7.
kých pracovníkov. Takto sa rodí všeobecná nedô-
vera, zmätok, hotový politický blázinec. Občania
o úradoch i o politických pracovníkoch si myslia,
že ich len zavádzajú, že im nepovedia pravdu.
Bolo by už na čase, žeby zavadzanie ľudu ľahko-
myseľnými sľubmi a chýrami prestalo. Je potrebné,
aby z najvyšších miest štátu bolo jasne vypove-
dané, čoho sa má verejnosť držať, čo si má myslieť
o parcelácii z vígľašského veľkostatku.
Preto v záujme vecného informovania sloven-
ského ľudu pýtame sa pána ministra zemedelstva:
1. či vie o mnohých žiadostiach, týkajúcich sa
ďalšej parcelácie erárnej pôdy z vígľašského št.
veľkostatku ?
2.. či sa mieni jasne a zreteľne vysloviť o tom,
čo učiní ministerstvo zemedelstva so žiadosťami,
v tejto veci doteraz zadanými ?
a či ministerstvo zemedelstva je vôbec ná-
klonné roľníkom uchádzačom prepustiť do vlast-
níctva ďalšie čiastky z erárnej pôdy št. veľko-
statku vo Vígľaši?
Praha 18. februára 1936.
Šalát,
dr Sokol, dr Pružinský, Dembovský, Slušný, Hlinka,
Turček, Sivák, Kendra, Čavojský, Suroviak, Longa,
Danihel, Florek, Haššík, Sidor, dr Tiso, Drobný,
Onderčo, dr Wolf, Rázus.
296/VII.
Interpelácia
posl. Antona Šaláta
ministrovi zemedelstva
o zrušiť sa majúcom prenájme erárnych
lúk (remanencií), užívaných doteraz leso-
robotníkmi a povozníkmi v Dekýši (okr.
Banská Štiavnica).
V chudobnej, vyše 600 duší počítajúcej obci
Dekýš (okr. Banská Štiavnica) je veľké roztrpče-
nie preto, že sa z rúk chudobných lesorobotníkov a
furmanov majú vziať doteraz ľavným prenájmom
užívané erárne lúky (remanencie) a majú byť na
dlhú dobu (asi na 25 rokov) dané do prenájmu
niektorým tamojším predákom čsl. agrárnej
strany.
Chudobní Dekýšania o tejto nastávajúcej krivde
sostavili memorandum a podpísali ho nasledujúci
živitelia početných robotníckych a povozníckych
rodín:
Michal Chovan, Ján Hudec, Jozef Hudec, Michal
Petržel, Jozef Kuka, Ján Kuka, Ján Sásik, Martin
Kuka, Ján Lauko, Bellan, Ján Marunčiak, Michal
Kuka, Jozef Kuka ml., Matej Kuka, Michal Petr-
žel V., Juraj Petržel V., Ján Rudinský, Michal
Chovan, Jozef Červenák, Ján Brigan, Martin
Bellan, Michal Námesný, Jozef Belujský, Martin
Chovan, Ján Gregáň, Štefan Iváni, Juraj Kuka,
Laurinec Kuka, Ján Šuška, Jozef Liskay, Ján
Kuka st., Jozef Matušík, Jozef Lauko, Ondrej
Kuka, Imrich Cupek, Pavel Petržel, Ján Matušík,
Ján Maďar, Laurinec Pálenkáš, Juraj Beluský,
Ján Chovan, Ján Petržel, Anton Petržel, Ján Ha-
lej, Laurinec Halaj, Jozef Marunak, Juraj Šuľa,
Juraj Pálenkáš, Štefan Gregáň, Ján Chovan V.
Vo svojom memorande, podobajúcom sa zúfa-
lému výkriku nešťastníkov, tvrdia nasledovné:
Naši rubaničiari a povozníci mávali od lesného
eráru na tri roky v nízkom prenájme erárne lúky,
tak zvané remanencie za to, že celý rok za nízke
mzdy pracovali v št. lesoch, pri výrobe a odvoze
dreva. Že aké boly naše mzdy a vôbec zárobky,
najlepšie sa ukázalo pri nedávnej stávke lesoro-
botníkov na Pohroní. Dekýšski lesorobotníci a fur-
mani - i keď mávali slabé zárobky - neštraj-
kovali v nádeji, že im budú v ľavnom prenájme
aj na ďalej ponechané erárne lúky (remanencie).
Teraz sa však verejne - hlavne tajomníkmi čsl.
agr. strany - tvrdí a rozchyruje, že doterajší
spôsob prenajímania tunajších erárnych lúk už
prestane a dostanú ich do prenájmu niektorí
hmotne dosť dobre sa majúci prívrženci čsl. agr.
strany, tak zvaní domkári.
Chudobní lesorobotníci a furmani budú musieť
aj na ďalej za nízke mzdy robiť v št. lesoch, vy-
stavovať sa nebezpečiu úrazov, ba i smrti a iní
budú požívať od lesného eráru výhody, patrivšie
doteraz lesným robotníkom. Abo si títo nešťast-
níci budú živiť svoje početné rodiny, kŕdle detí,
keď im odpadnú erárne lúky, ktorých pomocou si
mohli chovať doma kravy a kozy, aby bolo doma
mlieka?
Vo svojom memorande bez zaviati, čisto vecne
poukazujú chudobní Dekýšania na majetkové po-
mery, tých, ktorým v Dekýši za pomoci čs. agr.
strany majú byť erárne lúky (remanencie) dané
do prenájmu. Sú to:
1. Fr. Kučera, mlynár, s moderným mlynom a
s pílou bez konkurencie.
2. Ján Mráz, predseda miestnej org. čsl. agr.
strany, ktorý gazduje na 18 jutroch. Má benzínovú
mláťačku, s ktorou zarába pri mláťačkách.
3. Martin Ziman, obrába pri svokrovi 8 jutár
a k tomu dostal už od štátu 5 jutár lúky prídelu.
4. Ján Lužný, gazduje so svokrom na 14 jutrách,
mimo toho má 4 svoje jutra a ešte mal aj prídel,
ale ho predal inému, lebo ho vraj nestačil obrábať.
Teraz sa uchádza o nový prídel, chce asi zase za-
robiť na ňom.
5. Predseda urbariátu v Dekýši má 8 jutár. Po
prevrate prišiel z Ameriky, zakúpil si v piargskom
chotári 9jutrovú lúku za 36. 000 Kč. Teraz má mať
prednosť pred tými, čo cez vojnu trpeli a ktorí
ľavne pracujú eráru.
6. Daniel Hajdamár, má riadny prídel, obrába
do 8 jutár poľa a dostáva mesačne 118 Kč renty.
7. Pavel Škreňo žije s otcom na 6 jutrách. Roku
1935 kúpil si za 7. 000 Kč lúku a k tomu má aj
štátny prídel.
Tu spomenutí majú byť údajne tými dlhodobými
prenájomcami erárnych lúk v Dekýši. Niet divu,
že postrašení, chudobní Dekýšania sa vo svojom
memorande roztrpčeno pýtajú:
8
"Pýtame sa v dnešných ťažkých výživných po-
meroch, či je to slušné a spravedlivé, aby ľudia,
majúci živobytie svoje zabezpečené tak, ako výš-
spomenutí, odoberali od nich hodne chudobnejším
to, čo im právom prináleží? Myslíme, že legiti-
mácia čsl. agr. strany nemôže byť titulom k ože-
bračovaniu chudoby a zvlášte nie k zbedačeniu št.
lesných robotníkov a furmanov. "
V memorande sa tvrdí, že výšspomenutí budúci
nájomníci erárnych lúk v Dekýši chodievajú do
št. hory pracovať, alebo niečo vyviesť len vtedy,
keď chcú dostať dreva pre svoju domácnosť, aby
im aj to lacnejšie pripadlo. Teda si nezasluhujú,
žeby mali prednosť pred stálymi lesorobotníkmi a
povozníkmi.
Ponosy, obavy a roztrpčenosť lesorobotníkov a
povozníkov v Dekýši nemožno rozptýliť a umlčať
výhovorkou, že však ešte nie je uskutočnený dlho-
dobý prenájom, teda načo sa vraj vopred stracho-
vať. Dekyšania majú už smutnú skúsenosť, lebo
v ich chotári ležiace št. pole na tak zvaných "Kal-
ných" bolo im z úžitku odobraté a dané stúpencom
čs. agr. strany vo Vysokej, z ktorých podajedni ne-
stačia ani obrábať všetko svoje pole a každoročne
kusy poľa nechajú ležať úhorom. Ba čo viac, De-
kýšanom intrikami tajemníkov čsl. agr. strany
hrozí najnovšie nebezpečie, že kus št. luky, užíva-
nej Dekyšanmi na takzvanej "Rovni" má byť od-
trhnutý.
Dekyšskí lesorobotníci a povozníci k svojej vý-
žive nevyhnutne potrebujú ľavné prenajatie erár-
nych lúk (remanencií). I tak draho musia kupo-
vať potraviny, zvlášť múku a keď ešte ani mlieka
nebudú mať vo svojich domácnostiach, hrozí im
najväčšia bieda.
Lesný erár pranie nezíska tým, že snáď od výš-
spomenutých budúcich prenájemníkov dostane za
svoje lúky vyššie prenájemné. Ubiedení lesorobot-
níci, keď odpadnú od doteraz používanej výhody
nízkeho prenájmu erárnych lúk, budú sa musieť do-
žadovať vyšších miezd, z čoho môžu povstať
spory, štrajk, výtržnosti a veľké škody.
Pre malicherné zisky na snáď zvýšenom prená-
jomnom, alebo pre ukojenie niekoľkých ziskuchti-
vých jednotlivcov nie je radno dráždiť, roztrpčo-
vať, ukrivďovať celý húf ubiednených chudákov.
Kedy už prestane politické kšeftárenie s imaním
štátnym? Kedy už prestane mrzké kupovanie
duši? Škodí to štátu. Poburujú sa tým široké
vrstvy ľudu!
A preto v záujme dobra štátu sa pýtame pána
ministra zemedelstva:
1. či vie o tom, ako majú byť chudobní leso-
robotníci a povozníci v Dekýši poškodení tým, že
sa im má odňať doterajší prenájom erárnych lúk,
tak zvaných remanencií?
2. Či je ochotný vydať čím prv nariadenie, aby
riaditeľstvo št. lesov a statkov v Žarnovici ujed-
nalo uspokojivú dohodu se št. lesorobotníkmi a
povozníkmi v Dekýši ohľadom ďaľšieho prenájmu
št. lúk?
P r a h a, 18. februára 1936.
Šalát,
dr. Wolf, Rázus, Turček, Suroviak, Sivák, Dem-
bovský, dr. Pružinský, dr. Sokol, dr. Tiso, Onderčo,
Longa, Drobný, Haššík, Sidor, Hlinka, Čavojský,
Slušný, Danihel, Florek, Kendra.
Původní znění ad 296/III.
Interpellation
des Abgeordneten Adolf Jobst
an den Minister des Innern
wegen ungesetzlicher Versammlungs-
einschränkungen und Mißachtung der
gesetzlichen Bestimmungen über das
Verwaltungsverfahren durch die Be-
zirksbehörde in Prachatitz.
Die Ortsleiter der Sudetendeutschen Partei in
Winterberg und Böckhütten, politischer Bezirk
Prachatitz, haben der Bezirksbenörde die Abhal-
tung öffentlicher Versammlungen, die am 26.
Janner l936 und am 2. Feber 1936 stattfinden
sollten, angezeigt.
Die Bezirksbehörde Prachatitz hat diese Ver-
sammlungsanzeigen mit Bescheid vom 23. Jänner
l936, Zahl 10/17, und mit Bescheid vom 29. Jän-
ner 1936, Zahl 10/29, zur Kenntnis genommen, hat
jedoch in den Inhalt des Versammungsprogram-
mes eingegriffen und die darin enthaltenen Schar-
lieder "wir sind das Heer von der Arbeit" und
"Stimmt an mit hellem, hohen Klang", sowie das
Musikstück "Fehrbelliner Reitermarsch" verboten.
Beide Bescheide der Bezirksbehörde Prachatitz
sind klassische Beispiele für die Willkür, mit
welcher niedere Verwaltungsbehörden das ver-
fassungsmaßig gewährleistete Recht der Ver-
sammlungsfreiheit im einzelnen Falle beseitigen.
Keiner der beiden Bescheide weist eine richtige
gesetzmäßige. Rechtemittelbelehrung auf. Auf
diese Weise hat die Bezirksbehörde Prachatitz den
Einschreitern das Recht genommen, die völlig un-
zulänglichen und willkürlichen Entscheidungen der
Bezirksbehörde Prachatitz im Instanzenwege
anzufechten.
Die Bezirksbehörde Prachatitz maßt sich also
nicht nur in ganz unzulässiger und ungesetz-
licher Weise eine Art von Zensur des Programm-
inhaltes politischer Versammlungen der Sudeten-
deutschen Partei an, sie trifft hierüber auch Ent-
scheidungen, die die bestehenden Vorschriften und
primitivsten Grundsätze des Verwaltungsverfah-
rens verletzen.
Die beiden angezeigten Versammlungen waren
öffentliche Versammlungen in gedeckten Räum-
lichkeiten, deren Abhaltung von keiner Bewilli-
gung der Bezirksbehörde abhängig war. Die Be-
zirksbehörde Prachatitz hatte die Abhaltung der
Versammlungen zur Kenntnis zu nehmen oder sie
zu verbieten. Ein Eingriff in das Programm steht
ihr nicht zu. Bedingungen und Programmänderun-
gen könnte die Bezirksbehörde Prachatitz nur
dann verlangen, wenn die Versammlungen von
ihrer Bewilligung abhängig gewesen wären.
Auf keinen Fall aber darf sich die Bezirksbe-
hörde Prachatitz die Funktion einer Art von Ver-
einspolizei über die Sudetendeutsche Partei an-
maßen. Die Bezirksbehörde Prachatitz ist nicht
berechtigt, einer politischen Partei das Programm
9
ihrer Versammlungen vorzuschreiben oder dieses
Programm willkürlich zu ändern. Selbst wenn sie
hiezu berechtigt wäre, so müßte sie auf jeden
Fall für einen derartigen Eingriff in das Pro-
gramm einer öffentlichen Versammlung die ent-
sprechende Begründung geben.
Die Bezirksbehörde Prachatitz hat aber im Be-
scheide vom 23. Jänner 1936, Zahl 10/17, das Ver-
bot des Liedes und der Musikstücke überhaupt
nicht begründet und im Bescheide vom 29. Jänner
1936, Zahl 10/29, nur angeführt:
"Diese Entscheidung ist aus dem Grunde ge-
schehen, weil durch diese Lieder die öffentliche
Ruhe und Ordnung gestört werden könnte. "
Auch diese Begründung ist in höchstem Maße
mangelhaft. Die allgemeine Formel "öffentliche
Ruhe und Ordnung" genügt nicht, um die Besei-
tigung eines verfassungsmäßig gewährleisteten
Freiheitsrechtes zu rechtfertigen. Der Inhalt des
Programmes einer politischen Versammlung ist
genau so Gegenstand des Rechtes der Versamm-
lungsfreiheit, wie die Versammlung als solche.
Sollte daher der Inhalt einer öffentlichen Ver-
sammlung von der Bezirksbehörde eingeschränkt
werden, so muß sie konkret begründen, in-
wieferne der beanständete Versammlungsin-
halt die öffentliche Buhe und Ordnung stören
könnte.
Die Bezirksbehörde Prachatitz hat sich aber
dieser Mühe gar nicht unterzogen. Es ist dies ein
sehr bedenkliches Symptom und kenzeichnet so
richtig die Art, in der das Verfassungsrecht die-
ses Staates von den Verwaltungsbehörden ge-
handhabt wird.
Wir stellen an den Minister des Innern die
nachstehenden Anfragen:
1. Ist der Minister des Innern, bereit, den ver-
antwortlichen Leiter der Bezirksbehörde Pracha-
titz wegen des geschilderten gesetz und verfas-
sungswidrigen Verhaltens zur Rechenschaft zu
ziehen ?
2. Ist der Minister des Innern bereit, dafür zu
sorgen, daß die Bezirksbehörde Prachatitz ihre
Entscheidungen gesetzmäßig und konkret
begründet und bei deren Abfassung die Bestim-
mungen des Verwaltungsverfahrens nicht miß-
achtet ?
3. Ist der Minister des Innern bereit, dafür zu
sorgen, daß die niederen Verwaltungsbehörden
das verfassungsmäßig gewährleistete Recht der
Versammlungsfreiheit den Mitgliedern der Sude-
tendeutschen Partei nicht in willkürlicher Weise
entziehen ?
Prag, den 14. Feber 1936.
Jobst,
Axmann, Ing. Künzel, May, Budig, Ing. Peschka,
Dr. Köllner, Obrlik, Ing. Lischka, Dr. Peters, Sand-
ner, Illing, Dr. Kellner, Nemetz, Jäkel, Ing. Rich-
ter, Gruber, Dr. Hodina, Frank, B. Fischer, Kundt.
Státní tiskárna v Praze. - 965-36