V čase, aký som spomenul na začiatku, keď svet očakával trvalé zaistenie mieru, zaiste by sme neboli mysleli, že po 20 rokoch budeme nútení takto hovoriť a že bude treba v najvyššej miere prechovávať starosť o osud mieru. V dejinách Europy nastaly časy, keď sa znova má rozhodnúť, či sú väčšie tie sily, ktoré chcú mier a pokoj, alebo tie, ktoré sú vedené výbojnou tendenciou. V tomto zápase je jasné, že sa nás on veľmi zblízka dotýka, lebo ide v ňom predovšetkým o to, aby malé národy v strednej Europe vedely proti každej expanzii uhájiť svoju samostatnosť a životné práva.

A jestli po pamätnom stretnutí v Berchtesgadene europskú verejnosť ovládala ťažká nálada neistoty, ktorá z pochopiteľných príčin tým vážnejšie doliehala na nás, dnes s radosťou a s dôverou môžeme hovoriť o vyjasnení a uspokojení. Exposé pána predsedu vlády, v ktorom tlmočil snemovni stanovisko československej vlády k najaktuálnejším otázkam zahranično-politickým, rozptýlilo pochybnosti, stvorilo jasno a zvýšilo dôveru.

S radosťou dávam výraz plného súhlasu s jeho znením tak, ako som presvedčený, že s ním súhlasí každý dobrý občan tohto štátu. Súhlasí v tom pevnom vedomí, že týmto prejaveným stanoviskom vlády dostalo sa záujmom republiky skvelej posily a súčasne veľmi výdatne boly ním posilnené i záujmy europskéhomieru a dobrá vôľa k dorozumeniu.

Československá republika chce mier, odhodlaná je k najúprimnejšej súčinnosti s každým, ale za každých okolností odhodlaná je uhájiť si svoju suverenitu a nepripustiť nijaké zásahy do svojich vnútorných vecí. Toto je stanovisko jasné, ktoré posilnilo našu sebadôveru, ďalej dôveru v spojencov a dôveru v možnosť súčinnosti s každým, kto nechce výbojov, ale kto chce mier.

Slávna snemovňa! Veľmi uspokojive prijala československá verejnosť potvrdenie osvedčenej životnosti všetkých našich medzinárodných úmluv. Slová o pevnom sväzku Malej dohody, o vernej súčinnosti so spojeneckou Franciou, o osvedčenom nástroji mierovej politiky, aký znamená úmluva so Sovietskym sväzom a tiež vyhlásenie o záujme Anglicka na miere v strednej Europe, to sú také kladné a potešujúce skutočnosti, ktoré na váhe dnešnej Europy tvoria prevahu mierotvorných a mierobranných síl. Verejnosť československá preto len s pocitmi najväčšej vďačnosti môže vítať zdôraznenie tejto skutočnosti vo vládnom vyhlásení, z ktorej čerpá neochvejnú dôveru vo svojich spojencov ako i vedomie, že v týchto vážnych časoch môže sa spoliehať na súčinnosť s tými, ktorí tvoria veľký tábor mieru.

Slávna snemovňa! Rovnako vyvolaly súhlas slová pána predsedu vlády o pocitoch našej tradičnej úcty a vďaky k Itálii, a ja dávam výraz úprimnému želaniu, aby nebol tak ďaleko čas, keď tieto úprimné pocity uplatnia sa kladne pri upravení cesty k priateľskej súčinnosti medzi štátmi rímskeho bloku a Malej dohody. V tomto ohľade budí vládne expozé dobré nádeje tak konštatovaním snahy vlády československej odstrániť prekážky, ktoré sa stavajú do cesty spolupráce s niektorými našimi súsedmi, ako i konštatovaním pokroku k organizácii, hospodárskej súčinnosti podunajských štátov. Prajeme si úprimne, aby tento pokrok prekonal všetky prekážky a dostal sa k takej spolupráci, ktorá by znamenala posilnenie spoločnej bezpečnosti a prosperity všetkých. Dobré pochopenie pre tento lepší vývoj medzištátneho sbližovania podunajských oblastí badať na všetkých stranách, a preto je želateľné, aby naša zahraničná politika vyvinula týmto smerom všetkú ďalšiu potrebnú intenzitu.

Slávna snemovňa! Dnes sme v tom položení, že môžeme konštatovať všeobecne dobrý ohlas, aký zahranično-politické stanovisko československej vlády nielen doma, ale i v zahraničí vyvolalo. A skutočnosť, že i ozvena ríšskonemeckej tlače nesie sa tónom kladným a pokojným, dáva nám nádej, že expozé pána predsedu vlády značne prispelo k všeobecnému ukľudneniu a k možnosti vyjasnenia nášho vzťahu k Nemeckej ríši. Prajeme si to čo najúprimnejšie v tom smysle, ako to stanovisko našej vlády s najlepšou vôľou a jasne zdôrazňuje.

Republika podáva priateľskú ruku každému, kto podľa zásad rovnoprávnosti, nevmiešovania sa a súčinnosti rešpektuje všetky atribúty našej štátnej samostatnosti a je odhodlaný s dobrou vôľou pracovať za mier.

V tomto smysle mám česť vyhlásiť, že moja strana bude s povďačnosťou hlasovať za vládne prehlásenie. (Potlesk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. Ivák. Dávám mu slovo.

Posl. Ivák: Slávna snemovňa!

K prejavu pána predsedu vlády, ktorý bol celou československou verejnosťou s mimoriadnym záujmom očakávaný, dovoľujem si podotknúť toto:

Národná obec fašistická s uspokojením kvituje, že pán premiér dal ustrašencom také poučenie, na aké sme ani neboli pripravení. Je svrchovaný čas, že sa už raz povedalo jasné a úprimné slovo všetkým tým, ktorí nemali a snáď nemajú v sebe žiadnej chrbetnej kosti, národnej hrdosti a žiadneho sebavedomia, že národ nielen môže, ale aj musí v prvom rade spoliehať sám na seba, na svoju vyspelosť, na svoju mravnú a fyzickú silu a musí v takomto duchu vychovávať, povzbudzovať a oživovať každého jedinca.

Národná obec fašistická vždy hlásala toto a vždy varovala ľud pred defaitizmom, lebo sám zákon boží nám naznačuje: "Pomáhaj si, človeče, a bude ti pomožené." A tiež zákon prírody potvrdzuje, že vzájomnú úctu a pomoc druhých môže očakávať len ten, kto je sám odhodlaný a pripravený hájiť si svoje sväté práva do poslednej kvapky krve. (Výborně!)

A tu je si treba spomenúť na tie zastrašujúce zjavy, ktoré zachvátily v dobe poprevratovej veľkú časť českého a snáď i časť slovenského národa. Spomeňte si len na bezohľadný protináboženský boj, ktorý tak veľmi uškodil morálnej a duchovnej jednote národa. A kto vyvolal toto všetko? My si to musíme raz povedať, musíme si, čiastočne aspoň, toto všetko pripomenúť. Kto bol inšpirátorom? Bola to kasta klaňajúca sa zlatému teľaťu, kasta medzinárodným žido-zednárskym jedom prešpikovaného pseudodemokratického liberalizmu. Z tejto kasty vychádza i teraz všetko to, čo po dlamuje odolnosť ľudu a infikuje pevnú a statočnú myseľ národa. Z tejto kasty sa rozširovala nechuť k obetiam. Tento jed ovládol talmer celú ľavicovú tlač, ktorá je dnes už len na to, aby všetko špinila alebo dráždila, už či sa jedná o veci vnútorné alebo zahraničné.

Keby som sa akokoľvek chcel vyvarovať útokov alebo ostrej kritiky pod dojmom krásneho prejavu pána predsedu vlády, musím tu preca len pribiť jedno, a síce, ako dráždila a otravovala tlač tohoto druhu nacionálne vrstvy tým všeobecne známym bagatelizovaním armády. Pán Boh zaplať, ľady sa prelomily a preca len zvíťazil duch vlastenecký, ktorého sme neochvejnými hlásateľmi, duch sebavedomia, a ja si trúfam s tohoto miesta menom národnej obce fašistickej prehlásiť, že keby sme boli začali p red desiatimi rokmi tak jednať, ako nám to dnes pán premiér naznačil, keby sme už vtedy miesto bagatelizovania a rmády boli si túto tak započali budovať a si ju ctiť, na ňu sa spoliehať, keby sme boli hlásali sebavedomie, jako to robíme v poslednej dobe pod tlakom nútnosti a sebazáchrany, som si istý, že by si bol pán kanclér Hitler dňa 20. januára na nás spomenul aspoň s takým rešpektom, s akým si spomenul na svojho a nášho súseda, bratské Poľsko.

Ja sa, vážená snemovňa, schválne vyhnem kritike toho odstavca prejavu, v ktorom bola spomenuta nútnosť kráčať po boku Francie a Anglie. Ja viem, že je to náš zaväzok. Zvlášť Francia nám po čas svetovej vojny vždy pomohla a bola po našom boku. Ale jestli sa to týka Francie, musíme si spomenúť, že i Itália bola tá, ktorá dala našim legionárom, nášmu zahraničnému vojsku prvú domovinu.

Národná obec fašistická bola jako taká liberalistickými prostrediami vždy spomínaná jako diktátorský režim. Neboli sme vstave ubrániť sa tomuto podozieraniu, pretože tento liberalistický front pomocou ľavičiarskej tlače neustále nás hanobil a pri tom stále zdôrazňoval, že ide o boj medzi demokraciou a diktatúrou. Musíme si priznať, že veľká časť národa verila tejto ľavičiarskej tlači a konečne náš národ si vie ceniť mravných, demokratických a sociálnych vymožeností. To by nám nebolo nijako na hanu, keby naši pseudodemokrati sa aj riadili zákonom mravného, sociálneho cítenia. Ale chyba lávky. Nedávne udalosti v Rumunsku nám nad všetko jasnejšie dokazujú či dokázaly, že ľavičiarom nejde o demokraciu. Vieme dobre, že bývalý rumunský min. predseda Goga hneď po nastúpení vidiac, že posledné voľby mu nezaručily dostatočnej väčšiny a chtiac sa opierať o demokratický princip, totiž na vôľu ľudu, vypísal nové voľby. Mysleli sme, že toto našim ľavičiarom, ktorí sa tak okázale oháňajú len stálym demokratizmom, bude dostačujúcim dôkazom a že budú priateľsky naklonení aspoň k rozhodnutiu tohoto Gogy. A čoho sme boli svedkami? Ľavičiarská tlač jásala nad pádom Gogovej vlády. Toto nám otvorilo oči, že tejto tlači nejde a nešlo o boj pre záchranu demokracie, ale že jej ide jedine o to, aby chránila záujmy medzinárodného židovstva.

Pán predseda vlády nám sdelil, že "od pol roka vedie sa medzi diplomatickými orgánmi ríše Nemeckej a republiky Československej výmena názorov, aby orgány verejnosti a najmä žurnalistika vyvarovali sa útočnosti. Výsledok vraj nie je ešte tak všeobecný, ako by toho vyžadoval dobrý súsedský pomer Nemeckej ríše a nášho štátu atď."

Čo platí pre Nemecko, myslím, platí i pre Taliansko. Sám pán predseda vlády zdôraznil, že v apríli tohoto roku oslávi československá armáda 20. výročie zriadenia oddielov na pôde talianskej, že československá verejnosť bude spomínať tohoto výročia s pocitmi tradičnej úcty a vďačnosti k Taliansku, ktoré bolo prvým domovom toľkých našich legionárov.

Ja sa priznám, vážená snemovňa, že mňa nesmierne zabolelo, keď vari pred rokom hovoril pán min. predseda Mussolini o t. zv. zmrzačenom Maďarsku. Lebo jeho poznámka sa dotýkala hlavne nás Slovákov. Ale my už vtedy vzdor tomu, že sme fašistami, sme jasne a otvorene vyhlásili, nech sa to týka kohokoľvek, teda i Mussoliniho, ktorého uznávame za najväčšieho reprezentanta fašizmu, že v tejto veci je na omyle, pretože keď niekto bol zmrzačovaný po celých tisíc rokov, tak to neboli Maďari, ale boli sme to my, Slováci.

Avšak nikdy by sme neboli mysleli a predpokladali, že by špinenie a dráždenie ľavičiarskej tlače išlo tak ďaleko, že by tým ostúdzalo i svojich poslancov, ktorí sú dnes členmi súručenstva vlády a teda menom ktorých tiež hovoril pán predseda vlády. Mám tu po ruke, slávna snemovňa, noviny, t. zv. "Středočeské hlasy" (ukazuje noviny) zo dňa 11. februára tohto roku - podľa nápisu je to orgán československej soc dem. strany delníckej pražskej župy - v ktorých na prvej strane pod nadpisom "Budou vrahové zakřiknuti? stojí medzi iným toto: "Mordování dětí v Barceloně prováděla italská letadla." - tak ako keby ruská lietadlá nerobily mordovanie (Výkřiky.) - ale potom, vážená snemovňa, je tu povedané doslovne ďalej: "která tam posílá [ ] Mussolini". (Výkřiky komunistických poslanců.) Takýmto spôsobom písať, viem, že vám to nie všetkým po vôli, ktorí ste za túto stranu tu v parlamente. Ja som to len tak mimochodom chcel pripomenúť, aby ste videli, že je treba, aby sa ľavičiarska tlač nejakým spôsobom aspoň brzdila. (Výkřiky posl. Ešnera.) Nie je vám hanba, že máte takéto plátky? S touto taktikou bude treba raz zúčtovať, jestli chceme, aby bolo priateľské ovzdušie! Myslím, že takýmto novinárskym šmokom by nezaškodilo poslať ich niekam, trebárs do tých koncentračných táborov, poneváč tam by sa naučili slušnosti. Lebo jestli nevieme sami zamedziť, aby zakuklenci takto písali, potom sa nedivme, že máme len samé ostudy v zahraničí, a nielen ostudy, ale i obrovské hospodárske škody, ktorými rozmnožujeme nezamestnanosť a znemožňujeme prácu našich robotníkov a podnikov. Myslím, že Baťa vo svojom cestopise dostatočne popísal škodlivosť tohoto dráždenia.

Pán predseda vlády ďalej zdôraznil, že dnešná situácia Europy nás núti povedať, že keby nás osud raz postavil pred nútnosť obrany, bude sa Československo brániť do všetkých dôsledkov, opierajúc sa o celú svoju vyspelosť technickú i mravnú. To je, vážená snemovňa, povedané jasne. Je to povedané nielen do zahraničia, ale i našim spoluobčanom iných národností, než sú Česi či Slováci, a ja ako fašista a nielen ako fašista, ale i ako Slovák viem si ceniť práva jedného každého preto, poneváč zvlášte my Slováci sme v predprevratovej dobe pocítili, čo je poroba, a preto nikomu neprajeme porobu, ale žiadame od jedného každého, ako to tu bolo povedané, aby bol loyálny voči tomuto štátu, aby tento štát mal rád. Nám nejde o potlačovanie ani Maďarov, ani Nemcov.

Snáď pri rozprave o vnútornej politike bude nám možno zaujať obšírnejšie stanovisko k usporiadaniu pomerov našich menšín.

Turgeněv povedal, že dobré slovo v pravý čas je veľký skutok. Pán predseda vlády nám povedal dobré slovo a skutočne v pravý čas. A keď národná obec fašistická zostáva i naďalej v opozičnom postoji voči vláde a ponecháva si voľnú kritiku, my zdôrazňujeme za národnú obec fašistickú, že práve v tejto dobe sa dokázalo, jak všetky národné složky, už či sa jedná o národnú opozíciu, o štátotvornú opozíciu alebo koalíciu, vedia sa osvedčit. Počuli ste to konečne z prejavu p. kol. dr Sokola, p. kol. Ježka, p. kol. Smetánku a ostatných štátotvorných opozičných složiek - že národ sa vždy najde v takomto nebezpečí na jednej platforme a že štát môže spoliehať vždy na všetkých Slovákov a Čechov, ktorí majú radi a cítia s touto republikou. (Potlesk poslanců národní obce fašistické.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. Beuer. Dávám mu slovo.

Posl. Beuer (německy): Slavná sněmovno!

Také význačná část sudetskoněmeckého lidu souhlasí v plném vědomí vážnosti nynější situace s oněmi místy prohlášení pana předsedy vlády, kde vyjádřil rozhodnutí k obraně republiky proti každému útoku zahraničního fašismu a k setrvání na mírových spojenectvích se Sovětským svazem a s Francií. Tento souhlas plyne z přesvědčení, že poslední fašistické výpady a zjevná hrozba fašistickou ozbrojenou intervencí s plnou ostrostí jest namířena také proti životním zájmům sudetskoněmeckého lidu a že jest tedy ve velkém dějinném zápolení mezi silami demokracie a silami fašistického [ ] spojen osud sudetskoněmeckého lidu s osudem ostatních národů této země na zdar a zmar. Chce-li si sudetskoněmecký lid skutečně zabezpečiti ono právo všeobecné, lidské, politické a názorové svobody, o kterém mluvil německý říšský kancléř dne 20. února, a chce-li, což jest nutné, toto právo ještě rozšířiti, musí bok po boku s ostatními národy naší země brániti demokracii a republiku proti fašismu a musí se všemi svými silami opříti proti tomu, aby jej nestihl osud velkého německého národa tam v říši, kterému vzali nejprimitivnější lidská práva až do posledních stop humanity a jehož příslušníci jsou pro socialistické, demokratické, křesťanské a konservativní smýšlení všemi metodami despotické moci bezohledně pronásledováni.

Jsem hrdý, že zde mohu prohlásiti: Statisíce sudetskoněmeckých protifašistů, komunistů, soc. demokratů, křesťanští pracovníci a demokratičtí sedláci stojí pohotově, musí-li to býti, aby také s nasazením svého života bránili republiku proti fašismu. Podle nádherného příkladu oněch ušlechtilých duší sudetskoněmeckého lidu, které spěchaly do Španělska, aby tam bojovaly proti témuž krvavému fašismu, který ohrožuje také nás, a které v sudetskoněmecké rotě československého praporu, který nese jméno T. G. Masaryka, a v Liebknechtově, Gottwaldově a Majkově baterii, jakož i v ostatních formacích slavné internacionální brigády statečné španělské lidové armády společně se svými českými, slovenskými a maďarskými druhy ve zbrani každý den znovu dokazují, že by fašismus narazil na železnou zeď protifašistické lidové obrany, kdyby se chtěl pokusiti udělati z Československa druhé Španělsko.

Moji slovenští, maďarští, ukrajinští a polští klubovní druhové mne zmocnili, abych jejich jménem zde prohlásil, že pracující masy jejich národů zaujímají k posledním zahraničněpolitickým událostem, k prohlášení pana předsedy vlády a k otázce obrany demokracie a republiky proti fašismu bezvýhradně totéž stanovisko, které zde bylo právě proneseno a které bylo vysloveno již dříve v řeči soudruha Kopeckého.

Kde stojí v těchto vážných hodinách největší německá strana Československa, kde vlastně stojí vůdcové sudetskoněmecké strany? Kde, na které straně by stáli, kdyby se intervenční hrozby ze dne 20. února a 1. března uskutečnily? Budou brániti republiku, kdyby ji německý fašismus přepadl? To jsou otázky, na které mají vůdcové sudetskoněmecké strany odpověděti jasně, jednoznačně a bez okolků. Jaká jest jejich dosavadní odpověď?

Tisk sudetskoněmecké strany zaujal k posledním politickým událostem stanovisko takovým způsobem, který vyjadřuje 100% nadšený souhlas s berlínskou zahraniční politikou. A obzvláště po jednoznačných vývodech posl. Kundta zde ve sněmovně muselo se ujasniti i těm, kteří o tom dosud pochybovali: vůdcové sudetskoněmecké strany stojí bez výhrady a se všemi důsledky, které z toho plynou, za Hitlerem a Göringem. Řeč posl. Kundta byla od prvního do posledního slova provokačně ostré a cynické odmítnutí veškeré československé zahraniční politiky, pokud jest vybudována na zásadách Společnosti národů a kolektivní bezpečnosti, jakož i na oněch spojenectvích míru, bez kterých by fašismus republiku pohltil. Byla úžasnou urážkou a potupou velkých spojenců Československa a zvláště Sovětského svazu, bez jejichž pomoci by byla naše země ve vážném případě ztracena. A současně byla výslovným schválením a podporou oné neodvislost republiky a jejich národů ohrožující katastrofální a dobrodružné politiky, která se projevila v posledních zahraničněpolitických událostech a v jejíž linii posl. Kundt zcela otevřeně žádal vřazení Československa do protibolševického válečného bloku a zrušení jeho spojenectví se Sovětským svazem a s Francií. Sudetskoněmecké masy lidu nechť si uvědomí, co to se stanoviska obrany jejich životních a národních práv a jimi vytoužené záchrany míru znamená.

Posl. Kundt odpověděl na otázku, jak se staví ke Göringově řeči, že přece před Göringem chrastil šavlí generál Krejčí. Nejprve konstatujeme, že to v očích pana Kundta jest ohrožující mír chrastění šavlí, prohlásí-li náčelník generálního štábu země, ve které Kundt a jeho přátelé působí jako členové parlamentu, ve chvíli, kdy se této zemi hrozí intervencí, pohotovost armády k obraně republiky v případě nepřátelského útoku. Pan Göring hrozil dne 1. března takovým útokem. Vyslovil zcela jasně, že zdánlivá ochrana deseti milionů Rakušanů a sudetských Němců, kterou Hitler proklamoval dne 20. února, se má uskutečniti bombami a granáty, tedy ozbrojenou intervencí. Zde je doslovné znění tohoto místa Göringovy řeči (čte): "Použil-li vůdce ve své řeči v říšském sněmu onoho hrdého slova, že bychom déle netrpěli, aby deset milionů německých soukmenovců bylo za hranicemi znásilňováno, vězte vy, členové letecké zbraně, že musí-li to býti, musíte státi za tímto slovem vůdcovým až do posledního."