Místopředseda Sivák (zvoní): Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, ktorým je pán posl. Esterházy.

Posl. Esterházy (maďarsky): Vážená snemovňa!

Jednu vetu z posledného expozé pána predsedu vlády veľmi rád budem citovať ihneď počiatkom mojej reči. Pôvodný text mám k dispozícii, žiaľ, iba v jazyku českom, a preto ho musím prečítať v jazyku českom (čte): "Jsme si dnes povinni všichni navzájem jasností. Jasná mluva znamená dobrou vůli, loyálnost a mír. Mluva dvojsmyslná znamenala by nejistotu, nedůvěru a zbytečné spory, které by rozrušovaly nejen nás a sousedy, nýbrž i celou Evropu."

Pravdu má pán predseda vlády, keď žiada jednoznačnú, otvorenú mluvu, a preto nech sa nečuduje ani on ani vládne strany, jestliže i my budeme hovoriť naprosto jednoznačne a jednoznačne predneseme našu kritiku, čo ovšem už nebude vládnym stranám príjemné; ale kritika naša je naprosto oprávnená.

Národnosti v Československej republike ešte ani do dneska neobdržaly svoje práva, na ktoré majú nároky, a že národnosti v Československu nie sú spokojné, na tom nesú vinu strany koaličné. Československé vlády a koalície tej ktorej doby neboly v stave po čas 20 rokov vytvoriť v tomto štáte atmosféru, ktorá by priala oprávneným požiadavkám národností. Spokojnosť možno docieliť iba spravedlivou politikou a my požadujeme spravedlivú politiku od strán, ktoré dnes tuná vládnu.

Spravedlivá politika vyžaduje v prvom rade, aby bola vyriešená otázka národnostná, aby priania národností boly splnené. Z pomedzi otázok národnostných vychytím dnes prirodzene otázku maďarskú, ač nemožno poprieť, že ani Nemectvu na Slovensku nedostalo sa práv, ktoré mu patria.

A práve preto je zvláštne, že nemeckí aktivistickí poslanci prichádzajú s tvrdením, že v Uhorsku bolo kedysi Nemectvo utlačené. Nuž, veľavážená snemovňa, alebo správnejšie: zasedacia sieň - veď sotva je tu nás niekoľko. (Posl. Lichner [maďarsky]: Kde sú vaši kolegovia?) Kolegovia nie sú tuná všetci, ale ani aktivistickí vládni páni tu nie sú. (Posl. Csomor [maďarsky]: Tu sme!) Vidím. Tvrdenie nemeckých poslancov aktivistických, že Nemectvo bolo v starom Uhorsku utlačované, je veľký omyl, lebo keby boli bývali Nemci pod uhorským vladárstvom utlačovaní, keby neboli mali práv, tu by Spiš nebola zostala nemeckou a nebolo by zostalo tak veľa Nemcov v Bratislave a konečne nebolo by zostalo to 400 rokov staré gymnázium v Levoči, ktoré bolo zrušené práve novým štátnym útvarom; ja sám som videl tú scénu, keď pán minister školstva Franke s úsmevom vyslýchal deputáciu zo Spiše, ktorá protestovala proti zrušeniu 400ročného gymnázia v Levoči.

Nuž páni, toto 400ročné gymnázium pravdepodobne nie československí aktivisti dali nemcom, lež vláda uhorská považovala svojho času za vhodné postaviť toto gymnázium v Levoči, ktoré bolo teraz, práve za vlády nemeckých aktivistov, zatvorené.

Svoju reč zahájil som s otázkou nemeckou preto, lebo musím poukázať na istú sťažajnú chybu. Mluví-li v tomto parlamente a vôbec o republike niekto, či je to už pán predseda vlády a či zákonodarci agrární alebo socialistickí o národnostnej otázke, všetci mluvia jednostajne iba o otázke nemeckej. Je to symptom zaujímavý a neviem to podložiť iným než tým, že pre vládu pražskú je otázka nemecká otázkou primérnou preto, lebo je tu to veľké Nemecko.

Keby ste chceli národnostnú otázku vyriešiť spravedlive, tu by ste nestrkali do popredia len to, že je tu jeden nemecký problém keď je tuná ešte i problém maďarský. I ked Maďarsko nie je tak mohútnou ozbrojenou mocou, akou je dnešná Tretia ríša, preca by mala vláda uznávať i otázku maďarskú za otázku primérnu a mala by uznať za svoju poprednú povinnosť vyriešiť práve otázku maďarskú, lebo tým by podporovala usmiere nie v pánvi Dunaja, čo pán predseda vlády tak často a s takou záľubou hlása.

Nazdávam sa, že krivdy, páchané na tunajšich Maďaroch, sú každému dostatočne známe. Na tie už sme poukazovali práve dosť Tieto politické, kultúrne a hospodárske krivdy bolo by možno veľmi snadno zažehnať, veľavážení páni, keby v koalícii bola dobrá vôľa a keby v koalícii bola svornosť. Avšak páni musí nám byť jasné, že chorobnejší prostriedok k vládnutiu, než je táto koalícia, naozaj nejestvuje. Táto koalícia nie je v stave riešiť vážné a ťažké otázky, lebo niet v nej jednotnosti. Tu ani nemusím ísť ďaleko pre dôkazy, stačí iba tuná stáť a pozorovať. Prijdeme k zaujímavým konštatáciám, ako zur v koalícii jednotnosť. V rozprave o prejave pána predsedu vlády rečnil tuná hlavný tajomník agrárnej strany, p. posl. Žilka, a za jeho reči strana sociálne demokratická a druhá socialistická strana netleskaly ani vtedy, keď p. posl. Žilka tvrdil, že celistvosť štátu budú hájiť všetkými silami. Nuž, páni, jednotnosť koalície ide tak ďaleko, že sa ani v tomto bode nenajdete.

Ale pojďme ďalej, vážená snemovňa! Je takmer smiešne, ako a prečo sa koalícia pohašterila vo výbore zemedelskom. Agrárna strana podala návrh a zároveň podala návrh i strana lidová. Oba návrhy boly totožného smyslu, lenže v jednom bol výraz "zemědělské vyrovnání" a v druhom iba jedno slovo "vyrovnání". A o toto jediné slovo: "zemědělské" povadila sa veľactená koalícia tak veľmi, že predseda musel prerušiť schôdzu zemedelského výboru. A teraz príjde, páni moji, pikantéria. Medzi tým podpísala jeden z návrhov tiež strana Hlinkova i strana fašistická, na čo sa koalícia rýchle dohodla, že svoje návrhy odvolá. Pravdaže, len že strana Hlinkova tu prehlásila: "Ja neodvolám môj podpis!" A práve tak sa vyslovila i strana fašistická, takže boj končil tým, že ako strana agrárna, tak i strana lidová hlasovala v tejto závažnej veci proti svojmu vlastnému návrhu a zavrhla ho.

Nuž, to naozaj nie sú zdravé pomery, keď členovia koalície povadia sa pre takéto malichernosti. S takouto vládnou koalíciou je naprosto nemožné vládnuť a je naprosto nemožné riešiť veľké otázky v takejto vládnej koalícii.

Ja verím a rád verím, že tuná v radoch lavíc vládnych strán sú ľudia, ktorí by tieto otázky chceli vyriešiť, ale nemôžu. Nemôžu ich vyriešiť preto, lebo koalícia musí medzi sebou stále uzavierať kompromisy, aby sa nestalo to, čo sa stalo dnes o 1/2 11. hodine dopoludnia v Paríži, keď francúzska vláda bola porazená. Uznajte tedy, páni, že my voči tejto vláde a voči tejto koalícii, ktorá je stále a do tejto miery nesvorná, nemôžeme chovať dôveru a nemôžeme právom očakávať, že táto koalícia by mohla splniť naše požiadavky, ktoré by nás jednak uspokojily a jednak vyvolaly by usmierenie strednej Europy.

A preca verte mi, pánovia, že by bolo veľmi dôležité, aby tieto otázky boly čo najskôr vyriešené; a keď tie krivdy prebereme rad radom, musíme objektívne konštatovať, že s trochou dobrej vôle dalo by sa moc vykonať. Tu je na pr. pozemková reforma. Položte, páni, ruku na srdce, a priznajte sa úprimne, či bola pozemková reforma vo vzťahoch maďarských spravedlive prevádzaná. (Posl. Csomor [maďarsky]: Tu nesú vinu páni maďarskí, ktorí neporadili, aby Maďari žiadali o pôdu!) Len počkajte! Uznávam, že i statkári sa dopustili chýb, ale prečo? Chyba bola tam, že pozemkový úrad v Prahe bol ovládnutý duchom, že áno, pozemky treba rozdeľovať, avšak nakoľko možno tak, aby medzi maďarské etnikum boli nakolonizovaní Česi a Moravania, aby takto cudzími kolonistami bol porušený čiste maďarský národný kraj. (Posl. Csomor [maďarsky]: Starosta v Leviciach, člen maďarskej národnej strany, dostal pozemky a dal ich istému Slovákovi!) O tom ja nehovorím, ako menila pánov pôda po pozemkovej reforme, a že pozemkový úrad svojho času nepreviedol pozemkovú reformu na maďarských krajoch tak, ako bola ona prevedená v krajoch slovenských a českých. (Výkřiky posl. Csomora.) Jestliže vy opravdu chcete zastávať záujmy maďarských maloroľníkov, tu majte toľko odvahy, a príďte sem a povezte tuná v pléne, že maďarský maloroľník nemôže chovať dôveru k agrárnej strane a jeho činiteľom dotiaľ, dokiaľ všetci nemaďarskí kolonisti nebudú z maďarských území odsťahovaní do svojej domoviny. Dokiaľ budú českí, moravskí a juhoslovanskí kolonisti v Medzibodroží a na južnom Slovensku, dotiaľ nehovorte vy o tom, že vrstva maďarských maloroľníkov je uspokojená s politikou vlády. Pozemkovú reformu treba vyriešiť tak . . . (Posl. Csomor [maďarsky]: Vy ste hlásali, že nie je Maďarom ten, kto sa prihlási o pôdu. Zastrašovali ste ľudí revíziou hraníc!) Nejde o revíziu hraníc, pán posl. Csomor, ale ide o revíziu pozemkovej reformy a túto požadujeme. (Hluk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Esterházy (pokračuje): Vy sa nazývate Štepan Csomor, vy ste zapredali svoju dušu. Štepan Csomor stojí na vašej vizitke a práve chovanie takýchto Štepanov činí nemožným vláde, aby mohlo dojsť k usmiereniu Maďarov. Dokiaľ vy sedíte v tábore vlády a nemáte toľko duševnej odvahy, aby ste požadovali vysťahovanie kolonistov do ich drevenovežatej vlasti, dotiaľ vy nie ste ani maloroľníkom ani Maďarom. (Posl. Csomor [maďarsky]: Ja som a bol som vždy Maďarom!) Bol, to platí, avšak dnes ste Štepan Csomor

Avšak okrem pozemkovej reformy sú tuná v republike ešte iné závažné chyby. Tak na pr. v republike strovia sa obrovské peniaze na zbrojenie. Nie som proti zbrojeniu, viem, že povinnosťou každého štátu je vydržovať vojsko a že povinnosťou každého štátu je postarať sa o celistvosť svojích hraníc; avšak tážem sa, z akej príčiny treba v dôsledku pochybenej zahraničnej politiky o veľa viac vydávať na výzbroj, než koľko by bolo treba za pomerov normálnych? Keby zahraničná politika, veľavážení páni, bola iná, tu by nebolo treba stroviť tolko na zbrojenie a nebolo by treba zriaďovať na každých 200 krokov operné body.

Keby na miesto prílišného zbrojenia boly na pr. v Medzibodroží zahájené väčšie vodoregulačné práce, tu by tamojší ľud bol o veľa spokojnejší a kľudnejší. Dnes sa teším iba tomu, že pán minister Machník nie je v Medzibodroží, lebo keby tam bol, rozhodne by ustanovil, že tam bude vybudovaný prvý československý válečný prístav, a tu by sa musely stavať drednaughty, lebo toľko desaťtisícov jutár zeme je tam pod vodou. Keby tam boly rieky regulované, keby sa tam investovaly peniaze do úpravy vôd, tu by sa ľud uspokojil a docela iná by bola jeho nálada, než aká je dnes. Niet žiadneho istejšieho prostriedku na zachovanie bezpečnosti štátu, než je konsolidovanosť vnútorných pomerov, aby v tomto štáte každý človek bol spokojný.

Avšak sú na nás páchané i krivdy kultúrne. A preca ako jednoduché a snadné by bolo jediným škrtom pera riešiť tieto veci: 1. Rešpektovanie národnostného status quo, nedotknuteľnosť jazykových hraníc, čo je základná zásada. 2. Keďže maďarské jazykové územie je uzavreté a súvislé, preto nestačí jazykové práva viazať na obvody okresných súdov. Dosavádne predpisy by maly byť doplnené tak, aby sa vyslovilo nariadením, že jazykové práva, patriace 20 % menšinám, rozširujú sa bez ohľadu na procentový pomer tiež na tie Maďarmi obývané územia okresov, v ktorých nedosahuje síce obecenstvo kvalifikovaný početný pomer, avšak vo svojom vlastnom území má 50 % väčšinu. 3. Viazanie práv jazykových na súdne obvody nie je dostatočnou ochranou u väčších sídlišť, a preto treba vysloviť nariadením, že u sídlišť počítajúcich vyše 500 duší kvalifikuje národnú menšinu k právam jazykovým už i početný pomer 10 %; avšak národná menšina i bez ohľadu na početný pomer národnostný obdrží tieto práva, počíta-li v niektorom mieste 5.000 duší podľa posledného sčítania ľudu. 4. Zákon č. 189/1919 o školách menšinových treba nariadením rozšíriť tiež na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Je to požiadavok, ktorý kladie i Slovenská liga i všetky slovenské strany, avšak školská politika v Čechách nemá na tom záujmu. Toto nariadenie zdráhala sa vláda dosiaľ vydať, lebo vtedy "i Maďari by mohli požadovať školy". 5. Škrtom pera treba zrušiť nariadenie č. 12/1919, ktoré prikazuje, aby mená v matrikách boly prepisované podľa pravopisu československého. Že sa maďarské mená musia dnes do matrík zapisovať podľa pravopisu československého, je také absurdum, že proti tomu musíme protestovať; ako my Maďari vieme, že české mená musíme písať podľa pravopisu českého, práve tak musia vedeť Česi, že mená maďarské možno písať len pravopisom maďarským.

Jestliže by sa bol splnil iba zlomok tých veľa sľubov, ktoré vyznely z úst československých štátnikov v prospech Maďarov v posledných mesiacoch, tu by zavládlo docela iné ovzdušie vo vnútornom živote Československa. Týnto sľubom menšiny po toľkorakých sklamaniach už neprikladajú vážnosť a je im jasné, že štátnici zabývajú sa s menšinami len vtedy, keď zahranično-politická situácia doznáva pre Československo nevýhodný obrat.

Akokoľvek sa dá oslavovať naša demokracia a chce namlúvať svetu, že zabezpečila politickú, hospodársku a kultúrnu slobodu všetkým národom v republike - my to môžeme skutkami i číslicami vyvrátiť.

I o rovnoprávnosti, o tejto obľúbenej propagandistickej fráze, dalo by sa mnoho hovoriť; kým k protimaďarským demonštráciám v obciach maďarských sháňate tisícihlavé zástupy, dotiaľ četníci po výborovej schôdzi maďarského spolku kultúrneho šikanujú tých, čo brali účasť na schôdzi alebo na ľudovej vzdelávacej prednáške. (Posl. Lichner [maďarsky]: Príčinou toho je iredenta!) O iredente nie je ani reči, lebo tieto maďarské kultúrne spolky pôsobia so schválením ministra vnútra.

Veľavážení páni! Vojaci, financi a četníci, konajúci službu na vidiekoch pohraničných, nie sú maďarskej národnosti a tedy nemôžu sa dorozumieť s maďarským obyvateľstvom pohraničným. Títo pôsobia stále ťažkosti maďarskému obyvateľstvu pri prekročení hraníc, znesnadňujú vydávanie povolení k menšiemu pohraničnému styku, čím zabraňujú tomu, aby maďarskí gazdovia mohli obrábať svoje polia za hranicami. (Posl. Lichner [maďarsky]: To neobstojí!) Vy ste v Senci, vy to neviete; ale príjďte len na Modrý Kameň alebo kamkoľvek pozd ž hraníc, ukázal bych vám prípady, že by vám z toho zrak prechádzal. (Posl. Lichner [maďarsky]: Pravdepodobne je tu príčina, prečo sa nedovoľuje prekročenie hraníc!) Niet tuná žiadnej príčiny. (Posl. Csomor [maďarsky]: Je pravda, že šikanujú a zatýkajú ľudí, patriacich k našej strane, jestliže prejdú cez hranice, a to len preto, že patria k agrárnej strane!) Nuže, to neobstojí, lebo skutkom je, že kým maloroľníci zo strany agrárnej obdržia od tunajších úradov bez prekážky legitimácie k prekročeniu hraníc, dotiaľ tí, čo patria k našej strane, dostávajú ich o veľa nesnadnejšie. (Posl. Csomor [maďarsky]: To nie je pravda!) O týchto otázkach nebudem debatovať so Štepanom Csomorom, ale s Milanom Hodžom, ktorý má viac porozumenia než takí kývalovia Štepáni, ktorí iba zaťažujú situáciu vlády, a hlavne vy, Štepan Csomor s vašimi 120 kilami. (Hluk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Prosím o kľud.

Posl. Esterházy (pokračuje): K usmiereniu dojde v tomto štáte až vtedy, budú-li Maďari úplne zrovnoprávnení. Tu nemožno robiť to, aby ste sa pokúsili nás proste počeštiť. (Posl. Csomor [ ďarsky]: Šibenice ste sľubovali tým, ktorí nesledujú vašu politiku!) Môžte byť úplne kľudný, vy zomrete vodorovne.

Musíme si vybojovať autonomiu, lebo v tomto štáte je zahranično-politická koncepcia taká, že nedohodnete-li sa so súsedmi, zjednáte spojenectvo so soviety ruskými, ktoré sú od nás politicky i svetonázorove veľmi vzdialené. Skôr, než spojenectvo so štátom, akým sú soviety, kde v 50 stupňovom horku vyslýchajú ľudí, kde zastrelili vrchného veliteľa armády, kde pálili kostoly, vraždili kňazov a prznili mníšky, bolo by o veľa šťastnejšie priateľstvo so súsednými štáty, lebo keby ste zjednali spojenectvo s týmito štáty, tu by bolo možno vyradiť soviety a nemusela by nás boleť hlava z Tretej ríše.

Dotiaľ, kým vláda nezreviduje svoju zahraničnú koncepciu a nezmení svoj hospodársky, kultúrny a sociálny program voči menšinám a kým nezjedná poriadok vo svojom vlastnom dome, aby tu neboly balasty, sediace v socialistických a iných vládnych stranách a zabraňujúce usmiereniu, dotiaľ my budeme sa ubierať ďalej cestou, ktorá je pre Maďara jedine možná, t. j. budeme na spravedlivom a zákonnom podklade bojovať za autonomiu Slovenska a za rovnoprávnosť Maďarov.

Místopředseda Sivák (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. Lichner. Dávam mu slovo.

Posl. Lichner: Slávna snemovňa!

Prehlásenie predsedu vlády dr Milana Hodžu prišlo v pravý čas, keď národ čakal ohlas a smernice z vedúcich miest nášho štátneho a politického života. Ale nielen že prišlo v pravý čas, lež fo rmou a obsahom tak dokonalým a tak všestranne sa dotýkajúcim všetkých našich otázok, ktoré sú aktuálne vzhľadom na zahraničnú situáciu a vôbec politickú situáciu nielen v strednej, ale môžeme povedať v celej Europe.

Jasné a otvorené slová povzbudily národ, daly mu smernicu svojho úsilia doma a smernicu na posudzovanie medzinárodnej politickej situácie. Prejav tento môžme právom nazvať zpoveďou celého národa. Za ním stojíme všetci, ktorí s národom a štátom myslíme poctive a úprimne a ktorým osud a budúcnosť štátu leží na srdci. Túto zpoveď národa, prejavenú ústami predsedu vlády, je možné iba prijať, a to prijať bez akýchkoľvek výhrad takú, aká je, alebo celú zamietnuť.

Je len samozrejmosťou pre každého dobrého Čecha a Slováka, ba i loyálneho inojazyčného občana tohoto štátu, že nie je iné možné ako s prejavom predsedu vlády bezpodmienečne súhlasiť a v plnom znení si ho osvojiť.

Keď toto stanovisko takto chápeme, bolo by zbytočné púšťať sa do detailov našej zahraničnej politiky. Je ona vyjadrená jasne a výstižne. Preca však s uspokojením musíme konštatovať, že popri spoliehaní sa na naše vlastné sily máme možnosť spoliehať sa i na našich doterajších zahraničných priateľov, ba zahraničnú politiku našu chceme viesť i naďalej v tom smere, že popri naších doterajších priateľov hľadáme cesty a možnosti rozmnožiť našich priateľnv, naviazať priateľské styky s ďalšími štáty a upraviť korektný pomer voči všetkým našim súsedom.

Toto úsilie našej zahraničnej politiky môžeme len vítať, lebo bude slúžiť k posilneniu nášho medzinárodného postavenia a našej štátnej bezpečnosti. Keď schvaľujeme úsilie Francie, vytrvať na cestách, ktoré by viedly k oživeniu Spoločnosti národov, nemôžeme si zastierať tiež skutočnosť, aká je dnes. Ochrana medzinárodných zaväzkov v rámci Spoločnosti národov ukázala sa byť toho času slabou. Keď sa nevzdávame nádeje v posilnenie Spoločnosti národov, preca dnešná situácia nám priamo velí hladať posilu pre nás tam, kde sme ju mali v tých najťažších dobách a v štátoch, ku ktorým nás viaže tradičné priateľstvo, pri čom si zachováme doterajšie a priateľské naše záväzky. V tomto smere učinená zmienka v prejave predsedu vlády je správna a na svojom mieste.