(2) Ustanovenia, podľa ktorých úrady verejnej správy vnútornej rozhodujú o súkromno-právnych nárokoch, sa nemenia.
Diel druhý. Župné a okresné úrady,
§ 7.
Územie Slovenskej republiky administratívne sa rozčleňuje na župy a tieto na okresy.
§ 8.
Obvody žúp, poťažne župných úradov, a ich sídla určujú sa takto:
1. Bratislavskú župu so sídlom v Bratislave tvoria terajšie okresy: Bratislava, Modra, Malacky, Holič, Senica, Trnava a mesto Bratislava,
2. Nitriansku župu so sídlom v Nitre tvoria terajšie okresy: Nitra, Hlohovec, Zlaté Moravce, Topoľčany a Prievidza,
3. Trenčiansku župu so sídlom v Trenčíne tvoria terajšie okresy: Trenčín, Piešťany, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Veľká Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca a Bánovce nad Bebravou,
4. Tatranskú župu so sídlom v Ružomberku tvoria terajšie okresy: Ružomberok, Turčiansky Svätý Martin, Dolný Kubín, Trstená, Námestovo, Liptovský Svätý Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica,
5. Šarišsko-Zemplínsku župu so sídlom v Prešove tvoria terajšie okresy: Prešov, Bardejov, Giraltovce, Sabinov, Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Stropkov, Humenné a Medzilaborce,
6. Pohronskú župu so sídlom v Banskej Bystrici tvoria terajšie okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Krupina, Brezno nad Hronom, Lovinobaňa, Modrý Kameň, Hnúšťa, Revúca a Dobšiná.
§ 9.
(1) Obvody žúp a sídla župných úradov možno zmeniť len zákonom.
(2) Pri zmene obvodov žúp majú sa zúčastnené župy dohodnúť o majetkovom usporiadaní. Dohodu schvaľuje minister vnútra, a ak by k nej nemohlo dôjsť, po vypočutí župných výborov rozhodne minister vnútra v dohode s ministrom financií.
(3) Toto usporiadanie sa nedotýka súkromnoprávnych nárokov tretích osôb.
§ 10.
Obvody okresov a ich sídla určuje vláda nariadením; tak iste môže vláda okresy zriaďovať alebo zrušovať.
§ 11.
Obec, ktorá je, alebo bude sídlom okresného alebo župného úradu, je povinná zaopatriť primerané úradné miestnosti pre okresný alebo župný úrad. Ak ide o okresný úrad, má nárok, aby jej polovicu nákladu uhradil štát; ak ide o župný úrad, tretinu jej nahradí štát a tretinu župa.
§ 12.
Okresné úrady vo svojom obvode majú tú pôsobnosť, ktorá im prislúchala dosiaľ, ak podľa prílohy A) nie je presunutá na župné úrady, alebo podľa prílohy C) neprislúcha obecným, alebo obvodným notariátom,
§ 13.
(1) Pôsobnosť župného úradu, okrem pôsobnosti uvedenej v prílohe A), určuje 6a takto:
(2-) Župný úrad má takú pôsobnosť, akú mal dosiaľ krajinský úrad, ak táto podľa prílohy B) nie je presunutá na ministerstvá.
(3) Pôsobnosť župného úradu, ako odvolacej stolice, je vymedzená v § 24.
(4) Právo dozoru nad obcami, ktoré maly do dňa účinnosti tohoto zákona okresné výbory, prechádza na župné úrady.
O Právo dozoru krajinského výboru nad obcami, ak nie je podľa prílohy D) presunuté na ministerstvo vnútra, sa prenáša na župné úrady.
(6) Na župný úrad sa prenáša pôsobnosť krajinskej vyživovacej komisie (§ 83).
§ 14,
V hlavnom meste Bratislave pôsobnosť okresného úradu vykonáva mestský notársky úrad. Doterajšia pôsobnosť mesta sa nemení.
§ 15.
(1) V prílohe C) uvedené veci sa prideľujú do pôsobností obecných a obvodných notariátov (§ 12).
(2) Obecné svedectvá, potvrdzovanie ktorých prešlo do pôsobnosti notárov, za obec podpisuje len starosta.
§ 16.
(1) Policajné riaditeľstvá a policajné úrady majú aj naďalej tú pôsobnosť, ktorá im podľa osobitných predpisov prislúcha.
(2) Policajné riaditeľstvá a policajné úrady vládnym nariadením sa vradia do organizácie župných a okresných úradov.
§17.
Vládnym nariadením možno presunúť pôsobnosť ministerstiev na župné úrady, pôsobnosť župných úradov na okresné úrady a pôsobnosť okresných úradov na obecné a obvodné notariáty alebo opačne,
§ 18.
(1) Prednostom župného úradu je župan. Prednostom okresného úradu je okresný náčelník. Župani a okresní náčelníci sú štátni úradníci, ustanovení zo služebnej kategórie právnych úradníkov verejnej vnútornej (politickej) správy. Služebne podlieha okresný náčelník županovi a ministrovi vnútra, župan ministrovi vnútra. Funkciu okresného náčelníka udeľuje minister vnútra a funkciu župana vláda.
(2) Župan a okresný náčelník sú za riadnu správu svojich úradov a ústavov týmto úradom podriadených zodpovední, a to podľa rokovacieho a kancelárskeho poriadku pre župné a okresné úrady.
(3) Županovi a okresnému náčelníkovi prislúchajú funkčné prídavky, ktorých druh a výšku určí vláda.
(4) Župan, okresný náčelník a policajný riaditeľ disciplinárne podliehajú priamo disciplinárnej komisii II. inštancie pri ministerstve vnútra.
§ 19.
(1) Minisitrovi vnútra, a ak ide o odborných zamestnancov iných rezortov, príslušným ministrom prislúcha udeľovať služebné miesto pri úradoch verejnej správy vnútornej, ak to právo nie je vyhradené vláde, alebo prezidentovi republiky, a ustanovovať aj čakateľov. Minister vnútra, a ak ide o odborných úradníkov iných rezortov, príslušní ministri majú právo úradníkov a zamestnancov prekladať na iné úradné pôsobište, alebo dať do výslužby.
(2) Minister vnútra môže prijímanie nových kancelárskych síl a pomocných zriadencov sveriť županovi.
§ 20.
(1) Župnému úradu sa pridelí potrebný počet právnych, odborných (lekárskych, zverolekárskych, poľnohospodárskych, lesných, vodohospodárskych, stavebne-technických a priemyslove-technických, prípadne iných), účtovných, aktuárskych, kancelárskych a iných zamestnancov. Odborných zamestnancov možno prideliť i pre obvod niekoľkých župných úradov určitému župnému úradu.
(2) Okresnému úradu sa pridelí potrebný počet právnych, aktuárskych, kancelárskych, prípadne notárskych a iných zamestnancov. Lekárskych, zverolekárskych, lesných, stavebne-technických, odborných, účtovných a iných zamestnancov možno prideliť i pre obvod niekoľkých okresných úradov určitému okresnému
alebo župnému úradu spoločne pre župný úrad a pre jeden alebo niekoľko okresných úradov. Okresný úrad, ktorý nemá potrebných odborných úradníkov, vyžiada si ich od župného úradu.
(3) Spoločné obvody pre odborných úradníkov, spomenuté v odsekoch l a 2r určí minister vnútra v dohode s príslušným ministrom.
§21.
Výkon poukazovacieho práva a účtovnú, pokladničnú a hospodársku kontrolnú službu upraví vláda nariadením. Do toho času platia doterajšie predpisy,
§ 22.
Príslušný minister môže niektorú vec prideliť na vybavenie inému, na roveň postavenému úradu, ak sa tým dosiahne zjednodušenie.
Diel tretí.
Administratívne pokračovanie. § 23.
(1) Administratívne pokračovanie upraví osobitný zákon.
(2) Do toho času platia doterajšie predpisy, ak neodporujú ustanoveniam tohoto zákona.
§ 24.
(1) Proti rozhodnutiam, opatreniam a rozsudkom okresného úradu, ak opravný prostriedok nie je vylúčený, možno sa odvolať k župnému úradu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou,
(2) Ak župný úrad rozhoduje v I. inštancii, proti jeho rozhodnutiam, opatreniam a rozsudkom možno sa odvolať k príslušnému ministerstvu.
(3) Proti rozhodnutiu, alebo opatreniu obecného a obvodného notariátu, vydanému vo veciach uvedených v prílohe C) (§ 15 ods. 1), možno podať odpor k okresnému úradu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou.
(4) Proti rozhodnutiu okresného úradu ako inštancie odvolacej vo veciach trestnej právomoci obecnej niet opravného prostriedku.
(5) V sporoch len o peňažné plnenie, neprevyšujúce 200 Ks, odvolanie nie je prípustné.
(6) O opravných prostriedkoch proti, rozhodnutiam (opatreniam, rozsudkom, uzneseniam), vydaným predo dňom účinnosti tohoto zákona, ak sú prípustné podľa predpisov dosiaľ platných, rozhodnú stolice, ktoré na miesto doterajších stolíc nastupujú, a to aj vtedy, keby opravný prostriedok podľa tohoto zákona nebol prípustný (§ 78 ods. 2).
§ 25.
Ak nie je inak ustálené, vo veciach, ktoré presahujú obvod okresného úradu, je príslušný pokračovať župný úrad a vo veciach, ktoré presahujú obvod župného úradu, príslušné ministerstvo. Toto môže delegovať niektorý zo zúčastnených župných úradov.
§ 26.
(1) Úrad môže nariadiť stranám, aby složily záruku v hotovosti, alebo iným primeraným spôsobom, aby takto cieľ, podmienky a trovy pokračovania mohly byť zabezpečené.
(2) Úrad môže tým istým spôsobom zabaviť, alebo zaistiť veci, ktoré sú potrebné na dokazovanie, alebo ktoré podľa platných predpisov treba zhabať, zničiť alebo urobiť neupotrebiteľnými.
(3) Úrad môže osoby, ktoré rušia pokračovanie, po bezvýslednom napomenutí trestať poriadkovou pokutou do 2,000 Ks, v prípade jej nedobytnosti zavretím do 5 dní, ďalej môže ich vykázať a dať odstrániť brachiálnou mocou. Rovnako môže zakročiť proti tomu, kto svojvoľne a bezzákladne zavdáva príčinu na pokračovanie, alebo ho preťahuje, alebo bez dostatočnej príčiny nesplní príkaz, vydaný v pokračovaní,
(4) Krivú výpoveď svedeckú, alebo znaleckú, i porušenie povinnej mlčanlivosti, ak nejde o čin prísnejšie trestaný, môže úrad trestať pokutou do 10.000 Ks alebo stratou slobody do jedného mesiaca.
§ 27.
Všetky pokuty a peňažné tresty, uložené úradmi verejnej správy vnútornej, prepadnuté istoty a iné záruky a výťažky za veci vyhlásené za prepadnuté v pokračovaní pred týmito úradmi, pripadajú štátu.
§ 28.
(1) Vykonateľné rozhodnutia, opatrenia a rozsudky úradov verejnej správy vnútornej sa vykonávajú administratívnou alebo súdnou exekúciou. Výkon administratívnej exekúcie prináleží okresným úradom, ak nie je odkázaný do pôsobnosti obecných a obvodných notariátov,
(2) Okresné úrady majú prispievať súdom, úradom a verejným orgánom na ich žiadosť pri nútenom výkone ich vykonateľných rozhodnutí, opatrení, rozsudkov a usnesení.
§ 29.
Strany a iné osoby, obce a iné verejné korporácie sú povinné spolupôsobiť pri administratívnom pokračovaní.
§ 30.
(1) Ustanovenia tohoto dielu o župných a okresných úradoch platia i pre štátne policajné úrady v medziach ich pôsobnosti.
(2) Pre obecné a obvodné notariáty, ak pokračujú a rozhodujú o veciach odkázaných do ich pôsobností podľa § 15 ods. l platia obdobne predpisy tejto časti a predpisy pre administratívne pokračovanie úradov verejnej správy vnútornej.
Diel štvrtý. Župná samospráva.
§ 31.
Župy vo svojom obvode sú samosprávne ustanovizne a, nakoľko ide o úlohy týmto zákonom im prikázané, sú právnickými osobami a môžu nadobúdať práva a samostatne sa zaväzovať.
§ 32.
(1) Úlohou župnej samosprávy je starať sa o dopravné, hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné záujmy župy a jej obyvateľstva, nakoľko ide o úlohy presahujúce rozsah a potreby jednotlivých obcí.
(2) Pre ten cieľ môže župa zakladať, alebo podporovať ústavy, podniky a zariadenia, ktoré zveľaďujú mravné, telesné a hospodárske blaho a vzdelanie obyvateľstva.
(3) Tieto úlohy uskutočňujú samosprávne sbory, a to: župný výbor, župné komisie, iné župné orgány, i župan, poťažne župný úrad.
(4) Úrady verejnej správy vnútornej majú podporovať župnú samosprávu v jej činnosti a vykonávať jej rozhodnutia.
Župný výbor,
§ 33.
(1) Župný výbor má dvanásť riadnych členov a dvanásť náhradníkov.
(2) Členovia župného výboru sa ustanovujú na 6 rokov tak, aby obvod každého okresného úradu podľa možnosti bol zastúpený aspoň jedným členom.
(3) Ustanovenie členov župného výboru upravuje osobitný zákon. Pokiaľ sa neustavia župné výbory, vykonáva ich práva a povinnosti župan.
§ 34.
(1) Členstvo v župnom výbore a v župných komisiách zaniká:
a) smrťou,
b) vzdaním sa, keď to župný výbor príjme,
c) vylúčením podľa §§ 49 a 54,
d) rozpustením župného výboru,
e) vypršaním funkčného obdobia župného výboru,
f) ak dodatočne vyjde najavo nejaká okolnosť, pre ktorú by člen ani pôvodne nemal byť ustanovený.
(2) Na miesto členov, ktorých členstvo zaniklo pred koncom funkčného obdobia (§ 33 odst. 2), nech sú povolaní na zbytok obdobia náhradníci.
§ 35.
(1) Predsedom župného výboru je župan, ktorý môže predsedníctvo sveriť niektorému členovi výboru. Župan svoláva župný výbor podľa potreby, ale aspoň šesť ráz do roka. Členovia župného výboru môžu si sťažovať na ministerstve vnútra, ak by župný výbor nebol svolaný cez tri mesiace, alebo nebol svolaný za jeden rok aspoň šesť ráz. O sťažnosti rozhodne podľa voľného uváženia ministerstvo vnútra.
(2) Aspoň tretina členov župného výboru môže písomne žiadať svolanie zasadnutia župného výboru, udávajúc súčasne predmet rokovania, ktorý nesmie vybočovať z pôsobnosti župného výboru. Keby župan tejto žiadosti za 15 dní od jej podania na župnom úrade nevyhovel, môže každý člen výboru podať za ďalších 15 dní sťažnosť na župnom úrade na ministerstvo vnútra. Župan je povinný takúto sťažnosť do troch dní od dojdenia predložiť ministerstvu vnútra, ktoré o nej rozhodne.
§ 36.
Župan svoláva zasadnutia župného výboru aspoň tri dni vopred, určuje predmety rokovania, ktoré majú byť súčasne s pozvaním oznámené členom župného výboru, i ministerstvu vnútra. O predmetoch, ktoré nie sú na programe zasadnutia, možno rokovať a sa usnášať len so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých členov,
§ 37.
(1) Zasadnutie župného výboru otvára, vedie, poradie rokovania určuje a zásadnutie zakončuje predseda (§ 35 ods. 1). Župan má právo hlasovacie v župnom výbore. Veci, ktoré nepatria do pôsobnosti župného výboru, predseda z rokovania vylúči, proti čomu môže polovica všetkých členov župného výboru podať odvolanie do 15 dní odo dňa zasadnutia. Odvolanie treba podať u župana na ministerstvo vnútra.
(2) Ak členovia rušia zasadnutie župného výboru, predseda ich má volať k poriadku a keď sa tak stalo dva razy bez výsledku, môže ich vylúčiť zo zasadnutia, prípadne ich dať odstrániť, a keď to pokladá za potrebné, môže zasadnutie prerušiť, alebo zakončiť. Tým nie je vylúčené ďalšie stíhanie podľa trestného zákona alebo iných zákonov.
(3) Zasadnutia župného výboru sú neverejné.
§38.
Úradníci župného úradu, županom určení, majú právo a na žiadosť župného výboru aj povinnosť byť prítomní na zasadnutí výboru a môžu sa zúčastniť v rokovaní, ale hlasovacie právo nemajú.
§ 39.
Ak je župan toho náhľadu, že usnesením župného výboru sa porušuje zákon, alebo sa prekračuje pôsobnosť výboru, alebo sa ohrozuje zrejmý verejný záujem, je povinný proti takému usneseniu na ministerstvo vnútra podať odvolanie do 15 dní odo dňa zasadnutia. Ministerstvo vnútra o odvolaní má do ďalších 30 dní rozhodnúť, ináč usnesenie zostáva v platnosti.
§ 40.
(1) Pre platnosť usnesenia župného výboru, ak to zákon inak neustanoví, je potrebná prítomnosť väčšiny všetkých členov, ktorí sa usnášajú väčšinou hlasov.
(2) Ak sa nesíde toľko členov, aby sa mohol župný výbor platne usnášať, treba svolať do 15 dní s tým istým programom nové zasadnutie, na ktorom sa môže usnášať v prítomnosti aspoň tretiny všetkých členov.
§ 41.
V župnom výbore sa hlasuje verejne. Kedy a pri akých podmienkach sa hlasuje lístkami, ustaľuje rokovací poriadok. Volí sa pravidelne hlasovacími lístkami. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedov,
§ 42.
(1) O zasadnutiach župného výboru píše zápisnicu úradník župného úradu, ktorého určí župan. Zápisnicu podpisuje predseda zasadnutia, zapisovateľ a aspoň dvaja členovia výboru, ktorých na začiatku zasadnutia určí predseda. Odpis zápisnice výboru sa má predložiť do 15 dní ministerstvu vnútra.
(2) Usnesenia župného výboru, ktoré sa majú schváliť, aj iné významnejšie usnesenia všeobecného rázu sa majú uverejniť v úradných novinách.
Pôsobnosť župného výboru.
§ 43.
(1) Župný výbor sa stará o župné cesty, ktoré za také vyhlási osobitný všeobecný zákon o cestách.
(2) Až do vydania tohoto zákona spravuje doterajšie krajinské cesty štát.
(3) Vláda dňom 1. januára 1940 odovzdá všetky vicinálne cesty do správy župných výborov (§ 58 ods. 3).
§ 44.
Župný výbor na splnenie úloh v § 32 uvedených zakladá, alebo podporuje ústavy, podniky a zariadenia. V obore starostlivostí o hospodárske záujmy župný výbor sa stará najmä o cudzinecký ruch, elektrizáciu a telefonizáciu. Môže obciam po máhať pri plnení ich povinností, ak obce vlastnými silami ich splniť nemôžu.
§ 45.
(1) Župný výbor je vo veciach verejnej správy župy poradným sborom župana, a ústredných úradov a podáva o nich na ich žiadosť posudky a návrhy.
(2) Župný výbor je oprávnený aj samostatne podať županom, úradom a vláde návrhy a podnety, ak sa týkajú záujmov župy a jej obyvateľstva.
(3) O veciach politických podávať návrhy a usnášať sa je neprípustné.
§ 46.
(1) Župný výbor v kruhu svojej pôsobnosti vydáva štatúty a pravidlá, ktoré podliehajú schváleniu ministerstva vnútra.
(2) Štatúty a pravidlá sa vyhlasujú v úradných novinách.
(3) Ak nie je ináč ustanovené, začína sa ich účinnosť vypršaním 15 dní po ich vyhlásení.
Župné komisie.
§ 47.
(1) Župný výbor môže sostaviť pre správu jednotlivých župných ústavov, podnikov a jednotlivých úsekov siete ciest vo svojej správe, pre obstarávanie jednotlivých vecí svojej pôsobnosti (dodávky, práce atď.) a pre dozor na tieto vecí župné komisie.
(2) Župná komisia môže mať najviac päť členov. Župný výbor zo svojich členov vyvolí predsedu a jedného člena komisie, ostatných členov vyvolí z občanov v sídle podniku alebo v obvode zariadenia. Županom určený úradník je oprávnený zúčastniť sa rokovania komisie s hlasom poradným.
(3) Pôsobnosť župných komisií určí župný výbor pravidlami, ktoré schváli minister vnútra. Komisie vykonávajú im sverenú pôsobnosť pod dozorom župného výboru a v rámci ním vymedzenom.
Rozličné ustanovenia,
§ 48.
Členstvo v župnom výbore a v župných komisiách je čestnou funkciou. Ale členovia týchto sborov majú nárok na náhradu cestovných výloh z miesta svojho bydliska do miesta zasadnutia a zpäť, ďalej nárok
na náhradu za stratu času. Skutočné cestovné výlohy a paušál za stratu času určuje minister vnútra.
§ 49.
Župan má upozorniť na plnenie povinností tých členov župného výboru a komisií, ktorí bez dostatočného ospravedlnenia svoje povinnosti neplnia, najmä nezúčastňujú sa na zasadnutiach. Ak by aj naďalej bez dostatočného ospravedlnenia zanedbávali svoje povinnosti, môže ich minister vnútra na návrh župana členstva pozbaviť,
§ 50.
Ak by sa župný výbor na určený čas neustavil, alebo sa stal trvalé usnášania nespôsobilým, župan je povinný toto hneď hlásiť ministrovi vnútra. Minister vnútra má hneď urobiť opatrenie, potrebné na vedenie župnej samosprávy.
§51.
Vláda vydá na základe zásad, v tomto zákone uvedených, podrobný rokovací poriadok, platný pre všetky župné výbory a komisie.
§52.
Župné výbory dvoch alebo niekoľko žúp pre lepšie, hospodárnejšie, alebo technicky dokonalejšie obstaranie niektorých svojich úloh môžu sa so schválením vlády dohodnúť na spoločnom postupe alebo na založení spoločného ústavu, podniku alebo zariadenia. V takomto prípade určia pre správu spoločnej ustanovizne a pre dozor nad ňou spoločnú komisiu a ustália podmienky spoločnej správy a účasť na nákladoch.
§53.
(1) Členovia župného výboru a župných komisií sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo veciach, ktoré sa v týchto sboroch preberaly ako dôverné. Nesmú zneužiť nedovolene vedomostí, ktoré nadobudli v sboroch pri rokovaní.
(2) Nesmú ani hlasovať, ani rokovať o veci, z ktorej môžu mať priamy osoh alebo škodu oni sami, alebo osoby, s ktorými sú v rodinnom pomere, a to v línii priamej vôbec, v línii pobočnej, alebo v pomere švagrovskom po tretí stupeň, ďalej osoba, ktorá je s nimi v manželskom alebo podobnom sväzku a konečne tí, ktorých zastupujú na základe zákona. Toto ustanovenie platí aj pre tých členov, ktorí vo veci, o ktorej sa rokuje, ak to nevyplývalo z ich verejnej funkcie, podali dobrozdanie, alebo boli ináč činní, alebo ak sú zamestnancami alebo zástupcami osôb, ktoré majú na vybavení veci osobný alebo hospodársky záujem. Ak sú členmi správnych rád, účastinných spoločností, jednateľmi spoločností s ručením obmedzeným, členmi predstavenstiev zárobkových a hospodárskych družstiev, pravotármi, verejnými notármi, staviteľmi, civilnými technikmi atď., nesmú hlasovať ani rokovať o veciach, kde ide o zvláštny záujem osôb a korporácií, ktoré zastupujú. Toto sa nevzťahuje na prípady, kde sú účastní na vybavení veci ako príslušníci skupiny obyvateľov, alebo určitého povolania, ktoré má spoločný záujem na veci, o ktorej sa rokuje.
(3) Kto sa nesmie zúčastniť rokovania, musí sa zo zasadnutia vzdialiť.
(4) Členovia župných výborov a komisií nesmú uplatňovať nároky tretích osôb proti župe, ak nevystupujú ako ich zákonní zástupcovia. O tom, či ide o takýto prípad, rozhodne župan.
§ 54.
Ak člen župného výboru alebo komisie nezachová povinnú mlčanlivosť, neoznámi pred rokovaním o veci svoju neslučiteľnosť, alebo ináč sa prehreší proti ustanoveniam § 53, môže ho minister vnútra pokarhať a v opätovnom prípade členstva pozbaviť.
Župné hospodárenie.
§ 55.
(1) Na zaokrytie výdavkov pre splnenie úloh župného výboru sa župný výbor môže usniesť na vyberaní poplatkov, príspevkov, dávok a naturálnych plnení v župe.
(2) Dávky možno zaviesť len vtedy, ak iné príjmy nestačia na zaokrytie potrieb.
(3) Naturálne plnenia treba vždy oceniť a povinnému ponechať na vôľu, aby na miesto nich zaplatil sumu podľa ocenenia.
§56.
Hospodárske podniky v majetku alebo správe župy treba tak spravovať, aby ich príjmy uhradzovaly aspoň všetky výdavky a primerané zúročenie a umorenie vloženého kapitálu. Výnimkou je podnik, slúžiaci takému verejnému záujmu, ktorý nemožno inak uspokojiť.
§57.
(1) Poplatky možno vyberať za určité úradné výkony v pôsobnosti župného výboru župnými orgánmi konané a za používanie zariadení (ústavov, podnikov a pod.), ktoré má župný výbor vo verejnom záujme a na verejné používanie.
(2) Poplatky treba vopred určiť podľa pevných stupníc a predpisov, pri čom ich možno odstupňovať najmä podľa výkonnosti a možno od nich aj oslobodzovať.
§ 58.
(1) Príspevky na opatrenie alebo na úhradu výdavkov na založenie a udržiavanie zariadení, ktoré verejný záujem vyžaduje, možno požadovať od tých obcí, vlastníkov pozemkov a majiteľov podnikov a živností, ktorým z týchto zariadení vznikajú zvláštne hospodárske výhody. Výška príspevkov má byt, nakoľko možno, prispôsobená výhodám prispievateľov.
(2) Príspevky môžu byť celkom alebo z časti nahradené naturálnym plnením podľa určitých zásad, župným výborom ustanovených.