K textácii návrhu zákona sa poznamenáva:
Navrhuje sa zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej zákonom s ohľadom na ustanovenie platného zákona zo dňa 19. januára 1922, č. 28 Sb. z. a n., o zriaďovaní a zariaďovaní vysokých škôl.
K § 1.
Vysoká škola sa zriaďuje z dôvodov vpredu obšírne opísaných v Bratislave a dáva sa jej názov Slovenská vysoká škola technická. Takto sa volá aj doterajšia vysoká škola technická podľa vládneho nariadenia zo dňa 14. februára 1939, č. 61 Or. nov. určením Bratislavy za definitívne sídlo Slovenskej vysokej školy technickej splňuje sa aj ustanovenie § l, odseku 2 citovaného vládneho nariadenia.
Keďže ide o jedinú slovenskú vysokú školu technickú, navrhuje sa, aby bola zriadená úplná so všetkými odbormi a oddeleniami, ktoré by Slovensko potrebovalo vlastne už teraz, ale ktoré z ohľadov finančných môže si otvoriť len postupne. Celá vysoká škola technická bývala ideálom aj slovenských zákonodarcov, ktorí roku 1937 hlasovali v Prahe proti košickej technike, lebo mala byť len torzom.
Aby bolo možné vyhovieť hospodárskym potrebám Slovenského štátu bez zdržiavania a s ohľadom na uzákonenie všetkých do povahy prichádzajúcich odborov a oddelení vysokej školy technickej, dáva sa v 2. odseku § l navrhovaného zákona vláde splnomocnenie otvárať jednotlivé študijné odbory a oddelenia podľa potreby. V súčasne predkladanom návrhu vykonávajúceho vládneho nariadenia sa určuje, že počiatkom študijného roku 1939/40 okrem zachovaných terajších oddelení vysokej školy technickej sa otvára aj oddelenie kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách a oddelenie prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách.
K § 2.
Ustanovenia tohto § prispôsobili sme doterajšej právnej praxi pri zriaďovaní vysokých škôl. Vydávanie študijných osnov a skúšobných poriadkov ministerským výnosom najlepšie odpovedá potrebe pružnosti príslušných noriem, ktoré pri skorom vývine technických vied treba rýchle prispôsobovať potrebe doby.
K § 3.
Z technických príčin nebolo možno pojať do tohto zákona veľké množstvo právnych a správnych predpisov platných pre Slovenskú vysokú školu technickú a preto k vôli prehľadnosti a ucelenosti týchto predpisov (roztrúsených z veľkej časti u starých cisárskych nariadeniach, ohľadom ktorých často nemožno si zadovážiť ani autentický nemecký text) bolo treba zmocniť vládu, aby v príhodnej dobe všetky tieto predpisy vyhlásila v autentickom znení v jazyku slovenskom a v prehľadnej úprave.
K § 4.
Ustanovenie odseku 2 § l nie je v súhlase s horecitovaným zákonom zo dňa 19. januára 1922, č. 28 Sb. z. a n., podľa ktorého aj oddelenia vysokých škôl štátnych sa môžu zriaďovať len zákonom. Treba preto všeobecným ustanovením prvého odseku § 3 navrhovaného zákona urobiť toto obmedzenie pre tento prípad neúčinným.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosti čím skôr, lebo len potom možno prikročiť k potrebným adaptáciám v budove, v ktorej sa slovenská vysoká škola technická umiesti. Keďže už asi za mesiac začnú sa školské prázdniny, cez ktoré sa vysoká škola technická musí presťahovať, je vec ozaj veľmi súrna.
Čo sa týka trov, spojených s prevedením navrhovaného zákona, poukazuje
sa na to, že zriaďovaná vysoká škola technická je pokračovateľkou vysokej školy technickej, evakuovanej do Turč. Sv. Martina. Počítalo sa s ňou teda aj v prvom slovenskom štátnom rozpočte; pravda, ako sme už spomenuli, veľmi macošsky. Môže sa odhadovať, že v roku 1940 bude treba na trovy vysokej školy technickej 2,3 mil. Ks riadneho úveru na personálne a vecné výdavky a asi 2.5 mil. Ks mimoriadneho úveru na vnútorné zariadenie a vedeckú výstroj pre I.—III. ročník. V roku 1941 zvýši sa potreba riadneho úveru na výdavky personálne a vecné asi na 3,5—4,0 mil. Ks a bude treba mimoriadneho úveru podľa odhadu asi l mil. Ks na vnútorné zariadenie a vedecké vystrojenie pre IV. ročník, prípadne 9 semester. V ďalších rokoch možno odhadnúť výdavky na vysokú školu technickú
pri plnej prevádzke zriaďovaných oddelení podľa pomerov na iných vysokých školách zhruba na 4,500.000 Ks riadnych trov ročne na výdaje personálne a vecné. Úvery z mimoriadneho rozpočtu by prišly do povahy potom len v prípade zriaďovania ďalších študijných oddelení alebo odborov, pre ktoré by už potom nebolo miesta v budove učňovských škôl v Bratislave. Do tých čias odľahčí sa investičný rozpočet štátu od úverov na budovanie techniky. Adaptácie v budove učňovských škôl sa dajú previesť s pomerne nízkym nákladom, keďže ide o školskú budovu. K uvedeným trovám pristúpia, pravda, ešte v roku 1939 náklady na adaptáciu budovy, do ktorej presťahujú sa učňovské školy bratislavské, aby ich budova na Vazovej ulici mohla byť uvoľnená pre vysokú školu technickú.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.
Príloha A. k dôvodovej z p r á v e.
Prehľad poslucháčov Slovákov
(podlá národnosti a územnej príslušnosti), zapísaných na čes.-slov. vysokých školách technického smeru:
| V študijnom roku | Zapísané bolo Slovákov podľa | Na vysokej škole | ||||
Českom vysokom učení technickom v Prahe | Českej vysokej škole technickej v Brne | Vysokej škole zemedelskej v Brne | Vysokej škole banskej v Příbrame | nemeckej vysokej škole technické) v Prahe, v Brne celkom | ||
1919/20 | národnosti | 42 | 37 | 8 | 2 | 13 — 102 |
príslušnosti | 54 | 35 | 10 | 2 | 92 205 398 | |
1920/21 | národnosti | 65 | 53 | 52 | 8 | 19 1 198 |
príslušnosti | 78 | 52 | 55 | 8 | 161 298 672 | |
1921/22 | národnosti | 72 | 59 | 45 | 9 | 5 12 202 |
príslušnosti | 107 | 61 | 48 | 11 | 197 318 742 | |
1922/23 | národnosti | 123 | 66 | 46 | 7 | 4 9 255 |
príslušnosti | 150 | 79 | 50 | 14 | 198 253 744 | |
1923/24 | národnosti | 145 | 51 | 44 | 7 | 1 6 254 |
príslušnosti | 171 | 58 | 47 | 9 | 167 256 708 | |
1924/25 | národnosti | 176 | 63 | 44 | 10 | — 5 298 |
príslušnosti | 188 | 70 | 53 | 14 | 123 255 673 | |
1925/26 | národnosti | 175 | 70 | 38 | 11 | 4 6 304 |
príslušností | 185 | 77 | 49 | 17 | 105 192 625 | |
1926/27 | národnosti | 174 | 75 | 31 | 6 | 2 3 294 |
príslušnosti | 232 | 103 | 49 | 15 | 108 175 682 | |
1927/28 | národností | 173 | 83 | 23 | 8 | 5 1 298 |
príslušnosti | 211 | 108 | 39 | 16 | 84 123 581 | |
1928/29 | národnosti | ? | 62 | 15 | 10 | 6 3 ? |
príslušností | 190 | 96 | 29 | 14 | 85 102 516 | |
1929/30 | národnosti | ? | 59 23 | 10 | 3 2 ? | |
príslušnosti | 210 | 101 | 35 | 13 | 75 93 527 | |
1930/31 | národnosti | ? | 71 | 19 | ? | 3 4 ? |
príslušnosti | 233 | 115 | 33 | 11 | 66 92 550 | |
1931/32 | národnosti | 238 | 71 | 20 | 6 | — 4 339 |
príslušnosti | 255 | 122 | 35 | 11 | 66 81 570 | |
1932/33 | národnosti | 246 | 76 | 19 | 17 | 1 3 352 |
príslušnosti | 310 | 118 | 31 | 7 | 53 71 590 | |
1933/34 | národnosti | 257 | 72 | 20 | 2 | — 4 355 |
príslušnosti | 286 | 117 | 28 | 4 | 43 67 545 | |
1934/35 | národnosti | 263 | 81 | 28 | 1 | 2 2 377 |
príslušnosti | 324 | 118 | 37 | 5 | 39 59 582 | |
1935/36 | národností | 265 | 68 | 36 | 4 | 3 1 377 |
príslušnosti | 341 | 96 | 42 | 8 | 50 48 584 | |
1936/37 | národnosti | 260 | 69 | 41 | 9 | 4 1 384 |
príslušnosti ' | 349 | 101 | 51 | 9 | 35 43 558 | |
Poznámka: V študijných rokoch 1926/27 až 1936/37 pri územnej príslušnosti prizerá sa nielen na Slovensko, ale aj na Podkarpatskú Rus.
Príloha B k dôvodovej zpráve.
Vysoké školy technického smeru v Československej republike.
Prehľad poslucháčov zo Slovenska, Podk. Rusi, riadnych, mimoriadnych i hosťov, podľa štud. oboru, podľa územnej príslušnosti a národnosti v zimnom semestre štud. roku 1935/1936, stav zo dňa 31. decembra 1935.
| Bežné číslo | Vyučovacia reč | Vysoká škola | Odbor staviteľského inženierstva | Odbor strojné elektrotech. inženierstvo | Odbor banského inženierstva | Odd. (beh) pre učiteľstvo pre školy | rôzne (bez označenia smeru štúdií) | Celkové súčty. Úhrnom | |||||||||||||||
| spoločných *) | konštruktívnej a dopravnej | vodohospodársky a kult. | architektúry a pozem. staviteľstvo | spoločných *) | strojné inženierstvo | elektrotechnické inženierstvo | učebné kurzy pre letectvo | chemicko- techn. inženierstvo | zem. inženierstvo | lesné inženierstvo | hornícke inženierstvo | hutnícke inženierstvo | obchodné inženierstvo | zememeričské inženierstvo | poisť. tech. | stredné | vyš. obchodné | št. účtovníctvo | |||||
| 1. | česká | České vys. učenie technické v Prahe | 9 9 | 16 16 | 11 10 | 33 19 | ---- | 14 13 14 10 | 24 22 | 4 4 | 11 8 | 22 16 | 21 16 | _ | — | 129 87 | 43 41 | 3 3 | 1 1 | — | _ | 341 265 | |
| 2. | Česká vys. škola technická v Brne | — | 18 14 | 16 8 | 7 5 | 22 15 | ____ | 7 6 | — | ____ | z | z | ____ | 11 10 | — | -- | — | — | — | 95 68 | |||
| 3. | Vysoká škola banská v Příbrame | 5 3 | 3 1 | -- | I | — | — | z | — | — | 8 4 | ||||||||||||
| 4. | Vysoká škola zemedelská v Brne | __ | — | __ | — | __ | __ | ____ | ____ | ____ | 26 25 | 16 11 | I | -- | -- | I | — | — | — | — | — | 42 36 | |
| 5. | Na českých celkom | 9 9 | 34 30 | 27 18 | 40 24 | — | 28 23 | 46 37 | 4 4 | 18 14 | 48 41 | 37 27 | 5 3 | 3 1 | 129 87 | 54 51 | 3 3 | 1 1 | -- | — | — | 486 373 | |
| 6. | nemecká | Nemecká vys. škola techn. v Prahe | — | 1 | __ | 8 1 | — | 3 | 7 1 | — | 12 | 23 | — | — | — | — | 2 | — | 4 | — | — | 50 3 | |
| 7. | Nemecká vys. škola techn. v Brne | — | 2 | 1 | 14 | __ | 23 1 | 3 | — | — | — | — | — | — | — | 4 | 1 | — | — | — | — | 48 1 | |
| 8. | Na nemeckých celkom | — | 3 | 1 | 22 1 | — | 26 1 | 10 1 | — | 12 | 23 1 | — | — | __ | — | 4 | 3 | z | 4 | — | I | 98 4 | |
| 9. | Prehľad na českých | 9 9 | 34 30 | 27 18 | 40 24 | — | 28 23 | 46 37 | 4 4 | 18 14 | 48 41 | 37 27 | 5 3 — | 3 1 | 129 87 | 54 51 | 3 3 | 1 1 | ____ | — | -- | 486 373 | |
| 10. | Prehľad na nemeckých | — | 3 | 1 | 22 1 | — | 26 1 | 10 1 | — | 12 | 23 1 | __ | __ | — | 4 | 3 | — | 4 | __ | 98 4 | |||
| Dohromady 9 | 37 30 | 28 62 18 i 25 | — | 54 24 | 56 38 | 4 4 | 30 14 | 71 42 | 37 27 | 5 3 | 3 1 | 129 87 | 58 51 | 6 3 | 1 1 | 4 | z | — | 584 377 | ||||
12
Poznámka: Prvé číslo v stĺpcoch značí počet poslucháčov z územia Slovenska a Podk. Rusi, druhé číslo potom počet Slovákov podľa národnosti. *) V počte sú vedno zahrnutí poslucháči prvých dvoch ročníkov obidvoch študijných rokov.