mery rusínsko-slovenské na východnom Slovensku, a to čiastočne v jazyku rusínskom a čiastočne v jazyku slovenskom.

Po rusínsky:

Vysokoctený Snem!

Na východnom Slovensku v hornatých okresoch, hlavne v okrese medzilaboreckom a stropkovskom, býva obyvateľstvo rusínske. Toto obyvateľstvo žilo v minulosti v najlepšej shode s bratským národom slovenským. Nerobil sa rozdiel medzi Slovákmi a Rusínmi, lebo toto spolužitie už aj sama príroda nám určila tým, že boli sme odkázaní svoje produkty medzi sebou vymieňať. Tak pospolitý ľud ako aj inteligencia žili v najlepšej shode. Toto spolunažívanie bolo veľmi naštrbené v nedávnej minulosti za bývalej ČSR.

Demokratický systém zavedením mnohých politických strán odviedol nášho roľníka a robotníka od každodennej práce a vložil mu do úst rozličné politické heslá, s ktorými sa malo získať pre tú-ktorú stranu čím viac hlasov. To isté sa dialo aj na slovenských krajoch, no tam obyvateľstvo bolo jednak kultúrnejšie a hlavne malo svoju uvedomelú inteligenciu. Preto tieto politické boje na Slovákov nemalý taký škodlivý vplyv ako u nás, kde hlavne vplyvom emigrácie a zahraničnej propagandy využili slabosti nášho ľudu do krajnosti, takto dosiahli svoj cieľ. Týmto cieľom mal byť hlavne vnútorný rozbroj medzi samými Rusínmi podelením nás na rozličné smery s tendenciou odtrhnúť tieto kraje k iným štátnym útvarom a vzbudiť u ľudu presvedčenie, že najbližší jeho brat Slovák je jeho nepriateľom, chce mu odobrať jeho reč a jeho minulosť,

So slovenskej strany zasa sa na nás Rusínov akosi zabudlo, a to snáď preto, že vedúci činitelia slovenského ľudu mali dosť práce, aby uhájili existenciu svojho národa. Dialy sa síce pokusy o sblížovanie slovensko-rusínske, no tieto pokusy buď maly politický náter a vtedy sa ľud díval na ne ako na získavanie hlasov pre politickú stranu, alebo boly robené tak nešťastne, že viac škodily myšlienke pestovania dobrého spolunažívania, ako jej boly na osoh.

Takto ľud, medzi sebou jednak rozvadený a tiež i zahraničnou propagandou otrávený, bol udalosťami 6. októbra 1938 prekvapený. Časť obyvateľstva vedená istou vrstvou intelektuálov bola vedená myšlienkou spojenia s bývalou Podkarpatskou Ru-

sou, ktorá sa takto mala stať autonómnym celkom v rámci ČSR.Ľud pospolitý vo veľkej väčšine i keď sa díval sympaticky na takéto spojenie, akýmsi prirodzeným popudom, neveril v existenciu tohto spojenia a kŕčovite sa držal toho, že sa od Slovákov nechce odtrhnúť a chce i naďalej tvoriť spoločný domov Slovákov a Rusínov. Prvé hlasovanie do Slovenského snemu ukázalo v pohraničnom okrese sninskom náladu obyvateľstva, kde takmer 96% odovzdalo svoje hlasy pre slovenskú vládu. Spomínam tento okres ako charakteristiku, lebo ležal v pohraničnom pásme s Podkarpatskou Rusou a keďže v tomto okrese politické extrémne živly nevyvíjaly zvláštnu činnosť pred voľbami, práve v tomto okrese stopercentne sa mohla prejaviť nefalšovaná vôľa ľudu. To samé bolo aj v druhých okresoch na východnom Slovensku.

Sbehnuvšie sa udalosti daly za pravdu ľudu, lebo konečne aj tí, ktorí verili v utvorenie autonómneho celku s bývalou Podkarpatskou Rusou, sa sami presvedčili o svojom omyle. Podkarpatská Rus zmizla a naše kraje ostaly tak, ako si to želal sám ľud, v spoločnom štáte v Slovenskej republike.

Po týchto rušivých politických udalostiach nastalo ticho po našich krajoch. Ľud prestal sa zaoberať politikou, inteligencia čakala na vyriešenie nášho problému, to jest na úplné zapojenie nás Rusínov do budovateľskej práce v slovenskom štáte. Pre nerozvážne činy jednotlivcov bol neprávom súdený národ a to tak, že sme stratili dôveru a hrozilo nebezpečenstvo, že túto nedôveru nemožno ničím odstrániť a vládni činitelia zanevrú na nás Rusínov a budú sa na nás dívať ako na nespoľahlivý a obťažný element. Toto nebezpečenstvo hrozilo tým viac, keď emigrácia využívajúc našu samotu, chcela prevziať iniciatívu rokovania s vládnymi činiteľmi a sama sa natískala, že povedie národ, u ktorého dôveru nemala, ba bola a je priamo našim pospolitým ľudom nenávidená. Treba ďakovať energickým zákrokom vládnych činiteľov, ktorí skoro vystihli skutočnú situáciu v našom kraji a nedovolili ľud ďalej podvádzať, ale dali možnosť nám stať si na čelo tohto ľudu a priviesť ho na cestu, po ktorej naši predkovia šli, a to na cestu spolunažívania s bratmi Slovákmi na život a na smrť. (Potlesk. )

(Po slovensky):

Slávny Snem!

Náš program spolunažívania Rusínov so Slovákmi na východnom Slovensku má historický podklad z dávnej i blízkej minulosti. Našou prácou len obnovujeme tradíciu našich slávnych buditeľov Dobrianskeho, Duchnoviča, Pavloviča atď., u ktorých spolupráca rusínsko-slovenská sa tiahne ako červená niť cez celú ich životnú prácu. Narýchlo spomeniem len niekoľko príkladov. V najstarších dobách nachádzame úzke spolunažívanie bohoslovcov Rusínov a Slovákov na trnavskej univerzite. Treba totiž vedieť, že práve trnavská univerzita vychovávala nám vysokovzdelaných kňazov, z ktorých veľká väčšina stala sa profesormi na našich ústavoch v Prešove.

Ďalší doklad slovensko-rusínskeho spolunažívania je vynikajúca osobnosť Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Od začiatku jeho politickej činnosti až do jeho smrti jeho život je pretkávaný borbou za práva svojho rusínskeho, ale tiež súčasne aj za práva slovenského národa. Už tým, že aj manželka Dobrianskeho bola uvedomelou Slovenkou, mal Dobriansky kontakt so slovenskými činiteľmi. Pri zakladaní Matice slovenskej vidíme Dobrianskeho, ako svojím vplyvom vo Viedni zasahuje, aby Matica bola povolená. Tak Dobriansky ako aj jeho bratia vysokou sumou prispievajú na podporu Matice slovenskej a preto dostáva Dobriansky čestné miesto vo výbore, ako zakladajúci člen Matice.

Natíska sa nám otázka, koľko spoločného majú buditelia rusínskeho ľudu s buditeľom slovenského národa Andrejom Hlinkom, ktorý tiež celý svoj život bojoval za oslobodenie slovenského národa. Boh bol k Hlinkovi milostivejší, lebo dal mu možnosť vychovať celé generácie uvedomelých a statočných pracovníkov, ktorí po jeho smrti svojou húževnatou prácou splnili do poslednej litery životný program Hlinkov a vydobili národu slovenskému samostatnosť.

Opierajúc sa o tieto historické faktá, o životné ideály Dobrianskeho a Duchnoviča, vytkli sme si za cieľ v tej tradičnej politike slovensko-rusínskej pokračovať.

Nie je to ľahká práca pre nás, lebo Dobriansky a Duchnovič už dávno zomreli a nezanechali nám toľko svojich následníkov, aby v ich tradičnej politike boli pokračovali až podnes, keď sa nám dostalo možno-

sti otvorenejšie, smelšie pracovať na kultúrnom a hospodárskom povznesení nášho ľudu. Časť inteligencie, ktorá božím riadením sa neodnárodnila ani za tuhej poroby, padla do romanticko-veľkoruského rusofilstva, z ktorého sa vymaniť nemôže, i keď je sama presvedčená, že národ žijúci pod Karpatmi nikdy nemôže tvoriť jednu štátnosť s veľkým Ruskom. Druhá časť, chvála Bohu len nepatrná, díva sa stále na juh a vidí zabezpečenie nášho ľudu inde, ako v rámci Slovenskej republiky. My však sa opierame o veľkú časť nášho národa, o náš dobrý a usilovný pospolitý ľud, ktorý svojím životným realizmom presiaknutý, vadí možnosť úspešného rozvoja len - prízvukujem dôrazne - len spolu s bratmi Slovákmi v jednom nerozlučiteľnom celku. (Potlesk. )

Preto z tohto miesta, v mene nášho pospolitého ľudu ako jadra nášho národa, vyhlasujem, že nás, Rusínov, žijúcich na východnom Slovensku netiahne žiadna túžba ani na juh ani na sever, sme šťastní, že sa splnil ideál Dobrianskeho a že môžeme spolu žiť v slobodnom štáte toho národa, za ktorý tiež Dobriansky bojoval. Všetky pokusy nás Rusínov a Slovákov rozdvojiť, medzi nás vraziť klin nedôvery a nesvornosti, vždy zlyhaly a keď aj našly niekoľko stúpencov z radu inteligencie, národ v zárodku ich sám odsúdil a nikdy ich nenasledoval, s nimi spoločného nič nechcel mať.

Preto prosím vás, veľactených prítomných pánov poslancov ako politických činiteľov, aby ste nás nesúdili podľa tých niekoľkých poblúdilcov, ku ktorým sa národ nehlásil a aby ste mali na zreteli ten spokojný, mierumilovný a pracovitý ľud rusínsky, ktorý tak v minulosti ako aj v prítomnosti chce žiť v najlepšej shode s bratmi Slovákmi. My dívame sa do budúcnosti s najväčšími nádejami, lebo osobnosť nášho prezidenta Dr. Jozefa Tisu je nám garanciou, že nám Rusínom bude daná najširšia možnosť kultúrneho a hospodárskeho rozvoja, že bude sa dívať na nás ako na element pracovitý, ktorý je schopný zapojiť sa plne do budovateľskej práce za šťastnú a trvalú budúcnosť Slovenskej republiky. Prezident Dr. Jozef Tiso ako politik a kňaz požíva neobmedzenú dôveru medzi Rusínmi a táto dôvera nás oprávňuje, ako som už spomenul, k najväčším nádejam, (Potlesk. )

Do budovateľskej práce už sme sa zapojili aj tým, že po našich dedinách je tak-

mer všade založená miestna organizácia HSĽS. V rámci Strany pracujú všetky sekretariáty veľmi blahodárne medzi naším ľudom, zastupujú ich všade tam, kde my poslanci nemôžeme pre nedostatok času. Strana poskytuje nášmu obyvateľstvu všetky výhody, čo dostávajú slovenské organizácie.

Táto organizačná činnosť v HSĽS je len dočasná, keďže podľa ústavného zákona patrí nám ako národnostnej skupine samostatná strana, no najlepšie by sme vítali, tak ľud ako aj inteligencia, druhú alternatívu, a to organizovanie rusínskej skupiny v rámci HSĽS ako samostatnej složky.

Veľavážení páni poslanci, ráčte mi odpustiť, že som čiastočne odbočil od vecí. Mal som vlastne hovoriť o zriadení Okresného úradu vo Vyšnom Svidníku, no pokladám to za vhodnú príležitosť, aby som pred najvyššími politickými reprezentantmi mohol spravodlive informovať vás o našich pomeroch a tiež vysloviť v mene ľudu, ktorý zastupujem, vďaku za to, čo sa mu už dostalo a hlavne za to, že sa dnes má schváliť predloha zákona, ktorého dobrodenie bude užívať v prvom rade ľud rusínsky.

Zriadením Okresného úradu vo Vyšnom Svidníku sa len obnovuje to, čo Vyšný Svidník a jeho okolie od pradávna až do roku 1925 mal. Vo Vyšnom Svidníku je Okresný súd, Daňový úrad a politická expozitúra bez väčšej kompetencie. Rozdelenie terajšieho rozsiahleho a ťažko komunikačné prístupného okresu na dva samostatné okresy je šťastným a spravodlivým riešením, lebo terajší stropkovský okres je administratívne ťažko zdolateľný a sám Stropkov nebude poškodený, pretože len tie obce gravitujú do Stropkova, ktoré zostávajú ďalej v stropkovskom okrese a odľahlé obce, ktoré majú prirodzené centrum vo Vyšnom Svidníku, budú patriť do nového okresu vyšnosvidnického.

Pri schválení tejto osnovy chcem ešte poznamenať, že ak bude aktuálna reforma správy a budú sa tvoriť veľké okresy, nech táto reforma nezasahuje do tých hoc i malých okresov, ktoré sú od hospodár-

skych a kultúrnych centier veľmi odľahlé, bez komunikačného spojenia. Ich slúčením v jeden veľký okres bolo by obyvateľstvo veľmi poškodené a znemožnený priamy styk administratívnych úradov s občianstvom.

Prosím slávny Snem, aby predloženú osnovu v plnom znení schválil. (Živý potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má spravodajca pán poslanec Dr. Huťka.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán spravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o zriadení Okresného úradu vo Vyšnom Svidníku.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 26. min. )