skej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty).
(2) Podrobnosti o vzniku, složení a právomoci orgánov strany určuje osobitný zákon.
§ 59.
(1) Národnostná skupina sa zúčastní štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak ona môže byť pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
(2) Podrobnosti určuje zákon,
HLAVA SIEDMA. Stavovské zriadenie.
§ 60.
(1) Občania podľa svojho povolania sa soskupujú do týchto stavov:
a) poľnohospodárstva,
b) priemyslu,
c) obchodu a živností,
d) peňažníctva a poisťovníctva,
e) slobodných povolaní,
f) verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.
(2) Každý stav sa skladá z osobitnej skupiny zamestnávateľov a zamestnancov.
§ 61.
(1) Každý občan musí byť organizovaný v niektorom stave, ale funkciu môže mať len organizovaný príslušník politickej strany.
(2) Výnimky určuje zákon.
§ 62.
Stavy sa starajú o hospodárske, sociálne a kultúrne záujmy svojich složiek, najmä o zvýšenie ich výkonností a životnej úrovne, o úpravu pracovných pomerov, o vyrovnanie a usmerňovanie záujmov medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi a o riešenie prípadných sporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
§63.
(1) Stavy sa organizujú na princípe samosprávnom,
(2) Otázky organizácie, činnosti, právomocí stavov a štátneho dozoru nad nimi určuje osobitný zákon.
HLAVA OSMA. Územná samospráva.
§ 64.
(1) V správe štátu zúčastnia sa občania prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy. Pri tom treba mať náležitý ohľad na záujmy inonárodných skupín.
(2) Podrobnosti určuje osobitný zákon,
HLAVA DEVIATA.
Súdnictvo,
§ 65.
P) Súdna moc prislúcha štátnym súdom a osobitným súdom. Ich organizáciu, obor ich pôsobností, ich príslušnosť a pokračovanie pred nimi upravujú osobitné zákony.
(2) Nikto nesmie byť zbavený svojho zákonného sudcu.
(3) Výnimočné súdy možno zriadiť len pre pokračovanie v trestných veciach, len v prípadoch zákonom vopred určených a len na čas obmedzený.
§ 66.
(1) Súdnictvo vo všetkých inštanciách je oddelené od správy.
(2) Osobitné zákony určujú, ktoré správne úrady majú súdnu moc vo veciach, odkázaných na trestné pokračovanie policajné alebo finančné,
(3) Právomoc vojenských súdov možno rozšíriť na civilné obyvateľstvo len počas vojenného stavu podľa zákonných ustanovení a len na činy v tejto dobe spáchané. Vo výnimočných prípadoch možno nevojenské ozbrojené štátne orgány na určitom území podrobiť právomocí vojenských súdov.
(4) Vo všetkých prípadoch, v ktorých správny úrad podľa zákona rozhoduje o súkromnoprávnych nárokoch, strana, ktorá je týmto rozhodnutím dotknutá, môže sa po vyčerpaní opravných prostriedkov domáhať nápravy pred štátnymi súdmi, ak to nevylučuje zákon.
(5) Riešenie sporov vo veci oboru pôsobnosti medzi súdmi a správnymi úradmi upravuje zákon.
§ 67.
(1) Sudcovia sú nezávislí v svojej sudcovskej funkcii a viazaní sú len zákonom.
(2) Podrobnosti o služebných pomeroch sudcov, najmä o ich disciplinárnej zodpovednosti a o podmienkach, potrebných na dosiahnutie miesta sudcu z povolania, určujú osobitné zákony.
§68.
Sudcovia z povolania sú ustanovovaní na svoje miesta vždy trvalé; proti svojej vôli môžu byť preložení, alebo daní do výslužby len v prípadoch novej súdnej organizácie v dobe zákonom určenej, alebo na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia, ktorým môže byť vyrieknuté i pozbavenie sudcovského úradu; do výslužby môžu byť daní na základe právoplatného rozhodnutia i v tom prípade, keď dosiahnu veku zákonom určeného. Podrobnosti určuje osobitný zákon. Tento zákon určuje i podmienky, pri ktorých môže byť sudca z povolania suspendovaný z úradu.
§ 69.
Sudcovia z povolania nesmú mať iných funkcií platených stálych alebo občasných, nakoľko zákon nedovoľuje výnimky.
§70.
Rozsudky sa vynášajú menom Republiky.
§ 71.
Sudcovia pri rozhodovaní majú skúmať platnosť vládnych nariadení; pri zákonoch
a nariadeniach s mocou zákona môžu skúmať len to, či boly riadne vyhlásené.
§ 72.
Prezidentovi republiky prislúcha právo udeľovať milosť, najmä odpúšťať alebo zmierňovať tresty, uložené trestnými súdmi a disciplinárnymi vrchnosťami a právne následky takýchto odsúdení, počítajúc do toho aj zahladenie odsúdení, a — s výnimkou trestných činov, ktoré sa stíhajú len súkromnou obžalobou, — nariaďovať, aby sa súdne trestné pokračovanie nezavádzalo, alebo aby sa zastavilo.
§73.
Zodpovednosť štátu a sudcov za náhradu škody, ktorú títo zapríčinili tým, že porušili právo vo svojej sudcovskej funkcii, určuje osobitný zákon.
§ 74.
(1) Ochranu proti rozhodnutiam správnych orgánov poskytuje správne súdnictvo.
(2) Štát a vinný štátny orgán (zamestnanec) ručí za škodu, spôsobenú nezákonným výkonom verejnej moci.
(3) Podrobnosti určujú osobitné zákony.
HLAVA DESIATA. Povinnosti a práva občanov.
§75.
(1) Každý občan mužského pohlavia je podrobený vojenskej službe alebo s ňou spojenej pracovnej povinosti a je povinný mať účasť v obrane štátu.
(2) Každý občan mužského pohlavia je podrobený predvojenskému a povojenskému výcviku.
(3) Na obranu štátu každý občan bez rozdielu pohlavia je podrobený pomocnej službe a môže byť na výcvik pre túto službu povolávaný.
(4) Spôsob, druh a trvanie vojenskej,
pracovnej a výcvikovej povinnosti a výnimky určuje osobitný zákon.
§76.
Práca duševná alebo telesná je občianskou povinnosťou.
§77.
Každý občan je povinný platiť dane, dávky a poplatky na základe zákona.
§ 78.
Občania sú povinní plniť úlohy svojho povolania, pomáhať verejným orgánom v ich činnosti, plniť funkcie, ktoré majú na základe zákona alebo z príkazu úradov.
§ 79.
(1) Vlastníctvo má sociálnu funkciu a zaväzuje majiteľa narábať s ním v záujme všeobecného dobra.
(2) Súkromné vlastníctvo možno obmedziť len zákonom.
§ 80.
Občania sú povinní starať sa o výchovu a školenie svojich detí, aby sa stály z nich dobrí občania štátu.
§81.
(1) Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku,
(2) Obmedzenie týchto práv je prípustné len na základe ustanovení zákonov.
§ 82.
(1) Osobná sloboda a domáci pokoj sa zaisťuje v medziach ustanovení zákonov.
(2) Nikto nesmie byt potrestaný pre chovanie sa, ktoré neporušilo právoplatnú trestnú normu a ktorého trestnosť nebola už vopred zákonom, alebo zákonitou normou určená.
§83.
Listovné tajomstvo môže byt obmedzené len zákonom.
§84.
Shromažďovacie, tlačové a spolčovacie právo sa zabezpečuje v medziach zákonných ustanovení.
§85.
Sloboda vierovyznania, prejavu mienky, vedeckého badania a umenia sa zabezpečuje, nakoľko nenaráža na ustanovenia zákonov, verejného poriadku a kresťanských mravov.
§86.
Manželstvo, rodina a materstvo sú pod zvýšenou ochranou právneho poriadku.
§87.
(1) Práca je chránená.
(2) Vykorisťovanie sociálne slabých občanov sa zakazuje.
(3) Výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery.
(4) Rušenie a organizovanie rušenia práce sa zakazuje.
(5) Podrobností určuje osobitný zákon.
HLAVA JEDENASTA.
Cirkve.
§ 88.
Každému sa zabezpečuje právo voľne plniť náboženské povinnosti, nakoľko ta neodporuje ustanoveniam zákona, verejnému poriadku a kresťanským mravom.
§ 89.
Všetky cirkve a náboženské spoločnosti uznané štátom sú verejnoprávnymi korporáciami s vlastnou správou a vlastným majetkom.
§ 90.
Vyučovanie náboženstva na ľudových a stredných školách je povinné a deje sa
kvalifikovanými príslušníkmi cirkví pod dozorom štátu.
HLAVA DVANÁSTA. Národnostné skupiny.
§91.
(1) Občania môžu sa voľne hlásiť k svojej národnosti.
(2) O príslušnosti občanov k národnosti vedie sa kataster.
(3) Zmeny v národnostnom katastre môžu sa diať len, v medziach zákona.
(4) Podrobnosti určuje zákon.
§ 92.
(1) Každá činnosť smerujúca k odnárodneniu je trestná.
(2) Podrobnosti určuje zákon.
§ 93.
(1) Národnostné skupiny, ktoré sa na území Slovenska udomácnily, majú právo kultúrne a politicky sa organizovať pod vlastným vedením,
(2) Národnostné skupiny a ich členovia (§ 91) so svojím materským národom môžu nadväzovať a pestovať kultúrne styky.
§94.
Národnostné skupiny majú právo užívať vo verejnom živote a v školách svojho jazyka, o čom sa vydá osobitný zákon.
§95.
Práva národnostných skupín, uvedené v ústave, platia natoľko, nakoľko také isté práva v skutočnosti požíva i slovenská menšina na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny,
HLAVA TRINÁSTA. Rozličné ustanovenia,
§96.
Ústavným zákonom je každý zákon,
ktorý je ako taký označený a bol odhlasovaný kvalifikovanou väčšinou (§ 21).
§97.
(1) Zákony a nariadenia s mocou zákona, ktoré odporujú ústave alebo iným ústavným zákonom, sú neplatné.
(2) Ústava a iné ústavné zákony môžu byť menené alebo doplnené len zákonmi, ktoré sú označené za ústavné.
§98.
(1) O tom, či zákony a nariadenia s mocou zákona vyhovujú ustanoveniu § 97 ods. l, rozhoduje ústavný senát,
(2) Ústavný senát sa skladá zo senátnych prezidentov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Predsedom senátu je prvý prezident Najvyššieho súdu.
(3) Podrobnosti určuje osobitný zákon,
§ 99.
(1) Zákony a nariadenia strácajú platnosť najneskoršie koncom januára, ktorý nasleduje po 25, roku od ich vyhlásenia, ale ak sú zpred 14. marca 1939, najneskoršie koncom januára 1950. Vláda môže ich platnosť predĺžiť o 25 rokov ich novým vyhlásením v sbierke na vyhlasovanie určenej a v jazyku štátnom. To isté právo prislúcha iným orgánom štátu, ak ide o právne predpisy, ktorých vydávanie patrí do ich pôsobnosti.
(2) Platnosť zákona možno takto predĺžiť len, ak zákon svoje trvanie sám výslovne neobmedzuje.
(3) Skorší predpis možno platne meniť počnúc rokom 1950 len tak, že sa súčasne vyhlási nové znenie celého predpisu, ktorý je zmenou priamo dotknutý.
§ 100.
(1) Terajší snem ostáva v činnosti, kým sa neustaví nový. Dokiaľ nebude vyvolený ústavou určený počet poslancov, pre platné usnášanie je rozhodujúci počet poslancov ústavodarného snemu.
(2) Funkčné obdobie ústavodarného snemu skončí sa najneskôr 31. decembra 1943.
§ 101.
Prvého prezidenta republiky vyvolí snem do 90 dní po účinnosti tohoto zákona.
§ 102.
Všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú v rozpore s touto ústavou, alebo s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, strácajú platnosť.
§ 103.
Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia a vykoná ho vláda.