____Slovenský snem 1939._____
I. volebné obdobie. 1. zasedanie.
23.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o sriadení verejnej správy vnútornej.
Slovenský snem usniesol sa na tomto zákone:
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady vnútornej verejnej správy vykonávajú vo svojom obvode v medziach platných zákonov a nariadení vnútornú správu, ak nie je alebo nebude sverená iným úradom.
(2) Najmä sú príslušné prevádzať zákony, ktorých prevádzanie neprináleží podľa všeobecných alebo zvláštnych predpisov iným úradom.
(3) Úrady verejnej správy vnútornej sú podriadené ministerstvu vnútra, sú však povinné vo veciach, ktoré spadajú do príslušnosti iných ministerstiev, dbať a previesť aj nariadenia, predpisy a pokyny týchto ministerstiev.
§2.
(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej sú
povinné bdieť nad verejným poriadkom, pokojom, verejnou bezpečnosťou, mravnosťou a odvracať všetky nebezpečenstvá tejto povahy a odstraňovať nastalé už poruchy, ak to nie je alebo nebude uložené iným úradom alebo orgánom.
(2) Pokiaľ vydané už predpisy nechránia dostatočne uvedené verejné záujmy, ministerstvo vnútra a župný úrad môžu vydávať vo forme všeobecného nariadenia a tiež pre jednotlivé prípady príkazy a zákazy, potrebné vo verejnom záujme a môžu na porušenie týchto príkazov a zákazov ustáliť tresty na peniazoch od 10— 5000 Ks, alebo na strate slobody od 12 hodín do 14 dní. Nedobytná peňažitá pokuta má sa premeniť na trest straty slobody do 14 dní.
(3) Župným úradom vydané príkazy a zákazy má schváliť ministerstvo vnútra. V mimoriadnych a neodkladných prípadoch môže takéto príkazy a zákazy vydať župný úrad a tiež aj okresný úrad, ktoré ale treba predložiť k dodatočnému schváleniu ministerstvu vnútra. Ak ministerstvo vnútra za 30 dní neschváli všeobecné nariadenie o príkazoch a zákazoch alebo pre jednotlivé prípady vydané príkazy a zákazy, tieto strácajú platnosť.
(4) Tresty uvedené v odseku 2 môžu okresné úrady ukladať — bez újmy súdneho stíhania — tiež na každé neprístojné konanie alebo chovanie na miestach verejných alebo verejne prístupných, ktorým sa porušuje alebo ohrožuje verejný poriadok, pokoj, bezpečnosť, dobré mravy alebo slušnosť, alebo sa vzbudzuje verejné pohoršenie. Pod verejným miestom rozumejú sa aj schôdzky župných výborov, župných komisií a obecných (mestských) rád a komisií.
§ 3.
(1) Orgány verejnej správy štátnej í samosprávnej, volené a menované sú v úradnom styku povinné zachovávať vážnosť, odpovedajúcu ich verejnému postaveniu, chovať sa voči každému slušne a vychádzať v obore svojej pôsobnosti stránkam podľa možnosti v ústrety. Navzájom je každý povinný v úradnom styku s týmito orgánmi zachovávať voči nim slušnosť a úctu, odpovedajúcu ich verejnému postaveniu.
(2) Úrady verejnej správy vnútornej sú povinné chrániť vážnosť orgánov, uvedených v odseku l a môžu za tým účelom — ak nejde o trestný čin stíhaný súdmi — potrestať peňažitou pokutou od 10 do 5000 Ks, alebo stratou slobody od 12 hodín do 14 dní každého, kto užíva v písomných podaniach k týmto orgánom spôsobu písania ich urážajúceho, alebo kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu sa chová vedome hrubé k verejnému orgánu pri výkone jeho úradnej činnosti, alebo vzpiera sa ho poslúchnuť.
§ 4.
(1) Župné úrady môžu vydávať v medziach svojho úradného obvodu nariadenia v obore miestnej policie, sverenej podlá platných noriem obciam, ak ide o nariadenie vzťahujúce sa na územie niekoľko obcí alebo ak nevydá obec, ktorej sa to týka, sama v lehote podľa odseku 3 potrebné nariadenia.
(2) Ak ide o územie presahujúce obvod župy, prislúcha právo, uvedené v predchádzajúcom odseku ministerstvu vnútra.
(3) Ak je nebezpečie v meškaní, treba zúčastneným obciam umožniť, aby sa v primeranej, najmenej pätnásťdennej lehote vyjadrily o chystanom nariadení alebo potrebné nariadenia samy vydaly.
§ 5.
(1) Župné a okresné úrady sú príslušné vykonávať trestnú právomoc, ak ona neprináleží súdom alebo iným úradom.
(2) Nedotknuté zostávajú predpisy, podľa ktorých župné a okresné úrady rozhodujú vo veciach trestnej právomoci obecnej.
§ 6.
(1) Župným a okresným úradom prísluší prisluhovať právo v obore práva verejného, pokiaľ to nie je alebo nebude sverené iným úradom alebo súdom.
(2) Nedotknuté zostávajú zákonité ustanovenia, podľa ktorých úrady verejnej správy vnútornej rozhodujú o súkromno-právnych nárokoch,
Diel druhý.
Okresné a župné úrady.
§ 7.
Územie Slovenského štátu rozčleňuje sa na okresy ako na administratívne jednotky, niekoľko okresov tvorí vyššiu administratívnu jednotku — župu.
§ 8.
Obvody okresov a ich sídla určuje vláda nariadením, tak iste môže vláda okresy aj sriadovať alebo zrušovať.
§ 9.
Obvody žúp, poťažne župných úradov a ich sídla, určujú sa takto:
1. Bratislavskú župu so sídlom v Bratislave tvoria terajšie okresy: Bratislava, Modra, Malacky, Skalica, Senica, Trnava, Sered a mesto Bratislava,
2. Nitriansku župu so sídlom v Nitre: okresy Nitra, Hlohovec, Zlaté Moravce, Topoľčany a Prievidza,
3. Trenčiansku župu so sídlom v Trenčíne: okresy Trenčín, Piešťany, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Puchov, Považská Bystrica, Veľká Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca a Bánovce nad Bebravou,
4. Tatranskú župu so sídlom v Ružomberku: okresy Ružomberok, Turčiansky Svätý Martin, Dolný Kubín, Trstená, Námestovo, Liptovský Svätý Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Spišská Stará Ves a Stará Ľubovňa,
5. Spišskošarišskú župu so sídlom v Prešove: okresy Prešov, Bardejov, Giraltovce, Sabinov, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica,
6. Zemplínsku župu so sídlom v Michalovciach: okresy Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Stropkov, Humenné, Medzilaborce a Snina,
7. Pohronskú župu so sídlom v Banskej Bystrici tvoria terajšie okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Krupina, Brezno nad Hronom, Lovinobaňa, Modrý Kameň, Pukanec, Hnúšťa, Revúca a Dobšiná.
§ 10.
(1) Obvody žúp a sídla župných úradov možno zmeniť len zákonom.
(2) Pri zmene obvodov žúp má sa hľadieť k tomu, aby medzi zúčastnenými župnými výbormi nastala dohoda o majetkovom usporiadaní. Dohodu schvaľuje a ak nedôjde k dohode, ustáli majetkové usporiadanie ministerstvo vnútra v dohode s ministerstvom financií.
(3) Súkromno-právne nároky tretích osôb týmto usporiadaním sú nedotknuté.
§ 11.
Obec, ktorá je alebo bude určená za sídlo okresného alebo župného úradu, je povinná zaopatriť primerané úradné miestností pre okresný alebo župný úrad. Keď ide o okresný úrad, má nárok, aby polovivicu nákladu uhradil jej štát, keď ide o župný úrad, jednu tretinu nahradí jej štát, jednu tretinu župa.
§ 12.
Okresné úrady vykonávajú vo svojom obvode pôsobnosť, ktorá im prislúchala dosiaľ, pokiaľ táto pôsobnosť podľa prílohy A) nie je presunutá na župné úrady alebo podľa prílohy C) nie je presunutá na obecné a obvodné notariáty.
§ 13.
(1) Pôsobnosť župného úradu, okrem pôsobností uvedenej v prílohe A), určuje sa takto:
(2) Župnému úradu prislúcha pôsobnosť, ktorú dosiaľ vykonával krajinský úrad,
pokiaľ táto pôsobnosť nie je presunutá na ministerstvá podľa prílohy B).
(3) Pôsobnosť župného úradu, ako odvolacej stolice, je vymedzená v § 24, ods. l a 3.
(4) Dohliadacia moc nad obcami, ktorú do dňa účinnosti tohto zákona konaly okresné výbory, prechádza na župné úrady.
(5) Župnému úradu prislúcha tiež výkon dohliadacej moci v obciach v tých záležitostiach, ktoré sú uvedené v prílohe D) a ktoré dosiaľ patrily do pôsobnosti krajinského výboru. Dohliadacia moc krajinského výboru nad obcami, pokiaľ nebola presunutá na župné úrady, prechádza na ministerstvo vnútra.
(6) Na župný úrad prenáša sa pôsobnosť krajinskej vyživovacej komisie (§ 83).
§ 14.
V hlavnom meste Bratislava pôsobnosť okresného úradu vykonáva mestský notársky úrad. Doterajšia pôsobnosť mesta zostáva nedotknutá.
§ 15.
(1) V prílohe C) uvedené sú tie záležitosti, ktoré z dosavádnej pôsobnosti okresných úradov prikazujú sa do pôsobnosti obecných a obvodných notariátov (§ 12).
(2) Pokiaľ dôsledkom presunov tejto pôsobností prešlo potvrdzovanie niektorých obecných svedectiev na obecné a obvodné notariáty, obecný a obvodný notár tieto svedectvá nepodpisuje spolu s obecným starostom podľa § 37, ods. 2 nariadenia číslo 126000/1902 B. M.
§ 16.
(1) Policajné riaditeľstvá a policajné úrady aj naďalej vykonávajú pôsobnosť, ktorá podľa zvláštnych predpisov im prísluší.
(2) Policajné riaditeľstvá a policajné úrady vládnym nariadením budú vradené
do organizácie župných a okresných úradov.
§17.
Vládnym nariadením môže byť presunutá pôsobnosť ministerstiev na župné úrady, pôsobnosť župných úradov na okresné úrady a pôsobnosť okresných úradov na obecné a obvodné notariáty alebo opačne.
§ 18.
(1) Prednostom okresného úradu je okresný náčelník, prednostom župného úradu je župan. Župan je dôverníkom vlády v smluvnom pomere, nakoľko by nebol štátnym úradníkom. Okresný náčelník je štátny úradník ustanovený zo služobnej kategórie právnych úradníkov politickej správy. Služobne podlieha okresný náčelník županovi a ministrovi vnútra, župan ministrovi vnútra. Funkciu okresného náčelníka udeľuje minister vnútra a funkciu župana vláda.
(2) Župan a okresný náčelník sú za riadnu správu svojich úradov a ústavov týmto podriadených zodpovední a to podľa rokovacieho a kancelárskeho poriadku pre župné a okresné úrady.
(3) Županovi a okresnému náčelníkovi prislúchajú funkčné prídavky, ktorých druh a výšku určí minister vnútra.
(4) Župan, okresný náčelník a tiež policajný riaditeľ disciplinárne podliehajú vždy priamo disciplinárnej komisii II. inštancie pri ministerstve vnútra a nie disciplinárnej komisií I. inštancie, ktoré podľa § 100 písm. a) zákona zo dňa 25. januára 1914 č. 14 r. z. pri župných úradoch sú sríadené,
§ 19.
(1) Ministrovi vnútra — a pokiaľ ide o odborných úradníkov iných rezortov, príslušným ministrom — prislúcha udeľovať služobné miesto pri úradoch verejnej správy vnútornej, pokiaľ to právo nie je vyhradené vláde alebo prezidentovi republiky, ako aj ustanovovať čakateľov. Toto právo zahrňuje v sebe tiež právo k preloženiu na iné úradné pôsobište alebo do výslužby,
(2) Minister vnútra môže prijímanie nových kancelárskych síl a pomocných zriadencov sveriť županovi.
§ 20.
(1) Župnému úradu pridelí sa potrebný počet právnych zamestnancov, odborných (lekárskych, zverolekárskych, poľnohospodárskych, lesných, vodohospodárskych, stavebne-technických a priemyslove-technických, prípadne iných potrebných) zamestnancov, ako aj účtovných, aktuárskych, kancelárskych a iných zamestnancov. Odborní zamestnanci môžu byť pridelení pre obvod dvoch župných úradov jednému župnému úradu.
(2) Okresným úradom pridelí sa potrebný počet právnych, aktuárskych, kancelárskych, prípadne notárskych a iných zamestnancov. Lekárski, zverolekárski, lesní, stavebne-technickí odborní zamestnanci, ako aj účtovní zamestnanci môžu byť pridelení pre obvod niekoľko okresných úradov určitému okresnému úradu alebo župnému úradu spoločne pre župný úrad a pre jeden alebo niekoľko okresných úradov. Keď okresný úrad pre svoje úradné pojednávanie potrebuje odborných úradníkov, akých nemá pridelených, požiada o to župný úrad.
(3) Spoločné obvody pre odborných úradníkov, spomenuté v odsekoch l a 2, určí minister vnútra v dohode s príslušným ministerstvom.
§ 21.
O výkone poukazovacieho práva a o úprave účtovnej, pokladničnej a hospodárskej kontrolnej služby vydá vláda nariadenie. Do toho času platia doterajšie predpisy.
§ 22.
Príslušný minister cieľom zjednodušenia môže niektorú vec patriacu do obvodu niektorého úradu prideliť na vybavenie inému, na roveň postavenému úradu.
Diel tretí. Administratívne pokračovanie.
§ 23.
Vláda má nariadením upraviť administratívne pokračovanie tak, aby bolo čo najrýchlejšie a najjednoduchejšie. Pritom má tiež dbať ustanovenia tohto dielu.
§ 24.
(1) Proti rozhodnutiam, opatreniam a rozsudkom okresného úradu, ak opravný prostriedok nie je vylúčený, možno sa odvolať vo veciach manželských, štátneho občianstva, domovského práva, cestovných, pasov, cirkevných, školských, učiteľských, vyvlastňovacích, bytovej pečlivosti a živnostenských — okrem priestupkov — k príslušnému ministerstvu, vo všetkých ostatných veciach k župnému úradu, ak tento úrad sám rozhoduje v I. inštancii, proti jeho rozhodnutiam možno sa odvolať k príslušnému ministerstvu.
(2) Proti rozhodnutiu obecného a obvodného notaríátu, vydaného vo veciach uvedených v prílohe C. (§ 15 odsek 1} možno podať odpor k príslušnému okresnému úradu, ktorý rozhodne v prvej stolici.
(3) Proti rozhodnutiu župného úradu ako inštancii odvolacej nemožno sa ďalej odvolať, to isté platí aj o rozhodnutí okresného úradu ako inštancie odvolacej vo veciach trestnej právomoci obecnej.
(4) V sporoch, v ktorých je predmetom len peňažité plnenia nepresahujúce sumu 200 Ks, je odvolanie neprípustné.
(5) O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam (opatreniam, rozsudkom, usneseniam) vydaným pred dňom. keď tento zákon nadobudne účinnosti, ak sú prípustné podľa predpisov dosiaľ platných, rozhodnú stolice, ktoré na miesto dosavádnych stolíc nastupujú a to aj vtedy, keby opravný prostriedok podľa tohto zákona prípustný nebol. V tomto smere platí ešte aj § 78 ods. 2.
§ 25.
Ak je nie inak ustálené, koná úradné pojednávanie, ktoré presahuje obvod jedného okresného úradu, príslušný župný úrad a úradné pojednávanie, ktoré presahuje obvod jednej župy, príslušné ministerstvo, ktoré môže k pojednávaniu delegovať niektorý zo zúčastnených župných úradov.
§ 26.
(1) K zaisteniu účelu alebo podmienok pokračovania a jeho trôv, môže úrad stranám, ktoré pokračovanie žiadaly, uložiť, aby složily istotu v hotových peniazoch alebo môže úrad nariadiť primerané zaistenie iného spôsobu.
(2) Tiež môže úrad, pokiaľ už platné predpisy zvlášť tak neustanovujú, k zabezpečeniu účelu pokračovania nariadiť zaistenie vecí, ktoré podľa platných predpisov treba zhabať, zničiť alebo učiniť nepotrebnými, ďalej predmetov, ktoré sú potrebné k vedeniu dôkazov.
(3) Cieľom nerušeného chodu pokračovania môže úrad tým, ktorí toto rušia, po bezvýslednom napomenutí uložiť poriadkovú pokutu do 2.000 Ks, v prípade nedobytnosti uzamknutie do 5 dní a po prípade nariadiť, aby sa vzdialili alebo aby boli odstránení brachiálnou mocou. Rovnako môže zakročiť proti tomu, kto svojvoľne zavdáva príčinu k pokračovaniu alebo ho preťahuje alebo bez dostatočného dôvodu nesplní príkaz vydaný v pokračovaní.
(4) Krivú výpoveď svedeckú alebo znaleckú, ako aj porušenie v správnom pokračovaní povinnej mlčanlivosti, ak nejde o súdne stíhaný trestný čin, môže úrad trestať peňažnou pokutou do 10.000 Ks alebo stratou slobody do jedného mesiaca.
§ 27.
(1) Poriadkové a disciplinárne tresty, uložené úradmi verejnej správy vnútornej, pripadajú župnému chudobinskému fondu, v hlavnom meste Bratislava mestskému chudobinskému fondu.
(2) Všetky ostatné tresty na peniazoch uložené úradmi verejnej správy vnútornej, prepadnuté istoty a iné záruky a výtažky za veci prehlásené za prepadnuté v pokračovaní pred týmito úradmi pripadajú štátu.
§ 28.
(1) Vykonateľné rozhodnutia, opatrenia a rozsudky úradov verejnej správy vnútornej vykonávajú sa administratívnou alebo súdnou exekúciou. Výkon administratívnej exekúcie náleží okresným úradom, ak nie je odkázaný do pôsobnosti obecných a obvodných notariátov.
(2) Okresné úrady sú povolané prispievať súdom a iným úradom a verejným orgánom k ich žiadosti pri nútenom výkone ich vykonateľných rozhodnutí, opatrení, rozsudkov a usnesení.
§ 29.
Strany a iné osoby, ako aj obce a iné verejné korporácie, ktoré vládne nariadenie o administratívnom pokračovaní k tomu zaviaže, povinné sú spolupôsobiť pri pokračovaní, ako to bude vo vládnom nariadení ustanovené.
§ 30.
(1) Ustanovenia tohto dielu o župných a okresných úradoch platia tiež pre štátne policajné úrady v medziach ich pôsobnosti.
(2) Pre obecné a obvodné notariáty, pokiaľ pokračujú a rozhodujú o veciach odkázaných do ich pôsobnosti podľa § 15. ods. 1., platia obdobne predpisy tejto časti a predpisy pre administratívne pokračovanie úradov verejnej správy vnútornej.
Diel štvrtý.
Župná samospráva. Úlohy župnej samosprávy.
§ 31.
Župy vo svojom obvode sú samosprávne ustanovizne a nakoľko ide o úlohy
týmto zákonom im prikázané, sú právnickými osobami a môžu ako župy nadobúdať práva a samostatne sa zaväzovať,
§ 32.
(1) Úlohou župnej samosprávy je starať sa o dopravné, hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné záujmy župy a jej obyvateľstva, nakoľko ide o úlohy presahujúce rozsah a potreby jednotlivých obcí.
(2) Týmto cieľom môže sriadiť alebo podporovať ústavy, podniky a zariadenia, ktoré sú spôsobné podporovať mravné, telesné a hospodárske blaho a vzdelanie obyvateľstva a uskutočňovať dopravné, zdravotné sociálne a kultúrne ako i školské potreby a záujmy župy a jej obyvateľstva.
(3) Uskutočňuje tieto úlohy skrze svoje samosprávne sbory a to: župný výbor a župné komisie a iné svoje orgány, ako aj skrze župana poťažne župný úrad.
(4) Úrady verejnej správy vnútornej majú podporovať župnú samosprávu v jej činnosti a vykonávať jej rozhodnutia.
Župný výbor.
§ 33.
(1) Župný výbor má dvanásť riadnych členov a dvanásť náhradníkov.
(2) Členovia župného výboru ustanovujú sa na 6 rokov tak, aby obvod každého okresného úradu podľa možností bol zastúpený aspoň jedným členom.
(3) Ustanovenie členov župnéno výboru upravuje zvláštny zákon. Pokiaľ sa neustanovia župné výbory, vykonáva ich práva a povinnosti župan.
§ 34.
(1) Členstvo v župnom výbore, a v župných komisiách zaniká:
a) smrťou,
b) vzdaním sa, keď to (župný Výbor príjme,
c) vylúčením podľa §§ 49 a 54,
d) rozpustením župného výboru,
e) uplynutím funkčného obdobia župného výboru,
f) ak dodatočne vyjde na javo nejaká okolnosť, pre ktorú by člen, ani pôvodne nebol mohol byť ustanovený.
p) Na miesto členov, ktorí vystúpili pred koncom funkčného obdobia (§ 33, ods. 2.) nech sú povolaní na zbytok obdobia náhradníci.
§ 35.
(1) Predsedom župného výboru je župan, je ale oprávnený predsedníctvo sveriť svojmu zástupcovi v úrade alebo niektorému členovi sboru. Župan svolá župný výbor podľa potreby, ale aspoň šesťkrát do roka. Členovia župného výboru sú oprávnení u ministerstva vnútra si sťažovať, jestli by župný výbor nebol svolaný cez tri mesiace alebo nebol svolaný za jeden rok aspoň šesťkrát. O dozorčej sťažnosti rozhodne podľa voľného uváženia ministerstvo vnútra.
(2) Aspoň polovica členov župného výboru môže písomne žiadať svolanie zasadnutia župného výboru, udávajúc súčasne predmet rokovania, ktorý nemôže vybočovať z pôsobnosti župného výboru. Nakoľko by župan tejto žiadosti behom 15 dní od jej podania na župnom úrade nevyhovel, môže každý člen výboru podať behom ďalších 15 dní sťažnosť u župného úradu na ministerstvo vnútra. Župan je povinný takúto sťažnosť do troch dní od dôjdenía predložiť ministerstvu vnútra, ktoré o nej rozhodne.
§ 36.
Župan svoláva schôdze župného výboru aspoň tri dni vopred, určuje predmety rokovania, ktoré majú byť súčasne s pozvaním sdelené členom župného výboru, ako aj ministerstvu vnútra. O predmetoch, ktoré nie sú na poradí rokovania župného výboru, môže byť pojednávané a usnesenie o nich vydané len súhlasí-li nadpolovičná väčšina všetkých členov.
§ 37.
(1) Schôdze župného výboru zahajuje, riadi, ukončuje a ustaľuje poradie rokovania župan. Župan má právo hlasovacie v župnom výbore. Veci, ktoré nepatria do pôsobnosti župného výboru, má predseda z rokovania vylúčiť, proti čomu môže polovica všetkých členov župného výboru podať odvolanie do 15 dní od dňa schôdze, o programe ktorej sa jednalo. Odvolanie treba podať u župana na ministerstvo vnútra.
(2) Jestli schôdzu župného výboru rušia členovia, má ich predseda volať k poriadku, keď sa tak stalo dvakrát bez výsledku, môže predseda vylúčiť ich zo schôdzky, prípadne ich dať odstrániť a keď to pokladá za potrebné, schôdzku prerušiť, alebo zakončiť. Tým je nie vylúčené ďalšie stíhanie osôb, rušiacich poriadok alebo pokoj podľa trestného zákona alebo iných zákonov.
(3) Schôdze župného výboru sú neverejné.
§ 38.
Úradníci župného úradu, županom k tomu určení, majú právo a ma žiadosť župného výboru aj povinnosť byť prítomní schôdzí župného výboru a môžu sa zúčastniť rokovania, hlasovacie právo však nemajú.
§ 39.
Ak má župan za to, že usnesením župného výboru bol porušený zákon alebo prekročená pôsobnosť župného výboru, alebo ohrožený nesporný verejný záujem, je nielen oprávnený, ale aj povinný proti takému usneseniu k ministerstvu vnútra podať odvolanie do 15 dní odo dňa zasadnutia, v ktorom usnesenie bolo vynesené. Ministerstvo vnútra o odvolaní musí do šesťdesiat dní rozhodnúť, ináč usnesenie zostáva v platnosti.
§ 40.
(1) K platnosti usnesenia župného výboru, ak to zákon inak neustanoví, je potrebná nadpolovičná prítomnosť všetkých členov, ktorí sa usnášajú nadpolovičnou väčšinou prítomných.
(2) Ak sa nesíde toľko členov, aby sa mohol župný výbor platne usnášať, treba svolať do 15 dní s tým istým programom novú schôdzku, na ktorej môže sa usnášať v prítomnosti aspoň jednej tretiny všetkých členov.
§ 41.
Hlasovanie v župnom výbore vykonáva sa verejne. Kedy a za akých podmienok treba hlasovať lístkami, ustaľuje rokovací poriadok. Voľby sa konajú pravidelne hlasovacími lístkami. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedov.
§ 42.
(1) O schôdzkach župného výboru vedie úradník župného úradu, županom určený, zápisnicu, ktorú má podpísať predseda schôdzky, zapisovateľ a aspoň dvaja členovia župného výboru, ktorých určí na začiatku schôdzky predseda. Jeden odpis každej zápisnice župného výboru nech je do 15 dní predložený ministerstvu vnútra.
(2) Hlavný obsah usnesení župného výboru, ktoré potrebujú schválenie, ako aj iných významnejších usnesení všeobecného rázu, nech sú uverejnené v úradných novinách.
Pôsobnosť župného výboru.
§ 43.
(1) Župný výbor vo svojej pôsobnosti o dopravné záujmy (§ 32 ods. 1) stará sa o župné cesty.
(2) Vláda má nariadením určiť tie krajinské cesty, ktoré nemajú dopravného významu, presahujúceho obvod dvoch žúp a odovzdať tieto krajinské cesty do správy župných výborov a majetku žúp. (§ 58. odst. 3.)
(3) Tiež vládnym nariadením treba sa postarať, aby všetky vícinálne cesty boly odovzdané do správy župných výborov.