Zvýšenie osobných výdavkov sa odôvodňuje rozsiahlou resystemizáciou úradnických miest prevedenou 9. VII. 1937 v dôsledku stále sa rozširujúcej agendy a nastalých nových úkolov, ktoré vyvolaly zároveň zreformovanie pracovnej organizácie úradov. V § 3 značné zvýšenie vyžadovaly štátne zdravotné ústavy, ich provoz a zvlášte v § 6 určené na potlačovanie epidémií. Zvláštna pečlivosť sa venuje protiinfekčným zariadeniam na Slovensku a na Podkarpátskej Rusi, ich úkolom je zabrániť rozširovaniu škvrnivky, brušného tyfu, úplavice a difterie. Zvýšená je v tejto kapitole tiež položka na boj proti ľudovým a sociálnym chorobám, na liečenie luetikov, slabomyseľných detí, srdečným chorobám a rozširujúcemu sa reumatizmu.

Ministerstvo chystá osnovu zákona o školskom lekárstve, ktorým bude upravená celoštátna školská lekárska služba na jednotnom základe. Táto zákonná úprava je veľmi potrebná v záujme povinného lekárskeho ďozoru na školskú mládež, ktorá nemôže byť ponechána ďalej na súkromnú iniciativu, ale musí byť cieľuvedomá a všeobecná v súčinnosti ministerstva školstva a sociálnej pečlivosti.

V rámci telovýchovy v rozpočte je zvýšená položka na brannú výchovu 1 mil. Kč, ktorá chce intenzívnejšie podporovať športové a telovýchovné organizácie.

Ministerstvo žiada zvýšenie položky na pečlivosť o mládež o 461.000 Kč, ktorá má na starosti pravidelný lekársky dozor v rámci poradieň pre matky, kojencov a deti pečlivosť táto sústreďuje sa na tie oblasti našej vlasti, kde úmrtnosť detí je najväčšia. Ministerstvo zdravotníctva a sociálnej pečlivosti čaká ťažký problém stále klesajúcej porodnosti. Blížime sa k nebezpečnej dobe, kde úmrtnosť prevýši porodnosť. Od roku 1923 do 1935 snížilo sa relatívne číslo narodených detí v celej republike z 12,3 na 4,35 na tisíc obyvateľov. V Čechách je tento pokles ešte krízivejší, keď v uvedených rokoch vykazuje 0,1 na tisíc obyvateľov. Tomuto problemu dnes tak palčivému nie len v historických zemiach, ale i na Slovensku, buďe museť ministerstvo venovať zvláštnu pozornosť. V boji proti bezdetnosti musí sa zmobilizovať celá verejnosť a všetky zodpovedné úradné i mravné telesá. Myslím tu v prvom rade na samé cirkve a náboženské organizácie. Budúcnosť národa je v potomkoch, na záchranu ktorých celé naše úsilie musí sa sústrediť. Tu třeba pohýbať všetkými morálnymi i sociálnymi prostriedkami, nielen svedomím národa, ale vzbudiť vedomie plnej zodpovednosti za jeho budúcnosť.

Štátne príjmy sú vzaté do rozpočtu v tejto kapitole úhrnom 40,654.100 Kč o 1,416.000 Kč vyššie ako v r. 1937. Príjmy tieto pramenia zo štátnych ústavov zdravotných, zo štátnych nemocníc, z Masarykovej školy zdravotnej a sociálnej pečlivosti a zo zvláštneho zdravotníckeho zariadenia. V § 7 sú príjmy z liečebného rozpočítané na 500.000 Kč, vzhľadom k vyššej zdravotnej prirážke.

Úhrn výdajov v tejto kapitole na rok 1938 vypočítaný na 1.038,217.000 Kč. Celkove viac o 33,820.600 Kč ako v roku 1937. Z toho je civílnych odpočívnych platov 802,386.000 Kč viac o 44,234.600 Kč a vojenských 235,831.000 Kč o 10,414.000 Kč viac ako v roku minulom.

Náklad na odpočivné a zaopatrovacie platy stále vzrastá a síce odchodom značného počtu zamestnancov do výslužby.

Príjemcov penzijných a zaopatrovacích platov ku dňu 1. januára 1937 bolo: civílnych 52.835 a vojenských 25.125 o 1577 viac ako v roku minulom..

Do rozpočtu tejto kapitoly je zaradená refundácia podľa zákona z 22. XII. 1924 Sb. z. a n. v čiastke 14,805.000 Kč, z čoho pripadá na železničných zamestnancov 11,400.000 Kč a na poštových 3,405.000 Kč.

Takže celkový náklad na túto kapitolu pre rok 1938 je z prostriedkov štátnych 1.038,217.000 Kč, zo štátnych podnikov 1.345,775.200 Kč, spolu tedy odpočivné a zaopatrovacie platy si vyžadujú nákladu 2.383,992.200 Kč, čím sa zvýšila celková potreba o 74,050.400 Kč.

Zvýšenie odôvodňuje sa stále stúpajúcim prírastkom príjemcov, ďalej zo zrušených platových. srážok, ktoré bude činiť asi 20,800.000 Kč.

Štátne príjmy v tejto kapitole sú preliminované v čiastke 205,110.000 Kč a v príspevkoch, zamestnancov civílnych 167,160.000 Kč a vojenských 37,950.000 Kč.

K tomu prispievajú ešte zamestnanci štátnych podnikov spolu 187,349.150 Kč. Tento príjem pre rok 1938 je vyššie počítaný o 22,920.890 Kč ako v roku 1937.

Celková potreba tejto kapitoly ministerstva financií činí 627,747.700 Kč, t. j. o 55,410.000 Kč viac ako v rozpočte 1937. Z tohoto sú výdaje osobné 502,098.400 Kč a vecné 125,649.300 Kč. Zvýšenie osobných výdavkov odôvodňuje sa vzostupom služebných platov, vyšším počtom zamestnancov v niektorom odvetví finančnej správy, zvlášte u finančnejstráži a pozemkového katastru, vecné výdaje sa v pomere tomto zvyšujú v príslušných položkách.

V § 3 revízneho odboru vo vecných výdavkoch, cestovné a stravné je snížené o 400.000 Kč a kancelárske potreby o 20.000 Kč v položke 16 zariadenie a prístroje pre katastrálne meranie. V titule 2 zvyšujú sa osobné výdavky o 6,242.100 Kč, vecné o 330.000 Kč a mimoriadne výdaje o 315.000 Kč. Podobným spôsobom na základe platných zákonov zvyšujú sa osobné i vecné výdavky i pri technickej finančnej kontrole, vo finančnej prokuratúre, v zúčtovacích oddeleniach bernej správy, v ústrednej štátnej a zemskej finančnej pokladni, v pozemkovom katastre, v colných úradoch, v dôchodkovej kontrole, finančnej stráži, v úradoch potravnej dane.

Po formálnej stránke bola v tejto kapitole prevedená zmena tá, že bývalý titul 5 "všeobecná pokladničná správa" bola z tejto kapitoly vyňatá a utvorená samostatná kapitola 20. Táto zmena bola prevedená z toho dôvodu, že výdaje preliminované v kapitole 19 ministerstva financií sú prevážne administratívne výdaje finančnej správy, kdežto výdaje "Všeobecnej pokladni" sú rázu všeobecného, týkajúce sa celého štátu. Treba však poznamenať, že podiele z prebytku dôchodkových pokút, ako i čiastka úveru mimoriadneho, určená pre reorganizáciu finančnej správy, boly vyňaté zo všeobecnej pokladne a vyúčtované v kapitole 19 titul 2, § 1 a tit. 1, § 2.

Tak ako vo výdavkoch bola kapitola 5 "Všeobecná pokladničná správa" bolo vylúčené z tejto kapitoly, tak i príjmy všeobecnej pokladničnej správy sú samostatne účtované v kapitole následovnej 20.

Súhrn všetkých príjmov v kapitole 19 činí v rozpočte pre rok 1938 spolu 8.099,760.800 Kč. Príjem ministerstva financií vykazuje zvýšenie pre tento rozpočet o 1.368,424.300 Kč a to predovšetkým v najväčšej čiastke z verejných dávok v celkovom obnose 1.355,746.600 Kč.

Rozpočet po prevedených úpravách vládou vykazoval schodok 1.152,492.000 Kč. Nakoľko vláda po dlhom a dôkladnom jednaní sa rozhodla, že rozpočet má byť vyrovnaný, v dôsledku tohoto reálneho vyrovnania zvýšených a nezbytných výdavkov štátnych, usniesla sa vláda, že tieto majú byť kryté novými úhradovými zákony.

Príjmy z týchto nových zdrojov sú rozpočítané v následovných položkách:

a to

Novými položkami v tomto rozpočte je v titule 3 položka 2, príspevok na obranu štátu 440,000.000 Kč, položka 5, daň z mimoriadnych ziskov 150,000.000 Kč a položka 16 daň z potreby gumového tovaru 50,000.000 Kč. Z výnosu prepravnej dane na štátnych dráhach podľa čl. II. fin. zák. ponecháva sa k úhrade provozných výdavkov čsl. štátnym dráham do výšky 300,000.000 Kč.

Celková úhrada tejto kapitoly preliminuje sa na 1.633,235.900 Kč. Z tohoto obnosu sú osobné riadne a mimoriadne výdaje spolu 3,714.200 Kč a vecné 1.624,521.800 Kč.

Výdaje tieto podľa jednotlivých titulov sú následovné: štátny dlh 1.387,169.100 Kč; správa štátneho majetku 73,617.000 Kč, mena 4,010.000 Kč, štátne garancie 142,457.700 Kč, štátne dotácie, subvencie a zálohy 13,750.000 Kč, spoločné výdaje rezortov 8,000.000 Kč, administratívne výdaje 420.000 Kč, náklad na vyberanie dávky z majetku 4,232.100 Kč. Takže úhradu tých 7 titulov kryje spočítaný úhrn preliminovaných výdavkov.

Štátny dlh tvorí samostatnú skupinu IV. "Správa štátneho dlhu". Na úhradu tohoto prispievajú štátne podniky, fondy a samosprávne svázky a ostatok hradí vlastná štátna správa. Tento nekrytý schodok vykazuje titul 1, § 1, ktorému zodpovedá patričná položka príjmová vo skupine IV.

Zvýšenie štátneho príspevku o 214,000.000 Kč vzniklo zaradením úmoru do výdavkov štátneho dlhu, nakoľko niektoré pramene príjmové zanikly.

Štátne príjmy tejto kapitoly obnášajú spolu v tejto kapitole 1.440,346.670 Kč a skladajú sa z nasledovných titulov strany príjmovej:

Saldo štátnych podnikov 1.336,786.370 Kč, ktoré sú vyúčtované v prehľade štátnych podnikov podľa II. čl. finančného zákona. Zvýšenie proti roku 1937 je o 271,670.030 Kč.

Príjmy zo správy štátneho movitého majetka sú rozpočítané 21,787.100 Kč, z nemovitého majetku 4,191.400 Kč, zo štátnych garancií 394.000 Kč, z administratívnych pokút 43 mil. 409.500 Kč, z administratívnych príjmov 33,778.300 Kč. Prebytok dôchodkových pokút sa v celkovom výnose počíta na 35 mil. Kč, z čoho však pripadá na dobročinný fond v skupine III, položka 15, 4,200.000 Kč.

Súhrn preliminovaných výdavkov pre rok 1938 tejto kapitoly činí 7,812.700 Kč, a to na osobných výdavkoch 6,778.200 Kč a na vecných 1,034.500 Kč.

Preliminovaný obnos výdajov je o 698.900 Kč väčší ako v roku minulom. Zvýšenie vzniklo z platových zákonov a novou, systemizáciou a tiež i na zvýšených platoch smluvných zamestnancov.

Vecné výdavky odôvodňujú sa vybavením služobného odevu, nájmom a zariadením.

Príjmov táto kapitola rozpočtu na rok 1938 nemá.

Na rok 1938 odhadujú sa provozné náklady štátnych podnikov na 7.869,141.780 Kč o 416,942.280 Kč vyššie ako v roku minulom. Na tomto zvýšenom náklade participujú temer všetky podniky, okrem vojanských lesných podnikov a československej tiskovej kancelárie, v ktorých provozné náklady sú nižšie v pomere minulého rozpočtu. Náklady sú vyššie v položke osobných platov stálych zamestnancov, podľa platových zákonov o 82 mil. 586.103 Kč a u smluvných zamestnancov o 4,499.197 Kč, na iných platoch a mzdách o 40,295.600 Kč, na penziách o 34,932.800 Kč a na ostatných zbývajúcich nákladoch o 254,624.580 Kč.

Provozná ťažba štátnych podnikov odhaduje sa v tomto rozpočte na 9.221,828.850 Kč, čo je vyššia ťažba o 892,023.470 Kč. Na tomto zvýšení podnikových ťažieb participujú všetky podniky a to: tabaková režia o 20,7 mil. Kč, vzhľadom očakávanej potrebe tabaku, štátna loteria o 5,1 mil. Kč na základe ďalšieho rozšírenia herného plánu, štátna mincovňa o 7,2 mil. Kč, vzhľadom na rozšírenú zamestnanosť, československá pošta o 79,6 mil. Kč, vzhľadom k vzrastu poštnej prepravy, telegrafu a telefonu a posluchačov rozhlasu, poštová sporiteľna o 1 mil. Kč, vzhľadom k zlepšeným hospodárskym pomerom, československé štátne dráhy o 544,5 mil. Kč, na základe zväčšenia železničnej prepravy, štátne lesy a statky o 103 mil. Kč, na základe zvýšenej ťažby dreva, štátne statky zemedeľských škól a výskumných ústavov zemedeľských okrúhle o 1,3 mil. Kč, vzhľadom k očakávanému zlepšeniu výsledkov, štátne baňské a hutnícke závody o 1,3 mil. Kč, vzhľadom k zvýšeniu provozu v nových odvetviach a v závodoch dosavádnych, štátne lázne o 1,3 mil. Kč, zo zvýšenej ťažby provozu vôbec, štátna tiskárňa v predsedníctve ministerskej rady o 2,1 mil. Kč, štátna tiskárňa ministerstva národnej obrany o 1,1 mil. Kč a konečne československá tisková kancelária o 0,9 mil. Kč vzhľadom k zvýšenému provozu. V aktívnych podnikoch zvyšuje sa zisk,v pasívnych sa znižujú straty o podstatnú čiastku, takže v hospodarení podnikov očakáva sa celkové zlepšenie o 475,081.190 Kč.

Podstatnejšie zvýšenie zisku sa očakáva v podnikoch: v štátnej loterii o 0,9 mil. Kč, v štátnej mincovni o 2,0 mil. Kč, v československej pošte o 5 mil. Kč, v štátnych lesoch a statkoch o 44,8 mil. Kč, v štátnych banských a hutníckych závodoch o 1 mil. Kč. Sníženie straty sa očakáva v podnikoch: v československých štátnych dráhach o 437,4 mil. Kč, v štátnych lázňach o 0,7 mil. Kč, v československej tiskovej kancelári o 0,9 mil. Kč, v tabakovej režii o 12,2 mil. Kč a vo vojenských lesných podnikoch o 5,9 mil. Kč. Úhrnné obnosy štátneho rozpočtu v provoznom rozpočte sú: náklady 7.869,141.780 Kč, ťažba 9.221,828.850 Kč, zisk 1.503,109.570 Kč, strata 150,422.500 Kč.

Prebytky provozného zisku majú byť použité nasledovne: prídely fondom 220.000 Kč, prídely k základnému majetku, ako splátky investičných dlhov 5,187.235 Kč, na investície 68.565 Kč a odvod do štátnej pokladne 1.497,633.700 Kč. Takže odvod celkového zisku do štátnej pokladne sa počíta v rozpočte tomto v úhrnej sume 1.336,786.360 Kč. Zvýšil sa tento odvod v pomere k roku minulému o celých 271,664.090 Kč. Z tohoto odvodu hradí štátna pokladňa straty štátnych podnikov čiastkou 155,422.500 Kč.

Investičný rozpočet na rok 1938 je ustálený v úhrnnej čiastke 1.841,521.650 Kč, je vyšší o 464,867.650 Kč ako v roku 1937. Z tohoto preliminovaného obnosu pripadá na náklady 1.286,021.600 Kč, ktoré hradí podielom z provozného zisku 68,565 Kč, pôžičkou, alebo zálohou 1.148,688.300 Kč a z vlastných prostriedkov z hotovosti podnikov 137 mil. 264.735 Kč. Výlohy všetky spojené s investíciami na obnovu hradia si podniky z vlastných prostriedkov 555,500.050 Kč.

Väčšie náklady investičné preliminujú československé štátne dráhy vyššie o 450,2 mil. Kč, štátne lesy a statky o 29,7 mil. Kč, štátné statky zemedeľských škôl a výskumných ústavov 1,2 mil. Kč, štátne banské a hutnícké závody 1,0 mil. Kč. Nižšie náklady investičné má v rozpočte tabaková režia o 1,1 mil. Kč, československá pošta o 2 mil. Kč, vojenské lesné podniky o 13,2 mil. Kč a štátne lázne o 1,2 mil. Kč.

Podiele na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch odhadujú sa pre rozpočet pre rok 1938 v úhrnej sume na 2.744,104.140 Kč, tedy o 79,987.460 Kč menej než bolo preliminované v roku 1937.

Tento poklesok výdajov v skupine III nastal sníženou potrebou v časti E. mimoriadnych prechodných opatrení, ktoré sú k roku 1937 menšie o 271,912,200 Kč.

Naproti tomu zvýšené sú čiastky v tejto kapitole a síce: v čiastke A. Podiele sväzkov územnej samosprávy a fondov na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch o 29,974.740 Kč, a to zo zvýšenia prídelu obciam o 33,491.000 Kč, zo zvýšení príražky k dávke z liehu o 3,183.000 Kč, naproti tomu je nižší prídel dane z piva o 6,699.260 Kč.

V časti B. Podiel dane z obratu a dane prepychovej na učiteľské platy je zvýšený o 95 mil. Kč. V časti B. Podiel štátnych fondov javí sa zvýšenie o 66,200.000 Kč. Toto zvýšenie javí sa v podiele štátneho silničného fondu o 65,100.000 Kč, vo fondu pre vodohospodárske meliorácie o 500.000 Kč, v podielu fondu vodohospodárskemu o 600.000 Kč a konečne v čiastke D. Ostatné podiele, je zvýšenie o 750.000 Kč. Toto zvýšenie je v podielu štátneho dobročinného fondu z dôchodkových pokút o 3,750.000 Kč.

Na podieloch v skupine III. štátnych daniach, dávkach a poplatkov pripadá na ústrednú správu 331,480.000 Kč, na zem Českú 258,770.478 Kč, na zem Moravskosliezskú 172,515.811 Kč, na krajinu Slovenskú 73,095.364 Kč, na zem Podkarpatoruskú 11,284.087 Kč, čo úhrnom činí 847,145.700 Kč. Z čiastky B. z podielu z dane z obratu a z dane prepychovej na úhradu učiteľských platov neuhradených dosavádnymi udržovateľmi škôl podľa čl. IV odst. 1 finančného zákona pripadá na zem Českú 631,625.556 Kč, na zem Moravskosliezskú 344,866.918 Kč, na krajinu Slovenskú 91,619.026 Kč a na zem Podkarpatoruskú 1,888.500 Kč, takže úhrnom podiele v tejto časti rozpočtu činia 1.070,000.000 Kč.

Úhrná výška štátnych dlhov v rozpočte na rok 1938 je 47.094,386.474 Kč. Zvyšuje sa oproti rozpočtu z roku 1937 o 309,877.838 Kč. Dlh štátny republiky Československej sa skladá z vnútorného štátneho dlhu a to z kapitálu 36.842,811.057 Kč, zo zahraničného dlhu 8.251,575.417 Kč a štátovkového dlhu 2.000,000.000 Kč. K tomuto ešte pripadá čiastka z úrokov a úmoru a správné výdaje úhrnom 1.852,151.545 Kč, ktorá sa preliminuje v štátnom rozpočte na rok 1938 ako potreba pre štátny dlh.

Pri umorovaní štátneho dlhu v jednotlivých položkách v pomere k roku 1937 javí sa prírastok o 2.324,655.526 Kč a úbytok o 2.014,777.688 Kč, takže prírastok štátneho dlhu činí oproti roku minulému 309,877.838 Kč.

Prijmy na úhradu potreby pre úrok a úmor štátneho dlhu sa nachádzajú v úhrade štátnych podnikov, fondov a samosprávnych sväzkov v obnose 420,516.430 Kč, v úhrade zo zvláštnych zdrojov prijmových 44,406.015 Kč a konečne v úhrade štátnej správy 1.387,169.100 Kč.

Mimoriadny rozpočet štátnych výdavkov má dve oddelenia. V oddelení I. sú vypočítané náklady štátnych podnikov, tak zvané investície pravé a v oddelení II. zvláštné potreby pre obranu štátu.

Celková potreba mimoriadneho rozpočtu je ustálená vo výške 3.508,688.300 Kč, z toho na investičné náklady 1,148,688.300 Kč a na obranu štátu 2.360,000.000 Kč. Z týchto investičných nákladov štátnych podnikov určená je čiastka v II. oddiele § 4 pre československú poštu 124,538.600 Kč, v III. oddiele v § 5 pre československé štátne dráhy 1.063,784.900 Kč, v oddiele IV. v § 6 pre štátne lesy a statky 40,747.000 Kč, v IV. oddiele v § 6 pre statky zemedeľských škôl a výskumných ústavov zemedeľských 1,933.400 Kč a konečne v IV. oddiele v § 12 pre štátne lázne 433.000 Kč. V oddelení druhom sú zahrnuté zvláštné potreby na obranu štátu a to 2.360,000.000 Kč. Úhrada na zvláštné potreby štátu uhradí sa úverovými operáciami.

Ako vídeť zo tohoto rozboru, sostavenie tohoročného rozpočtu vyžadovalo si toho roku mimoriadne mnoho času a úsilia všetkých zodpovedných činiteľov zo štátneho hospodárenia, aby rozpočet v mimoriadnych časoch a v mimoriadnych požiadavkách bol daný do rovnováhy, aby bol reálny, triezlivý a úsporný. Od júla pracovali na ňom nielen patričné úradné orgány, ale sama vláda jednala veľmi vážne za pomoci parlamentárnej úspornej komisie a privolaných parlamentných odborníkov. Verejnosť napiate očakávala výsledky tohoto jednania, lebo samé občianstvo si uvedomovalo ťažkosti s ktorými musí zápasiť vláda v dobe tak nebezpečnej, ktorá ukladá neobyčajné úkoly štátnej správe z hľadiska štátnej bezpečnosti a kľudného hospodárskeho vývoja. V mimoriadne ťažkých dobách musí byť každý občan pripravený priniesť požadované obete. P. ministerský predseda dr. Milan Hodža s uspokojením konštatoval vo svojej reči v rozpočtovom výbore poslaneckej snemovne, že naša mladá demokracia i túto skúšku s úspechom prekonáva, čo je dobrým znamením nielen ochotnej nosnosti občanstva v prípade nebezpečenstva, ale i veľkej morálnej sily, ktorá nám slúži ku cti a musí budiť vážne nazeranie na naše pomery i za hranicami... Sme malým štátom, ale stávame sa veľkými a silnými vypiatím naších mravných hodnôt. Preto na tohoročný rozpočet treba pozerať nielen čisto z hľadiska hospodárskej a finančnej bilancie štátneho účetníctva, ale ako na mravné a vlastenecké vysvedčenie národa československého.

Prinášame-li obete na oltár vlasti, prinášajme ich s tým vedomím, že kladieme našej demokracii pevné a večné základy, ktorými žiadna ľudská zloba neotrasie.

Vláda a parlamentná úsporná komisia bola si vedomá týchto zásad a preto venovala sostaveniu rozpočtu mimoriadnu pečlivosť, aby sa neprekročila hranica nosnosti obyvateľstva v požadovaných obetiach a na druhej strane aby nesťažila produktívnu činnosť výroby a nestlačila životnú úroveň ani slabších občanov. Preto prísne skúmala požiadavky jednotlivých rezortov a zmiernila ich tak, že požadované zvýšenie štátneho rozpočtu z 4.100,862.632 Kč snížila po prevedených úsporných opatreniach až na 2.447,098.642 Kč.

Ostatné požiadavky, nakoľko sa tietio opieraly o zákonité, oprávnené a nezbytné potreby v jednotlivých dielčích rozpočtoch, uznala do tej miery, aby chod štátnej správy mohol nerušene plniť svoje úkoly.

Nové úhradové predlohy boly stanovené tak, aby nezaťažovaly nadmieru výrobu a konzum, aby cenová hladina nevystúpila z normálnej úrovne a neviedla k hospodárskym poruchám, ale aby úhradami zvýšená štátna investičná činnosť prispela k zárobkovým možnostiam a i k poklesu nezamestnanosti.

P. minister financií vo svojom expozé povedal: "Sme na prelome doby, demokracia musí dokázať, že je vstave viesť štátne hospodárstvo rovnako dobre, ak nie lepšie, než režímy autoritatívne, súc si vedomá, že demokratický režím je vystavený viacej kritike verejnosti než systemy iné."

Bude treba dbať i v budúcnosti, aby hlavné zásady správneho hospodárenia štátneho reálnosť, pravdivosť, striezlivosť a vyrovnanosť zostaly pevnými smernicami nášho rozpočtu!

K prejednaniu rozpočtu bolo venované 7 schôdzí rozpočtového výboru senátu N. S., v ktorých boly podrobené vecnej úvahe a rozboru všetky kapitole štátneho rozpočtu a rozpočet potom bol schválený v tom obsahu, ako ho prijala poslanecká snemovňa.

Rozpočtový výbor dovoluje si plenu senátu navrhnúť, aby rozpočet na rok 1938 spolu i s finančným zákonom bol schválený podľa sen. tisku č. 580.

V Prahe dňa 11. decembra 1937.

Dr J. Karas v. r.,

Predseda.

Ján Zeman v. r.,

hlavný zpravodaj.

ze dne.................................................................................,

kterým se stanoví státní rozpočet na rok 1938.

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

Čl. I.

V příloze A státního rozpočtu na rok 1938 (řádný rozpočet) stanoví se veškeré výdaje státní správy částkou 10.117,423.500 Kč a na jejich úhradu příjmy státní správy částkou 10.120,233.070 Kč (rozpočtová skupina I. ).

Čl. II.

(1) Státní podniky (rozpočtová skupina II.), pro které platí zákon ze dne 18. prosince 1922, č. 404 Sb. z. a n., o úpravě hospodaření ve státních závodech, ústavech a zařízeních, jež převahou nemají, plniti úkoly správní, hradí ze svých těžeb jak náklady provozní, tak i náklady investiční, pokud není tímto zákonem nebo v státním rozpočtu jinak stanoveno.

(2) Zisk, jejž státní podniky odvésti mají státní pokladně, se stanoví částkou 1.336,786.370 Kč.

(3) Československé státní dráhy a Československá pošta mimo to uhradí též potřeby na své nejvyšší správní úřady (ministerstva), pokud nejsou uhrazeny jejich vlastními příjmy.

(4) Československým státním drahám poskytuje se k úhradě nákladů provozních výnos přepravní daně na státních a státem provozovaných drahách do výše 300,000.000 Kč; výnos přepravní daně přesahující tuto částku jest odvésti státní pokladně.

(5) Ve státních podnicích smějí pravé investice býti pořizovány jen k účelům v jejich rozpočtech uvedeným a nejvýše částkami pro ten který účel tam stanovenými. Změny jsou přípustny jen v mezích celkové částky v rozpočtu podniku na tyto investice stanovené a za podmínek § 7 zákona ze dne 20. března 1919, č. 175 Sb. z. a n., o zřízení a působnosti nejvyššího účetního kontrolního úřadu. Za týchž podmínek může býti výjimečně celková částka, na pravé investice stanovená, překročena, je-li překročení uhrazeno příspěvky, s nimiž není v rozpočtu podniku počítáno. Jinak vyšší náklady na pravé investice vyžadují souhlasu Národního shromáždění republiky Československé.

(6) Úhrada investičních nákladů zápůjčkami jest přípustna jen u těch státních podniků, při kterých jest to stanoveno tímto zákonem.

(7) Přechodné úvěry k hrazení přechodných schodků vyplývajících z časové neshody mezi těžbami a náklady jsou přípustny pouze v dohodě s ministrem financí a musí býti splaceny nejdéle do konce února 1939.

Čl. III.

(1) Podíly na státních daních, dávkách a poplatcích (rozpočtová skupina III.) se stanoví částkou 2.743,104.140 Kč.

(2) Zálohy na případné náklady roku 1938 z převzetí Košicko-Bohumínské železnice podle zákona ze dne 22. prosince 1920, č. 690 Sb. z. a n., o převzetí soukromých železnic do správy státní, a to na provozní schodky, potřebu pro službu prioritní a akciovou, jakož i na ostatní správní náklady stanoví se až do výše 84,693.700 Kč, zálohy na případné provozní schodky a potřebu pro službu prioritní a akciovou, jakož i na správní náklady místních drah, jimž bylo povoleno sečkání náhrady provozních nákladů za účelem přednostní úhrady výpůjčkové a prioritní služby, stanoví se na rok 1938 až do výše 82,314.700 Kč. Ministr železnic se zmocňuje, aby hradil tyto zálohy z provozních těžeb Československých státních drah. Dosáhnou-li Československé státní dráhy v r. 1938 provozního zisku, platí shora zmíněné zálohy ze svých vlastních těžeb až do výše dosaženého zisku. Jinak státní správa poskytne Československým státním drahám na tyto zálohy nedostávající se peníz z příjmu na dani z obratu a dani přepychové. do výše 100,000.000 Kč a zbytek z příjmu na dani důchodové.

(3) Na péči o nezaměstnané z důvodu mimořádných hospodářských poměrů stanoví se na rok 1938 částka až do výše 300,000.000 Kč. Úhrada její jest zajištěna v příjmu na dani z obratu a dani přepychové. Vláda se zmocňuje, aby této částky 300,000.000 Kč použila k podpoře vyplácené nezaměstnaným odborovými organisacemi a k zmírnění následků nezaměstnanosti vůbec.