Ústavný zákon
zo dňa júla 1939
o ústave Slovenskej republiky.
Slovenský snem sa usniesol na tejto ústave:
Slovenský národ pod ochranou Boha Všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát.
Slovenský štát sdružuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravedlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.
HLAVA PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
(1) Slovenský štát je republikou.
(2) Hlavou štátu je volený prezident.
§ 2.
Štátnu moc vykonávajú ústavou určené orgány.
§ 3.
(1) Štátne občianstvo je jediné a jednotné.
(2) Podmienky jeho nadobudnutia a zániku určuje osobitný ústavný zákon.
§ 4.
(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice republiky možno meniť len ústavným zákonom,
(3) Hlavným mestom republiky je Bratislava.
§ 5.
(1) Farby republiky sú: biela, belasá a červená.
(2) Štátny znak, štátnu pečať, štátnu vlajku a štátnu zástavu určuje osobitný zákon.
HLAVA DRUHA.
Snem.
§ 6.
Zákonodarná moc pre celé územie Slovenskej republiky prislúcha snemu.
§ 7.
(1) Snem má 80 poslancov. (2) Poslanci sa volia všeobecným, priamym, rovným a tajným hlasovaním.
§ 8. Snem je volený na 5 rokov.
§ 9.
Právo voliť do snemu má štátny občan, ktorý prekročil dvadsiaty prvý rok svojho života a vyhovuje ostatným podmienkam volebného poriadku do snemu.
§ 10.
Voliteľný je štátny občan, ktorý dovŕšil tridsiaty rok svojho života a vyhovuje ostatným podmienkam volebného poriadku do snemu.
§11.
Podrobnosti o volebnom práve a o voľbe upravuje volebný poriadok do snemu, ktorý sa vydá osobitným zákonom.
§ 12.
(1) O platnosti volieb do snemu rozhoduje volebný senát.
(2) Podrobnosti určuje osobitný zákon.
§ 13.
Poslanci sú zástupcami občanov celého štátu a vykonávajú svoj mandát osobne.
§ 14.
Poslanec po vyvolení složí v sneme túto prísahu:
"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej
republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 15.
(1) Poslanca, ktorý neplní svedomité svoju funkciu, alebo sa jej stane nehodným, možno pozbaviť mandátu,
(2) O strate mandátu rozhoduje štátna rada na návrh predsedníctva snemu.
§ 16.
(1) Poslancov snemu nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v sneme alebo vo výboroch. Pre výroky povedané tam pri výkone mandátu podrobení sú disciplinárnej moci snemu.
(2) K trestnému alebo disciplinárnemu stíhaniu, alebo k akémukoľvek obmedzeniu slobody člena snemu pre iné činy, alebo zanedbania je potrebný súhlas snemu. Ak snem nedá k tomu súhlas, je stíhanie navždy vylúčené.
(3) Ustanovenia predošlého odseku nevzťahujú sa na trestnú zodpovednosť, ktorú má člen snemu ako zodpovedný redaktor.
(4) Ak bol poslanec prichytený a zatknutý pri trestnom čine, súd alebo iný príslušný úrad je povinný to hneď oznámiť predsedovi snemu. Ak snem do 14 dní od zatknutia nesúhlasí s ďalším väznením, väznenie prestáva.
§ 17.
(1) Štátni a verejní zamestnanci, vyvolení za poslancov, dávajú sa po složení poslaneckej prísahy na dovolenú na čas trvania mandátu.
(2) Podrobnosti určuje osobitný zákon.
§ 18.
Poslanci môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v svojej poslaneckej funkcii, len so súhlasom predsedníctva snemu, a to i keď nie sú už členmi snemu.
§ 19.
(1) Prezident republiky svoláva snem na riadne zasedanie dva razy do roka: na jarné zasedanie v marci, na jasenné v októbri.
(2) Prezident republiky na žiadosť väčšiny poslancov je povinný svolať snem na zasedanie mimoriadne. Ak to do 14 dní neurobí, svolá snem na mimoriadne zasedanie jeho predseda.
§ 20.
Keď vyprší volebné obdobie snemu, alebo ak prezident republiky snem rozpustí, voľby do snemu sa vykonajú do 60 dní.
§ 21.
(1) Snem sa môže usnášať v prítomnosti aspoň tretiny všetkých poslancov a k platnosti usnesenia je potrebná väčšina prítomných.
(2) K usneseniu o ústave, o ústavných zákonoch a ich zmene, o zmene štátneho územia, o vypovedaní vojny a uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
§ 22.
(1) Snem volí svoje orgány. (2) Pre zasadnutia snemu platia ustanovenia rokovacieho poriadku.
§ 23.
(1) Členovia vlády majú právo sa zúčastniť na všetkých zasadnutiach snemu, jeho výborov a komisií a má sa im dať slovo vždy, keď o to žiadajú.
(2) Na žiadosť snemu, alebo výboru člen vlády musí prísť na zasadnutie.
§ 24.
Do výlučnej právomoci snemu patrí:
a) voliť prezidenta republiky,
b) usnášať sa o ústave, ústavných zákonoch a ich zmene,
c) ustáliť štátny rozpočet,
d) usnášať sa o záverečných účtoch,
e) vydávať zákony o brannej povinnosti,
f) usnášať sa na zákonoch, ktorými sa ukladajú nové trvalé finančné bremená občanom,
g) vydávať zákony o organizácii súdov, o ich pôsobností a príslušnosti a o súdnom pokračovaní,
h) udeľovať súhlas s medzinárodnými smluvami obchodnými, alebo s takými, ktoré ukladajú štátu alebo občanom bremená, a so smluvami mierovými.
§ 25.
(1) Návrhy zákonov môže podávať vláda, štátna rada, alebo členovia snemu.
2) Ku každému návrhu zákona musí byť pripojené odôvodnenie a návrh na úhradu.
§ 26.
1) Prezident republiky je povinný odhlasovaný zákon do 15 dní podpísať alebo ho vrátiť snemu so svojimi pripomienkami na nové rokovanie.
(2) Ak snem v prítomnosti 2/3 všetkých poslancov 3/5 väčšinou prítomných bezo zmeny sa usniesol na tom istom zákone, musí byť vyhlásený.
§ 27.
V každom zákone a nariadení s mocou zákona sa má určiť, ktorý člen vlády ho vykoná.
§ 28.
Zákon podpisuje okrem prezidenta republiky predseda snemu, predseda vlády a aspoň minister, poverený jeho' vykonaním.
§ 29.
(1) Pre platnosť zákonov a nariadení s mocou zákona je potrebné, aby sa vyhlásily spôsobom, ktorý určuje osobitný zákon.
(2) Zákon treba vyhlásiť do 8 dní po podpísaní prezidentom republiky,
§ 30.
(1) V čase od rozpustenia snemu, alebo od uplynutia jeho volebného obdobia až do ustavenia nového snemu, robí neodkladné opatrenia, snemu vyhradené, osobitný výbor snemu.
(2) Výnimky a podrobností určuje ústavný zákon.
HLAVA TRETIA.
Prezident republiky.
§ 31.
(1) Prezidenta republiky volí snem.
(2) Za prezidenta môže byť volený štátny občan, ktorý je voliteľný do snemu a v deň voľby má aspoň 40 rokov.
(3) Tú istú osobu možno len dva razy za sebou voliť za prezidenta.
§ 32.
(1) K platností voľby je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov v čas voľby a 3/5, väčšina prítomných. Volí sa lístkami bez rozpravy na verejnom zasadnutí.
2) Ak z kandidátov ani jeden nedosiahne 3/- väčšiny prítomných poslancov, volí sa znova medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. V tomto prípade na vyvolenie stačí jednoduchá väčšina. Ak je pri druhej voľbe rovnosť hlasov, rozhoduje lós.
§ 33.
(1) Funkčné obdobie prezidenta republiky trvá sedem rokov a začína sa dňom složenia prísahy.
(2) Snem vykoná voľbu najneskôr 14 dní pred vypršaním funkčného obdobia predošlého prezidenta.
§ 34.
Prezident republiky ujíma sa svojho úradu pred snemom touto prísahou:
"Prisahám na Boha Všemohúceho a
Vševedúceho, že ako prezident Slovenskej republiky budem verným strážcom ústavy a zákonov, že budem mať vždy pred očami mravné a hmotné povznesenie ľudu a povediem štát tak, aby sa v ňom uplatňoval duch kresťanskej lásky a spravedlivosti. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 35.
Prezident republiky nemôže byť členom snemu.
§ 36.
Ak prezident umre, vzdá sa, alebo trvalé nemôže plniť svoju funkciu, snem do 30 dní vyvolí nového prezidenta.
§ 37.
(1) Kým niet prezidenta, alebo ak prezident dočasne nemôže vykonávať svoj úrad, funkciu hlavy štátu vykonáva predseda vlády.
(2) Ak dojde k demisii vlády v čase, keď niet prezidenta, rozhodne o demisii vlády a urobí opatrenie o dočasnom vedení vládnych vecí predsedníctvo snemu.
§ 38.
(1) Prezidentovi republiky prislúcha:
a) reprezentovať štát navonok, prijímať a poverovať diplomatických zástupcov, uzavierať medzinárodné smluvy,
b) vyhlasovať stav brannej pohotovostí štátu a so súhlasom snemu vypovedať vojnu a uzavierať mier,
c) svolávať a rozpúšťať snem a vyhlasovať zasedanie snemu za skončené,
d) vrátiť snemu odhlasované zákony s pripomienkami,
e) podpisovať zákony a nariadenia s mocou zákona,
f) adresovať snemu posolstvo,
g) vymenúvať a prepúšťať ministrov,
h) vymenúvať všetkých vysokoškolských profesorov a sudcov, ďalej štátnych úradníkov a dôstojníkov troch najvyšších stupníc,
i) funkcia najvyššieho veliteľa armády,
j) právo podľa § 72 a dišpenzácie, hlave štátu vyhradené,
k) udeľovať rády a vyznamenania, 1) udeľovať dary a penzie z milosti, m) právo zúčastňovať sa na zasadnutí vlády, štátnej rady, žiadať o ich svolanie a predsedať im.
(2) Všetka moc vládna a výkonná, nakoľko ústavou nie je, alebo neskoršie vydanými zákonmi nebude výslovne vyhradená prezidentovi republiky, alebo štátnej rade, prislúcha vláde.
§ 39.
H Prezident nie je zodpovedný za výkon svojej funkcie.
(2) Prezidenta môže počas jeho funkčného obdobia trestne stíhať štátna rada na obžalobu snemu len pre vlastizradu. Trestom môže byť strata úradu prezidentského a strata spôsobilosti tohoto úradu znovu nadobudnúť.
(3) Podrobnosti určuje osobitný zákon.
§ 40.
K platnosti každého prezidentovho vládneho aktu sa vyžaduje spolupodpis príslušného ministra.
HLAVA ŠTVRTÁ. Vláda.
§ 41.
(1) Vláda sa skladá z predsedu a z ministrov.
(2) Prezident menuje predsedu vlády a ministrov a určuje, ktoré ministerstvá spravujú jednotliví ministri.
(3) Počet a obor pôsobnosti jednotlivých ministerstiev určuje osobitný zákon.
§ 42.
Členovia vlády pred prevzatím svojho úradu složia do rúk prezidentových túto prísahu:
"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti a zachovávať zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 43.
Vláda môže vydávať nariadenia na vykonávanie určitých zákonov a v ich medziach.
§ 44.
(1) Ak na zamedzenie nenahraditeľnej ujmy vážne hospodárske, finančné, alebo politické záujmy štátu vyžadujú neodkladné opatrenia, vláda ich môže vydať nariadením s mocou zákona s výnimkou vecí, ktoré patria do výlučnej právomoci snemu, alebo ktoré podľa ústavy má upraviť zákon.
(2) Takéto nariadenie platí len vtedy, ak ho podpíše väčšina členov vlády a prezident republiky.
(3) Nariadenie s mocou zákona súčasne s jeho vyhlásením predloží predseda vlády snemu. Snem môže do troch mesiacov vysloviť s ním svoj nesúhlas, ktorý sa vyhlasuje podľa § 29 s udaním dňa, ktorým nariadenie stráca svoju platnosť, alebo môže nariadenie zmeniť a vydať ho ako zákon.
§ 45.
Vláda vyvolí zo svojich členov zástupcu predsedu. Ak by on nemohol zastupovať predsedu, zastupuje ho vekom najstarší člen vlády.
§ 46.
(1) Vláda rozhoduje v sbore, ktorý sa môže usnášať, ak okrem predsedu alebo jeho zástupcu je prítomná väčšina jej členov.
(2) Podrobnejšie ustanovenia o rokovaní vlády vydá vláda usnesením so schválením prezidenta republiky.
§ 47.
(1) Vládne nariadenie podpisuje predseda vlády a príslušný minister.
(2) Vládne nariadenie má sa vyhlásiť spôsobom, ktorý určuje osobitný zákon (§ 29).
§ 48.
Snem môže vládu, alebo jej jednotlivých členov volať na politickú zodpovednosť a vysloviť jej, alebo niektorému členovi vlády nedôveru.
§ 49.
(1) Ak predseda, alebo člen vlády úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti vo svojej úradnej pôsobnosti poruší ústavný, alebo iný zákon, je trestne zodpovedný.
(2) Právo obžaloby prislúcha snemu a trestné pokračovanie vykonáva štátna rada.
(3) Podrobnosti upravuje osobitný zákon,
§ 50.
Člen vlády nesmie byt členom orgánov zárobkových spoločností.
HLAVA PIATA. Štátna rada.
§51.
Štátna rada sa skladá takto: šesť členov menuje prezident republiky, desať členov vysiela Hlinková slovenská ľudová strana, po jednom členovi vysielajú registrované strany národnostných skupín a stavy; ďalšími členmi sú: predseda vlády a predseda snemu.
§52.
Štátnej rade prislúcha:
a) zisťovať, či nastala skutočnosť, ktorá prezidentovi republiky trvalé znemožňuje plniť jeho funkciu (§ 36),
b) trestne stíhať prezidenta republiky (§ 39),
c) trestne stíhať predsedu a členov vlády (§ 49),
d) sostavovať kandidátnu listinu pre voľby do snemu,
e) rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedníctva snemu,
f) podávať snemu návrhy zákonov,
g) podávať prezidentovi republiky a vláde dobrozdania vo veciach politických, kultúrnych a hospodárskych.
§ 53.
Člen štátnej rady pred započatím svojej činnosti složí do rúk prezidenta republiky túto prísahu:
"Prísahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti a zachovávať zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§54.
(1) Funkčné obdobie štátnej rady je trojročné.
O Prezident republiky svolá ustavujúcu schôdzku štátnej rady, na ktorej sa vyvolí predseda a ostatní funkcionári.
§ 55.
(1) Členovia štátnej rady požívajú imunitu ako poslanci (§ 16).
(2) Ak je členom štátnej rady poslanec,
o jeho vydaní rozhoduje snem.
§56.
Členovia štátnej rady môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v svojej funkcií, len so súhlasom štátnej rady, a to
i keď nie sú už jej členmi.
§57.
(1) Štátna rada rozhoduje v sbore, ktorý sa môže usnášať, ak okrem predsedu alebo jeho zástupcu je prítomná väčšina jej členov. Usnáša sa väčšinou hlasov.
(2) Podrobnosti o štátnej rade určuje osobitný zákon.
HLAVA ŠIESTA. Politické strany.
§58.
(1) Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej sloven-