_____Slovenský snem 1939_____
I. volebné obdobie. 1. zasedanie.
11
Vládny návrh,
Zákon
zo dňa ... . .1939
o cestovnom ruchu.
Snem Slovenského štátu usniesol sa na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Organizácia starostlivosti o cestovný ruch.
§ 1.
(1) Ministerstvu hospodárstva sa ukladá:
a) zabezpečovať technické a hospodárske predpoklady cestovného ruchu,
b) vymedzovať oblasti, ktoré tvoria správne celky starostlivosti o cestovný ruch,
c) obstarávať informačnú a propagačnú službu cestovného ruchu.
§ 2.
Pre výkon starostlivosti o cestovný ruch a informačnej a propagačnej služby cestovného ruchu sa zriaďuje Hlavné riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva; toto Hlavné riaditeľstvo má povahu štátneho ústavu, ktorý prevahou nemá plniť úkoly správne vo smysle zákona z 18. XII. 1922, čís. 404 Sb. z. a n.
§ 3. Záujemci o cestovný ruch.
(1) Záujemcom o cestovný ruch podľa tohto zákona je ten, kto vykonáva osobne, alebo na vlastný účet živnosť, iný podnik alebo povolanie, ktoré sú významné pre cestovný ruch a z neho celkom alebo z väčšej časti zárobkové ťaží. Sem patria:
a) podniky hotelové,
b) ostatné živnosti hostinské a výčapnícke,
c) podniky dopravné,
d) cestovné kancelárie,
e) obchodné živnosti zapodievajúce sa predajom cestovných a pamiatkových predmetov, automobilových potrieb, súčiastok a pohonných látok,
f) zmenárne,
g) podniky slúžiace na liečenie, ozdravenie alebo osvieženie návštevníkov,
h) odborní lekári v kúpeľných miestach.
(2) Okruh týchto živností, iných podnikov alebo povolaní môže byť rozšírený vládnym nariadením.
(3) Ak je pochybnosť alebo spor o tom, či je niekto záujemcom o cestovný ruch, rozhodne politický úrad prvej stolice.
(4) Záujemci o cestovný ruch sú povinní sdružovať sa podľa ustanovenia tohto zákona (§ 4 a § 6).
(5) Na podnik Slovenské štátne železnice, Slovenská pošta sa ustanovenie v predošlých odsekoch nevzťahuje.
§ 4.
Miestne jednoty pre cestovný ruch.
(1) Miestnu jednotu pre cestovný ruch možno zriadiť pre každú obec, v ktorej má cestovný ruch väčší rozsah, alebo pre viac takých obcí správneho obvodu, obyčajne toho istého okresného úradu, a to na popud väčšiny takýchto obcí. Jej členmi sú záujemci o cestovný ruch v príslušnom obvode.
(2) O zriadení miestnej jednoty, jej sídle, obvode a složení výboru podľa ods. 5 rozhodne s konečnou platnosťou úrad, ktorý schvaľuje stanovy.
(3) Úlohou miestnej jednoty je, podávať informácie, rozširovať záujem o cestovný ruch, najmä výstavami, prednáškami, tlačou a inou propagáciou, starať sa o predpoklady cestovného ruchu vo svojom obvode, sledovať, či živnosti a podniky spomenuté v § 3, ods. l vyhovujú potrebám cestovného ruchu a starať sa o odstránenie závad, ktoré mu prekážajú.
(4) Okresné úrady a iné orgány verejnej správy sú pri pokračovaní o veciach týkajúcich sa cestovného ruchu povinné vypočuť po prípade na ústne pokračovanie pozvať miestnu jednotu všade tam, kde vypočúvajú iné verejné alebo súkromné korporácie.
(5) Na rokovaní výboru miestnej jednoty sa zúčastnia okrem volených, členov ako plnoprávni členovia zástupci obcí (ods. 1), štátnych podnikov a úradov (orgánov), verejnej správy a korporácií, ktoré majú podľa svojej pôsobnosti činne prispievať k vývinu miestneho cestovného ruchu. Týchto zástupcov bude najviac toľko, koľko je volených členov výboru, pri čom zástupcov obcí nemá byť viac, ako polovica členov nevolených. Štátne podniky, úrady (orgány) verejnej správy a korporácie, ktoré majú nárok na zastúpenie, označí ministerstvo hospodárstva.
(6) Zaniknutie miestnej jednoty vysloví príslušný úrad na návrh oblastnej jednoty (§ 5) ak už niet dôvodu, pre ktorý bola zriadená. Stanovy určila, čo sa stane s majetkom zaniknutej miestnej jednoty. Tým nie sú dotknuté platné spolkové predpisy o iných prípadoch, v ktorých môže úrad vysloviť zánik organizácie.
§ 5.
Oblastné jednoty pre cestovný ruch,
(1) V každej oblasti (§ l ods. l písm. b) možno zriadiť oblastnú jednotu pre cestovný ruch. Jej členmi sú miestne jednoty pre cestovný ruch v oblastí.
(2) O sídle a složení výboru podľa ods. 4 rozhodne s konečnou platnosťou úrad, ktorý schvaľuje stanovy.
(3) Úlohou oblastnej jednoty je zaisťovať spoluprácu miestnych jednôt pre cestovný ruch, podávať informácie, starať sa o propagáciu oblastnú a podporovať všeobecne osožné zariadenia a podniky, slúžiace v oblasti cestovnému ruchu.
(4) Na rokovaní výboru oblastnej jednoty zúčastnia sa okrem volených členov ako plnoprávni členovia zástupci štátnych podnikov a úradov (orgánov) verejnej správy a korporácií, ktoré majú podlá svojej pôsobnosti činne prispievať k vývinu cestovného ruchu v oblasti. Týchto zástupcov bude najviac toľko, koľko je volených členov výboru. Štátne podniky, úrady (orgány) verejnej správy a korporácie, ktoré majú nárok na zastúpenie, označí ministerstvo hospodárstva.
§ 6.
Odborné s väzy pre cestovný ruch.
(1) Pre záujemcov o cestovný ruch z istých odborom (§ 3 ods. 1) môže ministerstvo hospodárstva zriadiť odborné sväzy.
(2) Členmi odborných sväzov sú záujemci toho istého odboru.
(3) Úlohou odborných sväzov je pôsobiť na zlepšenie úrovne podnikov príslušného oboru, propagovať svoj obor a vybavovať úradmi im sverené veci. Od svojich členov môžu žiadať zprávy o istých skutočnostiach agendy, pokým ich potrebujú na posúdenie priebehu cestovného ruchu. Ak ide o číselné údaje rázu štatistického, dohodne sa odborný sväz vopred so Štátnym úradom štatistickým. Získané údaje možno vo verejností a proti tretím osobám použiť len vtedy, ak boly zbavené znakov, ktoré by poukazovaly na určitý podnik.
(4) Úlohami podľa ods. 3 môže ministerstvo hospodárstva poveriť príslušné sväzy odborných spoločenstiev.
(5) Aby mohol účinnejšie vykonávať svoje úlohy, môže odborný sväz pre jednu alebo niekoľko oblastí [§ l ods. l písm. b)] zriadiť zastupiteľstvá so schválením ministerstva hospodárstva a môže preniesť naň časť svojej pôsobnosti (ods. 3) a vydať pravidlá o jeho složení. Takto prenesenú pôsobnosť môže odborný sväz po schválení ministerstvom hospodárstva kedykoľvek celkom alebo čiastočne odňať.
§ 7.
Orgány jednôt a sväzov, ich stanovy a voľby,
(1) Orgánmi miestnych a oblastných jednôt i odborných sväzov pre cestovný ruch sú: valné shromaždenie a ním volený výbor, predseda a jeho námestníci.
(2) O uložení, ustavení a pôsobnosti týchto orgánov, ako aj o voľbe hovoria stanovy, pre ktoré základnú predlohu vydá ministerstvo hospodárstva. Stanovy, na ktorých sa usnesie valné shromaždenie, schvaľuje príslušný úrad podľa platných predpisov. Stanovy určia aj súčinnosť odborných sväzov s ostatnými útvarmi podľa tohto zákona.
(3) Stanovy budú ďalej obsahovať najmä podrobnejšie predpisy o cieli, mene, sídle, obvode jednoty (sväzu), rokovacom jazyku, o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov, o spôsobe vykonávania volieb, o orgánoch vykonávajúcich správu; o tom, ako sa svoláva a ako rokuje valné shromaždenie, ako je složený výbor jednoty (sväzu), aké sú podmienky pre jeho platné usnášanie sa a aká je jeho pôsobnosť; o tom, aká je pôsobnosť predsedu jednoty (sväzu) a jeho námestníkov, ako sa stanovia a vyberajú členské príspevky, ako spravovať majetok jednoty (sväzu) a ako gazdovať s peniazmi, napokon o ukladaní poriadkových trestov členom jednoty (sväzu).
(4) Voľby v miestnych a oblastných jednotách i odborných sväzoch konajú sa podľa zásady pomerného zastúpenia. Miestne jednoty a odborný sväz s viac ako 300 členmi vykonávajú práva valného shromaždenia okrem volieb, shromaždením volených delegátov. Počet delegátov musí byť najmenej tri razy, ale najviac päť ráz vyšší ako počet členov výboru.
(5) Záujemca o cestovný ruch, ktorý nie je štátnym občanom Slovenského štátu, môže byť poverený funkciou v útvaroch podlá tohto zákona len po predchádzajúcom súhlase okresného úradu.
(6) Členstvo v orgánoch jednôt a sväzov je funkciou čestnou. Stanovy určia, či a ako sa majú hradiť hotové výlohy.
§ 8.
Príjmy jednôt a odborných s v ä z o v.
(1) Príjmy miestnej jednoty sú:
a) členské príspevky (ods. 4),
b) príspevok obce, po prípade obcí uvedených v § 4 ods, 1. Jeho výšku určí každoročne obecné zastupiteľstvo,
(2) Príjmy oblastnej jednoty sú:
a) členské príspevky miestnych jednôt,
b] príspevky okresov. Ich výška sa určí každoročne v rámci príslušných dotácií.
(3) Príjmy odborného sväzu sú členské príspevky (ods. 4).
(4) Členovia miestnej jednoty z radov záujemcov o cestovný ruch sú povinní prispievať s členskými príspevkami na úhradu potrieb a úloh určených stanovami. Úhrnnú sumu príspevkov stanoví valné shromaždenie miestnej jednoty (sväzu) na základe ročného rozpočtu. Merítko rozvrhu členských príspevkov, ktoré určujú stanovy, musí vychádzať z rozsahu živností, po prípade podniku alebo povolania a u členov miestnej jednoty musí byť pre záujemcov zo všetkých odborov rovnaké. Ročný členský príspevok členov
miestnej jednoty nemá však byť menší ako 12.— Ks.
(5) Miestne jednoty sú povinné platiť oblastnej jednote príspevok, ktorého výšku určí valné shromaždenie oblastnej jednoty; rozvrhnutie tohto príspevku na miestne jednoty sa uskutoční spôsobom určeným v stanovách oblastnej jednoty.
(6) Členské príspevky, nezaplatené zavčasu, vymáhajú sa politickou exekúciou.
(7) Hospodárstvo miestnej jednoty podlieha dozoru oblastnej jednoty, hospodárstvo oblastnej jednoty a odborných sväzov dozoru ministerstva hospodárstva. Dozerací orgán (úrad) má právo kedykoľvek nazrieť do všetkých kníh, účtov a iných písomností a vyhradiť si schvaľovanie rozpočtu i účtovnej uzávierky.
§ 9.
Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu.
(1) Ako poradný orgán ministerstva hospodárstva zriaďuje sa Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu. Jeho úkolom je tiež jednotné usmernenie všetkých opatrení, smerujúcich k zveľadeniu cestovného ruchu na Slovensku.
(2) Predsedom Poradného sboru je minister hospodárstva, poťažne jeho zástupca.
(3) Do Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu vysielajú po jednom zástupcovi
a) ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy a verejných prác, ministerstvo vnútra,
ministerstvo financií,
ministerstvo školstva a národnej osvety,
ministerstvo zahraničných vecí,
úrad propagandy,
podnik štátnych železníc,
podnik štátnych kúpeľov,
Slovenská národná banka,
štátny úrad štatistický;
b) oblastné jednoty a odborné sväzy;
c) ústredné korporácie kultúrne, hospodárske a telovýchovné, ktoré svojou
činnosťou, podloženou stanovami, prispievajú k rozvoju cestovného ruchu. Ktoré korporácie majú nárok na zastúpenie, určí ministerstvo hospodárstva.
(4) Členov Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu menuje na návrh zúčastnených úradov a korporácií minister hospodárstva.
(5) Funkčné obdobie Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu trvá tri roky, počítajúc od jeho prvého zasadnutia. Za každého člena (ods. 2 a 3) menuje sa jeden náhradník, ktorý má právo zúčastniť sa na zasadnutí, rokovať a hlasovať len vtedy, keď nie je prítomný člen, ktorého zastupuje.
(6) Minister hospodárstva môže za plnoprávnych členov Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu povolať odborných pracovníkov, ktorých činnosť má význam pre cestovný ruch a to až do počtu 1/5 ostatných členov.
(7) Rokovací poriadok pre Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu vydá ministerstvo hospodárstva.
(8) Členstvo v Poradnom sbore pre otázky cestovného ruchu je funkciou čestnou, hotové výdavky hradí členom ministerstvo hospodárstva.
ČASŤ DRUHA.
Osobitná podpora starostlivosti o cestovný ruch.
§ 10.
Úprava informačného a propagačného materiálu.
(1) Sväzky územnej samosprávy, korporácie a podniky, ktoré dostávajú verejné podpory z titulu cestovného ruchu, sú povinné dbať vo svojom informačnom a propagačnom materiále na úpravy, určené ministerstvom hospodárstva a vyhlásené v Úradných novinách.
(2) V publikáciách a filmoch, nakoľko propagujú cestovný ruch a nie sú určené len pre tuzemsko, postará sa vydavatel
o názorné vyznačenie súvislosti miesta alebo podniku, ktorý je propagovaný, s celým územím Slovenského štátu a s príslušnou oblasťou, aby sa vyhovelo patričnej orientácii.
§ 11
Evidencia v odbore cestovnej starostlivosti.
(1) Záujemci o cestovný ruch, jednoty a odborné sväzy sú povinné na vyzvanie oznámiť ministerstvu hospodárstva údaje o skutočnostiach významných pre cestovný ruch, ako aj o jeho stave a vývine. Ak ide o číselné údaje rázu štatistického, dohodne sa ministerstvo hospodárstva vopred so štátnym úradom štatistickým. Získané údaje možno vo verejnosti a proti tretím osobám použiť len vtedy, ak boly zbavené znakov, ktoré by poukazovaly na určitý podnik.
(2) Záujemci o cestovný ruch, jednoty a odborné sväzy sú povinné zasielať ministerstvu hospodárstva 5 výtlačkov nimi vydaného informačného a propagačného materiálu a to do 14 dní po vytlačení. Tlačové predpisy o predkladaní povinných výtlačkov zostávajú týmto nezmenené.
(3) Verejné úrady a Národné banka slovenská oznámia ministerstvu hospodárstva vyhlášky a výnosy zásadnej povahy, týkajúce sa cestovného ruchu, nakoľko nie sú vyhlásené v Slovenskom zákonníku alebo uverejnené v Úradných novinách a nakoľko sú určené verejnosti.
§ 12.
Turistické značkovanie hradských a ciest.
(1) Držitelia nehnuteľností sú povinní bezplatne trpeť turistické značkovanie hradských a ciest, idúcich po ich pozemkoch alebo vedľa nich a musia sa vyvarovať takých opatrení, ktoré by turistické značkovanie marily, v oboch prípadoch bez ujmy na riadnom hospodárení na týchto pozemkoch. O rozsahu povinnosti trpeť
takéto obmedzenia a o náhrade prípadne spôsobenej zvláštnej škode rozhodujú v prípade sporu riadne súdy.
(2) Vládnym nariadením vydajú sa pravidlá o tom, kto dáva povolenie na turistické značkovanie hradských a ciest, koho možno ním poveriť a ako ho uskutočňovať.
(3) Predpisy o vstupe na železničné pozemky zostávajú nedotknuté.
(4) Kto poškodil turistické značkovanie alebo podnikol na hradských a cestách a v ich susedstve čokoľvek, čo by ho marilo, ako aj tí, čí turistické značkovania robia samovoľne, sú bez ujmy trestného stíhania povinní nahradiť škodu, vzniklú s obnovením predošlého stavu.
ČASŤ TRETIA. Trestné ustanovenia.
§ 13.
C) Priestupku podlá tohto zákona sa dopúšťa:
a) kto odopiera odbornému sväzu zprávy o istých skutočnostiach agendy (§ 6 ods. 3),
b) korporácie a podniky, ktoré konajú proti predpisu § 10 ods. l,
c) vydavateľ publikácií a filmov, ktorý koná proti predpisu § 10 ods. 2,
d) kto odopiera alebo nesprávne, alebo neúplné podáva údaje o skutočnostiach významných pre cestovný ruch a o jeho stave a vývine (§11 ods. 1),
e) záujemca o cestovný ruch, ktorý do 14 dní po vytlačení neposlal ministerstvu hospodárstva 5 výtlačkov informačného a propagačného materiálu (§ 11 ods. 2),
f) kto koná proti predpisu § 12 ods, l, alebo kto podnikne na cestách a v ich susedstve čokoľvek, aby maril značkovanie, ako aj ten, kto značkuje samovoľne (§ 12 ods. 4).
(2) Priestupky podľa tohto zákona ako i nariadení podľa neho vydaných, trestajú bez ujmy súdneho stíhania podľa platných
predpisov okresné úrady pokutou do 5.000.— Ks. Pre prípad nedobytnosti pokuty nech sa súčasne uloží náhradný trest zátvoru podľa miery zavinenia do 14 dní.
§ 14.
Osobitný prípad zodpovednosti.
(1) Ak povinnosť konať istým spôsobom alebo niečo nekonať postihuje právnické osoby alebo iné sdruženia osôb alebo majetku a ak je na splnenie tejto povinnosti stanovený trest, možno — ak nie je inšie stanovené — uložiť trest orgánu, ktorý je podľa právnych predpisov povolaný spomenuté právnické osoby (sdruženia) po tej stránke zastupovať. Ak sa skladá tento orgán z niekoľkých fyzických osôb, má právo a na vyzvanie úradu povinnosť ustanoviť za seba jednu alebo viac svojprávnych osôb, ktoré sú potom zodpovedné za zachovanie predpisov.
(2) Presunúť platenie peňažitých trestov (pokút), uložených podľa predchádzajúcich ustanovení zriadencom, zmocnencom, zástupcom alebo iným orgánom na právnické osoby, alebo iné sdruženia osôb alebo majetku, o ktoré ide, je zakázané. Dohovory tomuto odporujúce sú právne neúčinné.
(3) Právnické osoby alebo iné sdruženia osôb alebo majetkov ručia však rukou spoločnou a nerozdielnou s potrestaným za peňažité tresty (pokuty) a za náklady na pokračovanie uložené ich zriadencom, zmocnencom, zástupcom alebo iným orgánom, ako aj za náhradu škody, ak je úrad povolaný o nej rozhodovať; ináč zostávajú predpisy o ručení za náhradu škody nedotknuté.
ČASŤ ŠTVRTÁ. Prevádzacie ustanovenie,
§ 15.
Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
A. Všeobecná časť.
Cestovanie sa stalo kultúrnou a zdravotnou potrebou, ktorá stále silnejšie preniká a pravdepodobne ešte vzrastie. Vedľa kultúrnych a politických dôsledkov má ukojenie tejto modernej potreby spoločenskej predovšetkým dôsledky hospodárske, ktorých si začaly, zvlášť v rokoch povojnových, všímať temer všetky štáty.
Hospodárske dôsledky cestovného ruchu možno shrnúť do dvoch skupín:
1. Cestovný ruch vnútrozemský účinne sprostredkuje rozdeľovanie hospodárskeho dôchodu obyvateľstva po celom štátnom území, zvlášť do obvodov, ktoré príroda iba skromne vybavila hospodárskymi zdrojmi a ktoré by ináč trvalé boly odsúdené k chudobe.
2. Cestovný ruch zahraničný, ktorý má dve vetve v národnom hospodárstve:
a) aktívny ruch cestovný, t. j. cesty cudzincov do nášho štátu, je zdrojom nového národného dôchodu,
b) pasívny ruch cestovný, t. j. cesty nášho obyvateľstva do zahraničia, znamená naopak stratu národného dôchodu.
Cestovný ruch zahraničný, ktorý tak isto ako zahraničný obchod s tovarom, predpokladá vzájomnosť, je dôležitým prostriedkom medzinárodného vyrovnania platov a teda í činiteľom menovým. Pre množstvo služieb, obyčajne dobre platených, je cestovný ruch vhodnou príležitosťou k zhodnoteniu národnej práce a tým tiež vhodným prostriedkom k oživeniu hospodárskej činnosti.
Cestovný ruch zvyšuje spotrebu jakostného tovaru a to je zvlášť závažné pri dnešných odbytových ťažkostiach. Zvyšuje odbyt výrobkov poľnohospodárskych a priemyslových pripravuje ich vývoz a zamestnáva množstvo živností každého druhu v najrôznejších častiach štátu.
V dobe poklesu medzinárodného obchodu tovarom, rastie hodnotenie cestovného ruchu ako význačnej složky platob-
nej bilancie štátnej. Preto moderná hospodárska politika temer všetkých štátov venuje cestovnej starostlivosti zvýšenú pozornosť, odhodláva sa k prenikavým zásahom organizačným a. vydáva na podporu starostlivosti o cestovný ruch veľké sumy z verejných prostriedkov.
Že cestovný ruch má pre slovenské hospodárstvo životný význam a že sa bude musieť zveľadiť tak, aby bol jedným z hlavných zdrojov obživy obyvateľstva, bolo už dostatočne zdôrazňované.
Stačí poukázať na vládne vyhlásenie p. predsedu vlády v Slovenskom sneme dňa 21. februára 1939, ktoré obsahuje nasledujúci passus:
"Slovensko svojimi prírodnými krásami, bohatstvom kúpeľov a minerálnych žriedel, množstvom vzácnych umeleckých a historických pamiatok, pôvabom svojho ľudového umenia a folklóru, pestrosťou a krásou ľudových krojov, množstvom poľovnej zvere a rýb a pri tom svojou výhodnou dopravne-zemepisnou polohou má všetky predpoklady,, aby sa tu rozvinul cestovný ruch, ktorý by bol významným zdrojom výživy obyvateľstva. Slovenská vláda má najlepšiu snahu podchytiť veľký záujem o slovenské kúpele, letoviská a strediská zimného športu, nielen v susednom Nemecku, Maďarsku a Poľsku, ale najmä v Čechách, ktorým hlavné oblastí cestovného ruchu odpadly. Pôjde tu hlavne o vybudovanie nových hotelov a turistických chát. Osobitnú pozornosť budeme venovať propagácii slovenského kúpeľníctva tak doma ako i v zahraničí, k čomu vhodné predpoklady poskytne pripravovaný zákon o podpore cestovného ruchu."
Je isté, že v organizáciách pôsobiacich dosiaľ dobrovoľne na podklade súkromného práva (cudzinecké sväzy a rady), nebolo možno i pri dobrej vôli dopracovať sa výsledkov, ktoré starostlivosť o cestovný ruch musí vykazovať. Žaloby na nedostatok pracovnej účasti i hmotného prispenia členstva na jednej strane a nespokojnosť
s dosiahnutými výsledkami na druhej strane, boly a dosial sú začarovaným kruhom, z ktorého sa dobrovoľnej starostlivosti o cestovný ruch nepodarilo dosial nájsť východiská.
Jestvujúca organizácia, ktorej úkolom je starať sa o zveľadenie cestovného ruchu na Slovensku, je Slovenská rada pre cestovný ruch (Slovakotour) v Bratislave s oblastnými kanceláriami v Žiline, v Banskej Bystrici a v Novom Smokovci. Činnosť Slovakotouru bola doteraz temer výtyčne umožnená verejnou podporou krajiny Slovenskej, nakoľko členské príspevky tvoria iba asi 3% z rozpočtu a iných príjmov Slovakotour nemá. Pri veľmi dôležitej činnosti informačnej a propagačnej sa Slovakotour opieral o dnes už nejestvujúcu sieť informačných a propagačných kancelárií v zahraničí, vydržovaných ministerstvom obchodu v Prahe (v dobe od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939) spolu s ministerstvom hospodárstva v Bratislave a vládou Karpatskej Ukrajiny a o sieť kancelárií akc. spol. Čedok, ktorá vznikom samostatného Slovenského štátu nebude mať na Slovensku filiálky, ale jej pôsobnosť prevezme pravdepodobne slovenská úradná cestovná kancelária.
Na samostatné prevádzanie plánovitej činnosti propagačnej v tuzemsku i v zahraničí,, ako si ju terajší stav vyžaduje, však dnešný Slovakotour nestačí preto, že 1. nemá primeraný aparát, 2. spolková forma pre tento druh činností nevyhovuje.
Pri úpravy cestovného ruchu na Slovensku treba mať na zreteli úspechy výlučnej štátnej starostlivostí o cestovný ruch v zahraničí (Itália, Nemecko), a na druhej strane neúspech systému doteraz používaného v Česko-Slovensku spočívajúceho na zásade predpokladanej spolupráce verejnej starostlivosti so starostlivosťou tzv. súkromnou (spolky, kluby, výbory, rady, sväzy, komisie atď.). Tento doterajší systém, usilujúci o voľnú súčinnosť všetkých na cudzineckom ruchu interescvaných složiek s verejnou správou vylučoval potrebnú pružnosť, kontrolu a najmä zodpovednosť.
Výkon celoštátnej starostlivosti o cestovný ruch a najmä činnosť propagačná, má povahu obchodnej činnosti a musí byť preto vedená podľa komerčných zásad. Nemohla by ju preto zodpovedne prevádzať ani organizácia na spolkovom základe, ani aparát štátneho úradu, ktorému podľa osnovy zostane iba agenda rázu správneho (vrchnostenského), kým výkonnú stránku bude obstarávať H l a v n é r i aditeľstvo pre cestovný ruch, riadiace sa zásadami o hospodárení v štátnych závodoch, ústavoch a zariadeniach, ktoré prevahou nemajú plniť úkoly správne (vlád. nar. z 25. IX. 1924, ktorým sa prevádza zákon z 18. XII. 1922).
Osnova vychádza z myšlienky, že k vykonávaniu miestnej a oblastnej starostlivosti o cestovný ruch v pevnom organizačnom rámci sú spôsobilí ti záujemci, ktorým predpokladaná pracovná a finančná účasť je samozrejmou náležitosťou ich prevodzného záujmu. Zákon nechce oktrojovať organizačnú povinnosť k spolupráci, to vyjadruje i predpisom, že miestnu jednotu možno zriadiť len na predchádzajúci podnet príslušnej obce. Tým sa dáva záujemcom do rúk príležitosť, aby sa vyslovili o potrebe organizácie pre miestnu starostlivosť o cestovný ruch po-- dľa tohto zákona a o ochote prevziať z nej plynúce povinnosti a záväzky.
Miestne jednoty sú základom starostlivosti o cestovný ruch, ktorú obstarávajú podľa konkrétnych miestnych podmienok. Oblastné jednoty, ako vyššie organizačné útvary, bránia, aby z prílišného miestneho patriotizmu nevznikol nevítaný partikularizmus. Zabezpečujú tiež prácu v oblastiach. Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu ako vrcholný poradný orgán pre otázky cestovného ruchu má súčasne úkol jednotne usmerňovať všetky opatrenia, dotýkajúce sa cestovného ruchu, prevádzané jednotlivými správnymi úradmi a záujemníckymi organizáciami, ktoré doň vysielajú svojich zástupcov. Zvláštnej zmienky vyžaduje zriaďovanie (fakultatívne) odborných s v ä z o v. Tie odborné spolky, ktoré