točnilo a za aké obete sa uskutočnilo všetko, čo bolo do štátneho rozpočtu pojaté, práve tak musíme si sledovať štátne hospodárenie vo všetkých odvetviach národohospodárskeho života, kam naša vládna exekutíva či už formou monopolu, či formou fondovou alebo formou subvencií alebo formou hospodárskych ústrední zasiahne. Všade tu ide o štátne peniaze a o štátne verejné záujmy.
A tak podstatným rozšírením je vo funkcii účtovnej a kontrolnej ustanovizne § 9 prítomného návrhu.
Doteraz Najvyšší účtovný a kontrolný úrad podľa zák. č. 186/1939 Sl. z., bol vlastne len slušne vybaveným účtovným úradom, ktorý výsledky svojej činnosti predkladal Snemu prostredníctvom vlády. Predseda mal poradné slovo v zasadnutiach vlády, ale len v tých veciach, ktoré spadajú do pôsobnosti kontrolného úradu. Toto bol úrad samostatný, ministerstvám na roveň postavený a od nich nezávislý,
Takýto bol doterajší stav, a predsa, táto ustanovizeň ostávala len registračnou kanceláriou.
Stačí poukázať na dôvodovú zprávu k § 4 osnovy, kde sa hovorí, že predseda podľa skutočnej praxi ani nedostával povolania do zasadnutia vlády, keďže - vraj - ťažko bolo rozlišovať, ktoré predmety rokovania spadajú aj do pôsobnosti Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu.
Prítomná osnova tu postavila otázku na opačný koniec a stavia sa na stanovisko, že dnes takmer všetky rozhodnutia vlády súvisia s peňažnými výdavkami, a to ak aj nie priamo, ale aspoň len nepriamo a to v takej miere, že je verejným záujmom, - rozumejme tu hospodárske záujmy - i veľmi dotknutý, a preto § 4 ods. 2 prítomného návrhu vôbec dáva právo poradného hlasu predsedovi v každom zasadnutí vlády.
Predseda je osobne zodpovedný za činnosť Najvyššieho kontrolného dvora priamo Snemu. Zákon číslo 336/1939 Sl. z. o stíhaní členov vlády platí primerane aj na predsedu: Najvyššieho kontrolného dvora.
Vnútornú organizáciu Najvyššieho kontrolného dvora určuje jeho predseda.
Platové je postavený na roveň ministra a vôbec tým najvyšším štátnym funkcionárom, na ktorých sa vzťahuje § 2 zákona číslo 103/1926 Sb. z. a n.
A tak keď si toto všetko shrnieme, vysvitne, že z doterajšieho Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu, ktorý bol viacmenej len registračným orgánom, dnes tvoríme si pod menom:,, Najvyšší kontrolný dvor" vlastne nový rezort sui generis, ktorý organizačne, platové a osobne priraďuje sa k ostatným rezortom vlády.
Prirodzene, že tento nový rezort je vystavený nielen na vybavovanie a shrňovanie účtovania štátnych účtami, ale dnes najmä je stavaný na kontrolnú prácu, to jest na hospodárske a účtovné kontrolovanie tých ustanovizní, o ktorých § 9 návrhu hovorí. Teda kontrolovať hospodárenie podnikov, ústavov, fondov, verejnoprávnych korporácií a zariadení, kde je štát zúčastnený kapitálovou majoritou, alebo kde to žiada predseda Snemu, alebo úsporný a kontrolný výbor Snemu z verejného záujmu, ako aj tých podnikov, za ktoré sa štát zaručil, ktoré sú dotované alebo podporované štátnymi peniazmi alebo spravované štátnymi orgánmi, alebo ktoré sú zriadené vo verejnom záujme alebo konečne útvarov, ktoré sú alebo budú postavené pod jeho kontrolu osobitnými ustanoveniami.
A tak vlastne dnes prichodí nám zisťovať, že doteraz štát zasahoval do všetkého možného odvetvia hospodárskeho života všetkými možnými spôsobmi.
Dnes týmto zákonom rozširujeme hospodársku a účtovnú kontrolu tiež na všetky odvetvia hospodárskeho života, kam štát peniazom, úverom, zaručiteľstvom atď. zasiahol.
Tento zvýšený význam funkcie odôvodňuje, že túto zmenu právnej štruktúry robíme ústavným zákonom.
Navrhujem prijať tento návrh ústavného zákona s tými zmenami, na ktorých sa výbory ústavnoprávny a rozpočtový dohodly. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o Najvyššom kontrolnom dvore.
Podľa § 21 ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 19 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 19 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborov Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu, Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zabezpečení hospodárenia na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach, Židmi obhospodarovaných.
Zpravodajcom je pán poslanec František Bošňák.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Bošňák: Slávny Snem!
Definitívne a radikálne vyraďovanie Židov z hospodárskeho života, najmä z prvovýroby, má za následok určité zjavy, ktoré by mohly ísť na úkor zásobovania. Žid vlastník i árendátor do pôdy neinvestuje toľko, ako riadne hospodárenie vyžaduje, lebo má ťažkosti s obstarávaním prevádzkového úveru, nemá osobného záujmu a nemá potrebnej autority k vedeniu poľnohospodárskeho podniku vo vzťahu k zamestnancom.
Ostatne i keby tieto predpoklady boly dané, Žid, vediac, že bude vysťahovaný, nemôže vynaložiť riadnu starostlivosť, potrebnú pre hospodárenie. Štátny pozemkový úrad nestačí v bežnom hospodárskom roku definitívne prideliť alebo predať do vlastníctva kvalifikovaným uchádzačom všetky bývalé židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti a vzhľadom na poľnohospodársku produkciu, ktorá je dnes jedinou z
najprednejších úloh štátu a vzhľadom k tomu, aby poľnohospodárske majetky, ktoré sú ešte dnes dočasne v detencii Židov alebo židovských sdružení mohly byť bez poškodenia a strát prevedené do rúk príslušníkov slovenského kolektíva, predložila vláda Snemu na uzákonenie osnovu zákona o zabezpečení hospodárenia na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach doteraz Židmi obhospodarovaných.
Podľa vládneho návrhu hospodárenia na bývalých židovských poľnohospodárskych majetkoch - ktoré baly Štátnym pozemkovým úradom poštátnené podľa § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. - má prevádzať Štátny pozemkový úrad v réžii osobitného "Fondu pre správu poľnohospodárskych majetkov".
Štátny pozemkový úrad bude prevádzať hospodárenie v réžii Fondu len priechodne a to do času, kým tieto nehnuteľnosti definitívne nepridelí alebo nepredá do vlastníctva. Pozemkovú reformu bude teraz Štátny pozemkový úrad vykonávať aj naďalej, pravda, v súlade s hospodárskou kontinuitou na týchto nehnuteľnostiach tak, aby prevod do vlastníctva sa stal bez hospodárskych porúch a aby zaručoval plnú produkciu.
Touto osnovou ukladá sa Štátnemu pozemkovému úradu ťažká a zodpovedná úloha, ktorá priamo nesúvisí s prevádzaním pozemkovej reformy. Problém však možno riešiť len spôsobom, navrhovaným osnovou. Hospodárením na bývalých židovských majetkoch poveruje sa Štátny pozemkový úrad (predsedania sa ujal predseda Snemu Dr. Sokol) preto, že tento úrad konečne na týchto nehnuteľnostiach prevedie pozemkovú reformu a tak je účelné a so stanoviska štátnej správy aj plne odôvodnené, aby táto úloha bola sverená Štátnemu pozemkovému úradu, ktorý takto bude môcť jednak prevádzať pozemkovú reformu a súčasne hospodárením plne zaručovať poľnohospodársku produkciu.
Zriadenie Fondu pre správu poľnohospodárskych majetkov ako samostatnej právnickej osoby navrhuje sa z dôvodu, aby tu bol samostatný právny subjekt a aby hospodárenie mohlo byť prevádzané na princípe súkromného podnikania. Lebo ak má byť hospodárenie úspešné, práca s hospodárením spojená nesmie byť byrokraticky zaťažená, nakoľko celá správa musí byť
rýchla a pružná. Z toho dôvodu je tu nutné hospodárenie fondové.
V jednotlivých ustanoveniach vládneho návrhu previedly výbory na vládnom návrhu tieto zmeny:
V § 2 ods. 3 vydanie štatútu pre Fond sa sverilo do pôsobnosti vlády, ktorá vydá štatút usnesením spoločný návrh Štátneho pozemkového úradu, Najvyššieho účtovného a kontrolného úradu a Ministerstva financií.
V novom ustanovení § 2 ods. 5 sa vyslovilo, že sa prebytky Fondu, ustálené Ministerstvom financií, majú odovzdať štátnej pokladnici na uhradenie trov s vysťahovaním Židov spojených.
Ustanovenia § 4 ods. 5 až 7 sa škrtly, avšak v novom ustanovení § 5 sa vyslovila všeobecná zásada, podľa ktorej štát ručí veriteľom len do výšky náhrady, určenej Štátnym pozemkovým úradom za prevzatý poľnohospodársky nehnuteľný a hnuteľný majetok. Spôsob uspokojenia veriteľov má upravil osobitný zákon.
Pôvodný § 6 bol vynechaný ako právne neodôvodnený, naproti tomu v novom ustanovení § 7 na vylúčenie prípadných pochybností sa jasne vyjadrilo, že Fond nie je právnym nástupcom Žida alebo židovského sdruženia, ktorému patrily nehnuteľnosti a hnuteľností odovzdané do správy Fondu.
V ostatných ustanoveniach osnovy uskutočnily výbory potrebné zmeny štylárnej povahy a formulovanie niektorých ustanovení primerane zjednodušily.
Výbory odporúčajú slávnemu Snemu osnovu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude. Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zabezpečení hospodárenia na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach, Židmi obhospodarovaných.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu? Zpravodajca Bošňák: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o územných zmenách obcí.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Tvrdý:
Slávny Snem!
Ak možno hovoriť o najnaliehavejšej potrebe našej vnútornej správy, je to politická, hospodárska a administratívna reforma miest a obcí. Možno smelo nazvať právnym chaosom ten stav, v ktorom sa naše obce nachádzajú. Obecné zriadenie musí sa v najkratšom čase upraviť súvislou a úplnou normou, aby sa naše mestá a obce ozdravily, aby sa mohly riadne spravovať a aby mohly plniť svoje úlohy ako základné prvky štátu. Aké sú obce, taký je štát. Štát len vtedy môže rozkvitať, keď sú obce zdravé. Treba zaviesť do života našich obcí konštruktívnosť, lebo len tak sa môže v občanoch rozvíjať smysel a činnosť usporiadaného spoločného nažívania.
Dnes politická, administratívna a hospodárska organizácia miest a obcí je upravená toľkými a takými heterogénnymi a duchu čias nevyhovujúcimi predpismi, že je zázrakom, že táto organizácia ešte funguje. Každý praktik ale vie, že môže fungovať len kontinuálnym porušovaním a nezachovávaním dávno prežitých predpisov. Tento stav neni udržateľný a preto verejnosť netrpezlivé čaká na to, aby bol Sneniu predložený nový obecný zákon, teda zákon o obecnom zriadení, zákon o hospodárení miest a obcí.
Väčšina naších obcí sa nachádza v neutešenom hospodárskom položení a nie je
vstave zaistiť svoju finančnú rovnováhu. Na Slovensku máme asi 2000 nesebestačných obcí a je existenčnou otázkou našich obcí odstrániť ich zadĺženosť. V záujme oddĺženia obcí musí sa niečo rýchle urobiť. Finančná politika štátu voči obciam nie je správna a premyslená. Ešte i naše slovenské zákony stále uvaľujú na obce nové ťarchy a povinnosti, ktoré ony nie sú schopné plniť, naproti tomu novými zákonmi sa odňaly viaceré pramene obecných príjmov. Kto má povedomie zodpovednosti za štát, musí otvorene a úprimne varovať všetky príslušné inštitúcie, aby vytvorily čím skôr stabilné politické a hospodárske predpoklady života a rozvoja slovenských obcí a miest.
Základným zákonom obecného zriadenia ešte aj dnes je starý uhorský zákon XXII: 1886. Tento zákon zrodený v liberalistických časoch dnes už vôbec nevyhovuje a nie je spôsobilý uspokojiť požiadavky celku. Bývalá Česko-Slovenska republika nepreviedla základnú reformu obecného zriadenia, ba následkom mechanického uniformizovania mnohé mestá stratily svoj význam
Vládny návrh zákona o územných zmenách obcí je novelou zákona XXII: 1886 najmä jeho §§ 148 a nasledujúcimi. Táto teda reformuje len malý úsek veľkého komplexu právnych predpisov o obecnom zriadení. Zriadenie a zrušenie obcí, slučovanie a rozlučovanie obcí, osamostatňovanie osád a zmenenie obecných hraníc podľa starého uhorského zákona je ťažkopádnou, dlhotrvajúcou a skoro neprevediteľnou úlohou, Územné zmeny obcí sa viažu na také podmienky, ktoré sú nesplniteľné. Tak napríklad pretvorenie nejakej osady v samostatnú obec je podmienené súhlasom tej časti osadných obyvateľov, ktorá platí viac ako polovicu všetkých priamych daní v osade. Na prevedenie územnej zmeny nejakej obce podľa smerníc bývalého Krajinského úradu treba 40 rôznych súhlasov, návrhov, osvedčení atď., takže bol to veľký úspech ak sa takáto vec za niekoľko rokov vybavila. Predložený vládny návrh chce napraviť tento stav, za základ riešenia územných zmien obcí prijíma jedine verejný záujem, keď zavádza novú normu, že vláda môže obce zriadiť, zrušiť a meniť ich hranice, pred takýmto opatrením treba ale zúčastnené obce vypočuť. Podľa pôvodnej osnovy toto právo malo mať Ministerstvo vnútra,
ústavnoprávny výbor vzhľadom na ďalekosiahly význam tohto práva zmenil pôvodnú osnovu a navrhuje toto vrcholné právo dať len vláde.
Ostatné zmeny sú menej významné, viac formálne a štylárne, ako ich vytlačená zpráva obsahuje.
Zdôrazňujúc, že chystaný zákon je dobrým doplnkom napravujúcim terajší stav, ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem vládny návrh zákona prijal v znení ako ho upravil a ako ho obsahuje tlač 557. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o územných zmenách obcí.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:
6. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov na prípad nemoci a úrazu.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Mora:
Slávny Snem!
Sociálny a zdravotný výbor rokoval o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov na prípad ne-
moci a úrazu na zasadnutí dňa 5. júna t. r. a zaujal k nemu kladné stanovisko.
Ide vlastne len o zmenu § 95 zák. čl. XIX: 1907, ktorý ustanovuje, kedy spočíva právo dôchodcu úrazového poistenia na poberanie renty. Dosiaľ ak takýto dôchodca bol odsúdený aspoň na jednomesačný trest na slobode, alebo ak bol daný do polepšovne, nárok na poberanie renty na takýto čas stratil, nadobudli ho však na ten čas jeho rodinní príslušníci, a to v takej výške, ako keby bol dôchodca umrel následkom podnikového úrazu. Podľa nového návrhu na roveň väzeniu a polepšovne stavia sa v tomto prípade aj nútená pracovná povinnosť a súhrn dôchodu rodinných príslušníkov z úrazového poistenia nesmie presahovať dôchodok trestaného dôchodcu. Prakticky: keď trestanému bola priznaná renta z 20% straty práceschopnosti, jeho rodinní príslušníci budú mať počas jeho väzby nárok na dôchod tiež najvýš týchto 20%.
Dosiaľ, keď sa dôchodca vzdialil do cudziny, jeho renta spočívala až do jeho návratu a jej súhrn bol mu vyplatený len, ak sa na trvalý pobyt vrátil do troch mesiacov. Podľa nového návrhu dôchodca, ktorý odcestoval do cudziny, bude môcť žiadať, aby jeho renta počas jeho pobytu v cudzine bola vyplácaná jeho rodinným príslušníkom, ktorí ostali vo vlastí. Toto ustanovenie značí pre dôchodcov zlepšenie doterajšieho stavu. Má význam menovite pre rodinných príslušníkov tých našich robotníkov-rentistov, ktorí teraz pracujú v Nemecku.
Odsek 3 § 95 zák. čl. XIX: 1907, ktorý hovorí, že dôchodci-cudzozemci majú na úrazovú rentu v prípade návratu na trvalý pobyt do svojej vlasti nárok len na podklade reciprocity, ostáva aj podľa nového návrhu nezmenený.
Konečne vládny návrh zavádza novotu v tom smere, že dôchodci z cudziny sú nositeľke úrazového poistenia povinní oznámiť svoju presnú adresu a na jej vyzvanie podrobiť sa tam lekárskej prehliadke. Keďže výplata úrazovej renty je viazaná na život rentistu a na stav jeho práceschopnosti, toto nové ustanovenie je odôvodnené.
Sociálny a zdravotný výbor na osnove spravil len menšie štylárne zmeny. Pozmenil však jej názov, lebo nejde o zmenu právnych predpisov zákona o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov, ale len o zmenu jediného jeho paragrafu.
Ďalej sociálny a zdravotný výbor sa jednomyseľne uzniesol navrhnúť rezolúciu, týkajúcu sa novelizácie robotníckeho sociálneho poistenia. Sociálny a zdravotný výbor odporúča plénu, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení § 95 zákona o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov na prípad nemoci a úrazu, prijal a rezolúciu schválil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia ustanovenia § 95 zákona o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov na prípad nemoci a úrazu.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Mora: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:
7. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení okresného úradu vo Vyšnom Svidníku.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Huťka.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Uzákonením vládnej osnovy splní sa dávna túžba obyvateľov severnej časti okresu stropkovského, takzvanej Makovice, prevážne s obyvateľstvom rusínskym, aby sa totiž statuoval stav do konca roku 1922.
Totiž do tejto doby bol aj samostatný okres stropkovský, patriaci do bývalej župy Zemplínskej a vyšnosvidnický, patriaci do bývalej župy Šarišskej. Zrušením bývalých stolíc (žúp) a nastolením veľžúp bol zrušený okres stropkovský a jeho obce boly pridelené do susedných okresov (Vranov n. Topl., Giraltovce, Humenné a Vyšny Svidník). Vládnym nariadením č. 208/1925 Sb. z. a n. bol zriadený nový okres so 101 obcami a za sídlo tohto okresu bol určený Stropkov miesto Vyšného Svidníka. Vo Vyšnom Svidníku vyhláškou ministra vnútra č. 209/1925 Sb. z. a n. bola zriadená expozitúra okresného úradu, do ktorej bolo zaradené 47 obcí.
Ako vidno z predloženej osnovy, terajší okres stropkovský rozdeľuje sa na dva menšie okresy, ktoré budú mať sídla v Stropkove a vo Vyšnom Svidníku. Do okresu vyšnosvidnického sa pripojujú z terajšieho okresu stropkovského všetky obce, ktoré nateraz patria do obvodu expozitúry vo Vyšnom Svidníku a ďalej boly pripojené na vlastnú žiadosť obce Kožuchovce, Miroľa, Pstriná a Suchá a to z terajšieho obvodu okresu stropkovského.
Uzákonením vládnej osnovy terajšia expozitúra Okresného úradu vo Vyšnom Svidníku zmenená bude vlastne na okresný úrad. Týmto riešením najlepšie sa vyhovie požiadavkám obyvateľov celého okresu a aj po stránke administratívnej to znamená veľké zlepšenie a vyhovie sa taktiež aj zákonu č. 50/1941 Sl. z. o sjednotení obvodov okresných úradov, okresných súdov, iných úradov a ich sídel ako aj vládnemu nariadeniu č. 70/1939 Úr. nov. o zriadení Okresného súdu v Stropkove.
Terajšia expozitúra vo Vyšnom Svidníku má svoju vlastnú budovu, ktorá vyhovie aj požiadavkám umiestenia novozriadeného okresu.
Prijatím predloženej vládnej osnovy zákona náš Snem vykoná veľký čin konsolidačný v pomere slovensko-rusínskom. To, čo bolo niekoľko rokov sľubované bra-
tom Rusínom za bývalej ČSR, to sa splňuje v štvrtom roku v našom obnovenom slovenskom štáte.
Veríme, že bratia Rusíni tento čin nášho Snemu odvďačia tak ako doposiaľ, vernosťou a oddanosťou k našej Slovenskej republike, jej hlave pánu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi (potlesk) ako tiež aj našej slovenskej vláde.
Predloženú osnovu zákona ústavnoprávny výbor prerokoval na svojom zasadnutí dňa 9. júna 1942. Osnovu pozmenil len po stránke rečovej a štylárnej.
Z týchto dôvodov ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predloženú vládnu osnovu k prijatiu (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Boňko. Dávam mu slovo. Poslanec Boňko: Slávny Snem!
V slovenskom Sneme už veľa zákonov bolo odhlasovaných. Pôsobnosť týchto zákonov vo väčšine prípadov mala význam celoštátny, to jest neobmedzovaly sa iba na menšie kraje štátu. Dnes pred nami je predloha zákona o zriadení Okresného úradu vo Vyšnom Svidníku. Predloha tohto zákona nemá pôsobnosť celoštátnu, má ona význam iba pre časť jedného okresu, a to stropkovského, ktorý sa má rozdeliť, aby sa utvoril nový okres vyšnosvidnický.
Ako zástupca kraja, ktorý je touto predlohou priamo zainteresovaný, používam príležitosť, aby som slávnemu Snemu krátko objasnil situáciu, ktorá viedla k podaniu tohto návrhu a hlavne, aby som sa zmienil aj o rusínskom obyvateľstve, ktoré v novom okrese bude mať väčšinu a ktoré ako krajový poslanec zastávam v slovenskom Sneme.
Toto rusínske obyvateľstvo žilo vždy v najlepšej shode a v bratstve s bratmi Slovákmi. Pravda, nás Rusínov tu v Bratislave snáď málo znajú. Aj tieto znalostí sú niekedy mýlené akciami niektorých politických dobrodruhov, ktorí využívajúc práve neinformovanú slovenskú verejnosť, nepodávajú o nás vždy najlepšie informácie a nestavajú nás do najlepšieho svetla. Preto dovoľujem si v krátkosti opísať po-