sdružujú záujemcov na cestovnom ruchu z určitých oborov, sťažujú si na nedostatočnú organizačnú základňu. Fakultatívna povaha týchto odborných sväzov dovoľuje, aby k ich zriaďovaniu došlo postupne náhradou za činnosť tých odborných ústredných spolkov, ktoré s výhodou použijú nového organizačného rámca.
Vedľa vlastného úkolu organizačného musel zákon zabezpečiť tiež dostatočné zdroje finančné, bez ktorých sa nemôže starostlivosť O cestovný ruch obísť. Nemožno zapierať, že zákon by nesplnil svojho účelu, keby nová organizácia hneď zo začiatku zápasila s tými ťažkosťami, ako korporácie, pôsobiace na podklade spolkového práva.
Osnova používajúc výhradne pojmu "cestovný ruch" úmyselne sa vyhla rozlišovaniu zahraničného cestovného ruchu (cudzineckého) a vnútrozemského ruchu cestovného (turistického), aby predišla prípadným nesnádzam pri výklade zákona. Je však nesporné, že zákon zahrňuje pod používaným pojmom "cestovného ruchu" obidva druhy cestovania.
B. Zvláštna časť.
Osnova zákona o cestovnom ruchu obsahuje v štyroch častiach 15 paragrafov.
Časť I. (§§ l—9) upravuje starostlivosť o cestovný ruch. Jedná o záujemcoch na cestovnom ruchu, o organizácii starostlivosti o cestovný ruch, o príjmových zdrojoch a o organizácii Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu. Zásadne rozlišuje starostlivosť prislúchajúcu štátnej správe od starostlivosti ostatnej, ktorá sa sveruje autonómnym útvarom.
K § 1. — Štátnej správe prislúchajúca starostlivosť o cestovný ruch sa ponecháva i naďalej ministerstvu hospodárstva, lebo sa v podstate jedná o problém hospodárskej organizácie. Nakoľko však výkon starostlivosti o cestovný ruch a najmä prevádzanie propagačnej a informačnej služby musia byť prosté každej ťažkopádnosti a naopak ak majú byť úspešné, musia byť prevádzané spôsobom pružným
a rýchlym; prideľujú sa zvláštnemu výkonnému orgánu Hlavnému riaditeľstvu pre cestovný ruch (§ 2), takže vlastnému úradnému orgánu (oddeleniu alebo odboru ministerstva) zostáva iba čisté vrchnostenská agenda. Tým sa vyhovuje požiadavke, ktorej sa domáhaly už niekoľko rokov odborné kruhy, aby starostlivosť o cestovný ruch bola čo najviac odbyrokratizovaná. Ostatným správnym úradom a záujemcom vôbec sa poskytuje príležitosť k iniciatíve a spolupráci s ústrednými orgánmi prostredníctvom Poradného sboru pre otázky cestovného ruchu (§ 9). Tým odpadá tiež námietka, že by sa starostlivosť o cestovný ruch až príliš a nezdravým spôsobom zcentralizovala.
K § 2, — Pre výkon starostlivosti o cestovný ruch a informačnej a propagačnej služby vzhľadom na okolnosti, uvedené vyššie, najlepšie vyhovuje forma štátnych závodov, ústavov a zariadení, ktoré prevahou nemajú plniť úkoly správne vo smysle zákona z 18. XII. 1922, č. 404 Sb. z. a n. (prevádzacie nariadenie z 25. IX. 1924, č. 206 Sb. z. a n.) a to z nasledujúcich dôvodov:
1. Uplatní sa princíp osobnej zodpovednosti tým, že sa v čelo Hlavného riaditeľstva postaví osoba (niektorý vyšší úradník štátnej správy, oboznámený dobre s oborom cestovného ruchu), ktorej sa sverí vedenie tohto ústavu a tým súčasne celé riadenie cestovného ruchu na Slovensku. Najúčelnejším riešením bude, ak v čelo Hlavného riaditeľstva pre cestovný ruch (konkrétne Správneho sboru tohto riaditeľstva) bude postavená osoba, ktorá je súčasne poverená vedením vrchnostenskej agendy cestovného ruchu u ministerstva, čím sa najľahšie docieli, aby celá politika cestovného ruchu bola vedená podľa jednotného plánu.
2. Hlavné riaditeľstvo bude mať možnosť získať potrebné zvlášť kvalifikované sily na základe súkromnej smluvy.
3. Manipulácia s korešpondenciou, financiami atď. bude môcť byť obstarávaná spôsobom omnoho rýchlejším a jednoduchším, než tomu je u obvyklej manipulácie štátneho úradu.
K § 3. — V § 3 ods. l definuje zákon záujemcov na cestovnom ruchu ako osoby, ktoré prevodzujú živnosť, po prípade podnik, alebo povolanie, ktoré sú významné pre cestovný ruch a z neho úplne alebo z veľkej časti pre zárobok ťažia. Z tejto definície vyplýva, že treba viac vzťahov, ktoré kvalifikujú určitú osobu ako záujemcu na cestovnom ruchu vo smysle tohto zákona. Predovšetkým sa predpokladá, že dotyčná osoba prevádza príslušnú živnosť, podnik alebo povolanie na svoj účet. Nie je to teda majiteľ živnosti, ktorý ju prevádza nájomcom buď za pevnú, alebo ,za inú úplatu. Živnosť, podnik alebo povolanie musí mať ďalej význam pre cestovný ruch. Zákon kladie v tomto vzťahu dôraz na povahu, ďalej na kvalitu, v niektorých prípadoch tiež na svojráz do úvahy prichádzajúceho podnikania. Možno tu uviesť množstvo znakov, vždy podľa povahy jednotlivých oborov činnosti. Konečne závislosť živnosti, podniku alebo povolania na cestovnom ruchu zakladá ďalšie obmedzenie. Ministerstvu hospodárstva sa ponecháva, aby určilo ktoré znaky kvalifikujú majiteľov živnosti, po prípade podniku, alebo povolania ako záujemcov na cestovnom ruchu podľa tohto zákona. V pochybnosti alebo keď je spor o tom, kto je záujemcom na cestovnom ruchu, rozhoduje okresný úrad podľa pravidiel vydaných ministerstvom hospodárstva. Záujemci na cestovnom ruchu sú povinní sdružovať sa podľa ustanovenia tohto zákona. Predpis o tom je prirodzeným dôsledkom plynúcim z koncepcie zákona. Keď bolo zistené na podnet obce a rozhodnutím ministerstva hospodárstva na základe dobrozdania oblastnej jednoty, že v mieste sú predpoklady pre starostlivosť o cestovný ruch, je vtedy správne, aby sa tejto starostlivosti účastnili povinne všetci záujemci bez výnimky.
§ 4 — jedná o miestnych jednotách pre cestovný ruch. Miestnu jednotu mož-
no zriadiť buď pre každú obec, v ktorej má cestovný ruch väčší rozsah alebo pre niekoľko takých obcí alebo pre všetky obce toho istého politického okresu. O zriadení miestnej jednoty rozhoduje s konečnou platnosťou úrad, ktorý schvaľuje stanovy.
Miestna jednota má povahu akéhosi spoločenstva záujemcov, ovšem doplneného zástupcami obce, odborníkmi a záujemcami ideovými. Nejde teda len o úzke záujmové spoločenstvo, ale pracovný kolektív všetkých složiek, ktoré na povznesení cestovného ruchu v mieste majú určitý záujem, či ideový alebo hospodársky. Len také spoločenstvo môže zaručiť úspešnú prácu v obore cestovnej starostlivosti, pretože ani jedna, ani druhá složka nemohla by bez súčinnosti sama zamýšľané úkoly so zdarom obstarávať. Z úkolov, ktoré zákon dáva miestnej jednote, vysvitá, že sa kladie veľký dôraz na zaistenie miestnych predpokladov cestovného ruchu. Preto sa tiež pre miestnu jednotu zabezpečuje právo, aby bola vypočutá pri jednaní o veciach, dotýkajúcich sa cestovného ruchu všade tam, kde okresné úrady a ostatné orgány verejnej správy vypočujú iné verejné alebo súkromné korporácie.
Účasť obce (obcí), ktorá hmotne prispieva na miestnu cestovnú starostlivosť, tiež i tých orgánov odbornej správy verejnej a korporácií, ktoré svojou činnosťou prispievajú k rozvoju cestovného ruchu, zaisťuje sa členstvom ich zástupcov v miestnom výbore jednoty. Týchto zástupcov bude obyčajne toľko, nie však viac, než je počet volených členov výboru, pri tom zástupcov obcí nemá byť viac, než polovica. Zamýšľanou spoluprácou obidvoch týchto složiek nie je vôbec obmedzené výsostné právo záujemcov na cestovnom ruchu rozhodovať o výške vlastných príspevkov, pretože stanovenie ich výšky je vyhradené valnému shromaždeniu, kde hlasy ostatných členov nemôžu byť početne rozhodnými.
K § 5. — V každej oblasti [§ l ods. lb)] možno zriadiť oblastnú jednotu pre
cestovný ruch. Jej členmi sú miestne jednoty pre cestovný ruch v oblasti. Voľba takéhoto organizačného rámca sa javí najúčelnejšou so zreteľom na snahu odstrániť partikularizmus z cestovnej starostlivosti a zabrániť tak hospodárskym ako i iným stratám. Táto konštrukcia dovoľuje tiež rýchle a hospodárne riešenie úkolov cestovnej starostlivosti, pokiaľ do nej zasahujú príslušné úrady. Princípom organizačnej výstavby sa odôvodňuje, že členmi oblastnej jednoty sú jednoty miestne, nie však záujemcovia sami.
Rokovania výboru oblastnej jednoty sa zúčastnia vedľa volených členov ako plnoprávni členovia zástupcovia štátnych podnikov, úradov (orgánov) tiež zástupcovia tých organizácií odbornej správy verejnej a korporácií, ktoré svojou činnosťou prispievajú k rozvoju cestovného ruchu v oblasti. Snaha o vytvorenie širšej spoločnej základne všetkých složiek na cestovnom ruchu zúčastnených a po doplnení užších záujmových hľadísk hľadiskami širšími, najmä národohospodárskymi, viedla — podobne ako u miestnej jednoty k zastúpeniu štátnych podnikov a úradov i ostatných orgánov odbornej správy verejnej a korporácií, pokiaľ svojou činnosťou prispievajú k rozvoju cestovného ruchu, vo výbore oblastnej jednoty.
K § 6. — Pre záujemcov cestovného ruchu určitých oborov môže ministerstvo hospodárstva zriadiť odborné sväzy, ktorých úkolom je pôsobiť k zlepšeniu úrovne podnikov príslušného oboru, propagovať svoj obor a prejednávať úradmi im sverené veci. Odborný sväz môže zriadiť oblastné zastupiteľstvá a preniesť na ne určitú pôsobnosť a vydať pravidlá o jeho složení. Pretože niektoré obory záujemcov na cestovnom ruchu majú už svoje osvedčené organizácie, dopúšťa zákon, aby ministerstvo hospodárstva poverilo takéto organizácie zriadené podľa živnostenského zákona, prevádzaním úkolov odborného sväzu. Súčinnosť odborných sväzov s ostatnými útvarmi podľa tohto zákona bude určená stanovami.
K § 7. — Vnútorná výstavba jednôt a sväzov sa prenecháva stanovám, ktoré podľa smerníc daných ministerstvom hospodárstva schvaľuje príslušný úrad podľa platných predpisov. Zákon predpisuje len toľko, že voľby v jednotách i vo sväzoch sa konajú dľa zásady pomerného zastúpenia a že výkon práv valného shromaždenia — vyjmúc volby sa prenáša u väčších miestnych jednôt a odborných sväzov (nad 500 členov) na zhromaždenie delegátov. Od iných predpisov bolo odhliadnuté, nesnadno meniteľnými ustanoveniami zákona sa nepredbiehalo organizačnému vývoju. Tiež živnostenský zákon mal zo začiatku obdobné ustanovenia pre stanovy spoločenstiev len v skromnej miere. Až dlhšia skúsenosť s budovaním spoločenstiev dovolila, aby osvedčenými už zásadami bol neskoršie zákon doplnený.
K § 8. — Hmotné prostriedky pre jednoty a sväzy sa zabezpečujú členskými príspevkami. Merítko rozvrhu členských príspevkov, ktoré určujú stanovy, musí vychádzať z rozsahu živnosti, prípadne podniku alebo povolania a u členov miestnej jednoty musí byť pre záujemcov zo všetkých oborov rovnaké nariadenie.
Požiadavka iných príjmových prameňov okrem členských príspevkov bola postulátom všetkých vypočutých záujemcov, pretože z púheho výnosu členských príspevkov nebolo by možné splniť všetky úkoly cestovnej starostlivosti ako toho je treba s ohľadom na pomery v cudzine, obzvlášť nie hospodársky slabších (horských obl.).
Príspevkom obce a okresov sa deklaruje ich záujem na cestovnej starostlivosti a nepriamo sa postihujú tiež tí, ktorí síce získavajú z cest. ruchu, neboli však shrnutí do okruhu organizovaných záujemcov.
Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že zákon dôsledne sleduje zásadu, aby na úkoly cestovnej starostlivosti prispievaly vždy príslušné územné sväzky t, j. pri miestnej starostlivosti obec, pri oblastnej tiež okresy. Príspevok obce určí každoročne obecné zastupiteľstvo. (Ako merítko môže slúžiť na pr. výnos dávky z prechodného ubytovania.) Príspevok oblastnej jednote určí okresný výbor v rámci príslušných dotácií, hľadiac k rozpočtu oblastnej jednoty na bežný rok a účelnej uzávierke za rok minulý.
Štátne podniky, pokiaľ podľa § 2 ods. l prichádzajú do úvahy, neplatia s výnimkou živn. host. a výč. členských príspevkov. Stáva sa tak z dôvodov administratívnej úspornosti, pretože výmera a rozvrh členského príspevku pôsobily by vzhľadom k povahe jednotlivých podnikov často nesnádze. Tiež sám štát prispieva na cestovnú starostlivosť, v čom nahradzuje i prípadný členský príspevok. Nesmie sa pri tom prehliadnuť, že štát obstaráva tiež jemu prislúchajúcu starostlivosť o cest. ruch, najmä tiež všeobecnú jeho propagáciu v cudzine, ktorá vyžaduje pomerne veľkých nákladov.
Dohľad nad hospodárstvom miestnych jednôt prislúcha oblastnej jednote a nad hospodárstvom oblastnej jednoty ministerstvu hospodárstva.
K § 9. — Ako poradný orgán ministerstva hospodárstva sa zriaďuje Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu, ktorý je povolaný, aby podával ministerstvu hospodárstva dobrozdania a návrhy pre výkon starostlivosti prislúchajúcej ministerstvu hospodárstva, ktoré mu predkladá všetky veci zásadnej povahy zavčasu na vyjadrenie. Do Poradného sboru pre otázky cest. ruchu vysielajú svojich zástupcov tie ministerstvá a štátne podniky, ktoré sú zúčastnené na starostlivosti o cest. ruch, Štátny úrad štatistický, Nár. banka. Sú tiež zastúpené všetky oblastné jednoty a odborné sväzy. Ďalej vysielajú svojich zástupcov ústredné korporácie, ktoré určí ministerstvo hosp. Ide teda o sbor približne 25-členný, ktorý môže minister hospodárstva ešte rozšíriť o ďalších odborných pracovníkov, ktorých činnosť má význam pre cestovný ruch a to až do počtu
jednej pätiny ostatných členov. Tým, že v Poradnom sbore pre otázky cest. ruchu sú zastúpené všetky miesta (úrady a korporácie), ktoré svojím pôsobením môžu vplývať na utváranie t. zv. politiky cest. ruchu, je súčasne daná možnosť túto politiku usmerňovať na jednotnú líniu.
K § 10. — Časť II. (§§ 10—12). Ministerstvo hospodárstva určí úpravu informačného a propagačného materiálu. Týchto úprav dbajú sväzky územnej samosprávy, korporácie a podniky, ktoré dostávajú podporu z titulu cest. ruchu. Z dôvodu patričnej orientácie sa postará vydavateľ publikácií, filmov, nakoľko propagujú cest. ruch a nie sú určené len pre tuzemsko, aby bola názorne vyznačená súvislosť miesta alebo podniku, ktorý je propagovaný, s územím Slovenského štátu a s príslušnou oblasťou.
K § 11. — Predpisom §-u 11 sa zaisťuje pre cestovnú starostlivosť potrebná evidencia najdôležitejších skutočností, týkajúcich sa cest. ruchu. Získané datá a pomôcky slúžia pre kritické sledovanie cest. ruchu a sú ďalej podkladom pre posúdenie propagačnej pôsobivosti rôznych pomôcok, taktiež i pre poradu o ich účelnej distribúcii. Ide teda v prvom rade o sledovanie osohu záujemcov. To isté platí o zaistení evidencie úradných nariadení, opatrení a vyhlášok v oboru cest. ruchu.
K § 12. — § 12 zaisťuje jednotu a ochranu turistického značkovania, pri čom len skutočne nutnou mierou obmedzuje súkromné vlastníctvo. Verejnej osožnej činnosti našich turistických korporácií dostáva sa tým dávno už požadovanej právnej normy, ktorá do starostlivosti o turistickú orientáciu vnesie určitý systém a poriadok.
K § 13—14. — Časť III. (§§ 13—14) obsahuje ustanovenia o priestupkoch a trestných sankciách.
K § 13—14. — Časť III. (§§ 13—14) ustanovenia záverečné a prevádzacie.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.
Andrej, Bratislava 3520-39