Slovenský snem 1939
l. volebné obdobie. 1. zasedanie.
25.
Vládny návrh,
Zákon
zo dňa 1939
o Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Slovenský snem sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) v Bratislave sa zriaďuje Slovenská vysoká škola technická, ktorá má tieto odbory:
a) odbor inženierskeho staviteľstva, oddelenie konštruktívne, dopravné a vodohospodárske, oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva a oddelenie kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách;
b) odbor špeciálnych náuk, oddelenie zememeračského inženierstva, oddelenie prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na školách stredných, oddelenie poistnej matematiky a oddelenie baníckeho a hutníckeho inženierstva;
c) odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inženierstva, oddelenie lesníckeho inženierstva a oddelenie poľnohospodárskeho inženierstva;
d) odbor chemicko-technologického inženierstva;
e) odbor strojného a elektrotechnického inženierstva, oddelenie strojného inženierstva, oddelenie elektrotechnického inženierstva a oddelenie leteckého inženierstva;
f) odbor obchodného inženierstva.
(2) Jednotlivé študijné odbory a oddelenia tejto vysokej školy technickej otvoria sa podľa potrieb vládnym nariadením.
§ 2.
(1) Organizačný štatút, habilitačný poriadok, ako aj rigorózny a promočný poriadok vydá vláda nariadením. Študijné osnovy a skúšobné poriadky vydá minister školstva a národnej osvety.
(2) Absolventi tejto vysokej školy, ktorí vykonali predpísané štúdium a skúšky, sú oprávnení používať stavovského označenia "inženier" (Ing. ) podľa platných ustanovení.
§ 3.
Vláda sa zmocňuje k vyhláseniu všetkých, pre Slovenskú vysokú školu platných, ustanovení v ucelenej forme v jazyku slovenskom.
§ 4.
(1) Zákony a nariadenia, najmä zákon zo dňa 25. júna 1937, číslo 170 Sb. z. a n. o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach, strácajú platnosť, nakoľko tomuto zákonu odporujú.
(2) Tento zákon nadobúda platnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety.
Dôvodová zpráva.
Veľký smysel slovenského národa pre hospodársky, kultúrny a politický samostatný život najlepšie dokazuje 90-ročné zámerné snaženie o slovenskú vysokú školu technickú. Veď už v "Žiadostiach Slovenského národa" vynesených na mikulášskom shromaždení 10. mája 1848 ako šiesty článok nachádzame toto: "žiadame dokonalo zriadenia škôl národných, a to
síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovito: gymnázíov, lyceov, akadémie, ústavu polytechnického a jednej univerzity. "
Do štátneho prevratu r. 1918 na Slovensku účinkovala v Banskej Štiavnici
lesnícka, banícka a hutnícka akadémia. Túto po prevrate zrušili a budovy používajú na iné ciele.
Hneď po prevrate prof. ing. Michal Ursiny z Brna začal pracovať na zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej. Už v apríli 1919 dostal poverenie od ministerstva pre správu Slovenska, aby vykonal prípravné práce pre otvorenie tejto vysokej školy. Dňa 12. októbra 1919 spolok "Kriváň" v Brne vyniesol rezolúciu a žiadal zriadenie tejto vysokej školy. A tak profesor Ursiny dostal uistenie, že táto vysoká škola už v školskom roku 1920/21 začne účinkovať.
Pri likvidovaní štiavnickej akadémie na medziministerskej komisii 25. júna 1920 na ministerstve školstva v Prahe jednomyseľne sa dohodli, že ako náhrada za zrušenú akadémiu už počiatkom školského roku 1921/22 otvorí sa vysoká škola technická v Košiciach, a to lesníckym odborom.
Sjazd vysokoškolských profesorov z celej Č. S. R. dňa 14. a 15. mája 1922 sa usniesol na rezolúcii, že Slovenská vysoká škola technická má byť zriadená s najväčším urýchlením.
V roku 1926 Ústredie Slovenského katolíckeho študentstva zásluhou JUC. M. Sokola zo svojich súkromných prostriedkov vydalo brošúru Ing. G a v o r u "Za slovenskú techniku".
Osvetový Sbor v Košiciach dňa 27. februára 1926 na ankete v prítomnosti profesora Ursinyho a zástupcov úradov politických strán zvolil prípravnú komisiu, ktorá vypracovala memorandum o zriadení techniky v Košiciach.
Prvý návrh zákona na zriadenie vysokej školy technickej v poslaneckej snemovni Národného shromaždenia býv. republiky Česko-Slovenskej podala Slovenská ľudová strana rešp. jej poslanec J. Sivák roku 1926.
V roku 1927 obidve komory Národného shromaždenia konštatovaly veľký nedostatok zememeračov a v dôsledku toho katastrofálny stav daňového katastru na
Slovensku; vyniesly rezolúcie za urýchlené zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku, ale čo sa, ako je známe, neuskutočnilo.
V roku 1928 ministerstvo školstva a národnej osvety vypracovalo vládny návrh zákona o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach. Ale tento sa od medziministerského pripomienkového pokračovania ďalej nedostal.
Dňa 18. februára 1929 poslanci Ing. Nečas, dr. Dérer a spol. podali súrnu interpeláciu na zriadenie vysokej školy technickej. Lež v ďalšom boji o techniku vidíme Dr. Dérera už na strane najväčších odporcov Slovenskej techniky.
V r. 1930 Pražskí študenti akademických spolkov "Detvan", "Považan" a spolku východoslovenských akademikov pod vedením terajšieho profesora Dr. Bugana spracovali štatistické datá o vysokoškolskom študentstve podľa odborov, o malom počte technikov a o katastrofálnom vplyve tohto nedostatku na slovenský hospodársky život. Tieto poznatky šírili prednáškami s diagramami, brožúrou "Abiturientom, slovenskej verejnosti a kompetentným činiteľom", litografickými a inými článkami. Takto pripravovali pôdu pre 21. september 1930, keď sa konal akýsi plebiscit Slovenska za Slovenskú techniku. Tak skrsly r. 1930 aj ďalšie akcie.
Vtedy Sväz slovenského študentstva v Bratislave vydal propagačnú brošúru "Chceme Slovenskú techniku".
Dňa 24. júna 1930 poslanec Sivák podal druhý iniciatívny návrh zákona na zriadenie Slovenskej techniky.
Dňa 30. októbra 1930 krajinské zastupiteľstvo slovenské domáhalo sa zriadenia vysokej školy technickej, pri čom odôvodnilo veľmi obšírne jej potrebnosť. Potreba získať technický dorast ukázala sa byť veľmi naliehavá pre štátnu stavebnú službu, pre službu zemedelsko-technickú, pre pozemkový kataster a pre súkromné podnikanie, čomu sa dá odpomôcť jedine vybudovaním vysokej školy technickej. Bolo
treba riešiť preorientovanie komunikačnej siete, výstavbu do 2.000 budov pre školy ľudové, stredné a vysoké, do 1.000 budov pre pohraničných finančných strážnikov a colné úrady, budovy pre okresné a iné úrady, nemocnice, zdravotné a sociálne domy atď.; ďalej bolo treba sa starať o využitie vodných síl, o výstavbu dunajského prístavu, o úpravu riek, potokov a bystrín, o prevedenie plošných meliorácií v rozlohe 1,220.000 ha, z čoho pripadalo na odvodnenie 969.000 ha, a na zavodnenie 251.000 ha, o sceľovanie pozemkov na ploche 1,950.000 ha, o urovnanie slovenského pozemkového katastru atď. Úrady a súkromné podniky v zamoravských krajinách konzumujú takmer celý počet absolventov českých techník. Pre nedostatok uchádzačov o miesta nemohol sa obsadiť ani pôvodne systemizovaný počet 233 inženierov v štátnej stavebnej službe na Slovensku, 54 inženierov v štátnej zemedelsko-technickej službe a 160 systemizovaných miest zememeračských úradníkov v službách slovenského katastru na Slovensku. Preto pri systemizácii, prevedenej roku 1927, veľmi citeľne snížili systemizovaný počet uvedených miest. Veľkým nedostatkom inženierov v štátnych aj súkromných službách Slovensko sa zdržovalo vo svojom hospodárskom aj kultúrnom vývine, nemohlo mať primeranú účasť na štátnych prostriedkoch, z ktorých sa podporujú stavby cestné, vodohospodárske, meliorácie, stavby z vodohospodárskeho fondu, práce podľa mesačného zákona atď. Takto asi odôvodňovalo krajinské zastupiteľstvo svoj návrh na urýchlené zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku.
Výsledkom celého tohto snaženia bolo, že ministerstvo školstva zriadilo niekoľko štipendijných miest pre poslucháčov českých vysokých škôl technických, ktorí pochádzali z východného Slovenska, Medzi percipientami pravda bol značný počet Neslovákov,
Roku 1936 Klub inženierov Slovákov vynasnažoval sa založiť akčný výbor pre
vybudovanie vysokej školy technickej pod predsedníctvom profesora dr. Hronca, R. 1936 akčný výbor podal memorandum o zriadenie tejto vysokej školy.
Toho istého roku poslanec J. Sivák podal tretí návrh zákona na zriadenie vysokej školy technickej,
V rovnakom smysle podal dňa 18, mája 1936 rezolúciu aj Melioračný Sväz pre
Slovensko.
Dňa 8, novembra 1936 Košice a široké
okolie manifestovaly za požiadavku, aby bola v Košiciach školským rokom 1937/38 postupne vybudovaná vysoká škola technická.
Okrem toho boly veľmi mnohé manifestácie a vynášaly sa rezolúcie za túto školu po celom Slovensku.
Tu ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe svolalo anketu odborníkov na 17. novembra 1936 do Bratislavy, na ktorej preskúmalo sa rozvrstvenie poslucháčov zo Slovenska na jednotlivých vysokých školách technických v Prahe a v Brne a zisťoval sa vývoj toho počtu, ako je viditeľný z priložených dvoch tabuliek. Konštatovalo sa, že túto vysokú školu treba sriadiť s urýchlením čo najväčším. Bolo načim vytvoriť aj vysoké školské technické centrum, ktoré veľmi chýba technikom činným na Slovensku, a to hlavne z toho dôvodu, aby sa urýchlilo čo najviac prebadávanie a zúžitkovanie prírodného bohatstva a technických možností Slovenska. Ďalším dôvodom pre zabezpečenie stáleho prírastku slovenských inženierov bolo napomáhať zmohutnenie slovenského obchodu a priemyslu, využiť lesné bohatstvo, ozdravenie slovenských miest budovaním vodovodov, kanalizácií a všetkých ostatných kumunálnych technických opatrení. Bolo treba tiež podstatne doplniť slovenskú komunikačnú sieť cestami, železnicami, vodnými cestami, previesť sústavne elektrizáciu a podložiť celú hospodársku činnosť obyvateľstva aj inými účelnými prostriedkami modernej techniky. Prednosta stolice chemickej encyklopedie mal pripraviť organizáciu zvláštneho vedeckého a výskumného ústavu pre skúmanie a využitie dreva, najväčšieho bohatstva Slovenska.
Z uvedeného programu len na realizovanie magistrál, pre ktoré sa pripravily detailné projekty, bolo treba aspoň 20 rokov a na realizovanie najnaliehavejších stavieb a ciest ďalších aspoň 40 rokov, teda spolu 60 rokov ("Zprávy verejné služby technické, 1935, č. 10, str. 234— 241"). Oprava vozoviek s prípadnou prestavbou spodku u štátnych ciest v dĺžke asi 800 km, u krajinských v dĺžke asi 870 km vyžiadalo by si nákladu asi l miliardy. Bude treba ďalej vyriešiť problém vicinálnych ciest v dĺžke okolo 6.000 km, ktoré sú v zlom stave. Pri všetkých týchto stavbách bude treba vyriešiť križovatky s riekami, železnicami, údolnými brázdami atď., všetko práca pre slovenských inženierov.
Čo sa týka rentability pozemkových operácií, vyrátaly sa celkovým investovaným kapitálom 4 miliardy 487 miliónov 550 tisíc Ks docielilo zúročenia investície hodnotou 822 mil. Ks, čo je priemerne asi 18.3%. To samo sebou poukazuje už na potrebnosť meliorácie a sceľovania pozemkov. Pri doterajšom tempe tieto práce by trvalý až 120 rokov pod tlakom týchto anket, návrhov a spontánneho pohybu obyvateľstva Slovenska vyniesli konečne zákon zo dňa 25. júna 1937, číslo 170 Sb. z. a n., ktorý zriaďoval štátnu vysokú školu v Košiciach s týmito študijnými oddeleniami:
1. Inženierske staviteľstvo konštruktívne a dopravné,
2. inženierske staviteľstvo vodohospodárske a kultúrne,
3. zememeračské inženierstvo. Náklad na zriadenie vysokej školy v
tomto rozsahu odhadoval sa pre prvý rok jej pôsobenia v roku 1938 sumou 1,000.000 korún riadnej a asi 3,000.000 korún mimoriadnej potreby na počiatočné vybavenie personálne a vecné. Predpokladalo sa, že potreba riadneho úveru bude sa v niekoľ-
kých rokoch postupne zvyšovať až dotiaľ, pokým všetky tri oddelenia budú účinkovať v plnom rozsahu. V tejto dobe bude podľa hrubého odhadu a podľa pomerov na iných vysokých školách ročný náklad asi 4.5 mil. Ks na výdavky personálne a. vecné. Predpokladalo sa ďalej, že mimoriadne výdavky budú proti tomu v ďalších rokoch podstatne nižšie ako r, 1938. Vyúčtovacie náklady vysokej školy boly by rástly s jej rozširovaním o ďalšie študijné odbory, pri tom by, pravda, náklad na pripojenie na pr. odboru architektúry a pozemného staviteľstva vzrástol len o málo, lebo veľká čiastka nákladu mala byť už predtým zaistená ako spoločná. Podstatne vyššieho nákladu malo si vyžiadať, pravda, zriadenie odboru chemicko-technologického, poľnohospodárskeho, lesníckeho, strojného a elektrotechnického inženierstva, pretože bolo by pri nich treba nielen mnoho nových špeciálnych osobných opatrení vyučovacích, ale aj nákladného zariadenia laboratórií, dielní a pod.
Tieto okolnosti s menšími zmenami platia aj teraz, len pristúpil by náklad na výstavbu budovy, lebo v Košiciach mala byt vysoká škola technická v budovách bývalej právnickej akadémie a vo výstavných pavilónoch, vhodne adaptovaných. Ale v Bratislave, ako nižšie vidno, táto starosť tiež odpadá.
Hlinková slovenská ľudová strana hlasovala proti tomuto návrhu zákona, lebo z veľkého a dlhého usilovania sa Slovenska o vybudovanie úplnej a slovenskej vysokej školy technickej malo vytvoriť torzo techniky s dvoma oddeleniami a nesmela niesť ani meno "s l o v e n s k á". V zákone sa síce uvádzaly tri oddelenia, ale prvé dve z nich tvoria jeden odbor inženierskeho staviteľstva, ktorý v Prahe a v Brne má jedno dekanstvo a len v treťom ročníku sa delí na smer konštruktívny a dopravný a na smer vodohospodársky a kultúrny. Mnohé predmety sú aj vo vyšších ročníkoch tie isé a odchyľujú sa len väčším alebo menším rozsahom. Aj v odborných kruhoch sa uvažuje o tom, či by nebolo vhodné slúčiť obidva tieto smery, lebo náš malý štát ťažko znesie priveľkú špecializáciu.
Potreba úplnej vysokej školy technickej deň čo deň dolieha na náš hospodársky a kultúrny život slovenský. Okolnosti nás nútia pristúpiť aj k stavbe autostrády. Pri dnešnom počte technikov slovenská účasť na týchto veľmi nákladných stavbách by bola minimálna, a tak by hospodársky život Slovenska sa ešte viac ukrátil,
Z vyhlásenia vlády je známy program pre dostavbu železničnej siete a príslušných stavieb pozemných. Tieto samy o sebe vyžadujú značný počet technikov. Veď sme si museli pomôcť a ponechať si u nás po 14. marci 1939 českých technikov na prechodný čas, kým si vychováme svojich. Vysoká škola technická podľa uvedeného zákona začala svoje pôsobenie školským rokom 1938-39. No z uvedených už príčin navrhuje sa jej zrušenie v terajšej forme a zriadenie celej vysokej školy technickej a otváranie jej jednotlivých odborov a oddelení sa ponecháva vládnemu nariadeniu podľa toho, ako to budú hospodárske pomery Slovenska vyžadovať. Pravda, neprerušené účinkovanie terajších oddelení treba zabezpečiť.
Po viedenskom rozhodnutí bolo treba určiť nové sídlo vysokej školy namiesto Košíc. Slovenská vláda zpočiatku pomýšľala na Prešov, ale úplný nedostatok miestností, ktorý sa tam objavil evakuovaním väčšiny štátnych úradov z Košíc, hrozil, že sa stratí celý študijný rok. To by bolo znamenalo veľkú škodu pre poslucháčov i pre Slovensko, pretože by o tento rok neskoršie mohlo získať slovenských technikov, ktorí sú jej kardinálnou základňou pre hospodársku výstavbu.
Preto slovenská vláda narýchlo a z núdze sa rozhodla provizórne umiestiť vysokú školu technickú v budove Štátneho ústavu pre zveľaďovanie remesiel a v budove Okresnej nemocenskej poisťovne v Turč. Sv. Martine.
Umiestenie bolo, pravda, núdzové a dočasné, a školskej správe nastala úloha skúmať možnosti definitívneho umiestenia. Riešenie sa muselo uskoriť jednak z príčin úsporných, lebo neistota o sídle vysokej školy technickej prináša so sebou zbytočné zaťaženie štátnej pokladnice personálnymi výdavkami a potom jednak aj z dôvodov vecných. V treťom študijnom roku sa začnú na vysokej škole technickej prednášať odborné predmety, ktoré vyžadujú ústavy s drahým zariadením. Toto zariadenie sa musí definitívne namontovať na tom mieste, kde už aj ostane, lebo jeho prenášanie na iné miesto by bolo nedopustiteľným prepychom. Preto s ohľadom na krátkosť času muselo sa skoro určiť trvalé sídlo vysokej školy technickej do jesene roku 1940,
Uzákonenie celej vysokej školy technickej so všetkými odbormi sa muselo uviesť do spojitosti s otázkou prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. Je známe, že prírodovedecká fakulta na bratislavskej univerzite jestvuje už od r. 1919, pravda, len na papieri, v slovách zákona, číslo 375/1919 Sb. z. a n. o zriadení univerzity v Bratislave. V skutočnosti ju, bohužiaľ, nemáme. A novému Slovensku pripadla úloha uviesť ju v život.
No prírodovedecká fakulta je veľmi drahá, lebo potrebuje pre toľké svoje disciplíny rozsiahle sbierky, drahé laboratóriá, nákladné zariadenia a aj dosť personálu. Nebohaté Slovensko, hoci túto fakultu veľmi potrebuje, lebo je presvedčené, že má ľudí, čo v obore prírodných vied dačo dokážu, ak budú mať možnosť vedecky pracovať, predsa si nemôže dovoliť vytvoriť novú fakultu prírodovedeckú, keď takmer polovica disciplín prírodných vied je už zastúpená na Slovenskej univerzite, a zas takmer polovica, tie ostatné, na Slovenskej vysokej škole technickej. Treba postupne len doplňovať niektoré ústavy a zriadiť niekoľko nových učiteľských stolíc. Úsporné dôvody, dnes tak dôležité, žiadaly teda, aby v záujme pestovania prírodných vied a výchovy prirodovedcov sa naše obidve vysoké školy čo najviac doplňovaly a spolupracovaly. Táto spolupráca, pravda, nie je mysliteľná, ak by obidve školy maly svoje sídla v rozličných mestách, najmä keď sa pomyslí, že ide o poslucháčov, ktorí majú počúvať prednášky na obidvoch školách.
Preto sa zriaďuje navrhovaným zákonom slovenská vysoká škola technická v sídle univerzity, v Bratislave.
A tak počiatkom najbližšieho študijného roku, na jeseň roku 1939, sa môže započať v Bratislave prvý ročník prírodovedeckého štúdia. Na doplnenie jestvujúcich disciplín bude treba teraz zriadiť len dve nové stolice: zoológie a botaniky, z ktorých druhá bude už od počiatku aj pre výchovu lekárnického dorastu a obidve stolice budú aj pre odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inženierstva, ktorý sa azda tiež otvorí v blízkej budúcnosti.
Toto je teda zjavný výsledok prenesenia techniky do sídla univerzity: inakšie by sa veru prírodovedecké štúdium u nás ešte dlho neotvorilo.
Ale s prenesením techniky do sídla univerzity a s jej prenesením práve do Bratislavy sú spojené ešte mnohé iné výhody. Vysokoškolská inteligencia, ktorá je predovšetkým povolaná viesť nový mladý štát, získa pri štúdiu v Bratislave, kde bude vedno univerzita aj vysoká škola technická, jednotnejší svetový názor na všetky zjavy života u nás aj v celom svete.
Predpokladom vedeckej práce je dobrá knižnica. Bude iste ľahšie v našich pomeroch vybudovať zvláštne oddelenie technické pri knižnici Slovenskej univerzity v Bratislave, ako budovať niekde inde celkom novú technickú knižnicu.
V Bratislave sú vybudované všetky sociálne ustanovizne na podporu študentstva, ako: študentské kolégia, študentský zdravotný ústav, ktoré by sa v inom meste musely len zakladať; je tu aj ústav pre telesnú výchovu na vysokých školách, sbor pre sociálnu starostlivosť o vysokoškolské študentstvo a iné. Preto sa tu dá očakávať aj zvýšenie počtu poslucháčov techniky.
Pri vytváraní osobnosti študentovej hrá nemalú úlohu aj samovzdelanie v odboroch, ktoré sú mimo samého odboru zvoleného štúdia. A k tomu dá iste najviacej príležitosti hlavné mesto štátu a sídlo univerzity. Veď kultúrny život štátu a národa sa koncentruje a je najintenzívnejší v hlavnom meste.
Predpokladá sa a očakáva, že Slovenská vysoká škola technická bude mať vysokú úroveň, tak vysokú, že radi prídu na ňu študovať aj cudzinci, najmä študenti — Slovania z juhovýchodnej Európy. Pre nich leží Bratislava neobyčajne výhodne: na medzinárodnom Dunaji s lacnou loďnou dopravou. Tak na pr. študent-Bulhar sa dostane do Bratislavy s jediným slovenským vstupným vízom. V študijnom roku 1938/39 sa zapísalo len na českých technikách v Prahe a v Brne 488 bulharských štátnych príslušníkov (Zprávy verejné služby technické č. 9/1939). Mnohí z nich sa istotne radi zastavia v Bratislave a budú študovať u nás.
Naopak zas Bratislava poskytuje svojou polohou poslucháčom vysokej školy technickej dobré možnosti exkurzií. Veď leží na rozhraní dvoch susedných štátov, ktorých priemyselné, kultúrne a vysokoškolské strediská sú dosiahnuteľné pomerne malými trovami a cesty do týchto stredísk značnou mierou prispejú pre rozširovanie duševných obzorov a odborných vedomostí študentov vysokej školy.
Vo veľkom meste ako Bratislava, sústreďuje sa i mnoho priemyslu. Je preto styk vysokej školy technickej s priemyslom tu oveľa ľahší a aj poslucháčom techniky, najmä tých odborov, ktoré sa postupne otvoria, umožní sa praktický výcvik aj mnohé exkurzie v mieste školy.
Skúsenosti z prvého roku účinkovania Slovenskej vysokej školy technickej ukazujú, že v malom meste sú ťažkosti so získaním učiteľských síl na také predmety, pre ktoré nemôže byť ustanovený profesor, ale ktoré sa sverujú suplentom, docentom, alebo lektorom. Tieto ťažkosti v Bratislave odpadnú.
Ako sme už spomenuli, úsporné dôvody vyžadujú, aby sa technika čím skôr presťahovala do svojho konečného sídla, do Bratislavy. Musí sa tak stať ešte pred začiatkom študijného roku 1939/40, lebo len tak sa môže započať ešte tohto roku prírodovedecké štúdium na Slovenskej univerzite.
Prvým predpokladom je vhodná budova pre umiestenie vysokej školy technickej. Štátny rozpočet má v investičnej časti (rezort verejných prác) na stavbu techniky v r. 1939 čiastku 50.000.— Ks (slovom päťdesiat tisíc korún slovenských) — teda prakticky nič, lebo uvedená suma sotva by stačila na prípravné práce stavebné. Ale hlavné a najväčšie mesto Slovenská má aj najväčší výber budov, do ktorých sa technika môže nasťahovať bez čakania na dostavbu a najmä bez potreby stavať drahú novostavbu pri nedostatku prostriedkov.
Najvhodnejšia budova v Bratislave, budova učňovských škôl na Vazovej ulici, už sa zaistila pre vysokú školu technickú a počíta sa, že dobre postačí pre všetky štyri ročníky teraz jestvujúcich oddelení vysokej školy aj s tým, čo sa na jeseň tohto roku otvoria. V blízkom okolí tejto budovy sú vhodné pozemky pre očakávaný rast Slovenskej vysokej školy technickej,
O Slovenskú vysokú školu technickú sa uchádzaly aj iné mestá: Banská Štiavnica, Ružomberok, Trenčín a Turč. Sv. Matrin.
Banská Štiavnica ponúkala svoje budovy bývalej uhorskej vysokej školy baníckej a lesníckej, ktoré patria štátu a poukazovala najmä na veľký hmotný úpadok kraja. V spomenutých budovách sú dnes iné ustanovizne, ktoré tiež nemôžu zostať bez umiestenia. A štát nemá nateraz na nové stavby, ani nemôže udeľovať podpory umiesťovaním a stavbou škôl v určitých krajoch a mestách.
Ružomberok bol ochotný priniesť hmotné obete pre Slovenskú vysokú ško-
lu technickú. Ale dôvody uvedené v tejto zpráve, najmä otázka oživotvorenia prírodovedeckého štúdia na Slovensku, nútily, aby sa navrhla Bratislava za sídlo našej vysokej školy technickej. Veľmi závažným dôvodom bolo aj to, že podľa zistenia vyslanej komisie niet v Ružomberku pozemku, ktorý by so všetkých stránok vyhovoval pre Slovenskú vysokú školu technickú.
Trenčín chcel získať vysokú školu technickú pre seba, aby našiel použitie pre budovy, ktoré postavil pre vojenské ciele a pre ktoré nemá dnes použitia. Ale vojenské budovy by boly vhodné pre účely vysokej školy technickej len po veľmi nákladných adaptáciách, a ani v Trenčíne, ani v Bratislave by nebolo prírodovedeckého štúdia.
Turč. Sv. Martin sa snažil, aby provizórne umiestenie techniky v tomto meste sa premenilo na definitívne. Na to však neboly predpoklady. Vysoká škola technická používa už dnes pre samotný prvý ročník asi polovicu zveľaďovacieho ústavu a pre všetky štyri ročníky teraz jestvujúcich študijných oddelení by potrebovala viac ako ešte raz toľko miesta, čiže viac ako celý zveľaďovací ústav. Pri tom ústav bol postavený pre špeciálny cieľ a musel by sa drahými adaptáciami upravovať pre vysokú školu, keby, pravda, príslušný rezort chcel budovu prepustiť školstvu. Ale to nechce, lebo potrebuje budovu pre pôvodný, veľmi dôležitý cieľ. Musely by sa teda v Turč. Sv. Martine stavať nové budovy, na ktoré nemá ani štát, tým menej mesto Turč. Sv. Martin. Neriešená otázka prírodovedeckého štúdia by ostala naďalej otvorená.
Naproti tomu môže sa s istotou predpokladať, že v Bratislave zo svornej spolupráce Slovenskej univerzity so Slovenskou vysokou školou technickou vykvitne bohatý, plodný a úspešný vedecký život slovenský.