Snem Slovenskej republiky 1939.
l. volebné obdobie. 1. zasedanie.
33.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o úprave pozemkovej držby.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
HLAVA PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Ministerstvu hospodárstva prislúcha starať sa o úpravu pozemkovej držby. Ministerstvo hospodárstva má sa starať o to, aby poľnohospodárske nehnuteľnosti, nadobudnuté podľa tohoto zákona, dostaly sa do rúk roľníkov, ktorí vyhovujú podmienkam, uloženým v tomto zákone (§ 30).
(2) K tomu cieľu môže ministerstvo hospodárstva :
a) nadobúdať pre štát poľnohospodárske nehnuteľnosti podľa prvej časti prvej hlavy tohoto zákona;
b) upravovať tieto nehnuteľnosti a prideľovať ich podľa druhej časti prvej hlavy tohoto zákona;
c) zaopatrovať a poskytovať prídelcom úver, potrebný k získaniu vlastníctva prídelovej pôdy podľa tretej časti prvej hlavy tohoto zákona.
§ 2.
Podľa tohoto zákona štát nadobúda nehnuteľnosti:
a) uplatnením výkupného práva podľa §§ 3 až 15;
b) prevzatím nehnuteľnosti v súdnom predaji podľa §§ 16 až 18;
c) uplatnením výkupného práva na nehnuteľnosti cudzích štátnych príslušníkov podľa §§ 19 až 21;
d) uplatnením výkupného práva na nehnuteľnosti židov podľa §§ 23 až 26;
e) uplatnením výkupného práva na nehnuteľnosti pridelené alebo kúpené podlá zákonov o pozemkovej reforme podlá §§ 27 až 29.
Časť prvá.
Nadobúdanie scudzovaných nehnuteľnosti výkupom.
§ 3.
(1) Právo výkupu môže ministerstvo hospodárstva uplatňovať vždy, keď sa scudzujú právnym úkonom medzi živými poľnohospodárske nehnuteľností vo výmere nad 30 ha, alebo keď sa scudzuje čiastka z poľnohospodárskej nehnuteľnosti, presahujúcej výmeru 30 ha, i keď táto čiastka je menšia ako 30 ha.
(2) Za poľnohospodárske nehnuteľnosti podľa tohoto zákona sa pokladá orná pôda a iná (pastviny, rybníky, lesy), ako aj obytné a hospodárske budovy a zariadenia, ktoré slúžia k spracovaniu vlastného poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva. Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa tohoto zákona je aj podnik poľnohospodárskeho priemyslu, nakoľko nie je podnikom právne a hospodársky samostatným a nakoľko slúži k hospodáreniu na poľnohospodárskej pôde.
(3) Ak sa scudzujú spolu s poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami aj nehnuteľnosti, ktoré nemajú vlastností v predchádzajúcom odseku uvedených, a poľnohospodárske nehnuteľnosti tvoria prevažujúcu časť predmetu právneho úkonu, prislúcha ministerstvu hospodárstva právo výkupu na všetky scudzované nehnuteľnosti. Vlastník však môže žiadať súčasne s oznámením podľa § 9, ods. 3, aby boly z výkupu
vylúčené nepoľnohospodárske nehnuteľnosti; v tomto prípade prevezme ministerstvo hospodárstva poľnohospodárske nehnuteľnosti za odhadnú cenu, ak nie je ich cena zrejmá z listiny o právnom úkone.
§ 4. Výkupné právo nemožno uplatniť, ak:
1. sa prevádza nehnuteľnosť na príbuzných v priamej línii vôbec, v línii pobočnej z tretieho stupňa alebo zošvagrenej do druhého stupňa a na ich manželov alebo medzi manželmi, ktorí nie sú rozvedení;
2. sa scudzujú nehnuteľnosti, potrebné na ciele stavebné až do najvyššej miery l ha, ak budú stavby prevedené do troch rokov;
3. sa scudzujú nehnuteľnosti k prevedeniu knihovného poriadku pri oprave hraníc, alebo k zriadeniu verejnej cesty alebo iných spojov, alebo vodných odpadov a pod.;
4. sa prevádza nehnuteľnosť pri scelovacej úprave;
5. nadobúda alebo scudzuje pôdu štát, sväzky územnej alebo stavovskej samosprávy.
§ 5.
(1) Osoby, ktorých poľnohospodárske nehnuteľnosti podliehajú právu výkupu, sú povinné do 30 dní odo dňa scudzenia oznámiť ministerstvu hospodárstva toto scudzenie. Ak bola o scudzení vyhotovená listina, musí byť jej opis v tejto lehote predložený ministerstvu hospodárstva spolu so všetkými listinami o árendách a nájmoch. Ministerstvo hospodárstva má sa vyjadriť do 60 dní od prijatia oznámenia o scudzení, či uplatní právo výkupu, inak toto právo zaniká. Uplatnené právo musí byť do 6 mesiacov odo dňa jeho uplatnenia realizované pod následkami jeho straty.
(2) Pozemnoknižný súd, ak nie je k žiadosti o pozemnoknižný prevod vlastníckeho práva na poľnohospodárske nehnuteľnosti pripojené osvedčenie ministerstva hospodárstva, že nevykonáva výkupné právo podľa § 3, doručí z úradu odpis smluvy ministerstvu hospodárstva na rozhodnutie. V odseku l uvedená 60-dňová lehota počína dňom doručenia odpisu smluvy pozemnoknižným súdom.
(3) Namiesto výkupu môže ministerstvo hospodárstva podmieniť scudzenie súhlasom kupujúceho, aby sa na scudzované nehnuteľnosti uplatnilo ustanovenie o roľníckych nedieloch podľa zákona prídelového (§§ 30 až 55 zákona zo dňa 30. januára 1920, čís. 81 Sb. z. a n.) a ustanovenie scelovacie.
(4) Ak ministerstvo hospodárstva neuplatní právo výkupu, potvrdí svoje rozhodnutie na kúpnopredajnej smluve, prípadne zvláštnym spisom a z hodnoty scudzovaných nehnuteľností výmera a vyberie od scudziteľa l % v prospech fondu, ktorý bude utvorený podľa § 50 tohoto zákona. Hodnotou nehnuteľnosti je tu kúpna cena uvedená v kúpnopredajnej smluve. Pred zaplatením tejto vlastnícke právo nemôže byť prevedené.
§ 6.
(1) Keď uplatní ministerstvo hospodárstva výkupné právo, prevezme poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu uvedenú v listine o právnom jednaní, pokiaľ nie je oprávnené použiť ustanovení ods. 3.
(2) Keď ide o pôdu pridelenú podľa zákona zo dňa 30. januára 1920 číslo 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového), rovná sa táto cena náhrade ustanovenej v § 52 toho istého zákona.
(3) Ministerstvu hospodárstva je vyhradené uplatniť výkupné právo a prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu odhadnú:
a) keď sa scudzujú spolu poľnohospodárske nehnuteľností s nepoľnohospodárskymi a vlastník žiada, aby boly nepoľnohospodárske nehnuteľnosti z výkupu vylúčené bez toho, že by bol v listine o právnom úkonu udal ich cenu (§ 3, ods. 3);
b) keď nebola včas prevedená stavba podľa § 4, číslo 2;
c) keď prevyšujú zákonné a knihovne
záväzky na nehnuteľnosti viaznuce cenu v listine uvedenú;
d) keď ide o cenu premrštenú; premrštená je cena, keď prevyšuje aspoň o štvrtinu tržnú cenu v mieste obvyklú;
e) keď sa prevod deje bezúplatne.
(4) Právo prevziať! poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu odhadnú podľa odstavca 3 b) zaniká, ak nebolo uplatnené do dvoch rokov odo dňa uplynutia lehoty podľa § 4, ods. 2.
§ 7.
(1) Odhadnú cenu, za ktorú prejíma štát poľnohospodársku nehnuteľnosť podľa tohoto zákona, určí príslušná štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu podľa ustanovení, ktoré budú vydané vládnym nariadením.
(2) Proti výmeru štátnej obvodovej úradovne o určení odhadnej ceny je prípust né odvolanie na ministerstvo hospodárstva, proti rozhodnutiu ktorého sa ponosa na najvyšší správny súd vylučuje.
§ 8.
Výmer o určení odhadnej ceny štátna obvodová úradovňa doručí vlastníkovi a všetkým osobám, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva alebo ťarchy.
§ 9.
(1) Ministerstvo hospodárstva vykonávajúc právom výkupu podľa tohoto zákona oznámi i vlastníkovi a v prípade § 6 ods. 3 b) aj jeho predchodcovi, že sa rozhodlo prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 5, ods. l, 2). Ak ide o výkup alebo o zpätnú kúpu poľnohospodárskej nehnuteľnosti prenajatej, alebo danej do árendy, oznámi ministerstvo hospodárstva svoje rozhodnutie aj osobe, ktorá má nehnuteľnosť v nájme, alebo v árende.
(2) Oznámenie to podá ministerstvo hospodárstva u súdu, v ktorého knihách sú zapísané prenajímané nehnuteľnosti, v lehote určenej v § 5, ods. 1, alebo v ročnej lehote stanovenej v § 6, ods. 4 ak sú prejímané nehnuteľnosti zapísané v knihách u niekoľkých súdov, podá ministerstvo hospodárstva oznámenie všetkým súdom, v obvode ktorých nehnuteľnosť sa nachodí.
(3) Súd, u ktorého bolo podané oznámenie, nariadi usnesením poznámku zamýšľaného prevzatia vo svojich knihách a doručí usnesenie s oznámením vlastníkovi nehnuteľnosti a jeho árendátorom (nájomcom) ako i osobe, ktorej táto mala byť scudzená podľa predpisu o doručovaní s poučením, že vlastník do 15 dní od dňa doručenia môže podať námietky, že tu nie sú predpoklady §§ 3, 5 pre výkon výkupného práva a § 6, ods. 3 pre výkup za odhadnú cenu, alebo § 33 pre výkon práva zpätnej kúpy, alebo, že sú tu podmienky § 4 pre vylúčenie práva výkupu. Árendátor (nájomca) v tej istej lehote oznámi súdu, či a aké nároky mu prislúchajú zo smluvy voči vlastníkovi a či trvá na jej splnení. Oznámenie treba podať dvojmo. Keby oznámenie nepodal do 15 dní, nemôže uplatňovať svoje právo ani proti scudzujúcemu, ani proti štátu. O námietkach rozhodne ministerstvo hospodárstva. Rovnopis v čas podaného oznámenia árendátora (nájomcu) zašle súd ministertvu hospodárstva.
(4) Ak nehnuteľnosti ležia v obvode viacerých pozemnoknižných súdov, dodá súd, ktorému bolo podané oznámenie po l oznámení s usnesením príslušným súdom, aby vykonaly poznámku zamýšľaného prevzatia a upovedomily o tom osoby podľa predchádzajúceho odseku.
§ 10.
Poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného vyvlastnenia, a pokiaľ sa týka pomeru k árendátorovi (nájomcovi) ako výpoveď jeho smluvy podľa § 13.
§ 11.
Súdy vyvesia usnesenie o poznámke prevzatia na súdnej doske a zašlú ich starostom obcí (obecným, obvodným notárom, mestskému notárskemu úradu), v obvode
ktorých ležia prejímané nehnuteľnosti, aby ich uviedly vo všeobecnú známosť spôsobom v obci obvyklým, zároveň s poučením, že do 15 dní od výkonu poznámky prevzatia musia byť u súdu uplatnené vlastnícke i iné vecné práva k nehnuteľnostiam, inak že sa neskoršie nemôže domáhať uznania týchto práv ani voči ministerstvu hospodárstva, ani voči osobám, ktorým sa dostalo nehnuteľností od ministerstva hospodárstva.
§ 12.
Ak nadobudne poznámka prevzatia právnej moci, složí ministerstvo hospodárstva cenu, za ktorú nehnuteľnosť prejíma súdu, ktorý oznámenie (§ 9, ods. 3) doručil a príslušné súdy, odvolávajúce sa na toto zákonné ustanovenie prevedú k návrhu ministerstva hospodárstva v poradí poznámky prevzatia vklad vlastníckeho práva pre štát alebo pre osoby, na ktoré tieto nehnuteľnosti majú byť prevedené.
§ 13.
(1) Ak boly ujednané pri scudzení nehnuteľností súčasne osobné služebnosti alebo árenda (nájom), stráca takéto ujednanie platnosť, akonáhle nadobudne poznámka zamýšľaného prevzatia právnej moci.
(2) Ak bola scudzovaná nehnutelnosť už predom v celku alebo z časti daná do árendy (prenajatá) a ak neruší sa tento pomer právnym jednaním o scudzení, končí pomer árendovný (nájomný), pokiaľ má trvať ešte dlhšie jedného roku, uplynutím polovice zbývajúcej doby árendovnej (nájomnej), najďalej však do dvoch rokov. Má sa brať ohľad na to, aby arendálny pomer skončil koncom hospodárskeho roku a nájom koncom najbližšieho kvartálu.
(3) Arendátor je oprávnený i povinný voči štátu podľa smluvy rovnako, ako voči skoršiemu vlastníkovi s obmedzením doby podľa ods. 2. Nárok na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu, že podľa predpisov tohoto zákona rozviazaný bol predčasne pomer árendovný, mu neprislúcha.
§ 14.
(1) Len čo ministerstvo hospodárstva složilo u súdu podľa § 12 cenu prejímaciu a vlastníka o tom upovedomilo, je tento povinný odovzdať nehnuteľnosť do držby a užívania ministerstvu hospodárstva. Ak tak neurobí dobrovoľne, prevedie na návrh ministerstva hospodárstva súd odovzdanie nehnuteľností podľa § 180 exekučného zákona.
(2) Rovnakým spôsobom zakročí súd proti árendátorovi (nájomcovi), ktorý nevyprázdni a neodovzdá ministerstvu hospodárstva predmet svojej árendy (nájmu) v dobe určenej v § 13, ods. 2.
§ 15.
(1) Súd, u ktorého bola složena kúpna cena, prevedie rozvrh složenej ceny podľa zásad, platných pre rozvrh najvyššieho podania v exekučnom pokračovaní, pri čom dňom, ktorým prechádzajú práva a povinností, je deň složenia ceny u súdu. V rozvrhovom usnesení uvedie súd čiastku, ktorá je podľa návrhu ministerstva hospodárstva potrebná k zadržaniu z rozvrhovanej ceny ako istota za zaplatenie dávky z prírastku hodnoty nemovitostí.
(2) Keď potvrdí ministerstvo hospodárstva, že mu nehnuteľnosť bola odovzdaná v stave uvedenom v listine o právnom jednaní, alebo v odhadnom popise, vyplatí súd prebytok ceny pohľadávkami tretích osôb nevyčerpaný, vlastníkovi a vymaže z úradnej moci všetky pozemnoknižné ťarchy, pokiaľ ministerstvo hospodárstva neučiní iného návrhu,
Nadobúdanie nehnuteľností v súdnom predaji.
§ 16.
(1) Usnesenia, ktorými sa pri súdnych predajoch dražitelia vyhlasujú za kupcov nehnuteľností, uvedených v § 3, ods. 2, doručí súd aj ministerstvu hospodárstva.
(2) Nadobudnúť v súdnom predaji poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 3, ods. 2)
môže len osoba povolaná podľa § 30 tohoto zákona.
§ 17.
(1) Ak nebolo pri dražbe učinené ani" najnižšie podanie, ministerstvo hospodárstva môže, ak je pri dražobnom roku zúčastnené, hneď pri tomto roku, alebo keď sa nezúčastní pri ňom, do 15 dní potom, keď bolo upovedomené o výsledku dražby, písomne vyhlásiť u súdu, že kupuje nehnuteľnosti dané do dražby za najnižšie podanie. Ak ministerstvo hospodárstva v lehote shorauvedenej uplatní nárok na prevzatie nehnuteľností, nový rok dražby sa vylučuje.
(2) Ak ponúkol niekto pri dražbe nehnuteľnosti najvyššie podanie, môže ministerstvo hospodárstva vyhlásením učineným pri rokovaní kúpiť nehnuteľnosti za najvyššie podanie. Ak bol proti usneseniu o dražbe podaný rozklad (§ 176 exekučného zákona) a tomuto sa vyhovelo alebo bol podaný vyšší sľub, pozbýva vyhlásenie účinnosti. Ak sa však ministerstvo hospodárstva nezúčastní na dražobnom rokovaní, upovedomí súd o výsledku dražby ministerstvo hospodárstva. Vyhlásenie ministerstva, že nehnuteľnosť kupuje za najvyššie podanie, musí byť učinené písomne u súdu do 15 dní od upovedomenia o výsledku dražby. Ak podalo ministerstvo hospodárstva pri rokovaní, alebo ak sa na ňom nezúčastnilo v patričnej lehote, vyhlásenie, že prejíma nehnuteľnosť za najvyššie podanie, vyhlási súd ministerstvo hospodárstva za kupca. Ak bol proti tomu podaný rozklad (§ 176 exekuč. zákona) a vyhovelo sa tomuto rozkladu, pozbýva vyhlásenie účinnosti.
(3) Ak uplatnilo ministerstvo hospodárstva právo dané mu v predchádzajúcom odseku, ďalší vyšší sľub je vylúčený.
(4) V dražobnej vyhláške treba upozorniť na právo ministerstva hospodárstva prevziať nehnuteľnosť danú do dražby za najnižšie podanie, keď nikto nepodal prípustné podanie vôbec, alebo za najvyššie podanie, učinené iným dražiteľom. Treba
upozorniť i na to, že ďalší sľub je vylúčený.
5) Ministerstvo hospodárstva nie je povinné v dražobnom pokračovaní skladať predpísané vádium.
(6) Ak súd nedbal vyhlásenia ministerstva hospodárstva o kúpe nehnutelností, môže toto proti usneseniu o vyhlásení dražiteľa za kupca podať rekurz v lehote 8 dní od doručenia, ktorému súd môže vyhoveť aj v obore vlastnej pôsobnosti.
§ 18.
Ak má vydražiteľ podľa dražobných podmienok prevziať vecné práva alebo záväzky v peniazoch vyjadrené, môže ministerstvo hospodárstva ich vyplatiť v odhadnej cene.
Nadobúdanie výkupom nehnuteľností cudzincov.
§ 19.
(1) Právo výkupu môže ministerstvo hospodárstva uplatňovať na poľnohospodárske nehnuteľnosti, i keď sa nescudzujú podľa § 3, ktorých vlastníkom je cudzí štátny príslušník, a to spôsobom a z príčin v cudzom štáte uplatňovaných.
(2) Právo to neuplatní ministerstvo hospodárstva, keď nehnuteľnosti kupuje roľník — príslušník Slovenského štátu. Ministerstvo hospodárstva toto svoje rozhodnutie osvedčí v smysle § 5 a z hodnoty nehnuteľností výmera a vyberie od vlastníka 5% v prospech fondu podľa § 50 tohoto zákona. Hodnotou nehnuteľností je cena uvedená v kúpnopredajnej smluve.
§ 20.
Ak uplatní ministerstvo hospodárstva výkupné právo na nehnuteľnosti uvedené v § 19, prevezme ich za cenu odhadnú (§ 7).
§ 21.
Pri pokračovaní o výkupe podľa § 19 vzťahujú sa na tento výkup ustanovenia §§ 8 až 15 tohoto zákona.
§ 22.
(1) Ak vlastník opustí pôdu a nepoverí jej obrábaním osobu, schopnú hospodáriť podľa § 30 tohoto zákona, alebo keď vlastník neopustí pôdu, ale nechá ju neobrobenú 2 roky, vykúpi ju ministerstvo hospodárstva s príslušenstvom za odhadnú cenu.
(2) O výkupnej cene platia ustanovenia § 7 tohoto zákona.
Výkup nehnuteľností vo vlastníctve židov.
§ 23.
(1) Ministerstvo hospodárstva uplatní právo výkupu na všetky poľnohospodárske nehuteľnosti vo vlastníctve židov, ktoré podliehaly súpisu podľa vládneho nariadenia č. 147/1939 Sl. z. i keď sa nescudzujú podľa § 3 tohoto zákona. Ministerstvo hospodárstva riadi sa tu potrebami úpravy pozemkovej držby a potrebami národohospodárskymi.
(2) Dokiaľ ministerstvo hospodárstva nevykúpi poľnohospodárske nehnuteľností, ktoré vlastní žid, alebo nedá súhlas k odpredaju podľa § 26, vymeráva a vyberá ročne od vlastníka Ks 20.— hektárový príspevok v prospech fondu podľa § 50 tohoto zákona. Povinnosť platenia nastáva dňom vyhlásenia tohoto zákona. Lesné majetky prevezme ministerstvo hospodárstva behom jedného mesiaca od vyhlásenia tohoto zákona do vlastnej odbornej správy, ktorá potrvá až do vykúpenia podľa odseku 1.
§ 24.
(1) Ministerstvo hospodárstva má v prvom rade vykúpiť všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve židov, ktoré sa nachádzajú v pásme 20 km od štátnych hraníc. Toto ustanovenie neobmedzuje právo výkupu ministerstva hospodárstva na nehnuteľnosti židov ležiace mimo tohoto pásma.
(2) Po nadobudnutí tohoto zákona nebude môcť žid nadobúdať nijakých vecných práv k poľnohospodárskym nehnúteľnostiam, a nehnuteľnosti, ktoré v smysle § 23, ods. l podliehaly výkupu, môžu ostať vo vlastníctve židov najďalej po dobu ich života.
(3) Vecné práva k nehnuteľnostiam v odseku l uvedeným môžu židia nadobúdať len zákonným dedením.
§ 25.
Nehnuteľnosti podľa § 23, ods. l prevezme ministerstvo hospodárstva za cenu odhadnú (§ 7).
§ 26.
Ministerstvo hospodárstva neuplatní právo na výkup nehnuteľností podľa § 23, keď dotyčné nehnuteľnosti kupuje príslušník Slovenskej republiky, roľník a s predbežným súhlasom ministerstva hospodárstva v duchu tohoto zákona i neroľník, ktorý sám osobne hospodári a nie je židom. Toto svoje rozhodnutie osvedčí v smysle § 5 ministerstvo hospodárstva a z hodnoty scudzených nehnuteľností výmera a vyberie od odpredávateľa 10% v prospech fondu podľa § 50 tohoto zákona. Hodnotou nehnuteľností je kúpna cena. Ustanovenia tohoto paragrafu nevzťahujú sa na lesné majetky.
Výkup pôdy nescudzovanej získanej zo záboru.
§ 27.
(1) Právo výkupu môže ministerstvo hospodárstva uplatňovať na všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré získal vlastník prídelom, podľa zákona č. 81/1920 Sb. z. a n. alebo podľa § 7 zákona č. 215/1919 Sb. z. a n., ak výmera pozemkov takto získaná presahuje 6 ha í vtedy, keď tieto nehnuteľnosti sa nescudzujú alebo nedávajú do árendy podľa § 3.
(2) Právo výkupu môže ministerstvo hospodárstva uplatňovať aj na tie poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré boly na základe § 20 prídelového zákona vypustené zo záboru, ale stalo sa tak omylom, chybou alebo nedodržaním ustanovení v
tomto § ustanovených; ďalej na tie poľnohospodárske nehnuteľnosti vypustené zo záboru podľa § 20 prídelového zákona, ktorých vlastník nesplnil podmienky uložené mu podľa tohože paragrafu.
§ 28.
(1) Keď uplatní ministerstvo hospodárstva výkupné právo na nehnuteľnosti podľa § 27, ods. l prevezme ich za náhradu podľa § 52 zákona č. 81/1920 Sb. z. a n. Keď uplatní výkupné právo podľa § 27, ods. 2 tohoto zákona, prevezme nehnuteľnosti za cenu náhradovú a nahradí užitočné investície pokiaľ tieto ešte trvajú.
(2) Náhradu za vykúpené nehnuteľnosti v smysle § 52, ods. 2 prídelového zákona vymeria ministerstvo hospodárstva,
§ 29.
Ustanovenia §§ 8 až 15 vzťahujú sa na pokračovanie o výkupe podľa § 27.
Časť druhá. Prídel.
§ 30.
(1) Pôdu nadobudnutú podľa prvej časti hlavy prvej pridelí ministerstvo hospodárstva osobám, ktoré vyhovujú týmto podmienkam: Uchádzač musí byť slovenským štátnym príslušníkom a roľníkom, má byť mravne zachovalý, telesne i duševne schopný venovať sa roľníckemu povolaniu a má byť príslušníkom kresťanského vierovyznania. Pri pridelovaní pôdy majú prednostné poradie: zamestnanci na statku, odborne poľnohospodársky vzdelaní, miestni príslušníci a utečenci.
(2) V prípadoch, keď prídelca sám nie je spôsobilý trvalé alebo prechodne vykonávať roľnícke povolanie, môže dostať prídel (§ 33 b) ak k výkonu roľníckeho povolania je spôsobilý člen rodiny jeho (manžel, dieťa alebo súrodenec).
(3) Pôda má sa prideľovať tak, aby sa mohly tvoriť samostatné poľnohospodárske podniky schopné obživiť hospodára a
jeho rodinu bez stálej cudzej pomoci. Obrábanie k tomu cieľu pridelenej pôdy má byť výhradným alebo aspoň hlavným zamestnaním držiteľa a úžitok z tejto pôdy má byť výhradným alebo aspoň hlavným prameňom jeho výživy. Uchádzačovi sa môže preto jeho vlastná pôda k tomu cieľu prídelom aj doplniť.
(4) Prídel nemôže byť scudzený, daný do árendy ani zaťažený bez súhlasu ministerstva hospodárstva.
§ 31.
(1) Pôda sa prideľuje len ako:
a) roľnícky dedičný statok vo výmere od 6—15 ha;
b) doplnok tak, aby vlastná pôda uchádzača spolu s prídelom tvorila dedičný roľnícky statok uvedený pod a);
c) prídel vo výmere do 30 ha pôdy, z čoho 15 ha zostáva roľníckym dedičným statkom a zbytok je pôda voľná;
d) ako stavebný pozemok pre stavbu dcmu a príslušnej záhradky pre roľníkov a pre všeobecne prospešné podniky a kultúrne ustanovizne.
(2) Ministertstvo hospodárstva môže vo výnimečných prípadoch prideliť roľníkovi pôdu i vo výmere pod 6 ha.
(3) Ministerstvo hospodárstva môže prideliť pôdu vo výmere pod 6 ha ako maloroľnícky statok len vtedy, keď 1/3 plochy katastrálneho územia bude už viazaná vo forme dedičných roľníckych statkov.
(4) O roľníckych dedičných statkoch platia ustanovenia zákona č. 81'1920 Sb. z. a n. o roľníckych nedieloch.
(5|) Ministerstvo hospodárstva môže uložiť uchádzačovi, že má složiť 75% kúpnej ceny u finančného ústavu vládou k tomu určeného prv, než mu pôdu pridelí.
§ 32.
(1) Lesná pôda môže sa prideliť:
a) verejnoprávnym sväzkom (obec, okres, župa, štát, verejnoprávne základiny, cirkevná obec atď.),
b) súkromnoprávnym sväzkom,
c) bývalým urbárnikom a komposesorom,
d) lesným spoločenstvám ustanoveným podľa stanov vypracovaných ministerstvom hospodárstva,
e) osobám súkromným, ktoré majú zvláštne odborné lesnícke vzdelanie.
(2) Lesy nemôžu byť pridelené v menších jednotkách ako 50 ha.
§ 33.
Ministerstvu hospodárstva prislúcha právo zpätnej kúpy na všetky nehnuteľností, ktoré pridelilo. Toto právo môže uplatniť:
a) ak bola povolená dražba na voľnú pridelenú pôdu, alebo keď bol uvalený konkurz na majetok prídelcov. V týchto prípadoch musí ministerstvo hospodárstva uplatniť toto právo do dňa dražby, či do dňa súdneho predaju v konkurze. Usnesenie o povolení dražby alebo uvalení konkurzu na takúto pôdu doručí súd ministerstvu hospodárstva,
b) ak prídelca nevyhovuje podmienkam v § 30 tohoto zákona uvedeným,
c) ak prídelca neplatí splatné dane alebo poplatky za posledné dva roky,
d) ak prídelca umre bez zákonných dedičov.
(2) V prípade odseku l platia ustanovenia pre určenie výkupnej ceny uvedené v § 28 tohoto zákona.
Prídel do rentovej árendy.
§ 34.
Do rentovej árendy prideliť sa môže statok len vo výmere určenej pre roľnícky dedičný statok (§ 31 a), ak sú splnené všetky podmienky pre prídel do vlastníctva, ale prídelca nemá prostriedky na hotové zaplatenie prídelovej ceny a ministerstvo hospodárstva nemôže mu poskytnúť úver.
§ 35.
Právo rentového árendátora obsahuje oprávnenie na užívanie a požívanie statku v medziach predpisov o roľníckom de-