Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 6. zasedání.
1094.
Interpelace:
I. posl. dr Sokola vládě vo věci odloženie obecných volieb a zákazu politických shromáždění.
II. posl. dra Neumana min. věř. prací o rozšíření dolování některých nerostů v jižních Čechách,
III. posl. Šaláta předsedovi vlády o vybavení žiadosti družstva "Odkaz", zadanej 16. októbra 1936
na ministerská radu,
IV. posl. Šaláta min. školství a nár. osvěty o převedení novostavby budovy št. reál. gymnázia
v Lučenci,
V. posl. dr Klímy min. vnitra o návštěvě generálního sekretáře III. internacionály Dimitrova
v Československu,
VI. posl. Jarossa min. vnútra o nepravidelnosti ach, ktoré sa staly s finančnou úhradou na stavbu
mostu cez Hron v obvode obce Hron. Sv. Jur,
VII. posl Esterházyho předsedovi vlády o zabavení novin "Prágai magyar hirlap" zo dňa 3. ok-
tóbra 1937,
VIII. posl. Klimenta a Schenka min. vnitra ve věci zákazu branného srazu v Kopistech,
IX. posl. Šaláta min. spravedlivosti o bezohľadnej cenzuře v Bratislavě.
X. posl. Kundta a Franka předsedovi vlády, min. vnitra a min. spravedlnosti o přehmatech orgánů
státní policie v Teplicích-šanově dne 17. října 1937 proti členům československého Národního
shromáždění a o úředních zprávách a censurní praksi týkajících se těchto přehmatů.
1094/I.
Interpelácia
poslance dr. Martina Sokola
vláde
vo veci odloženie obecných volieb a zákazu
politických shromaždení.
Politickú verejnosť republiky veľmi znepokojila
zpráva, že vláda odložila prevedenie obecných
volieb a zakázala konanie verejných politických
shromaždení na území celého štátu. Tieto opatre-
nia odporujú duchu našej demokratickej ústavy,
nemajú zákonného podkladu a svedčia rozhodne
o slabosti terajšej vlády. Vláda týmto svojím či--
nom nielen neprispela ku konsolidácii našich vnú-
troštátnych pomerov, ale neposlúžila ani dobrej
veci štátu v zahraničí.
Podľa platného volebného poriadku volebné ob-
dobie obecných zastupiteľstiev končí sa uplynutím
šiestich rokov odo dňa. kedy sa voľba starostu, ná-
mestníkov a ostatných členov obecnej rady stala
právoplatná. Táto lehota uplynula už vo veľkej
väčšine obcí v republike, preto je povinnosťou
vlády, aby tento zákonný predpis rešpektovala a
urobila opatrenie, aby voľby do obcí v celej repu-
blike boly čím prv vypísané. Keď zákony republiky
platia pre každého obyčajného občana štátu, platia
aspoň v takej miere aj pre vládu. Vláda nesmie
obchádzať tento zákonný predpis ani vtedy, keď
je presvedčená, že výsledok volieb znamenal by
oslabenie pozícií vládnych strán v obecnej samo-
správe v republike. Záujem štátu je viac, ako
strannícko politický záujem vládnych politických
strán.
Shromažďovacie právo podľa našej demokratic-
kej ústavy môže byť obmedzené len zákonom, ale
v žiadnom prípade nie jednoduchým usnesením
vlády Tým, že vláda zakázala Voňať verejné po-
litické shromaždenia, pokračovala nielen protizá-
konne, ale svojím opatrením znemožnila i kontakt
politických strán s voličstvom, čo rozhodne nemôže
2
byť záujmom demokratickej republiky. Neblahé
následky tohto vládneho opatrenia ukazujú sa už
aj medzi voličstvom, ktoré v tomto čine vlády vidí
prvý krok k nastoleniu diktatúry v republike. Zá-
kazom verejných politických shromaždení trpí
hlavne politický život na Slovensku, kde právo
shromažďovacie ani doteraz nebolo ešte upravené
zákonom a kde nie je známy pojem dôvemíckych
schôdzí, ako je to v Čechách a na Morave a
Sliezsku.
Pýtame sa vlády:
1. Či má vedomosť o tom, že tieto vládne opa-
trenie odporujú duchu našej ústavy a platným zá-
konným predpisom?
2. Či je ochotná čím prv vypísať obecné voľby
na území celej republiky?
3. Či je ochotná zaraz odvolať zákaz verejných
politických shromaždení?
Praha 4. novembra 1937.
Dr Sokol,
Danihel, Dembovský, Haščík, dr Pružinský, Bródy,
Čavojský, Slušný, Sidor, dr Pješčak, Florek,
Drobný, Schwarz, Longa, Kendra, Hlinka, dr Tiso,
Sivák, Suroviak, Turček, dr Wolf, Šalát.
1094/11.
Interpelace
poslance dra Neumana
ministru veřejných prací
o rozšíření dolování některých nerostů
v jižních Čechách.
Hospodářské poměry v jižních Čechách jsou stále
svízelné, ježto počínající hospodářská konjuktura
se tohoto kraje dotkla v měřítku velmi malém.
Není proto divu, že se všemi povolanými činiteli
hledají usilovně cesty k záchraně tohoto kraje.
Po názoru odborníků k oživení hospodářství jižních
Čech mohlo by značně přispěti rozšíření dolování
na některé zvláštní nerosty, které se vyskytují
v ostatních částech československé republiky ve-
lice zřídka.
Jsou to v první řadě lignit, antracit,
tuha, zlato a stříbro.
I. Dobýváním lignitu zabývá se 1. Mydlovarský
hnědouhelný důl v Češ. Budějovicích. Lignit v Mv-
dlovarech se spaluje převážně všechen pod kotly
v Mydlovarské elektrárně. Mělo by se pomýšleti
na rozšíření těžby lignitu a na využití lignitu bri-
ketováním, sušením, k výrobě generátorového ply-
nu resp. k výrobě benzinu. Mnohé pokusy byly
v tomto směru v Mydlovarech již konány a vyžá-
daly si značné náklady. K dalšímu výzkumníctví
musel by podnikatel dostati přiměřenou podporu.
II. Antracit dobýván jest Kontinentální průmys-
lovou a obchodní akc. společností v Bratislavě, na
dole ve Lhoticích. Společnost jest kapitálově slabá
a bez cizí pomoci těžko se vzpamatuje. Podle
úsudku odborníků bylo by nejlépe, aby po vydobytí
zbytku antracitu ve Lhoticich přeneslo se velmi
zachovalé zařízení lhotického dolu do H ů r, kde se
očekává vydatná antracitová sloj. Dobývání antra-
citu v Hůrách mohlo by se státi jen se svolením
Československého státu, zastoupeného Státním
báňským ředitelstvím v Příbrami. Náš stát má zde
výhradná kutiště, v jejichž poli mohlo by se do-
bývání antracitu uskutečniti, buď přímo státem,
nebo soukromým podnikatelem za přispění státu.
III. Dobývání tuhy, které mělo v dřívějších do-
bách světový význam, nyní uvázlo na mrtvém bodě.
Se 17 dělníky pracuje pouze úpravna krystalické
tuhy u Netolic ve Chvalovicích, kde má tuhové
závody Zdeněk Kinský, velkostatkář v Chlumci nad
Cidlinou.
Také v černé na šumavě pracuje pouze úpravna
amorfní tuhy asi s 60 dělníky. V dole a při vý-
zkumném kutání pracuje pouze 11 dělníků. Gra-
fitové závody v černé na šumavě patři říšsko-
německému příslušníku Janu Schwarzenbergovi
v Bavorsku. Generální ředitelství jest v Hluboké
n. Vlt.
Tento průmysl, který jest významný pro obranu
státu, měl by býti z veřejných prostředků podpořen
alespoň pro výzkumné práce při hledání bohatéj-
ších ložisek tuhy.
IV. Zlatonosné území jest kryto v Kašperských
Horách důlními mírami a výhradními kutišti Kaš-
perskohorského těžařstva (Česká obchodní společ-
nost). Podél Otavy má Československý stát 143
povrchových měr na zlatonosné náplavy. Ve Vod-
ňanech bylo odkryto velice slibné naleziště kutišti
Dr. Chocholy a Fr. Rothbauera z Vodňan. Mnoho
výhradných kutišť v okolí Kašperských hor má
báňský podnikatel František Kreysa, který vede
úspěšně větší kamenouhelný důl Dobré štěstí
v Dobřanech u Plzně.
Co se týče stříbrné rudy, jsou v jihočeské oblasti
pouze doly v Ratibořských Horách u Tábora. Doly
jsou přístupné, avšak mimo provoz a patří Dr.
Adolfu Schwarzenbergovi. Poněvadž jsou doly
v místech kde rudní naleziště byla vytěžena staro-
dávnými hornickými pracemi, vyžadovaly by k vý-
zkumným pracem mnoho peněz. To platí také
o dolech v Rudolfově. Při srovnání v Příbrami, kde
ruda těží se ještě v hloubce 1300 metrů, jsou
hloubky, které byly docíleny v jihočeských rudních
dolech nepatrné, a je naděje, že prohloubením sta-
rých dolů byla by dobyvatelná ložiska odkryta.
Tyto výzkumné práce vyžádaly by si však znač-
ných nákladů.
K oživení hornictví v jižních Čechách bylo by
třeba zvláště:
1. Přezkoumání jižních Čech Státním geologic-
kým ústavem v Praze, se zvláštním zřetelem na
nerosty významné pro hornictví. Bylo by třeba pro-
zkoumati zvláště jižní okraj permské pánve antra-
citové, okraje tercierní pánve Budějovicko-Třeboň-
ské obsahující lignit. Zjištění původu zlatonos-
nosti Otavy. Dále geologické zmapování okolí sta-
rých hornických dolů na zlato a stříbro.
2. Rozšíření hornického podnikání Českosloven-
ského státu zastoupeného Státním báňským ředi-
telstvím v Příbrami, které spravuje v jižních Če-
chách 601 (šestsetjedno) výhradné kutiště,
8
3. Podpory výzkumných prací soukromých pod-
nikatelů v jižních Čechách.
Výzkumné práce mohly by býti konány částečně
v rámci produktivní péče o nezaměstnané, resp.
mohly by se účelně spojiti s pracemi nutnými při
vojenských stavbách.
Poukazujíce na tyto skutečnosti, táží se pode-
psaní:
1. Jest pan ministr veřejných prací ochoten na-
říditi prozkoumání jižních Čech Státním geologic-
kým ústavem v rozsahu v interpelaci uvedeném?
2. Jest pan ministr ochoten naříditi rozšíření
státního podnikáni na jihočeských státních ku-
tištích?
3. Jest pan ministr ochoten v rámci svého re-
sortu učiniti vhodná opatření, aby se dostalo pod-
pory na výzkumné práce důlní soukromým pod-
nikatelům?
V Praze dne 4. listopadu 1937.
Dr Neuman,
Bergmann, Netolický, Lanc, Uhlíř, dr Lukáč,
dr Klapka, Stejskal, Polívka, dr Stránský, F. Langr,
dr Kozák, Hatina, Bábek, Tichý, Fiala, Zeminová,
Šmejcová, Richter, dr Patejdl, David.
1094/III.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
predsedovi vlády
o vybavení žiadosti družstva "Odkaz",
zadanej 16. X. 1936 na ministerskú radu.
Družstvo "Odkaz", založené pre záchranu zvo-
lenského, historického zámku, zadalo si 16. októbra
1936 žiadosť na ministerskú radu, aby mu dala
do dlhodobého prenájmu štátny objekt, zvolenský
zámok a to za minimálne prenájomné.
Po obsiahnutí prenájmu toto družstvo kultúr-
nych pracovníkov chce sa vynasnažiť úplne zre-
štaurovať tento hrad a naplniť ho životom.
Chce v ňom zriadiť múzeum stredného Sloven-
ska a múzeum legionárov, verejnú knižnicu, repre-
zentačné miestnosti pre hlavu štátu, rešp. členov
vlády a zástupcov cudzích mocností, ktorí do tohto
kraja zavítajú, lebo o ich ubytovanie na strednom
Slovensku nebolo dosiaľ postarané a zvolenský
zámok svojou históriou si tohoto vyznamenania
plne zaslúži.
Ďalej chce zriadiť turistickú nocľaháreň s 300
posteľami, ktorá bude mať za úkol poskytnúť uby-
tovanie výprav turistov na stredné Slovensko
s viacdenným pobytom a stravou.
Zriadi zámocký hostinec, ktorý by bol vyba-
vený presne podľa bývalej historickej tradície.
Chce propagačné osvetlovať zvolenský zámok
v dobe príjazdu a odjazdu večerných vlakov, čo
bolo už i zavedené a prilákalo veľké množstvo tu-
ristov. Podľa stavu z roku minulého, kedy na zá-
mok prišlo len 325 návštevníkov, zvýšil sa toho
roku ich počet na 3000.
Reštaurácia podľa programu vyžiada si nákladu
asi 5, 000. 000 Kč s rozvrhom na 10 rokov.
Štát ako majiteľ za 19 rokov na tento zámok
obetoval pramálo, ač od roku 1928 do 1932 mával
v rozpočte ročne 500. 000 Kč preliminovano. Teda
2, 500. 000 Kč sa malo už dať na opravu zvolen-
ského zámku a nedalo sa. Je to ztrata nielen pre
Zvolen a okolie, ale aj pre celé Slovenska Druž-
stvo "Odkaz" svojou agilitou sa vynasnaží sohnať
a vymáhať finančné prostriedky, potrebné na dô-
kladné reštaurovanie zvolenského zámku, čo je
pre celé stredné Slovensko žiaducné.
Preto v záujme dobra stredného Slovenska pý-
tame sa p. ministerského predsedu:
1. či vie o žiadosti družstva "Odkaz", podanej
na ministerskú radu o prenájme zvolenského
zámku?
2. či mieni nástojiť, aby bola čím prv prajné
vybavená?
Praha, dňa 4. novembra 1937.
Šalát,
Čavojský, Hlinka, dr Pružinský, dr Pješčak, Bródy,
Kendra, Longa, dr Wolf, dr Tiso, Schwarz, Drobný,
Danihel, dr Sokol, Sidor, Dembovský, Turček, Su-
roviak, Haščík, Slušný, Sivák, Florek.
1094/IV.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrovi školstva a národnej osvety
o prevedení novostavby budovy št. reál.
gymnázia v Lučenci.
Lučenecký okres, mesto Lučenec, rodičovské
sdruženie pri slovenských triedach a Rodičovské
sdruženie pri maďarských pobočkách štát. česko-
slovenského reálneho gymnázia s maďarskými po-
bočkami v Lučenci verejnou petíciou opätovne žia-
dajú čím skoršie započatie stavby novej školskej
budovy pre tento ústav.
Dôvodia takto:
Terajšiu budovu postavila bývalá uhorská vláda
r. 1883 pre 300-400 žiakov. Je majetkom kal-
vínskej cirkvi lučeneckej. Sú v nej slovenské
triedy i maďarské pobočky tohoistého ústavu.
Tohoto školského roku slovenských tried je 13 (po
jednej pobočke od I. -V. tr. ), maďarských 9, spolu
22 tried s 800 žiakmi.
Budova však má len 14 riadnych učebieň. Pre ne-
dostatok miestností tri triedy slovenské chodia do
školy popoludní od 13. do 18. ba i 19. hodiny, dve
triedy stále putujú z miestností do miestností,
4
ktoré sú prázdne po čas kreslenia, alebo telocviku
žiactva iných tried. Slovenská VII. a VIII. trieda
sú v úplne nevyhovujúcich miestnostiach, majú-
cich len po jednom obloku. Jedna z tých miestností
je chemická prípravná, druhá naturálny byt škol-
níkov. Na príklad v učebni VII. triedy, ktorej
plošný rozsah je 6. 7 m X 3. 5 m = 23. 45 m2, je 24
žiakov. Ťažko sa vie v nej umiestiť i vyučujúci
profesor. Pre preplnenosť žiactvo tejže triedy
musí si kabáty uložiť v bývalom záchode. Podľa
terajšieho stavu žiactva v VI. triede budúceho
školského roku má byť v tejže miestnosti 38 žia-
kov. Ale podobne je to aj so slovenskou VIII. trie-
dou, ktorej miestnosť je tých istých rozmerov.
Budova je v úbohom stave. Je úplne vydratá,
mokrá. Mokrota siaha v múroch niekedy aj do
výšky 2 m, preto učebne zapáchajú, sú seme-
nišťom rozličných nemocí, najmä tuberkulózy, kto-
rou je infikovaná veľká časť žiactva. Dalo by sa
to zistiť úradnou lekárskou prehliadkou.
Je postavená na drevených pilotoch, vbitých do
mokrého pozemku, vo veľmi frekventovanej ulici
pri hlavnej premáykovej tepne Budapešť-Luče-
nec-Košice. Chodí ňou množstvo ťažkých aut ná-
kladných. Budova miestami klesá, múry sa pra-
skajú. Pre veľké otrasy je obava, že pre zosla-
benie základných pilotov a prízemia prevalí sa I.
poschodie, čo môže mať strašné a. neslýchané ná-
sledky.
Táto budova, ohrozujúca zdravie a bezpečnosť
žiactva i profesorov, mala by sa úradne zatvoriť.
Už i bývalá uhorská vláda, keď v tejto budove
nebola ani polovica toho žiactva, čo teraz, roz-
hodla sa postaviť novú gymnaziálnu budovu.
Boly hotové už i plány, no svetová vojna preka-
zila všetko.
U nás od prevratu je tiež v programe stavba
novej gymnaziálnej budovy v Lučenci. Mesto dalo
i pozemok, ktorý podľa posudku štátnych orgánov
vyhovuje kladeným podmienkam. Ministerstvo ve-
rejných prác dalo vypracovať i stavebné plány,
ktoré sú už hotové, čo celá tunajšia verejnosť
s radosťou vzala na vedomie, ale s poľutovaním
musíme zistiť, že od vypracovaných plánov sa
ďalej neprikročilo.
Terajší stav je neudržateľný a v najbližšej bu-
dúcnosti bude už nemožný. Je on i našou hanbou
tu na pohraničí. Poukazuje sa naň všeobecne a
používa sa ho i na protištátne agitácie.
Chceli sme pripojiť i fotografické snímky nie-
ktorých miestností tejže budovy, ale riaditeľstvo
ústavu, odvolávajúc sa na istý výnos ministerstva
školstva a nár. osvety, nedovolilo ústav z vnútra
fotografovať.
Ide nie len o zdravie a bezpečnosť našich detí
a členov oboch profesorských sborov tohože
ústavu, ale ide aj o prestíž nášho štátu.
Uznávanie ťažký finančný stav našej republiky,
ale stavbu už nemožno odkladať a za prípadné ne-
šťastie činíme zodpovednými všetkých tých, ktorí
stavbu odkladajú.
V Lučenci, 17. októbra 1937.
Podpis okresného náčelníka, starostu
a predsedov dvoch rodič, sdrúžení.
Ako z petície vidieť, je to hlas krajného zúfal-
stva, ktorého si treba náležité povšimnúť.
Na nádejnú novostavbu gymnázia v Lučenci už
od niekoľkých rokov dávajú sa značné položky do
štát. rozpočtu, ale sa ani nevyužijú, ani neodkla-
dajú na tento cieľ. Preliminované sumy minú sa
na iné, slovenskej verejnosti neznáme ciele, čím
nielen kraj Lučenca, ale celé Slovensko je ukriv-
dené, že sa mu v štát. rozpočte na papieri síce
niečo dáva, ale vo skutočnosti sa to v otáznom
roku neprevedie, nelikviduje v prospech Sloven-
ska. Je to i kultúrna, ale aj finančná ztrata.
Táto ztrata bolí a páli nielen obyvateľstvo Lu-
čenca a okolia, ale aj všetkých povedomých ob-
čanov Krajiny slovenskej.
Preto v záujme verejného dobra pýtame sa
pána ministra školstva a národnej osvety:
1. či vie o prabiednych ubikáciach na terajšom
reál. gymnáziu v Lučenci?
2. či je ochotný nariadiť, aby sa čím prv zapo-
čala novostavba pre zmienenú strednú školu?
Praha, dňa 4. novembra 1937.
Šalát,
Čavojský, Hlinka, dr Pružinský, dr Wolf, dr
Pješčak, Schwarz, Kendra, Danihel, Drobný,
Longa, dr
Tiso, Bródy, dr Sokol, Dembovský,
Turček, Suroviak, Haščík, Sidor, Slušný, Sivák,
Florek.
1094/V.
Interpelace
poslance dr. Vlastimila Klímy
ministru vnitra
o návštěvě generálního sekretáře III.
internacionály Dimitrova v Česko-
slovensku.
Jak oznámily zahraniční, zejména francouzské
listy, podnikl generální sekretář III. internacionály
Dimitrov v létě tohoto roku politickou cestu do
střední a západní Evropy a navštívil v srpnu
také československo. Ihned po jeho návratu byla
uspořádána 15. září v Moskvě schůze Kominterny
za účasti sekcí komunistické strany v šesti evrop-
ských státech a celého představenstva této strany
v sovětském Rusku. Z Československa dostavili
se dva zástupci. Na této schůzi jednalo se o příští
taktice komunistické strany za účelem uspíšení
jejích konečných cílů v Evropě. Zprávy o těchto
skutečnostech nebyly, pokud je nám známo, nikde
a nikým popřeny ani vyvráceny.
Tážeme se Vás proto, pane ministře:
1. Je Vám známo, že gen. sekretář III. inter-
nacionály Dimitrov dlel na své politické cestě
Evropou v létě tohoto roku v Československu?
2. Jestliže ano, je Vám dále známo, za jakých
okolností a za jakým účelem přijel tento politický
funkcionář na naše území?
6
3. Byla v případě návštěvy p. Dimitrova uči-
něna náležitá opatření, aby nemohl na území na-
šeho státu vyvinovati politickou činnost jakého-
koliv druhu a aby nedošlo k ničemu, čím by mohla
být poškozena vnitřní i zahraniční bezpečnost
našeho státu?
V Praze, dne 4. listopadu 1937.
Dr Klíma,
Danihel, Kendra, inž. Protuš, Knebort, Longa,
Turček, dr Štůla, Sivák, Suroviak, dr inž. Tou-
šek, dr Novotný, Ježek, Florek, J. Sedláček, Ho-
leček,
Chmelík, Haščík, dr Domin, Čavojský,
Slušný, Šalát, dr Rašín, Špaček, Drobný.
1094/VI. (preklad).
Interpelácia
poslanca Jarossa
ministrovi vnútra
o nepravidelnostiach, ktoré sa stály
s finančnou úhradou na stavbu mostu cez
Hron v obvode obce Hron. Sv. Júr.
V r. 1928 bola z iniciatívy miestnych záujem-
stiev i úradu zahájená akcia, aby bol zbudovaný
most cez rieku Hron v obvode obce Hron. Sv.
Jur, ktorý most mal spojiť obec so silnicou Levice
-želíz. Istou detailnou udalosťou tejto akcie bolo,
že urbariálne gazdovské obecenstvo obce Hron. Sv.
Júr konalo dňa 18. novembra 1928 schôdzu, kde
sa mala predebatovať otázka, akým spôsobom by
mali stavbu mostu podporovať gazdovia, ktorých
pôda leží za Hronom a pre ktorých je tedy stavba
mostu v prvom rade výhodná. Na tejto schôdzi,
ako sa to dokázalo vyšetrovaním, konaným o veľa
neskoršie, nemohlo sa urbariálne gazdovské obe-
censtvo jednotne dohodnúť, lebo kým niektorí na-
vrhovali, aby zúčastnení gazdovia zaplatili mimo-
riadny príspevok raz pre vždy 200 Kč z jutra,
dotiaľ iní radili, aby bola kontrahovaná pôžička,
ktorá by sa umorovala po čas niekoľko rokov
vyrubením dvojnásobku obecnej daňovej pri-
rážky. O tejto schôdzi preca len bol nejakým po-
divným spôsobom napísaný protokol a v ňom
usnesenie, podľa ktorého urbariálne gazdovské
obecenstvo prikloňuje sa k návrhu, aby bol za-
platený raz pre vždy mimoriadny príspevok 200
Kč z jutra. Až behom vyšetrovania vyšlo najavo,
že mnohí podpísali iba čistý hárok, do ktorého
neskoršie bol potom zapísaný text tohoto rozhod-
nutia. Už tuná sa musíme zmieniť o tom, že do-
tyčné pozemky nie sú spoločným majetkom obce
urbariálnej, ale že sú rozdelené, takže pozemky sú
zvláštnym a separovaným vlastníctvom jednotli-
vých urbariálnikov a tedy nemôže byť na ne
uvalený podobný záväzok bez schválenia dozor-
čieho úradu.
Proti tomuto rozhodnutiu, formálne i obsahové
závadnému, podali hronsko-svätojurskí gazdovia
sťažnosť u okresného úradu v Želízi. Okresný
úrad svojím usnesením č. 4292/34 zrušil toto roz-
hodnutie urbariálnych gazdov. Okresný úrad
v tomto svojom usnesení vyslovil i to, že zúčast-
nené strany môžu byť zaviazané platiť mimo-
riadny príspevok iba na základe §§ 25 a 26 zá-
kona č. 329/1921 Sb. z. a n.
Predstavenstvo obce Hron. Sv. Júr z iniciatívy
obvodného notára a bez ohľadu na to, že to ne-
malo zákonného podkladu, preca len súrilo vymá-
hanie mimoriadneho príspevku. Predstavenstvo
obce dalo opätovne vybubnovať, že kto nezaplatí
do 14 dní 200 Kč, vyrubených z každého jutra,
bude museť z každého uhorského jutra platiť 300
Kč a neskoršie 500 Kč. Keď bolo tým dosažené iba
čiastočného výsledku u ľudí zastrašených, začali
gazdom posielať písomné platebné príkazy a
advokátske výzvy. Tak to trvalo od r. 1928 do 23.
februára 1935, po ktorý čas používali gazdovia
proti platebným príkazom a výzvam vždy oprav-
ných prostriedkov, čo bolo spojené s obrovskými
náklady na kolky, advokátske taxy a cestovné
trovy.
Dňa 23. februára 1935 vynieslo obecné zastupi-
teľstvo rozhodnutie, v ktorom stálo, že ačkoľvek
nebola tu dvojtretinová väčšina, predpísaná v §§ 25
a 26 zákona č. 329/1921, i v § 16 zákona č. 170/
1930 Sb. z. a n., preca sú vlastníci pozemkov,
ležiacich na pravom brehu Hrona, povinní platiť
200 Kč z uhorského jutra ako mimoriadny prí-
spevok na náklady stavby mostu v Hron. Sv. Jure.
Číslo tohoto rozhodnutia je: 8/1935. Proti rozhod-
nutiu podali Ludvik Csetó a Karol Fiiri v zákon-
nej lehote odvolanie, ktoré ešte ani do dneska nie
je vybavené.
Obecné predstavenstvo bez ohľadu na to, že
jeho rozhodnutie v dôsledku odvolania nemohlo
nadobudnúť moci práva, preca pokračovalo vo
vymáhaní mimoriadneho príspevku a šikanovalo
gazdov novými platebnými príkazy. Proti týmto
platebným príkazom sa zúčastnení znova odvolali
u okresného úradu, ktorý potom musel konštato-
vať, že obecné predstavenstvo nebolo kompetentné
tie príkazy vydať.
Medzitým predstavenstvo obce Hron. Sv. Júr
svojím rozhodnutím č. 748/36 odmietlo protesty,
podané proti platebným príkazom, takže zúčast-
není gazdovia, - je ich 51 - podali proti tomuto
rozhodnutiu u okresného úradu nové odvolanie,
ktoré tiež ešte nie je vybavené.
Zúčastnení podali však sťažnosť tiež u krajin-
ského úradu, v jejž vybavení sdelil okresný úrad
odvolateľom, že obecné predstavenstvo svojím
rozhodnutím zo dňa 18. augusta 1935, č. 28/1935,
zjednalo v tejto veci smier, a keďže toto rozhod-
nutie bolo vyvesené a nikto sa proti nemu neod-
volal, treba ho dnes pokladať za právoplatné, a
tedy že teraz už môžu právoplatne byť vymáhané
mimoriadne príspevky na stavbu mostu. Naproti
tomu stojí skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo
odo dňa 23. februára 1935, kedy svoje apelované
rozhodnutie vynieslo, nezapodievalo sa verejne
s vecou mimoriadneho príspevku, vec tá nebola na
programe, nebola ani prejednávaná a tým menej
vyvesená. Mohlo tu ísť iba o tajnú a sohranú
schôdzu obecného zastupiteľstva, ktorá postráda
akýchkoľvek zákonných náležitostí. A okresný
úrad teraz preca len na základe tohoto rozhodnu-
tia vydal svoje exekučné príkazy a súri zaplate-
nie mimoriadnych príspevkov v ceste exekučnej.