(4) Nariadenia podľa ods. 2. a 3. treba vydať do 30. septembra 1938, aby župám odovzdané cesty boly týmito odo dňa 1. januára 1940 spravované.
§44.
Župný výbor stará sa o hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné úlohy župy a jej obyvateľstva, vymedzené v § 32. a týmto cieľom sriaďuje alebo podporuje ústavy alebo podniky a zariadenia, potrebné k dosiahnutiu úloh, a môže byť obciam na pomoci pri konaní ich úkolov, pokiaľ riešenie určitej úlohy je pre obec nevyhnuteľne potrebné, avšak silami obce tá úloha nemôže byť zdolaná. V obore starostlivosti o hospodárske záujmy župný výbor stará sa hlavne o cudzinecký ruch, elektrízáciu a telefonizáciu.
§ 45.
(1) Župný výbor je vo veciach verejnej správy župy poradným sborom županov, ako aj ústredných úradov a podáva o nich k ich žiadosti posudky a návrhy.
(2) Župný výbor je oprávnený aj samostatne podať županom a iným úradom návrhy a podnety, pokiaľ sa týkajú záujmov župy a jej obyvateľstva.
§ 46.
O veciach politických podávať návrhy a usnášať sa je neprípustné.
Župné komisie.
§ 47.
(1) Župný výbor môže sriadiť pre správu dozor nad jednotlivými župnými ústavmi, podnikmi, pre jednotlivé úseky cestnej siete, prináležajúce do správy župy, ako aj k obstarávaniu jednotlivých vecí, spadajúcich do jej pôsobnosti župnej komisie.
(2) Župná komisia má šesť členov. Župný výbor zo svojich členov zvolí predsedu a dvoch členov komisie, ďalších dvoch členov komisie zvolí z občanov v sídle podniku alebo v obvode zariadenia, ktorí
poznajú potrebné veci. Ďalším členom komisie je županom určený úradník župného úradu.
(3) Pôsobnosť župných komisií určí župný výbor pravidlami, ktoré má schváliť ministerstvo vnútra. Komisie vykonávajú im sverenú pôsobnosť pod dozorom župného výboru a v rámci ním vymedzenom. Vecí finančného významu (dodávky práce atď.), presahujúce hodnotu pravidlami určenú, majú byť vždy župným výborom rozhodnuté.
Rozličné ustanovenia.
§ 48.
Členstvo v župnom výbore a v župných komisiách je čestnou funkciou. Členovia týchto sborov majú však nárok na náhradu cestovných výloh z miesta svojho bydliska do miesta schôdzky, ďalej nárok na náhradu za stratu času, pokiaľ sú na to odkázaní. Skutočné cestovné výlohy a paušál za stratu času určuje minister vnútra.
§49.
Členovia župného výboru a komisií, ktorí by bez dostatočnej omluvy povinností svojho úradu neplnily, najmä nezúčastňovali sa schôdzok, nech sú županom na plnenie svojich povinností upozornení a ak by aj naďalej bez dostatočnej omluvy trvale zanedbávali svoje povinnosti, nech sú ministerstvom vnútra členstva pozbavení, ale prv než sa toto vypovie, takému členovi treba dať možnosť, aby svoju obranu predniesol.
§ 50.
Ak by sa župný výbor na určený čas neustanovil alebo stal sa usnášanía nespôsobilým, župan je povinný toto hneď hlásiť ministerstvu vnútra, ktoré má urobiť opatrenie, potrebné k vedeniu župnej samosprávy.
§51.
Vláda vydá na základe zásad, v tomto zákone uvedených, podrobný rokovací poriadok, platný pre všetky župné výbory a komisie.
§52.
Župné výbory dvoch alebo niekoľko žúp cieľom lepšieho, hospodárnejšieho, alebo technicky dokonalejšieho obstarania niektorých župných úloh, alebo podnikov, ústavov a zariadení môžu sa so schválením vlády dohodnúť na spoločnom postupe alebo sriadením spoločného ústavu, podniku alebo zariadenia, pri tom určia spoločnú komisiu a ustália podmienky a účasť spoločnej správy a nákladov na dotyčnom diele.
§ 53.
(1) Členovia župného výboru a župných komisií sú povinní k mlčanlivosti v záležitostiach, ktoré v týchto sboroch boly pojednávané ako dôverné. Nesmú zneužiť nedovolene vedomostí, ktoré nadobudli v sboroch pri pojednávaní záležitostí.
(2) Tí sami nesmú sa ani hlasom, ani poradne zúčastniť rokovania o veci, z ktorej môžu mať bezprostredný prospech alebo škodu oni sami, ich manželia, príbuzní a švagrovia do druhého stupňa, alebo tí, ktorých zastupujú na základe zákona. Toto ustanovenie platí aj, keď práve uvedení v tej istej záležitosti — v inej, ako vo verejnej vlastnosti — podali dobrozdanie alebo ináč činní boli alebo za mzdu, plat, honorár, u niekoho zamestnaní sú alebo zastupujú tých, ktorí majú na vybavení takejto záležitosti osobný alebo hospodársky záujem. To platí o členoch správnych rád, účastinných spoločností, o jednateľoch spoločností s ručením obmedzeným, o členoch predstavenstiev zárobkových a hospodárskych družstiev, o pravotároch, verejných notároch, staviteľoch, civilných technikoch atď., keď ide o zvláštny, osobný, súkromný alebo verejný záujem osôb a korporácií, ktoré zastupujú. Toto sa nevzťahuje na prípady, v ktorých dotyční sú účastní na vybavení záležitostí, ako prívrženci istého povolania alebo skupiny
obyvateľov, spoločné záujmy ktorej sú dotknuté pojednávanou záležitosťou.
(3) Kto sa nesmie zúčastniť rokovania, musí sa zo schôdzky vzdialiť.
(4) V predchádzajúcich odsekoch označené osoby nesmú uplatňovať nároky tretích osôb proti župe, pokiaľ nevystupujú ako ich zákonní zástupci.
(5) Či prípady tieto jestvujú, rozhodne župan.
§ 54.
Jestli niektorý z označených v § 53 nedodrží povinnú mlčanlivosť, nezahlási pred pojednávaním záležitosti svoju inkompatibilitu alebo ináč sa prehreší proti § 53, môže byť ministerstvom vnútra pokarhaný a v opätovnom prípade svojho členstva v župnom výbore pozbavený.
Župné hospodárenie.
§ 55.
(1) Na zaokrytie výdavkov, potrebných pre splnenie úloh, patriacich do pôsobnosti župného výboru, môže sa župný výbor usniesť na vyberaní poplatkov, príspevkov, dávok, a naturálnych plnení v župe, pokiaľ tieto prináležaly podľa zákonov okresom a krajine.
(2) Dávky môžu byt usnesené len vtedy, keď iné príjmy nestačia na zaokrytie potrieb.
(3) Naturálne plnenia nech sú vždy ocenené a povinnému treba ponechať na vôľu, aby tieto previedol sám alebo súcimi zástupcami, alebo na miesto toho zaplatil sumu podľa ocenenia.
§56.
Hospodárske podniky v majetku alebo správe župy sa nachádzajúce, treba tak spravovať, aby ich príjmy uhradzovaly aspoň všetky výdavky, rátajúc do toho primerané zúročenie a umorenie vloženého kapitálu. Výnimka je prípustná len vtedy, keď podnik slúži verejnému záujmu, ktorý nemôže byť inak uspokojený.
§ 57.
(1) Poplatky možno vyberať jednak za určité úradné výkony v pôsobnosti župného výboru, župnými orgánmi prevádzané, jednak za používanie zariadení, ústavov, podnikov a pod., ktoré župný výbor vo verejnom záujme udržuje a ktoré boly na základe verejného práva k používaniu ponechané,
(2) Poplatky nech sú vopred podlá pevných sadzieb a predpisov určené, pri tom je dovolené poplatky odstupňovať najmä podľa výkonnosti alebo od nich aj oslobodzovať.
§ 58.
(1) Príspevky na opatrenie alebo k úhrade výdavkov na sriadenie a udržovanie zariadení, ktoré verejný záujem vyžaduje, možno požadovať na tých obciach, vlastníkoch pozemkov a majiteľov podnikov a živností, ktorým z tých zariadení vznikajú zvláštne hospodárske výhody. Výška príspevkov má byť, pokiaľ možno, prispôsobená výhodám prispievateľov.
(2) Príspevky môžu byť zcela alebo z časti nahradené naturálnym plnením podľa určitých zásad župným výborom ustanovených.
(3) Župný výbor podľa týchto ustanovení má vymerať príspevky najmä cieľom udržovania bývalých vicinálnych ciest na obce (§ 43 ods. 2), ktoré na príslušnú cestu prispievaly.
§ 59.
Župné dávky môžu byť vyberané buďto ako prirážky k štátnym daniam a dávkam v župe predpísaným, buďto ako samostatné dávky.
§ 60,
(1) Podrobnejšie predpisy o vyberaní poplatkov, príspevkov, dávok a naturálnych plnení treba určiť vo zvláštnych pravidlách, na ktorých sa usnáša župný výbor.
(2) Do týchto pravidiel možno pojať i trestné ustanovenia, a to pokuty od 10 do 5000 Ks a uzamknutie od 12 hodín do 14 dní. Tieto pokuty ukladá okresný úrad.
§ 61.
(1) Odvolanie proti predpisu príspevku, poplatku, samostatnej dávke alebo naturálneho plnenia možno podať do 15 dní od doručenia výmeru u župného úradu k ministerstvu vnútra. Odvolanie nemá odkladného účinku,
(2) Župné príspevky, poplatky, dávky a naturálne plnenia sú sročné do 15 dní po doručení platobného rozkazu.
(3) O vymáhaní župných poplatkov, príspevkov, dávok a výmien naturálnych plnení platí predpis bodu 4 a 5 článku V. zák., číslo 69/1935 Sb. z. a n. a o ich premlčaní a úrokoch zo zameškania a úrokoch náhradných platia tie isté predpisy, ako o premlčaní štátnych daní.
§ 62.
(1) Na miesto okresných a krajinských prirážok, vyberaných do 31. decembra 1939, štát bude od 1. januára 1940 vyberať prirážky k daniam, uvedeným v § 1. zák. čís. 77/1927 Sb. z. a n. v znení zák. č. 69/1935 Sb. z. a n. a spôsobom predpísaným pre to-ktoré odvetvie uvedených daní. Výška tejto prirážky nesmie presahovať dosiaľ najvyššie prípustnú sadzbu okresných a krajinských prirážok. Výnos tejto prirážky plynie do samosprávneho fondu, ktorý spravuje ministerstvo vnútra. Z tohto fondu patrí každej župe prídeľ vo výške jednej tretiny ceľkového výnosu prirážky v príslušnej župe docieleného.
(2) Minister vnútra so súhlasom ministra financií udeľuje zo samosprávneho fondu okrem spomenutého prídeľu dotácie na vyrovnanie nezaokrytých schodkov, ukazujúcich sa v župách, ktoré v pomere k počtu svojho obyvateľstva majú malý prirážkový základ. K tomuto cieľu možno použiť najviac 20% príjmov samosprávneho fondu.
(3) Zo samosprávneho fondu majú byť konečne zabezpečené úhrady pre úlohy dopravné, hospodárske, sociálne, humanitné a kultúrne, obstarávané dosiaľ Slovenskou krajinou, ako aj úhrada na vývin cudzineckého ruchu.
§ 63.
(1) Poplatky, príspevky, samostatné dávky a naturálne plnenia možno ukladať len z povolením ministerstva vnútra za súhlasu ministerstva financií. Ukladacie pravidlá vyžadujú k svojej platnosti schválenie ministerstva vnútra v dohode s ministerstvom financií a musia byt vyhlásené okrem toho v úradných novinách a spôsobom v župe obvyklým.
(2) Župné prirážky upravujú zvláštne predpisy.
§ 64.
Majetok župy, jej prináležajúci, alebo jej do správy odovzdaný spravuje župný výbor.
§ 65.
Schváleniu ministerstva vnútra podliehajú usnesenia župného výboru:
1. ktoré presahujú rozsah bežnej správy župného majetku,
2. ktorými sa scudzuje movitý majetok alebo nemovité práva župy alebo sa trvalým bremenom zaťažujú,
3. ktorými sa nemovitý majetok župy z voľnej ruky dáva do prenájmu, alebo trebárs verejnou súťažou, avšak na dobu, presahujúcu šesť rokov,
4. ktorými sa uzaviera pôžička, alebo sa preberá ručenie župy za dlh cudzí.
Župný rozpočet.
§ 66.
(1) Župný výbor sostaví o všetkých príjmoch a výdavkoch, prináležajúcich do pôsobnosti župného výboru na každý správny rok rozpočet a na tom sa do konca každého októbra usnesie.
(2) Usnesený rozpočet treba na župnom úrade cez 15 dní vyložiť k verejnému nar hliadnutiu, takže táto doba počína dňom uverejnenia usnesenia p rozpočte v úradných novinách. Usnesenie o rozpočte a jeho vyloženie treba uverejniť v úradných novinách a vyhláškou na oznamovacích tabulách župného úradu a okresných úradov v župe. Vyhláška má byť vyvesená cez 15 dní V úradných novinách a vo vyhláške má by! uvedené tiež, že proti rozpočtu každý v župe priamu daň platiaci obyvateľ môže podať za 15 dni po uverejnení v úradných novinách u župného úradu odvolanie na
ministerstvo vnútra.
(3) Správny rok župy shoduje sa so správnym rokom štátu.
§ 67.
K rozpočtu sostaví župný výbor aj výstižnú zprávu o stave a správe vecí, patriacich do pôsobnosti župného výboru a túto predloží po uplynutí odvolacej lehoty ministerstvu vnútra spolu s prípadnými odvolaniami.
§ 68.
(1) Župný výbor je povinný sostaviť do štyroch mesiacov po ukončení správneho roku záverečný účet župy.
(2) Ustanovenie § 66, odst. 2 platí obdobne.
(3) Po uplynutí odvolacej lehoty treba záverečné účty predložiť ministerstvu vnútra spolu so zprávou o činnosti župných orgánov v uplynulom správnom roku a s prípadnými odvolaniami.
(4) Spolu so záverečnými účtami sostavuje župný výbor k 31. decembru roku, pre ktorý sa záverečné účty zhotovily, inventár majetku župy.
§ 69.
Ustanovenia o hospodárení župného výboru vzťahujú sa aj na fondy, ústavy, podniky, nachádzajúce sa v majetku, alebo správe župy.
§ 70.
(1) Župný výbor za súčinnosti župných komisií prevádza hospodárenie v medziach rozpočtu.
(2) Župan je oprávnený dozerať na toto hospodárenie a môže použiť odvolacie právo podľa § 39.
§ 71.
(1) Ak sa ukáže, že suma na istý účel v rozpočte povolená nepostačuje a takýto výdavok nemožno odložiť, môže župný výbor urobiť takýto výdavok z úspor položiek, povolených na iný cieľ, ale rámec kapitol ani v takomto prípade nemôže byť prekročený.
(2) Nové výdavky môžu byť župným výborom usnesené len vtedy, keď je súčasne zabezpečená úhrada. Usnesenia, ktoré nezabezpečujú hneď aj skutočnú úhradu, nesmú byť prevedené. Za škodu, spôsobenú prevedením takého usnesenia, ručia nerozdielnou rukou osoby, ktoré usnesenie previedly.
(3) Usnesenie o novom nezaokrytom výdavku môže byť prevedené len po schválení ministerstva vnútra. Len v prípadoch naliehavých a nepredvídaných možno takéto usnesenie previesť, musí byť ale ministerstvu vnútra cieľom schválenia dodatočne predložené.
Administrácia župnej samosprávy.
§ 72.
Župan prevádza usnesenie župného výboru a podáva župnému výboru zprávu o prevedení usnesenia. Župný výbor môže sa usniesť, že zprávu župana z dôvodov ním uvedených neberie v známosť, v ktorom prípade župan sporný prípad predloží ministrovi vnútra na rozhodnutie.
§ 73.
(1) Agendu, spojenú s účinkovaním župného výboru a župných komisií obstarávajú oddelene od agendy župného úradu
štátni zamestnanci župného úradu. (74 odst. 2.)
(2) Ak dostatočný počet zamestnancov nemožno prideliť, alebo ak to finančné prostriedky dovoľujú a župný výbor uzná za prospešné a potrebné, môže so schválením ministerstva vnútra systemizovať potrebný počet zamestnancov pre obstarávanie agendy.
(3) Taktiež usnáša sa župný výbor na tom, či k správe ciest, ústavov a podnikov, ktoré spravuje, treba ustanoviť zvláštnych zamestnancov a aké miesta a s akými pôžitkami majú byť na ťarchu župy systemizované. Služebné a platové pomery, vyplývajúce z tejto systemizácie, nesmú presahovať mieru jednotlivých druhov služobných a platových práv a nárokov štátnych zamestnancov tej istej alebo rovnocennej kategórie a tých istých rodinných, alebo služebných pomerov. Usnesenie o tomto má byť ministerstvom vnútra schválené.
(4) Ustanoviť župného zamestnanca a udeliť mu systemizované miesto, ako aj prekladať zamestnanca na iné služebné miesto prislúcha župnému výboru so schválením župana.
(5) Zamestnanci župnej samosprávy služobne podliehajú župnému výboru a županovi.
§ 74.
(1) Župan zastupuje župu ako právnickú osobu na vonok a podpisuje všetky písomnosti v mene župy. Listiny o právnych jednaniach, ktorými sa župa voči tretím osobám zaväzuje, ako aj plnomocenstva má podpísať župan a jeden člen župného výboru a treba ich opatriť pečaťou župného výboru.
(2) Písomnosti patriace do pôsobnosti župnej samosprávy majú byť spisové spravované oddelene a usnesenie župného výboru treba vydávať v mene župného výboru a musia byť podpisované županom, ako predsedom župného výboru. (73., odst. 1.)
§ 75.
(1) Usnesenie župného výboru, alebo župnej komisie, ktorým bol porušený zákon, alebo bola prekročená pôsobnosť župného výboru, môže minister vnútra zrušiť v lehote najvýš trojmesačnej, počítanej od toho dňa, keď mu bola predložená zápisnica o tej schôdzi župného výboru, v ktorej usnesenie bolo vynesené.
(2) O zrušení usnesenia župného výboru treba župný výbor upovedomiť v najbližšom zasadnutí.
§ 76.
Jestliže sa župný výbor neusniesol včas o rozpočte, alebo keby župný výbor neučinil opatrenie, aby úlohy, ktoré podľa zákona mu prislúchajú, boly riadne plnené, prislúcha ministerstvu vnútra, aby zariadilo na náklad župy, čo je potrebné k riadnemu vedeniu župnej správy.
§ 77.
(1) Minister vnútra môže župný výbor rozpustiť, je však povinný do šesť mesiacov učiniť opatrenie cieľom nového svolania župného výboru.
(2) Ak bol župný výbor rozpustený, ministerstvo vnútra učiní opatrenie k vedeniu správy župy.
Diel piaty.
Zrušenie krajinského úradu, krajinskej a
okresnej samosprávy a niektorých štátnych
úradov a orgánov.
§ 78.
(1) Krajinský úrad v Bratislave a krajinské samosprávne orgány sa zrušujú dňom účinnosti tohto zákona a Slovenská krajina ako osoba právna zrušuje sa dňom 31. decembra 1939. Týmto dňom majetok, fondy, majetkové práva, nároky a záväzky Slovenskej krajiny prechádzajú na Slovenský štát.
(2) Za rozhodnutie (opatrenie, rozsudok) krajinského úradu treba považovať aj tie rozhodnutia, opatrenia, rozsudky, ktoré boly vyhotovené pred dňom účinnosti tohto zákona, aj keď boly doručené, alebo vyhlásené po tomto dni. V tomto smere platí ešte aj § 24. odst. 5.
§ 79.
(1) Krajinskú samosprávu obmedzenú na hospodársku a správnu pôsobnosť bude obstarávať ministerstvo vnútra podľa doterajších predpisov, platných pre príslušné zariadenia a to v rámci nevyužitých úverov schváleného krajinského rozpočtu.
(2) Odbornú službu pre agendu krajinskej samosprávy obstarajú ministerstvo dopravy a verejných prác a ministerstvo hospodárstva.
(3) Ministerstvo financií sa zmocňuje, aby úhradu investičných a mimoriadnych potrieb, ktoré krajinskými príjmami nebudú kryté, zadovážilo úverovou operáciou.
§ 80.
(1) Okresné samosprávy sriadené podľa zák. č. 125/1927 Sb. z. a nar. sa zrušujú dňom 31. decembra 1939. Ich majetok, fondy, majetkové práva a záväzky prejdú na miestne príslušnú župu, sriadenú podľa tohto zákona.
(2) Tie isté zásady platia, pokiaľ ide o ďalšie vedenie správy samostatných fondov, základín atď., ktoré sú v správe zrušených korporácií.
§ 81.
(1) Zamestnanci zrušených samosprávnych korporácií, ktorí boli v deň zrušenia korporácie v jej službách, stávajú sa zamestnancami žúp, alebo štátu so zachovaním nadobudnutých práv a nárokov. Minister vnútra určí, ktorí zo zamestnancov sa stanú zamestnancami žúp, a ktorí štátu, podľa toho, komu odovzdá patričné podniky, zariadenia atď. (§ 4. odst. 2.)
(2) To isté platí aj ohľadom odpočivných a zaopatrovacích pôžitkov.
§ 82.
(1) Priemyslové inšpektoráty, sriadené podľa zák. čl. XXVIII/1893 v znení zákona čís. 47/1921 Sb. z. a n., poľnohospodárskotechnické stavebné správy krajinského úradu a úrady pastvinárskych inštruktorov sa zrušujú a ich pôsobnosť prenáša sa na župné úrady.
(2) Agenda priemyselnej inšpekcie a strojne-technická, ďalej agenda pastvinárskych inštruktorov a poľnohospodárskotechnická, konečne agenda poľnohospodársko-technických stavieb a vodoprávne-technická bude pri župných úradoch obstarávaná odbornými úradníkmi tej-ktorej sjednotenej služebnej kategórie priemyslovetechnickej, poľnohospodárskej a vodohospodárskej.
(3) Priemyselná inšpekcia v druhej stolici patrí ministerstvu dopravy a verejných prác.
(4) Kancelárski a pomocní zamestnanci a sriadenci úradov a ústavov, zrušených podľa odst. l. budú prevedení do príslušných zamestnaneckých kategórií ministerstva vnútra.
§ 83.
Krajinská vyživovacia komisia, sriadená podľa § 7. zákona číslo 530/1919 Sb. z. a nar. a prevádzajúceho predpisu k § 7. vládneho nariadenia číslo 582/1919 Sb. z. a n. sa zrušuje. O prenesení jej pôsobnosti na župné úrady platí § 13, ods, 6.
Diel šiesty.
Záverečné ustanovenia.
§ 84.
O odvolaniach, podaných v odvolacej ceste proti usneseniam obcí, rozhoduje vždy župný úrad, ako taký a to aj tam, kde doteraz rozhodoval okresný výbor, v ďalšom postupe, nakoľko opravný prostriedok nie je vylúčený, ministerstvo vnútra. Odvolania proti usneseniam obcí a miest treba podať vždy do 15 dní od ich doručenia, alebo vyhlásenia u starostu obce (mesta), odvolania proti výmerom župného úradu, treba podať do 15 dní u župného úradu. Oneskorené a neprípustné odvolania odmieta vždy podací úrad a to aj v prípadoch, kde doteraz rozhodovaly o odmietnutí sborové orgány samosprávne.
§ 85.
V súvise s presunom pôsobnosti rozhodovania o sťažnostiach zamestnávateľov proti výmerom sociálnych poisťovní pozmeňuje sa § 239 zákona v znení vyhlášky č. 189/1934 Sbierky zák. a nar. tak, že príslušnosť župného úradu k rozhodovaniu o sťažnostiach zamestnávateľov ustaľuje sa podľa pracovného miesta poistenca v dobe, za ktorú sťažovaný výmer vydaný bol.
§ 86.
(1) Funkciu policajných trestných sudcov pri okresných úradoch môžu zastávať aj aktuárski a notárski úradníci,
(2) § 20 nariadenia číslo 65.000/1909 BM. pozmeňuje sa tak, že župan poveruje so zastupovaním žaloby pri policajných trestných súdoch úradníkov štátnej verejnej správy vnútornej, ktorým za túto funkciu odmena nepatrí.
§ 87.
Senát sriadený podľa § 19, odst. 3 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n, pri krajinskom úrade v Bratislave sa zrušuje a jeho pôsobnosť vymedzená v citovanom ustanovení, ako aj § 20, odst. 4 a § 21, odst. 3 cit. zák. sa prenáša na ministerstvo vnútra.
§ 88.
§ 5 ods. písm. a) zák. č. 69/1935 Sb. z. a n. sa pozmeňuje tak, že na miesto 8 členov krajinského výboru do kuratória Pomocného fondu menuje 6 členov minister vnútra.
§ 89.
Týmto zákonom zrušujú sa zákony zo dňa 9. februára 1920, číslo 126 a zo dňa 14. júla 1927, číslo 125 Sb. z. a n.
§ 90.
(1) Tento zákon splní minister vnútra — pokiaľ treba — v dohode so súčastnenými ministrami.
(2) Počiatok účinnosti zákona bude určený vládnym nariadením.