senosti a prax, nadobudnutá na Najvyššom súde v Brne.
Treba zdôrazniť, že výstavba slovenského súdnictva diala sa za citeľných personálnych nedostatkov. Dočasná systemizácia súdov a úradov verejnej obžaloby povolená usnesením vlády z 23. mája 1939 nekryla a nekryje skutočnú potrebu. Systemizovaný stav bol prijatý iba ako núdzové riešenie. Podľa tejto núdzovej systemizácie má súdnictvo a úrady verejnej obžaloby 417 sudcov, 40 štátnych zástupcov. Skutočný stav však je bohužiaľ ďaleko menší, chybí nad 30% konceptných síl.
Systemizačný počet sudcovských čakateľov je 95. Počet uchádzačov však do prípravnej služby sudcovskej bol pôvodne veľmi nízky, pretože absolvovaní právnici mali možnosť ľahšie a výnosnejšie sa uplatniť v iných povolaniach. V prítomnej dobe však badať opätovne záujem mladých absolvovaných právnikov o sudcovskú službu, takže justičná správa už môže vyberať.
Následky nedostatočného skutočného stavu sudcov a štátnych zástupcov hodne zmierňuje i to, že súdna agenda poklesla v dôsledku reorganizácie hospodárskeho života a z nej vyplývajúcej prechodnej stagnácie. V súvislosti s tým, nie je bez zaujímavosti, čo sem aj zapadá, pozrieť sa bližšie na štatistický stav súdnej agendy aspoň vo väčších rysoch. Beriem za základ prirodzene priemer z rokov 1935-1938. Na okresných súdoch terajšieho štátneho územia bol priemer v uvedených rokoch ročne vybavených vecí 628400. V roku 1941 oproti tomuto číslu klesol počet vybaviť sa majúcich vecí na 531. 800, Teda súdna agenda na okresných súdoch klesla oproti normálnym časom asi o 16%. (Potlesk. )
Naproti tomu počet sudcov, ktorí spomenutú agendu v normálnych časoch na okresných súdoch spracovávali, bol priemerne asi 195. Počiatkom roku 1941 však pracovalo na okresných súdoch len 136 sudcov, teda stav sudcov sa snížil o 30%. Podobne stav agendy na krajských súdoch oproti priemeru normálnych čias 37. 600 klesol v roku 1941 na 27. 593 vecí, asi o 26%. Naproti tomu počet sudcov, ktorí túto agendu vybavovali v normálnych časoch, bol 150 a v roku 1941 len 94 sudcov. Teda počet sudcov sa snížil o 32%.
Stav agendy a jej plynulé vybavovanie sa podarilo udržať nadpriemerným výkonom sudcov. Tieto práce, ako som stručne naznačil, zachytávaly a riešily otázky, ktoré zväčša vyplynuly ako dôsledok prevedených štátoprávnych zmien v roku 1938 a 1939 a riešenie ktorých si vyžiadaly prvé roky nášho samostatného života. Po prevedení týchto záchranných prác justičná správa si vytýčila plán, ktorého splnením dostane naše súdnictvo i súdna správa nové zákonné piliere. Jedným je práve prejednávaný vládny návrh zákona o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy a doplňujúci návrh uvodzovacieho zákona.
Dôvody, ktoré viedly k predloženiu tohto návrhu zákona, sú viaceré a boly naliehavé.
I. Doteraz platí na Slovensku rakúsky organizačný zákon - ako to spomenul aj pán referent - č. 216 /1896 r. z., ktorý tvorí základ organizačných predpisov. Okrem toho platí mnoho iných predpisov, ktoré tento zákon prevádzaly, alebo ktoré tento zákon ponechal v platnosti. Keď si uvedomíme množstvo zákonov a nariadení, ktoré som tu úvodom spomenul a ktoré vlastný organizačný zákon menily a doplňovaly, vidíme pred sebou takmer neprehľadný rad rozličných organizačných predpisov, ktoré vzbudzovaly svojou roztrieštenosťou mnoho pochybností a neistoty. Mnohé z týchto predpisov ešte pôvodu rakúskeho neboly ani prístupné. Je preto len samozrejmé, že požiadavok istoty v postavení súdnictva a súdnej správy bezpodmienečne a naliehavé vyžadoval novú zákonnú úpravu súdnej organizácie, ako to predvída i § 65 Ústavy. Vydaním nového organizačného zákona odstráni sa doterajšia roztrieštenosť týchto predpisov a ich kodifikovaním upraví sa ďalší úsek právneho poriadku v našom štáte.
II. Ďalšie dôvody predloženia návrhu organizačného zákona spočívajú v tom, že staré organizačné predpisy, z ktorých niektoré sú i staršie ako jednostoročné, nevyhovovaly zrejme terajším podstatne zmeneným pomerom. Spomeniem tu aspoň dôležitejšie zmeny zavádzané oproti doterajšiemu stavu:
1. Doteraz vlastnú súdnu správu a dozor nad podriadenými súdmi svojho obvodu, to jest po zriadení jedného hlavného
súdu na celom Slovensku, vykonáva Predsedníctvo hlavného súdu, resp. predseda hlavného súdu. V tom istom obvode, teda zase na celom území Slovenska, vykonáva kontrolnú správu a všeobecný dozor nad súdmi Ministerstvo pravosúdia. Za tohto stavu vykonávaly v podstate shodnú administratívnu pôsobnosť na tom istom území dva justičné úrady, to jest Ministerstvo pravosúdia a Predsedníctvo hlavného súdu. Týmto sa výkon správy nad súdmi a úradmi verejnej obžaloby spomaľoval a zdržoval. Keď sa stala aktuálnou požiadavka vlády, aby štátna správa sa zjednodušovala a tak, aby sa stala lacnejšou, bolo zrejmé, že jeden z oboch administratívnych úradov justičnej správy musí byť eliminovaný. Justičná správa v tejto veci rozhodla, že všetka administratívna právomoc, ktorú dosiaľ vykonávalo kontrolne Ministerstvo pravosúdia a Predsedníctvo hlavného súdu, sústredí sa na Ministerstve pravosúdia, aby sa tak súdy, súc oslobodené od administratívnej práce, mohly venovať výlučne len judikovaniu, čo bolo, je a bude vždy ideálom sudcovským. Túto snahu realizuje prejednávaný organizačný zákon v časti prvej. Realizuje sa tak súčasne i snaha štátnej správy po zlacnení a zjednodušení správy. Je isté, že v odbore justičnej správy sa jej výkon zrýchli, správa stane sa lacnejšou a prehľadnejšou.
2. Keď sa hlavnému súdu odníme administratívna pôsobnosť a súd tento bude sa venovať iba judikovaniu, odpadne i dôvod, pre ktorý bol zrušený Hlavný súd v Prešove, to jest, aby sa nemuselo vydržovať predsedníctvo tohto hlavného súdu s početným konceptným a kancelárskym personálom. Vládny návrh preto opätovne zriaďuje v Prešove samostatný Hlavný súd s Hlavným štátnym zastupiteľstvom, ako to vyžaduje poloha slovenského štátu a excentrické položenie Bratislavy. Nemožno totiž žiadať, aby obyvateľstvo z východu chodilo na hlavný súd až do Bratislavy. Okrem toho zriadenie tohto hlavného súdu a zaradenie do jeho obvodu i obvodu Krajského súdu v Ružomberku má nesmierny význam politický, slovenský východ sa sjednocuje so slovanským stredom a dáva sa dobrý rámec novým stykom medzi týmito krajmi Slovenska, ostatne otázne stredoslovenské kraje gravitujú na východ, svojho času gravitovaly aj do Košíc. Nemôžem nedotknúť sa pri tejto príleži-
tosti príslušnosti Advokátskej komory v Turčianskom Svätom Martine, pokiaľ ide o tieto kraje.
3. Ako dôsledok sústredenia dozoru a súdnej správy na Ministerstve pravosúdia je otázka úpravy postavenia konceptných úradníkov na Ministerstve pravosúdia. Títo úradníci, ktorí budú obstarávať dozornú a správnu agendu nad súdmi a úradmi verejnej obžaloby, musia sami poznať službu u súdov a úradov verejnej obžaloby, musia prejsť praxou jak u súdov, tak i na štátnych zastupiteľstvách. Preto bol prijatý požiadavok, aby títo úradníci mali spôsobilosť na sudcovský úrad zrovna tak, ako sudcovia alebo štátni zástupcovia. Z jednotného riešenia služobných otázok vyplynula i otázka ďalšia, aby všetci zamestnanci justičnej správy, ktorí majú spôsobilosť na sudcovský úrad a vykonávajú práce či už na súdoch, alebo na justičných úradoch mali i rovnaké platové podmienky, aby sa tak uľahčilo použitie týchto zamestnancov s rovnakou kvalifikáciou v ktoromkoľvek odvetví justičnej služby. Tieto požiadavky uskutočňuje § 10 organizačného zákona a článok VII. uvodzovacieho zákona.
4. Návrh organizačného zákona kladie významné záruky sudcovskej nezávislosti, ktorý požiadavok rámcové vyslovil už ods. 1 § 67 Ústavy. Sudca bude vo svojom rozhodovaní samostatný a nezávislý, viazaný len zákonom. Nikto, ani administratívne súdne orgány, ba ani minister sám nebude môcť vplývať na to, ako má sudca rozhodovať. Teda ani okolnosťou, že súdna správa bude sústredená na Ministerstve pravosúdia, nebude ohrozená sudcovská nezávislosť. Práve tak, ako doteraz Predsedníctvo hlavného súdu, ktoré dosiaľ dozor a správu vykonávalo, nemohlo vplývať ani nevplývala na rozhodovanie súdov, rovnako aj Ministerstvo pravosúdia musí a bude rešpektovať samostatnosť a nezávislosť sudcovského rozhodovania. Zaručuje to § 7 navrhovaného zákona.
Na druhej strane však nezabúda návrh zákona ani na kontrolu vlastnej sudcovskej práce podľa § 75 návrhu.
5. Ďalej návrh zákona dôsledne uskutočňuje i požiadavok § 68 Ústavy, totiž že sudcovia majú byť na svojich miestach trvalé usadení. Sudcu bude možno prideliť z jeho trvalého služobného pôsobiska na
iný súd iba s jeho súhlasom a takto pridelený sudca nesmie trpieť ujmu na svojich služobných požitkoch a ak bol pridelený do miesta s nižším alebo vyšším činovným, má nárok na činovné vyššie.
6. Návrh zákona zrušuje doteraz existujúcu kategóriu sudcov II. skupiny a namiesto nej zavádza inštitúciu súdnych notárov. Zrušenie kategórie sudcov II. skupiny bolo potrebné preto, že jej existencia nesrovnávala sa s ustanovením § 68 Ústavy. Pomocnými sudcovskými úradníkmi budú okrem auskultantov i súdni notári - bez trvalého služobného miesta. Návrh zákona presne vymedzuje ich pomocnú a samostatnú pôsobnosť. Ich platové pomery zostávajú rovnaké ako boly u sudcov II. skupiny.
7. Na nový základ sa stavia i prípravná služba sudcovská, pre ktorú sa zdôrazňuje dokonalá teoretická príprava na univerzite, aby na jej základe bola uľahčená a dosiahnutá dokonalá praktická príprava pre sudcovský úrad.
Pre vstup do tejto služby bude sa vyžadovať hodnosť doktora práv, aby sa zdôraznil význam a vážnosť tejto služby. Návrh zákona pamätá i na odbornú školenosť auskultantov v osobitných kurzoch jak po stránke teoretickej tak i po stránke praktickej.
8. Miesto doterajšej praktickej sudcovskej skúšky zavádza návrh zákona i pre sudcov vykonanie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky ako podmienku dosiahnutia spôsobilosti na sudcovský úrad. Už § 2 zákona č. 48/1941 Sl. z. vyriekol, že sudcovská skúška nahradzuje skúšku advokátsku. Starý organizačný zákon v § 4 mal zase opačné ustanovenie, že advokátska skúška nahradzuje skúšku sudcovskú. Týmito ustanoveniami boly obe skúšky vlastne zrovnoprávnené. Podrobné ustanovenia o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške upraví osobitný zákon.
9. Návrh zákona vyzdvihuje osobitnú dôležitosť inštitúcie pozemkových kníh tým, že ustanovuje, že vedúcimi úradníkmi v pozemkových oddeleniach majú sa ustanovovať osoby, ktoré majú úplne stredoškolské vzdelanie. Od tohto opatrenia sa dá očakávať, že dôveryhodnosť pozemkových kníh ešte viac stúpne.
10. Návrh zákona dáva možnosť nového upravenia a osobitného honorovania
služby exekútorskej. Doteraz túto službu vykonávali zriadenci, mnohokrát pre jej výkon nie dostatočne školení. Návrh zákona dovoľuje ministrovi pravosúdia ustanoviť pre výkon exekúcií osobitných exekútorov, určiť pre nich potrebný stupeň vzdelania a predpísať im vykonanie osobitných exekútorských skúšok. Od tohto opatrenia sa očakáva, že doterajšie ťažkosti a dosť časté neprístojností v tejto službe sa odstránia.
11. Návrh zákona umožní i novú organizáciu práce v súdnych kanceláriách zjednodušením a zavrhnutím prác zbytočných. Spravovací poriadok súdov, ktorý naplní rámec organizačného zákona, bude tieto zásady konkrétne realizovať. Zdôrazňuje sa u súdnych úradníkov lepšia pripravenosť odborná, ktorá sa dosiahne vykonaním predpísaných kancelárskych skúšok.
12. Veľké nádeje skladá justičná správa do zavedenia automatického postupu vo funkčnom slúžnom sudcov. Zákonná systemizácia na súdoch má totiž nevýhodu, že najnižšie sudcovské miesta sa systemizujú na okresných súdoch, takže sudca, ktorý chce dosiahnuť vyššieho platu, musí sa uchádzať
o povýšenie a dosiahnutím povýšenia odchádza na iný súd, zpravidla na krajský súd alebo na štátne zastupiteľstvo. Častá zmena na okresných súdoch má neblahý vplyv na výkon súdnej agendy a čo je najhoršie, že na okresných súdoch vôbec nebolo staršieho sudcu, ktorý by súdny obvod náležite poznal a svoje poznatky použil k vykonávaniu súdnictva. Prijatím zásady automatického postupu v nižších stupniciach funkčného slúžneho, včítane do V. stupnice funkčného slúžneho, sa umožní, že sudca dosiahne primeraného platového zabezpečenia bez toho, že by sa sháňal za menovaním, a tak že bude môcť trvalé, prípadne
i počas celej svojej aktívnej služby konať službu na okresnom súde. Tým dosiahne justičná správa to, čo od automatického postupu očakáva, t. j., aby na okresných súdoch vykonávali súdnictvo starší skúsení sudcovia. Takíto sudcovia, ktorí dokonale poznajú svoj obvod, ľud a jeho životné pomery, budú môcť svoje poznatky blahodarne uplatniť v súdnictve a stanú sa tak skutočným dobrodením pre svoj obvod, pričom aj prisluhovanie spravodlivosti týmito sudcami bude kvalitnejšie, čím zase ubudne práce vo vyšších stoliciach a súdnictvo opravné sa tým tiež môže hodne zlepšiť.
Spomenul som tuná iba významnejšie zásady, ktorými je usmerňovaný navrhovaný organizačný zákon. Okrem týchto zásad obsahuje návrh viaceré otázky, síce podradnejšie, ktoré však oproti starým predpisom znamenajú zjednodušenie a uľahčenie práce. Prijatím zákona dostane sa súdnictvu nový základ a poskytne sa možnosť ďalšieho rozvoja. Tento zákon budú nasledovať ďalšie systematickejšie práce, ktoré justičná správa už prichystáva. Sú to najmä práce pripravujúce predpisy o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, sudcovská pragmatika a o zákonnej zodpovednosti sudcov. Pre súdnictvo prichystávajú sa už civilný súdny poriadok s nesporovým vôbec a trestný súdny poriadok, v programe je aj nový exekučný poriadok, nový poriadok pozemnoknižný.
Spomeniem tuná niektoré zásady, ktoré budú ovládať tieto súdne poriadky.
Príprave občianskeho súdneho poriadku venuje sa veľká starostlivosť. Zamýšľané zásady majú za cieľ zjednodušiť súdne pokračovanie a zvýšiť úroveň celého súdnictva. Zvýšenie úrovne vidím hlavne v posilnení prvostupňových súdov, najmä súdov okresných, ktorých pôsobnosť sa aj rozšíri. Podklad pre toto dáva organizačný zákon, ktorý je teraz slávnemu Snemu predložený na schválenie. Tým, že tento zákon zaisťuje automatický platový postup až do V. stupnice funkčného slúžneho a že umožňuje, aby predsedovia okresných súdov boli menovaní súdnymi radcami, prípadne hlavnými súdnymi radcami, docieli sa ako som spomenul, že starší a skúsenejší sudcovia budú pôsobiť i na okresných súdoch, čo neostane bez blahodarných účinkov pre výkon súdnej agendy.
Vedľa okresných súdov, ako prvostupňové súdy ostanú í naďalej krajské súdy, u ktorých mienia ponechať kolegiálne rozhodovanie, predbežne i keď nie všeobecne. Nová úprava občianskeho súdneho pokračovania ponechá aj naďalej dosť široké pole pôsobnosti samosudcom.
Taktiež u vyšších súdov bude treba ponechať doterajšie stupne, ak sa nemá ohroziť právna istota a nemá sa podrobiť skúške dôvera občianstva, ktorej výsledok by bol v najlepšom prípade pochybný, a ak nechceme, aby Najvyšší súd bol nadmieru preťažený. Prízvukujem už tu, že zrušenie hlavných súdov nie je nijako možné. Kon-
krétnejšie sa ešte nechcem vyjadriť, pretože svoj plán podrobujem všestrannému štúdiu a navrhnem len to, čo naši najlepší odborníci budú tiež jednohlasne vítať.
Nikto nebude u nás hazardovať nemožnými plánmi.
Zlepšenie súdnictva očakávam tiež od opatrení, ktoré majú urýchliť súdne pokračovanie a odstrániť, alebo aspoň podstatne zmenšiť príčiny prieťahov.
Nie v poslednej miere sleduje príprava nového občianskeho súdneho poriadku i ciele kodifikačné.
Rovnaká starostlivosť sa venuje i príprave trestného súdneho poriadku. Aj v tejto súvislosti musím poznamenať, že bude potrebné z hospodárskych dôvodov a z dôvodov pretiahlej polohy nášho štátu zachovať trojinštančný systém, vyjmúc, pokiaľ pôjde o mimoriadne potreby v dobách pohnutých.
Budovateľská činnosť justičnej správy nepozostáva iba z práce, ktoré som tuná uviedol, jej práca je rôznorodá a zasahuje do všetkých odvetví štátneho života. Sudcovská činnosť a súdna agenda hoci - ako vyčerpávajúca vykonáva sa s láskou a oduševnením. Bez týchto znakov bolo by akékoľvek úsilie po stránke vecnej alebo personálnej zbytočné. Môžem prehlásiť, že sudcovstvo nesklamalo a že plne pochopilo štrukturálnu premenu v ponímaní funkcie právneho poriadku. Pre naše súdnictvo platí devíza, že právo má byť v službách národa a štátu. Len také právo a také rozhor dovanie má mravné opodstatnenie, ktoré je kryté právnym presvedčením národa. Naše súdnictvo plne pochopilo, že právny poriadok tvorí logickú jednotu, ktorá môže byť preniknutá len jedinou ideou a to ideou uskutočňovať ideové základy štátu, ako sú vyjadrené v ohnisku nášho právneho poriadku, a v našej Ústave. Jurisdikčná činnosť našich súdov plne harmonizuje s ideovým zameraním štátneho snaženia a s právnym presvedčením národa. Interpretácia noriem deje sa v duchu Ústavy a v súlade so životnými záujmami slovenského štátu.
Keď predkladám vládny návrh zákona o organizácií súdov, ktorý má dať nášmu súdnictvu pevnú organizačnú bázu, pokladám si za milú povinnosť vysloviť najúprimnejšiu vďaku Snemu Slovenskej republiky a jej ústavnoprávnemu výboru za hlboké porozumenie voči súdnictvu a za opravdo-
vú starostlivosť o sudcovský stav. Som pritom presvedčený, že vedie ich tá istá myšlienka, ako mňa, myšlienka, ktorá platila odveký a ktorá sa plne uskutočňuje v autoritatívnom systéme,, Justítia fundamentum regnorum". Môžem uistiť, že slovenské súdnictvo je a bude najmohutnejším pilierom v základnej výstavbe slovenského štátu. (Hlučný potlesk. )
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá): Teraz nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má štyri časti, 97 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú. Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi časťami, 97 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa uvádza do účinností zákon o organizácií súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy,
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Fundárek.
Dávam mu slovo, Zpravodajca Dr. Fundárek:
Slávny Snem!
Z rozsiahlosti súdneho organizačného zákona a z potreby ďalších zákonných ustanovení, ktoré jednak dosť dobre nezapadajú do rámca organizačného zákona, jednak sa nimi ustanovenia tohto zákona len vykonávajú, vyplynula potreba osobitného úvo-
dového zákona nezvyklého v našej legislatívnej praxi.
Úvodový zákon obsahuje predovšetkým ustanovenie o zriadení dvoch hlavných súdov v Bratislave a v Prešove, miesto doterajšieho hlavného súdu v Bratislave. Náklad na tento druhý hlavný súd nebude oveľa väčší, keďže i dosiaľ musel Hlavný súd bratislavský mať osobitné oddelenia v Prešove. Bude teda inštitúcia samostatného Hlavného súdu v Prešove účelnejšia. Oveľa väčší je však politický význam tohto usporiadania so zreteľom na východné kraje nášho Slovenska. Tento politický význam bol ešte podčiarknutý tým, že do obvodu Hlavného súdu v Prešove prideľuje sa i Krajský súd v Ružomberku.
Platový zákon č. 103/1926 Sb, z. a n. rozdelil slúžne sudcov na základné a funkčné služné (mimo činovného). Sudca a štátny zástupca má nárok len na automatický postup len v základnom služnom, funkčné služné sa mu zvyšovalo len menovaním do vyššej hodnosti. Tieto vyššie hodnosti, počínajúc už VI. stupnicou slúžneho, boly však systemizované - odhliadnuc od prednostenských miest na veľkých okresných súdoch - len na sborových súdoch. To malo za následok, že keď sudca chcel postúpiť v hodnosti a v plate, musel opustiť svoje miesto na okresnom súde a ísť na súd sborový. Ostávali na okresných súdoch len sudcovia mladí a potom menej schopní, ktorí nemohli byť menovaní. Trpela tým správnosť judikatúry na okresných súdoch a podlamovala sa dôvera v justíciu práve v najširších vrstvách nášho vidieckeho ľudu. Osnova úvodového zákona zavádza automatický postup nielen v základnom ale i vo funkčnom slúžnom, a to až do V. stupnice funkčného slúžneho (hlavný súdny radca), pravda, bez toho, že by tým sudca nadobudol nárok i na príslušný titul; ten môže dosiahnuť len menovaním. Znamená to prakticky, že sudca po deväťročnej službe dosiahne automaticky plat súdneho radcu. Systemizujú sa ďalej služobné miesta senátnych predsedov krajských a hlavných súdov a predsedovia všetkých krajských súdov budú v III. stupnici funkčného slúžneho. Služobné miesta konceptných úradníkov Ministerstva pravosúdia so spôsobilosťou na sudcovský úrad systemizujú sa v I. VII. stupnici funkčného slúžneho, systemizácia úradníkov úradov verejnej obžaloby ostáva v podstate nezmenená.
Všetky tieto opatrenia majú za cieľ zlepšiť hmotné postavenie sudcov aspoň v rámci, ktoré dovoľujú naše finančné pomery. Ak uvážime, že zvýšený finančný náklad potrebný na toto zlepšenie nebude toho času presahovať 100. 000 Ks ročne, treba uznať, že je toto minimum, čo môžeme sudcom poskytnúť, lebo oni nemajú nijakých veďľajších príjmov a sú odkázaní len na svoj služobný plat, hoci vykonávajú tú najdôležitejšiu právnickú prácu.
Ústavnoprávny výbor venoval osobitnú pozornosť tomu, aby pri menovaní sudcov uplatnila sa v miere čo najväčšej zásada prísneho výberu podľa osobných vlastností a odborných schopností. Upravil preto článok XI. úvodového zákona tak, že vyriekol, že služobné miesta sudcov a štátnych zástupcov obsadzujú sa len na základe súbehu. Zpod tejto zásady niet výnimky. Ústavnoprávny výbor ponechal síce inštitúciu osobných senátov volených sudcovskými sbormi, ale zaviedol všade a to i na Najvyššom súde zásadu, že predseda súdu má možnosť podať menovací návrh odchylný od mienky osobného senátu. Ak by to odôvodňovaly vážne služobné alebo vyššie dôvody, bude mať možnosť minister pravosúdia navrhnúť na menovanie aj iného sudcu, než ktorého navrhuje osobný senát alebo predseda patričného súdu, ale bude musieť svoj odchylný návrh odôvodniť a uviesť aj ostatné návrhy. Preto sa vypustil pôvodný odsek 5. tohto článku, korešpondujúci s ustanovením § 14 ods. 3 súdnej inštrukcie č. 81/1853 r. z.
Vládna osnova obsahovala aj predpisy o jednotnej skúške sudcovskej a advokátskej. Ústavnoprávny výbor vynechal tieto ustanovenia s tým, že otázka má byť upravená v osobitnom zákone o jednotnej skúške sudcovskej a advokátskej.
Keď menom ústavnoprávneho výboru odporúčam osnovu úvodového zákona k zákonu o súdnej organizácii Slávnemu Snemu na prijatie, činím tak v presvedčení, že sme na povznesenie úrovne súdnictva vykonali všetko, čo sme v rámci svojich skromných finančných možností vykonať mohli. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa uvádza do účinnosti zákon o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má XV. článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú. Podpredseda Dr. Opluštil: Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s XV. článkami, nadpisom a úvodnom formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o Najvyššom kontrolnom dvore.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Vančo:
Ctený Snem!
Prítomné navrhovaným ústavným zákonom má sa nahradiť doterajší zákon číslo 186/1939 Sl. z. o Najvyššom účtovnom a kontrolnom úrade. Pýta sa vysvetliť, prečo bol Najvyšší účtovný a kontrolný úrad doteraz založený na obyčajnom zákone a prečo sa teraz má zakladať na ústavnom zákone.
Hospodárska činnosť vládnej exekutívy rozrastá sa nám do nečakaných rozmerov. Všetko toto pravda súvisí s peňažnými výdavkami. Ako sme doteraz chceli mať a museli mať výkazy o každom daňovom a poplatkovom príjme a výdavku a najmä chceli sme mať jasný obraz, čo sa usku-