobro konečne zvíťazí nad zlom a že demokracia Europy najde sama seba na ceste humanity, sociálnej spravodlivosti a úplnosti práv menšinových k lepšej budúcnosti a ľudskému spolužitiu.

S hľadiska menšinových Maďarov pokladáme za najdôležitejšie expozé pána predsedu vlády Hodžu zpomedzi všetkých rozpočtových prejavov. Aktivistické Maďarstvo môže s uspokojením vziať na vedomie, že za cenu práce ani nie celých dvoch rokov dostali sme maďarské požiadavky až k programu vlády a že oproti minulosti každý rezortný minister pokladá za potrebné zaoberať sa zvlášte s krivdami a požiadavkami maďarskej menšiny.

Pán predseda vlády konštatuje (čte): "Činitelia maďarskí predložili celý rad sťažností, požiadavok a iniciatívnych návrhov. Najväčšiu ich časť učinili sme predmetom úradného šetrenia a jednania a budú postupne realizované. Niektoré postuláty už sme uskutočnili. Príkladmo uvádzam - povedal pán predseda vlády - osamostatnenie maďarského štátneho učiteľského ústavu v Bratislave, menovanie lektora maďarskej právnickej terminologie na právnickej fakulte univerzity Komenského a niekoľko iných drobnejších požiadavok."

"O požiadavkách Maďarov môžem sa zmieniť vo troch skupinách" - pokračuje pán predseda vlády. - Do prvej patrí odstránenie beženectva. Je to vyriešenie štátnoobčianskej otázky u tých bývalých občanov Rakúska a Uhorska, ktorí v deň štátneho prevratu a od tých čias majú trvalé miesto pobytu v území republiky a nestali sa občanmi iného štátu. Túto otázku vyriešime v rámci unifikačného návrhu zákona o nabývaní a pozbývaní štátneho občianstva, ktorý je už hotový k ústavnému prejednaniu."

"Druhá skupina maďarských požiadavkov vzťahuje sa k praktickému používaniu maďarského jazyka vo verejných úradoch. Po tejto stránke vyšetrovali sme predovšetkým sťažnosti konkrétné. V podstate ide iba o to, aby verejné úrady an¨ z nedbalosti neopomíjaly platné predpisy o právach jazykových, ktoré sa vzťahujú na menšinové jazyky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Ide o to, aby sme vytvorili podobný stav, aký je v tak zv. zemiach historických. Predmetom zvláštnych rozpráv bola otázka užívania maďarského jazyka u štátnnych železníc a českoslovensských pošt. Jednania i v tomto smere boly dokončené."

"Do tretej kategorie maďarských prianí možno zaradiť požiadavky školské a kultúrné. Tieto sme z časti splnili a z časti budeme ich realizovať všade, kde to bude v zásade a rozpočtove možné."

Sotva dvojročná aktivistická práca, a ajhľa, prejav odpovedného predsedu vlády. Len špatná zlovôľa môže z toho vylúpať niečo proti maďarskej menšine. Maďarské opozičné strany po dobu vyše 15 rokov nevedely sa dostať tak ďaleko, aby niektorý predseda československej vlády čo len priblížne bol v tomto smysle prehovoril o maďarskej menšine.

A preto považujeme za potrebné i s tohoto miesta pribiť prehlásenie pána predsedu vlády Hodžu, lebo obsah toho prehlásenia pokladáme odo dneska za minimum, čo musí vládna správa súrne splniť voči Maďarom, jestliže chce urobiť príítrž ničivej práci, ktorou maďa rské opozičné strany bagatelizujú počin vlády a jej prejavy, a jestliže chce posilniť vo viere to aktivistické a reálne politicky orientované Maďarstvo, ktoré nezávisle od akýchkoľvek politických vzťahov a od toho, aký je pomer medzi Československom a Maďarskom, tuná, v tejto republike praje si dosiahnuť plnosti svojich práv, svojej prosperity a svojej rovnoprávnosti so všetkými občanmi štátu.

Aby sme toho dosiahli, je nezbytne treba, aby sa bez akýchkoľvek prieťahov siahlo k realizácii akcií ohlásených pánom predsedom vlády. A z týchto predovšetkým a v prvom rade nech predloží vláda návrh zákona o úprave štátneho občianstva. V krajoch Maďarmi obývaných zabezpečte práva maďarskému jazyku a vo verejných úradoch poskytnite pozicie Maďarom podľa ich početného pomeru. Nech vláda pomôže tým nešťastníkom, ktorí nemajú upravenú vec penzie alebo penzie z milosti. Nech likviduje pohľadávky vkladateľov býv. uhorskej poštovej sporiteľne. Nech usporiada neupravenú pensijnú vec neštátnych detských opatrovateliek. Nech obsadí maďarskú katedru na univerzite a menuje potrebných lektorov. V čelo samosta tného maďarského učiteľského ústavu nech vláda postaví učiteľa maďarskej národnosti. Nech poskytne pomoc maďarskej chudobe, postiženej povodňou. Nech prevádza v maďarských pohraničných krajoch verejné práce ešte intenzívnejšie.

Ale v prvom rade a predovšetkým predložte konečne tejto sn emovni návrh zákona o úprave štátneho občianstva, ktorý uspokojí Maďarstvo, lebo bez neho ťažká je naša práca, ťažká je pacifikácia duší, a preca nielen naším, ale i eminentným záujmom štátu je, ako to pán predseda vlády dr Hodža povedal, že "menšinové obyvateľstvo a jeho politika má znamenať trvale pozitívny zisk s hľadiska našej spoločnej štátnosti a demokracie."

Budúceho roku bude tomu 20 rokov, čo Česi, Slováci, Nemci a my Maďari žijeme spolu v republike. Prajeme si, aby jubilejný rok priniesol všetko, na čo máme oprávnený nárok a čoho ľudsky potrebujeme. Chceme, aby zažehnané boly krivdy, chceme, aby v duchu Masaryka smýšľali a počínali si synovia jeho národa, aby sme usmierení a s citom spolupatričnosti mohli sa tešiť všetcia 20-ročnému jubileu republiky.

My veríme prehláseniam vlády a jej predsedu. My dôverujeme tým vznešeným ideám, ktoré túto republiku v život vyvolaly, a preto rozpočet vo všeobecnosti prijímame. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. Bródy. Dávám mu slovo.

Posl. Bródy (rusky): Slavná sněmovno!

My, karpatoruský národ, jako dospělý sirotek slovanského plemene, již 18 let čekáme, prosíme a žádáme, aby náš pohádkový strýček z Ameriky, československá vláda, přestala konečně bez kontroly vykořisťovati bohatství našeho ruského území na jih od Karpat, plody naší země a naší práce, a naplňovati jimi své pražské komory, neboť v tomto státě nám, karpatoruskému národu, podle ustanovení st. germainské smlouvy, kterou byla republika založena, celý svět přiznal právo žíti úplně tak, jak žijí Češi v Čechách a Slováci na Slovensku.

Mluví se jen o tom vždy, když se projednává státní rozpočet nebo neprovedení autonomie Podkarpatské Rusi, nebo když se projednávají práva národa, řízení území nebo sama ochrana státu, o které se s tohoto místa tolik deklamuje.

Kdo je to stát, pánové? Stát to jsme my, naše půda a náš lid. Půda za práci lidu dává mu svá bohatství, aby šťastně žil na své zemi. Proto musíme tuto půdu zdělávati, chrániti a hájiti. Ale plody této půdy musí zůstati tomu, čí tato půda jest a kdo ji zdělává. Plody ruské půdy, ruského území na jih od Karpat patří karpatoruskému lidu. A kde jsou? Kde jest bohatství naší půdy a naší práce?

Loni při rozpravě o státním rozpočtu jsem číslicemi dokazoval, že Podkarpatská Rus doplácí ročně sta milionů na republiku. Z Podkarpatské Rusi se v r. 1936 na daních a dávkách vymačkalo z obyvatelstva přes 200 mil. Kč, nemluvě již o důchodech z peněžního a průmyslového trhu, který se ostatně na našem ruském území - diky slovanské solidaritě až dosud nachází výlučně v rukou Čechů a několika bohatých Židů, a nemluvě o stech a stech milionů příjmů za karpatoruskou sůl, dříví a jiné plodiny.

Několik minut poskytnutých mi jako řečnická lhůta mi nedovoluje, abych se podrobně zabýval tím, za kolik miliard bohatství a jak se vyvezlo z Podkarpatské Rusi, ukáži jen na smutný fakt, že vláda prostřednictvím svých berních úřadů béře obyvatelstvu i to, co náš člověk musí snísti. A chce-li obyvatel Podkarpatské Rusi zachrániti úroveň důstojnou lidského živobytí, může to udělati jen tak, že se mu podaří ze svého výdělku zatajiti před berním úřadem to, co jest nutné k udržení lidského živobytí.

Jinak se životní standard našeho občana snižuje na úroveň, ba i pod úroveň životního standardu otroků. Důkaz toho nám podává sám p. ministr spravedlnosti dr Dérera statistika "Zemědělského ústavu účetnicko-spravovědného republiky Československé" z r. 1935. Pan ministr dr Dérer prohlásil v rozpočtovém výboru, že "průměrný náklad na stravné pro vězně činí 2˙58 Kč". (Ministr dr Dérer: Tam jsou nižší ceny!) Ano, ceny zemědělských výrobků jsou uměle snižovány tím, že se dováží z Rumunska dobytek bez cla a při tom se posílají exekutoři na lid. Od lidu se dobytek nekupuje a lid jest nucen pod nátlakem exekutorů prodávati svůj dobytek židovským lichvářům pod cenou. Ale to nemění životního indexu.

A podle statistických údajů výše zmíněného ústavu životní standard jídla a nápojů jedné osoby na Podkarpatské Rusi činí denně 2.63 Kč, to znamená o 5 h více. Ale uvážíme-li, že do této poměrné částky jest započítáno i kolem 150.000 úředníků a bohatších měšťanů, kteří žijí za lepších životních podmínek, můžeme zjistiti, že sedlák na Podkarpatské Rusi klesá hospodářsky pod úroveň životního standardu otroků československých věznic, neboť jeho životní standard činí nepatrnou částku 2.37 K denně.

Podle údajů této statistiky životní standard jedné osoby na Podkarpatské Rusi, se všemi jinými potřebami, počítaje v to i šaty, i kouření, cestování, hostiny, zábavy, stravu, nápoj, otop, daně, soud, advokáta atd. činí denně 4˙14 Kč. Ale životní standard jedné osoby v historických zemích vyžaduje 12.43 Kč. Slovem skoro třikrát tolik, co na Podkarpatské Rusi.

Jak to je možné, pochopí jen ten, kdo zná poměry na Podkarpatské Rusi, kde se při vymáhání daní velmi zřídka dbá zákonitých ustanovení.

Ruským lidem se beze všeho důvodu posílají platební příkazy v jazyku českém, proti kterým sedlák není s to, aby stále podával odvolání, ale i kdyby se odvolal, jest výsledek jakéhokoliv odvolání ten, že přijde exekutor a sebéře vše, co poplatník za rok svou prací získal, bez ohledu na to, zůstane-li mu co jísti nebo do čeho se obléci. Tak se odnímá našemu lidu chléb - jak jsem dříve řekl - plody naší půdy a naší práce a lid se uměle ožebračuje.

Daně i dosud byly nesnesitelné a důkazem toho, že se vyměřují podle vymyšlených údajů, jest přiznání pana zpravodaje o rozpočtu posl. Remeše, že se na Podkarpatské Rusi z nezaplacených daní v částce 159,869.000 Kč musily odepsati 2/3. Co bude v r. 1938, když se z poplatníků chce vymačkati o 5000 mil. Kč více, než se vymačkalo v minulých letech?