Hospodárske otázky nemožno úspešne riešiť srdcom, ani žlčníkom, ale len rozumom. Národný egoizmus, nepresahujúci určitú rozumnú mieru, možno bez príhany nazvať svätým. Ak sme sa dlhé roky nehanbili volať "prácu na Slovensku Slovákom", je len samozrejmé, že sa nesmieme teraz rozpakovať túto zásadu uskutočniť. Svet sa nemôže diviť malému národu, ktorého synovia za chlebom potĺkajú sa po cudzine, že chce predovšetkým medzi svojich. Nie z nenávisti voči cudzím, ale z lásky voči svojim najbližším zdvihneme ruky, aby slovenskí štátni občania v Slovenskej republike mohli obsadiť všetky tie miesta, ktoré im podľa prirodzeného práva predovšetkým patria.

Predstavujeme si to tak, že rozhodujúcim pre ponechanie cudzinca v práci, alebo v službe na Slovensku nebude to, akej je štátnej, alebo národnostnej príslušnosti - ako známo, v poslednom čase, u nás, u ľudí charakterové slabších, prišlo do módy raz za čas národnosť meniť - ale jedine a výlučne tá okolnosť, či sa bez neho môžeme obísť, alebo nie. Keby to malo byť ináč, tento zákon miesto toho, aby bol nástrojom spravodlivosti, stal by sa nástrojom krivdy.

Zásadne nikto nie je nenahraditeľný. Sú len ľudia pre určité výkony viac, alebo menej nadaní, prípadne kvalifikovaní. Koho prácu potrebujeme a nevieme ho momentálne nahradiť vlastnou rovnocennou silou, aj keď je cudzinec, musíme sa ho snažiť zachovať pre seba. Je celkom možný ten paradox, že keď pracovné povolenie nedostanú určití cudzí jednotlivci, nebudú môcť mať prácu stovky našich ľudí. Vyhnať na príklad zo Slovenska cudzích inženierov, keď vlastných ešte dostatok nemáme a dlho nebudeme mať, značilo by pozbaviť práce stovky, možno tisícky slovenských robotníkov a to zaiste nikto nechce.

Slovo nenahraditeľný nemá u nás dobrý zvuk. My sme v nedávnej minulosti týmto slovom veľmi často boli bezohľadne ponižovaní a diskvalifikovaní. Mali sme nielen nenahraditeľných univerzitných profesorov, ale aj školníkov a domovníkov. Dosiaľ máme na Slovensku, okrúhle počítané, asi 16.000 nenahraditeľných ľudí. Ministerstvo vnútra vymenovalo totiž komisiu, ktorá prejednáva žiadosti o pracovné povolenia cudzincov. Žiadostí prišlo vyše 16.000 a ponajviac sú odôvodnené tým, že dotyčný na mieste, ktoré zastáva, je nenahraditeľný.

Firma svetového mena, ktorá vedela nahradiť svojho tragicky zahynuvšieho generálneho šéfa, má na príklad vo svojom závode nenahraditeľného vrátnika. V istom žrebčínci majú dokonca nenahraditeľného umývača konských kopýt. Podobných obveseľujúcich prípadov bolo by možno uviesť celé stovky.

Ak sa stane týmto firmám, že k vôli takýmto "nenahraditeľným silám" nedostanú povolenie zamestnávať ani cudzie sily, ktoré sú im skutočne potrebné, nech pripíšu vinu sebe. Ináč je pozoruhodné, že spomínaná komisia zasedá a zasedá a nejakej práce po nej nevidno. Jej členovia sa ponosujú, že ich práca je sabotovaná úradom, ktorý má vydávať príslušné výmery. Ministerstvo vnútra spravilo by dobre, keby sa o vec interesovalo. K vôli úplnosti pripomínam, že zo 16.000 žiadateľov o pracovné povolenie vyše 8000 je príslušné do Protektorátu Čechy a Morava, vyše 4000 do Maďarska a ostatní do rôznych európskych, ba i zámorských štátov.

Slávny snem, zvláštnou kapitolou sú cudzinci, zamestnaní u nás, ktorí majú ženy Slovenky. Stály sa prípady, keď niektorý z týchto nedostal pracovné povolenie, jednoducho odišiel a ponechal tu svoju ženu a svoje deti na pospas biede. Jednému Slovákovi sme tým k chlebu pomohli, ale trom, štyrom, možno i viac našim ľuďom sme ho odtrhli od úst. V takýchto prípadoch rozhodne treba postupovať čím najobozretnejšie. (Výkriky: Tak je!)

Smyslom tohto zákona je uvoľniť pre slovenských štátnych občanov všetky tie miesta, na ktoré sú schopní a na ktorých sedia dnes cudzí. Tí, čo ich dostanú po nich, budú mať mravnú povinnosť dokázať, že si ich zasluhujú a že naše meno nezahanbia.

Niektorí cudzinci ostanú tu v práci ďalej. Tí si musia uvedomiť aké sú ich povinnosti voči štátu, ktorý im poskytuje zaslúžený kus chleba. Predovšetkým očakávame od nich nepredstieranú lojalitu. Pokútnych štváčov a rozširovateľov rozvratných letákov trpieť nebudeme! (Výkrik: Tak je!) Aj my sme vo svete, všade však rešpektujeme zákony a poriadky štátu, ktorého pohostinnosť požívame. Nestaráme sa o to, aký golier nosí jeho hlava, ani neskúmame, či jeho minister zahraničia robí dobrú politiku. To isté žiadame i od cudzincov, ktorí ostanú zamestnaní u nás. (Potlesk.)

Uvedomujeme si národnostnú príslušnosť značnej čiastky nášho priemyslového kapitálu. Pokladáme za pravdepodobné, že tento bude chcieť pre seba na Slovensku zachrániť určitých svojich ľudí s odvolaním sa na to, že zamestnávať ľudí na zodpovedných miestach je predovšetkým vecou dôvery. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí si vedeli nájsť kladný vzťah k nášmu štátu - dobre. Avšak už teraz musíme sa ohradiť proti intervenciám za ľudí, ktorí sa nevedia popratať do vlastnej kože a ktorí za pohostinnosť Slovenskej republike odmeňujú sa tým, že i dnes sa Slovákom vyhrážajú. Sme síce na kapitál chudobní, ale svojej cti sme povinní tým, aby sme v takýchto prípadoch intervientom jasne vyhlásili, že reflektujeme len na taký kapitál, ktorý chce nášmu národu slúžiť a nie na taký, ktorý mu chce vládnuť. (Výkriky: Tak je!) A nanucovať nám ľudí, ktorých nechceme alebo nemôžeme potrebovať, je pokus v určitom slova smysle nad nami vládnuť.

Vec by nebola tak pálčivá, keby tu nebolo hriechov minulosti. Dnes zaiste nie je žiadnym hrdinstvom búriť proti Čechom. Nech nám je však dovolené pripomenúť, že Slovenská robotníčka organizácia konala vždy svoje povinnosti i v tomto smere. Jej predstaviteľ na pôde pražského snemu rezolútne sa ohradzoval proti tomu, aby sem boly vysielané organizované výpravy robotníctva z Čiech a pripomínal niekdajším vládnucim pánom, že Slovensko nie je Abesínia.

Pravda, ani najprísnejším prevádzaním tohto zákona nezamestnanosť na Slovensku ešte odstránená nebude. Musíme vytrvale hľadať ďalšie cesty, ako našu vlasť zbaviť tejto novodobej kliatby. Nezamestnanosť sa nedá zlikvidovať tým, že sa jednoducho zakážu uverejňovať o nej štatistiky. Ani sa nedá s dobrým svedomím tvrdiť, že my nezamestnaných nemáme, keď nie my sme si zamestnali všetkých našich ľudí, ale najmenej 70.000 tohto roku zamestnávalo nám ich Nemecko.

Naša vláda kladie veľký dôraz na vzrast populácie. Vedomá si je skutočnosti, že národy buď číselne rastú, alebo upadajú. Keby sme malí upadať, všetky naše námahy a obete, vynaložené pri budovaní štátu boly by zbytočné. Z tohto hľadiska je potrebné, aby sme maly čím najskôr Ústavou predpokladané a našou vládou avizované rodinné mzdy a platy. Ale ešte ani toto samotné nebude stačiť. Ak sa staráme o zvýšenie populácie, logicky sa musíme postarať aj o to, aby potom každý občan nášho štátu mal zabezpečené zamestnanie a chlieb! Pre bolestný osud nezamestnaného žiadna matka a za žiadnu odmenu nebude deti rodiť.

Prameňom výživy obyvateľstva nášho štátu je poľnohospodárstvo a priemysel. Názorom našich najlepších národohospodárov je, že slovenská pôda môže tých, čo na nej pracujú, živiť lepšie, ako ich živí dnes, ale už ich podstatne viac neuživí. Ba po prevedení chystaného zákona o pozemkovej držbe je veľmi pravdepodobné, že ich bude živiť ešte menej.

Našou nádejou v tomto smere ostáva priemysel, obchod a živností. Nazdáme sa vo všeobecnosti, že by nám pomohlo ďalšie spriemyslovávanie Slovenska. Pre najbližšie časy nie je to ani tak potrebné, ako postarať sa o to, aby už jestvujúce priemyslové podniky mohly pracovať s využitím celej svojej kapacity. Keby každá továreň u nás robila na plno, nemuseli by sme pravdepodobne mať vôbec žiadnych nezamestnaných. Každý rozumný človek musí uznať, musí zastávať názor, že i pri clearingových ťažkostiach je výhodnejšie vyvážať tovar, ako ľudí.

Je v tom ozaj čosi nezdravého, keď jedna z našich dvoch zbrojoviek dnes, v čase vojny, zamestnáva sotva desatinu ľudí, ako by vzhľadom na svoje strojné a iné zariadenie zamestnávať mohla. Ešte podivnejšie je, keď druhá naša zbrojovka, ktorá posiaľ využívala svoju výrobnú kapacitu, práve teraz vypovedala značný počet ľudí a zastavila výrobu v celom jednom svojom oddelení.

Naše drevo má takú konjunktúru, akú už nemalo dávno a hneď nebude mať. Pri tom však gátre na niektorých našich pílach veselé žerie hrdza. A nejde tu len o podniky, ktoré zastavily výrobu už v čase krízy a nevedia sa dať do pohybu. Nedávno istý priemyslový koncern tak dokonale zarizoval veľkú židovskú pílu, že táto už stojí a sotva viac sa pohne. Žiadnou surovinou Slovensko tak neoplývalo, ako drevom. Dnes naše píly nemajú čo rezať a celulózky, naše celulózky, kupujú drevo v cudzine.

Na adresu priemyslových podnikateľov vo vládnych vyhláseniach vo februári i v novembri bolo povedané niekoľko vľúdnych viet. Bolo by hriechom neuznať, že sú medzi nimi i takí, čo sa o zabezpečenie práce pre svoje robotníctvo ozaj svedomite starajú. Ale sú i takí, o ktorých nemožno tvrdiť, že by sa týmito peknými slovami boli len aspoň trochu dali dojať. Keď riešime problém, ako na podradné miesta na Slovensku dostať Slovákov, nezabúdajme na problém, ako ich dostať na vedúce miesta, menovite v Slovenskom priemysle. (Potlesk.)

Nad každou vládou sveta stojí vláda hospodárskych možností. Dávať kde je treba možno len tam, kde je z čoho. Tu sme i pri koreni sociálnej otázky. Túto máme ešte stále bolestne otvorenú a dosiaľ sme sa od slov ďalej nedostali. Tí, ktorí majú plné ústa záujmov ľudu, ale bránia sa proti tomu čo treba spraviť, aby bieda tohto ľudu bola zmenšená, zhoršujú jeho osud. Prosíme, aby sa nikto nenazdal, že sociálna otázka je už vyriešená tým, že on je v správnej rade tej, alebo onej firmy, často aj v tej, aj v onej. My sa dokonca presvedčujeme, že v mzdových a pracovných otázkach i nové správne rady firmám nesprávne veľmi často radia.

Tak vieme, že sa dnes odmeny za členstva v správnych radách neplatia, ale že majú ísť na fond pre podporovanie študujúcich. Myslíme, že nám nikto nebude môcť zazlievať, keď sa dožadujeme toho, aby z tohto fondu boly podporované predovšetkým študujúce deti robotníkov a zamestnancov. (Potlesk.) Musíme byť na čistom, že tantiémy vo väčšine prípadov nie sú nič inšie, ako peniaze zadržané robotníkom zo mzdy.

Tento zákon okrem iného bude svedectvom toho, že Slovenská republika v rámci svojich možností bojuje proti pliage nezamestnanosti. Rozsiahle štátne investičné práce sú tiež dôkazom poctivosti tejto snahy. Štát však nemá toľko finančných a technických prostriedkov, aby na svoj účet úplne nezamestnanosť zlikvidoval. Fakt je, že takzvané autoritatívne režimy majú zvláštnu záľubu vo veľkých stavbách. Prevádzajú ich iste aj preto, že ich vedúce hlavy soznaly, že veľké stavby sú nielen dôkazom životaschopnosti, ale že pri stavbách možno zamestnať pomerne najväčší počet ľudí. My na veľké stavby nemáme potrebnú úhradu, preto sa do nich pravdepodobne púšťať nebudeme. A preca, ak chceme odstrániť nezamestnanosť, musíme veľa stavať. Mestá máme dostatočne zásobené veľkými bytmi, nedostatok malých bytov je však všade veľmi citeľný. Na dedinách nám značná časť obyvateľstva býva v bytoch, nedôstojných ľudí dvadsiateho storočia. Romantiku hnijúcich chalúp v záujme zdravia národa za poriadne domy môžeme obetovať s ľahkým srdcom. Ak štát výstavbu malých bytov v mestách a domkov na dedinách nemôže podporovať priamo, to ešte neznačí, že v záujme stavebného ruchu tohto rázu nemôže nič spraviť. Bez prekážok môže na príklad dať prekalkulovať, či sú terajšie ceny stavebných hmôt nie prehnané a či práve ony neškrtia stavebné podnikanie. Na stavby potrebný materiál máme takmer všetok doma a to dnes, v čase núdzy o suroviny, opravdu niečo značí. Túto okolnosť musíme náležite využiť. Prospech bude dvojaký: jednak ľudia budú mať prácu a jednak budú slušne bývať. Štátny zásah v tomto smere bol by síce dosť neobvyklý, ale sme v takej situácii, že ani neobvyklých štátnych zásahov nesmieme sa ľakať, ak tuná, na sopečnej pôde strednej Európy chceme vybudovať solídny štát. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Ďalej má slovo pán poslanec Anton Šalát.

Poslanec Šalát:

Slávny snem!

Pri nedávnej debate o vládnom vyhlásení dvaja páni rečníci vyslovili svoje obavy nad výpoveďou hlavného veliteľa Hlinkovej gardy pána poslanca Šaňa Macha, že slovenská revolúcia ešte nie je skončená, ona ešte trvá. Zazlievali výraz o revolúcii, o čistení v slovenskom verejnom živote.

Pán predseda vlády vo svojom expozé zas potvrdil a prízvukoval, že veru je faktumom, že slovenská revolúcia, tá tichá a nekrvavá revolúcia, ducha a spoločenského života ešte trvá a potrvá ešte viac rokov tak, ako aj iné revolúcie trvalý a trvajú ďalej.

Že je tomu tak, svedčí o tom aj terajší vládny návrh zákona o ochrane pracovných možností pre slovenských štátnych občanov. Aj táto predloha je ráznym krokom a mohutným úderom tej našej slovenskej tichej a nekrvavej revolúcie.

Na Slovensku za dlhé roky sa ozývaly bojovné heslá: "Na Slovensku v prvom rade Slováci!" "Chlieb slovenský patrí v prvom rade Slovákom!" "Na Slovensku po slovensky", atď. a gardistický pochod výhražné hovorí: "Rež a rúbaj do krve, nebude to po prvé, pokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude!" (Výkrik: Tak je!)

Heslá lietaly, mnohí brali ich vážne, mnohí sa im pohŕdavo posmievali a tí najzaťatejší ešte aj po 6. októbri 1938 nechceli veriť, že z bojovných hesiel slovenských stanú sa raz tvrdé skutky, A je ešte aj dnes veľa záškodníkov, doma i v zahraničí, ktorí si myslia, dúfajú, ba aj hlásajú, že slovenskú revolúciu bude možno zdolať a všetky jej úspechy, docielené pre Slovákov jedným šmahom zničiť a odstrániť.

Proti takýmto zákerným snahám je potrebné v rezkej sviežosti udržiavať toho nášho bojovného, nekrvavého síce, ale revolučného ducha, aby sa nikdy viac nemohol k nám prinavrátiť starý, zhnitý, korupčný kvas čechoslovácky a ten kvas politického kupčenia s dušami a otravného marxizmu.

Prítomný návrh zákona o ochrane pracovných možností pre slovenských štátnych občanov, chce chrániť a získať chleba, výživnej možnosti pre Slovákov a to hlavne na poli súkromného podnikania, kde sa heslo:,, Na Slovensku v prvom rade Slováci" ešte aj dnes slabo uplatňuje.

V štátnom zamestnaní tá takzvaná čistka bola prevedená už dôkladne i keď nie ešte úplne. Bude tam načim čistiť ešte od všelijakých záškodníkov a karieristov, ktorým je hlavným cieľom životným: postup, titul, vysoký príjem, pohodlie a na národe a štáte slovenskom im veľmi nezáleží. Slúžili by aj Turkovi, len keby prišiel, ponechal ich na teplých hniezdach a keby ich stále povyšoval. (Veselosť!)

Bojovný duch slovenský v záujme záchrany národa a štátu musí byť stále na stráži. Musí vredy rezať a rany slovenské hojiť. Pýtam sa, čí nie je to vredom a ranou nášho verejného života, keď ešte aj dnes Slovák sa musí prosiť o nejakú prácu tam a u takých, kde zamestnávajú cudzie, prípadne aj štátu škodlivé živly? Máme tu trpieť cudzie platené bunky našepkávačov, propagandistov, ktorí na oko sú snáď lojálni, ale keby prišlo k nejakým ťažkostiam, tešili by sa tak, ako keď nás 9. marca t. r. hromadne zatvárali páni pučisti. Plne súhlasíme s pánom predsedom vlády, vyhlásivším, že Slovensko treba ešte stále čistiť.

Tento zákon, výplod tej tichej revolúcie, bude onou nekrvavou metlou, čo tas hodne zametie na Slovensku a odmetie z neho veľa škodlivého kvasu.

Slávny snem! Povinní sme robiť túto čistku na Slovensku a to nielen k vôli vnútropolitickému poriadku a bezpečnosti a k vôli získaniu pracovnej možnosti pre domáce naše obyvateľstvo, ale už aj k vôli tomu, aby sa naši po cudzine roztratení Slováci postupne mohli vracať domov a nájsť tu doma výživnej možnosti.

Veľký nemecký národ presídľovacou akciou a ustavičným pracovným ruchom sa stará o stmelenie, zmohutnenie svojich národných síl. V Itálií zakladaním nových ciest, nových dedín a kolónií, vysúšaním barín, premieňaním púští na úrodné kraje sa starajú o udržiavanie a zveľadenie národa.

Slováci nemajú možnosti rozťahovať sa do širokých priestorov. No aspoň na tom priestore, čo sa menuje slovenským štátom, aspoň tu nech zdravo využitkujú všetky možnosti, ako sa uživiť a ako sa zveľaďovať. To je diktát zdravej sebazáchrany. Keď jednotlivec je povinný starať sa o svoju slušnú výživu a o zdravie, keď rodič je povinný starať sa o existenciu a n zdravie svojej rodiny, tým tobôž celý národ, veľká to rodina súkmeňovcov je povinný dbať o svoje bytie a zveľaďovanie sa.

A my sa tešíme, že naša slávna vláda, ako starostlivý páter familias, hlava to slovenskej národnej rodiny, túto úlohu svedomite plní a ide ju konať aj touto osnovou zákona.

Tejto osnove zákona nemožno vytýkať, že je snáď výplodom slepej nenávisti proti cudzím pracovným silám, a že teda nie je vraj ducha kresťanského a preto vraj sa nehodí do rámca kresťanského štátu. Práve kresťanský duch káže slovenskej vláde, snemu a celému štátnemu aparátu, aby sa svedomite starali o všetky životné potreby a ochranu toho národa, ktorý si ich zákonite zvolil, zriadil a ktorého osud je vložený do ich opatery. Keby to nerobili, bolí by zlými šafármi a národ by mohol zanevrieť proti ním.

Veď čože je revolúcia? Nič iné, než výbuch nespokojnosti utláčaných, nesvedomité spravovaných širokých vrstiev národa. Keď zo pár neukojených, ctibažných jednotlivcov dudre a sa búri, môže z toho byť snáď nejaký puč, veľká intrika, búrka v pohári vody, senzácia s letákmi a útočnými brošúrami, ktoré rozhádžu tlačiarne, čo všetko časom spľasne, sťa mydlová bublina. Ale keď sa oprávnene roztrpčené masy ľudu búria, to je už revolúcia.

Slovenská vláda, snem a celý štátny aparát za krátke mesiace napriek nesmiernym ťažkostiam už toľko dobrého a starostlivou láskou premysleného urobily pre slovenský národ a vôbec pre celé domorodé obyvateľstvo Slovenska, že niet obavy o strhnutie sa nejakých vážnych, hlučných revolučných pokusov u nás, ako o tom snívajú a šuškajú rôzni ustrašenci a jedovatí našepkávači.

A ak by sa slovenská verejnosť chcela a mala búriť, tak by to musela urobiť proti takým cynickým ohováračom a otráveným čecho-slovákom, proti marxistom a prípadne maďarónom, ktorým neimponujú veľké obete našich slovenských vojakov a gardistov, obete na štátnu pôžičku, na zlatý poklad štátu, na zimnú akciu a na všetko, čo sa na povel hlavy štátu, vlády, jednotnej strany, gardy a iných činiteľov koná.

Proti cynikom, záškodníkom a hrabivým nenasýtnikom sa búri každá rozochvená a rodoláskou zanietená slovenská duša a nie proti svojej svedomitej, starostlivej vláde.

Osnova zákona č. 67 už aj preto nie je nekresťanská, lebo obsahuje v sebe určité humánne opatrenie, čo do odbytného voči takým cudzím pracovným silám, ktoré sa nedopustily protištátnych činov. Vieme veľmi dobre, ako kruté sa zachádzalo a zachádza so Slovákmi v niektorých cudzích štátoch. Keby nás viedol duch odvety, hnevu a pomsty, celkom inak by maly jednotlivé paragrafy tejto osnovy znieť. No, práve kresťanský duch nám vo výboroch snemu a aj tu v plénume káže, aby sme sa miernili, aby sme za tvrdosť, krutosť a zlobu odpovedali len a len kresťanskou, zákonitou spravodlivosťou. Toto je neoceniteľne jasná prednosť a zvláštnosť tejto predlohy zákona. Nie je to slabošská mäkkosť, ústupčivosť a chorobné dobráctvo, lež dobre uvážená tendencia ukázať a dokázať svetu, že ten toľko a toľkými bitý a zaznávaný národ slovenský teraz, keď už má možnosť riadiť si sám svoje osudy a vynášať si zákony, nechce byť krutý voči cudzincom, nechce plytvať svoj čas a sily v pomstách, nechce vyvolávať roztržky so svojimi susedmi, skôr chce hľadať cesty usmiernenia a korektného susedského spolunažívania.

Je to teda gesto kresťanského, šľachetného smýšľania, vyjadreného ľudové tým známym pravidlom: Čo nechceš, aby tebe robili, nerob to ani ty iným. Uvidíme, či si toho tam, kde Slovákov trýznili a trýznia povšimnú l

Za urputných čechoslováckych politických bojov, neraz už tak vyzeralo, že Slovák je len trpeným hosťom na Slovensku a všelijaký posháňaný cudzí živel je vlastne pánom situácie, úradov, kapitálu a celej rozhodčej moci na Slovensku. Veď známy je cynický výrok nebohého poslanca Polívku, čo bol vyjadril v "Pohronskom hlásniku", že ak sa ľudákom a národniarom nepáči na Slovensku, nech sa z neho vysťahujú. Pálilo to vtedy roduverných Slovákov sťa žeravé uhlie.

Tento a podobný rozpínavý cynizmus cudziacky bol už hodne pokorený, odčinený a terajším zákonom ide sa dôkladne odstraňovať, aby raz na vždy bolo znemožnené, žeby ktosi cudzí mohol pyšne vyháňať Slovákov z ich vlastnej domoviny. Bývalé československé strany až sa tak pretekaly dovážať na Slovensko cudzí živel v podobe učiteľov, profesorov, železničiarov, cestárov, poštárov, továrenských robotníkov, ba ešte aj murárov, sluhov a slúžiek. Ponáhľaly sa prešpikovať Slovensko samou cudzotou, len aby sa čím prv zdarila procedúra počechoslováčtenia Slovákov. Miešala sa krv slovenská s českou, v podobe československých manželstiev. Ochotne sa shora napomáhal vývoz slovenských pracovných síl do cudziny, len aby slovenská fajta redla. Československí politickí korifeji sa ešte aj chvastali pred ľuďom, že len oni vedia vymôcť pre Slovákov pasy a prácu do a vo Francii.

Čapovali krv slovenského národa, rezali mu žily v podobe vysťahovalectva a ešte sa aj chlúbili týmto svojím mrzkým felčiarstvom. Nebyť tejto ošklivej hry politickej, nemuselo byť dnes toľko Slovákov po cudzích štátoch a tam trpieť. (Potlesk. Volanie: Tak je!)

Keď sa dnes zákonom ide ochrániť pracovná príležilosť pre domáce obyvateľstvo, ide sa tým len odstraňovať všelijaký cudzí nános, ako to i pán predseda vlády bol povedal, čo sem z politickej vypočítavosti k vôli rozmnožovaniu protislovenských volebných hlasov a k vôli premieseniu ducha slovenského bolo nahnané, nadovážané.

Dobrý hospodár čistí svoje záhony od buriny, čo zadúša siatinu. Slovenská vláda, ako dobrý hospodár snaží sa touto osnovou vyčistiť národa roľu dedičnú od škodlivých a prebytočných živlov. Preto tento návrh zákona, ako prepotrebný vrelé vítame a zaň hlasovať ochotne budeme.

Pri tejto príležitosti prosím slovutného pána predsedu, aby mi dovolil aj mimo programu niektoré poznámky predniesť.

Musím sa dotknúť nasledovnej veci: Asi koncom októbra tohto roku konal sa popis cudzincov na Slovensku a skúmala sa ich politická spoľahlivosť. Podivné je, že pod titulom cudzinci boli popísaní len Česi, kdežto na Slovensko došlí Maďari, Židia a iní neboli popísaní a neboli skúmaní čo do politickej spoľahlivosti.

Vieme dobre, že za bývalej republiky Česko-Slovenskej, ako to bolo už podotknuté, kdekoľvek sa v okolitých štátoch niečo vážneho strhlo, hneď všelijakí konfidenti utekali do republiky Česko-Slovenskej a menovite na Slovensko. Tu sa potom pod všelijakými titulmi a vplyvmi skryli a sa i dodnes skrývajú. Žiadúce je, aby sa previedol popis aj ostatných cudzincov a aby aj týchto politická spoľahlivosť bola skúmaná.

Slovákov vyháňajú z iných štátov, alebo ich aj trýznia a my tu doma si trpíme v rukave všelijaké jedovaté politické zmije. Potrebná je tu dôkladná očista. Márne budeme rečniť a písať, do rádia rečniť proti šepkanej propagande, proti rozširovateľom tajných letákov, keď na inej strane javí sa akási podivná mäkkosť, ústupčivosť voči podozrivým cudzím živlom.

Taktiež treba zazlievať to, ako zdĺhavo preťahujú úrady jednotlivé prípady odňatia výčapnej koncesie zo židovských rúk a oddania do rúk kresťanských, slovenských. Do zunovania sa hlásalo, že budú sa odnímať židom výčapné koncesie a oddajú sa do spoľahlivých rúk slovensko-kresťanských. Uznám, že nemožno daňové základy nerozvažite rušiť, alebo ich oddávať do ľahkomyseľných, alebo neskúsených rúk. Treba vyšetriť nielen príčiny odňatia, ale aj spoľahlivosť, odbornosť a platebnú schopnosť toho, komu takáto koncesia má byť udelená. No, myslím, že takéto veci pre náš národ a pre jeho hospodárenie a zveľaďovanie sa sú tak dôležité, že by vláda osobitným nariadením mohla uložiť patričným úradom za prísnu povinnosť, aby odborne síce, ale urýchlene vybavovali takéto záležitosti. Kedyže sa Slováci k vôli svojej výžive majú zmôcť všelijakými židmi ovládaných koncesií, ak nie teraz? Či sa má čakať zas na nejaký ten prevrat, na rabovačku, na revolúciu? Slovenská nekrvavá revolúcia ešte trvá, teda nech sa splňuje to, čo sa vážne sľubovalo, a to aspoň tam a v takých prípadoch, kde jesto vážnych slovensko-kresťanských uchádzačov.

Spomeniem tu len dva prípady. Potravné družstvo v Rybároch, okres Zvolen, už hneď od 6. októbra minulého roku začalo si konať výčapnú koncesiu. V obci žid Feldmann mal popri obchode miešaným tovarom aj výčapnú koncesiu. Na základe úradného návrhu živnostenského spoločenstva vo Zvolene a okresného úradu tamtiež mala mu byť odňatá výčapná koncesia, o čom dostal aj úradný výmer. No, vychodil si trojmesačnú likvidačnú dobu a meral ďalej a to nielen zo starých zásob, ale aj zo zásob novonakúpených. Väčšina občanov, túžiacich po získaní výčapnej koncesie do konzumu, ťažko znášala túto úradmi povoľnosť, preukazovanú voči židovi, ktorý sa zahrával s celou obcou pri každých voľbách. Ale nechceli Uraziť úradnú autoritu, vyčkávali trpezlivé. Keď však zbadali, že rozpínavý žid aj po vypršaní likvidačnej lehoty veselo si čapuje a vymeriava, ba čo viac, videli, že každý večer sa uňho schádzajú všelijaké podozrivé živly, nespokojníci, klebetní podhuckávači ľudu, vzkypel v nich jed. Okresnému úradu vo Zvolene bolo dané na vedomie, že je súrne treba zavrieť Feldmannovu židovskú krčmu v Rybároch, lebo je to nebezpečné hniezdo a môže k dačomu dojsť. Okresný úrad zatvor vykonal s poznámkou, že vec nie je ešte vyriešená, lebo žid podal apelátu a krajinský úrad sa ešte nevyjadril konečnoplatne v tejto veci. Vybavenie tejto veci bol som urgoval aj, ako nám je to nariadené (veselosť a vrava), cestou Generálneho sekretariátu strany, pravda, výsledku som sa nemohol dočkať. Včera som i s vládnym komisárom obce, statočným bývalým národniarom, evanjelikom Hudobom vyhľadal na 13. oddelení krajinského úradu pána dr. Balažoviča a prosil som o rýchle vybavenie tejto záležitostí. Bolo mi sdelené, že vec sa vybaví len asi o mesiac, lebo že ešte ministerstvo národnej obrany a ministerstvo vnútra sa majú vyjadriť a potom sa to vraj asi posunie na budúcu župu (vrava). Nuž, prosím za prepáčenie, keď po tomto všetkom či ja, či pospolití ľudia si hovoria takto: V našich úradoch skrývajú sa podajedni takí zaťatí, no úlisní čechoslováci, ktorí by byrokratickým preťahovaním veci chceli našu vládu, poslancov a vôbec celý aparát blamovať pred ľudom, aby ten zanevrel na slovenský štát, a aby sa búril.