dičnom statku. Právo rentového árendátora nemôže byť vypovedané, iba z dôvodov uvedených v § 40 a prechádza na dediča. Právo rentového árendátora je nescudziteľné medzi živými. Rentový árendátor nemôže svoje právo prenajať. Rentový árendátor môže árendu kedykoľvek vypovedať, najmenej na pol roka vopred k dňu 30. septembru toho-ktorého roku.
§ 36.
(1) Rentový árendátor platí ministerstvu hospodárstva ročnú úplatu, ktorej výška sa určuje:
a) splátkou na istinu prídelovej ceny,
b) úrokom z prídelovej ceny,
c) správnym príspevkom.
(2) Podrobnosti určí vládne nariadenie. Rentový árendátor môže v deň splatnosti renty splatiť aj viacej, pri čom počítať úroky zo zaplatených čiastok je neprípustné.
§ 37.
Rentový árendátor pokladá sa z daňového hľadiska za držiteľa, ktorého treba zapísať podľa zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. (zákon o priamych daniach) do pozemkového katastru, a u budov za trvalého užívateľa, ktorý podľa ods. l, § 119 citovaného zákona je povinný platiť domovú daň.
§ 38.
Rentový árendátor je povinný riadne hospodáriť na statku a udržovať statok v stave spôsobilom pre riadne a účelné hospodárenie, budovy a zariadenia proti škode zabezpečiť poistením a prevádzať zo svojho potrebné opravy, doplnky a obnovy.
§ 39.
Keď rentový árendátor splatí všetky úplaty podľa § 36, bude na žiadosť ministerstva hospodárstva zapísaný ako vlastník roľníckeho dedičného statku, o ktorom platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Sb, z. a n.
§ 40
Ministerstvo hospodárstva môže vypovedať rentovú árendu najmenej na pol roka vopred ku dňu 30. septembra, ak rentový árendátor:
1. neplní riadne podmienky, najmä svoje platobné povinnosti voči ministerstvu hospodárstva;
2. stratil vlastnosti, ktoré plynú z ustanovenia § 30, ods. l až 3, vyjmúc prípad, že k výkonu roľníckeho povolania je spôsobilý člen jeho rodiny (manžel, dieťa, súrodenec);
3. na statku trvalé zle hospodári alebo vedie nezriadený život a dáva zlý príklad svojmu okoliu;
4. na statku sám nehospodári a na ňom nebýva, vyjmúc prípad, že by sa to stalo zo závažných dôvodov len na prechodný čas a postaral by sa o riadne hospodárenie na statku členmi rodiny;
5. ak neplní podmienky, uvedené v § 30, ods. 4;
6. ak neplatil dane a poplatky, splatné za posledné dva roky.
§ 41.
Splatné úplaty vyúčtuje ministerstvo hospodárstva k lehote právoplatnej výpovedi v prospech rentového árendátora, pri čom sa mu pripočíta pomerná náhrada za užitočné náklady, ktorými bol statok so súhlasom ministerstva hospodárstva nad smluvné povinnosti podstatne zlepšený a toto zlepšenie trvá, naproti tomu odpočíta sa mu zhoršenie árendovaného statku, za ktoré rentový árendátor zodpovedá. Zvyšok mu vráti. O výške náhrady nákladov a srážok rozhodne súd, v obvode ktorého árendovaný statok leží.
§ 42.
Ministerstvo hospodárstva predá pôdu, ktorú nemohlo použiť pre nedostatok uchádzačov z prídelu podľa tohoto zákona alebo ak by rozdelenie statku bolo z národohospodárskych dôvodov nežiaduce.
Časť tretia.
Úver a povoľovanie zaťaženia. § 43.
(1) Ministerstvo hospodárstva môže prídelcom podľa tohoto zákona úverovať čiastku prídelovej ceny ako držebnostný úver najviac do 2/3 prídelovej ceny. Dlžník ho zúročí a splatí v rovnakých ročných idúcich splátkach splatných koncom roku v dobe najdlhšej 40 rokov. Dlžník môže však splatiť aj viacej, pri čom zo zaplatenej čiastky počítať úroky je neprípustné.
(2) Podmienky úveru ujedná ministerstvo hospodárstva s prídelcom pri odovzdaní statku, spíše o nich listinu, podľa ktorej sa úver zaistí záložným právom v pozemkovej knihe súčasne s vkladom vlastníckeho práva pre prídelcu.
§ 44.
(1) Obežný úver (prevodzovací) poskytuje ministerstvo hospodárstva len rentovým árendátorom a to na opatrenie živého a mŕtveho zariadenia ako pôžičku. Najvyššia hranica obežného (prevodzovacieho) úveru sa určí tretinou nákupnej ceny živého inventáru, pokiaľ tento počet je primeraný výmere statku, a polovinou nákupnej ceny mŕtveho inventáru, potreba ktorých je odôvodnená rozsahom statku.
(2) Podrobností o poskytovaní a splácaní obežného úveru určí vládne nariadenie.
§ 45.
Ministerstvu prislúcha pre jeho pohľadávku z obežného (prevodzovacieho) úveru a z rentovej árendy voči rentovému árendátorovi k hnuteľnostiam, ktoré sú na rentovom statku a prináležia rentovému árendátorovi alebo členom jeho rodiny, žijúcim s ním v spoločnej domácnosti, pokiaľ nie sú vylúčené zo zabavenia, zákonné záložné právo, spojené s právom zadržať ich.
§ 46.
Keď pridelená nehnuteľnosť má byť zaťažená pre verejné dane a dávky, príspevky a prirážky z nej vymerané, alebo pre poplatky z právneho jednania, ktorého je predmetom, netreba svolenia ministerstva hospodárstva, súd je však povinný vždy upovedomiť ministerstvo hospodárstva o ich pozemnoknižnom zápise.
Časť štvrtá. Povinnosť ohlasovať árendu.
§ 47.
(1) Ak vlastník poľnohospodárskej nehnuteľnosti dáva do árendy alebo ináč za úplatu do úžitku poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 50 ha alebo väčší hospodársky celok a to v celku alebo v čiastkach, povinný je vopred to oznámiť ministerstvu hospodárstva a sdeliť aj podmienky tejto árendy (užívania). Tú istú povinnosť má i pri predĺžení starej árendy (užívania), ministerstvo hospodárstva má sa vyjadriť do 30 dní, či árendu schvaľuje; ak sa nevyjadrí, árenda sa považuje za schválenú.
(2) Árendovné smluvy, podľa ktorých je dávajúcim do árendy žid, nemôže sa predĺžiť po vydaní tohoto zákona ani nemôžu sa uzavrieť so židmi nové árendovné smluvy.
(3) Árendovné smluvy už jestvujúce v deň vydania tohoto zákona, podľa ktorých je árendátorom (nájomcom) poľnohospodárskych nehnuteľností žid, musia byť likvidované v lehote 3 rokov počnúc od nadobudnutia platnosti tohoto zákona.
§ 48.
Keby vlastník poľnohospodárskej nehnuteľnosti nepodal oznámenia podľa § 47, alebo keby v lehote uvedenej v ods. 3, § 47 árendárny pomer nelikvidoval, môže mu ministerstvo hospodárstva vymerať peňažitú pokutu od 10—10.000 Ks a
smluva, ktorú uzavrel bez schválenia ministerstva hospodárstva stáva sa neplatnou.
Ak vlastník ani po vymeraní tejto pokuty nevyhovie behom 6 mesiacov oznamovacej povinnosti, môže ministerstvo hospodárstva vykúpiť do árendy dané nehnuteľnosti za cenu odhadnú.
Časť piata. Dozor nad hospodárením na prídeloch.
§ 49.
(1) Ministerstvu hospodárstva prislúcha dozor nad hospodárením na všetkých pridelených statkoch podľa tohto zákona.
(2) Dozor ten vzťahuje sa na riadne hospodárenie tak, aby sa vyťažil z majetku úžitok úmerný jeho povahe a jakosti a na dodržanie podmienok určených § 30.
HLAVA DRUHA.
Časť prvá. Finančné prostriedky.
§ 50.
(1) Finančné prostriedky k prevedeniu tohoto zákona opatrí vláda úverom do výšky 50 miliónov korún. Tieto peniaze plynú do Fondu pre úpravu pozemkovej držby (v ďalšom Fond). Výplaty výkupných cien bude prevádzať peňažný ústav určený vládnym nariadením.
(2) Fond má sa doplniť prebytkami z fondu náhradového, kolonizačného a z fondu pre zaopatrenie zamestnancov.
(3) Finančné prostriedky Fondu nemôžu byť použité na iné ciele, než ako určuje tento zákon.
§ 51.
Do Fondu plynú ďalej: prídelová cena, platená prídelcami v hotovosti, v anuitách alebo v rente a predajná cena nehnuteľností i inventáru a zásob, pokiaľ ich nebude treba pre prídel.
§ 52.
Prebytky Fondu pripadnú štátnej pokladnici.
Časť druhá.
Platenie výkupnej ceny za nehnuteľnosti židov.
§53.
Výkupná cena za nehnuteľnosti, židov a cudzích štátnych príslušníkov, akonáhle je právoplatne ustálená, pokiaľ nie je vyčerpaná pri súdnom rozvrhu pohľadávkami zo zákonného záložného práva, knihovných ťarch, ktorých protihodnotu treba podľa platných predpisov uhradiť pohľadávkami zo zaopatrovacieho pomeru, tvorí pohľadávku bývalého vlastníka proti štátu. Štát je povinný úrokovať ju troma percentami a zaplatiť podľa predpisov tohoto zákona. Úroky platia sa polročne pozadu.
§ 54,
Ministerstvo hospodárstva je povinné zvyšujúcu čiastku výkupnej ceny zapísať ako dlh štátu do náhradovej knihy alebo vyplatiť v hotovosti, alebo v cenných papieroch znejúcich na meno.
§55.
Náhradová kniha je súpis náhradových pohľadávok a práv k nim sa vzťahujúcich.
Náhradovú knihu povedie peňažný ústav, ktorý určí vládne nariadenie.
Podrobnosti určí vládne nariadenie.
§ 56.
Výkupná cena sa umoruje najmenej polpercentnými splátkami ročne. Pohľadávka tá je voči štátu a peňažnému ústavu (§ 55) nevypovediteľná; peňažný ústav môže ju však štvrťročne vypovedať a zaplatiť buď v hotovosti alebo umoriteľnými dielčimi dlhopismi v rovnakej hodnote a rovnakou mierou úrokovou.
HLAVA TRETIA. Ustanovenia daňové a poplatkové.
§57.
Ustanovenia o poplatkoch z právnych jednaní, listín, spisov a úradných výkonov platia, pokiaľ tento zákon neurčuje výnimky.
§ 58.
Prídel do vlastníctva považuje sa za úplatný majetkový prevod podľa zákona poplatkového. Hodnota prídelu ministerstvom hospodárstva určená je základom pre vymeriavanie poplatkov,
§ 59.
Od poplatkov sú oslobodené všetky listiny (podania, prílohy, vysvedčenia, zápisnice atď.) predkladané v smysle tohoto zákona k vôli získaniu roľníckeho dedičného statku.
§ 60.
Ak bol zaplatený poplatok z právneho jednania o scudzení poľnohospodárskej nehnuteľnosti, ktorá sa stala predmetom výkupu (§ 3), vráti sa platiteľovi na jeho žiadosť do 6 mesiacov.
HLAVA ŠTVRTÁ. Ustanovenia všeobecné a záverečné.
§ 61.
Ministerstvo hospodárstva pri výkupe pôdy a pri schvaľovaní kúpnopredajných smlúv podľa tohoto zákona má vziať v úvahu rešenie otázky postihnutých zamestnancov, otázku verejnoprávnych ťarch, najmä patronátnych povinností. Plnenie patronátnych povinností treba zabezpečiť založením základiny buď složením zaisťovacieho kapitálu alebo výmerou nehnuteľností v hodnote odpovedajúcej tomuto kapitálu.
§ 62.
Z výkupnej ceny sráža si ministerstvo hospodárstva režijné trovy vo výške 5% výkupnej ceny v prospech Fondu.
Tiež tak srazí ministerstvo hospodárstva z výkupnej ceny čiastku potrebnú pre vyriešenie otázky zamestnaneckej, verejnoprávnych ťarch, najmä patronátnych povinností.
§ 63.
(1) Kto scudzuje právnym jednaním medzi živými poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 3) a neplní povinnosti určené mu § 5, ods. l a § 19, ods. 2 a nie sú to podmienky § 4, bude na návrh ministerstva hospodárstva, pokiaľ nezakladá skutkovú podstatu ťažšieho trestného činu, potrestaný okresným (policajným) úradom pre priestupok pokutou do 100.000 Ks, alebo uzamknutím do 6 mesiacov. Ak je pokuta vymožiteľná, uloží sa náhradný trest uzamknutia podľa miery zavinenia do 6 mesiacov. Tieto tresty môžu byť uložené aj súčasne, ale vtedy nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľnú pokutu prevyšovať trest 6 mesiacov.
(2) Podmienečný odklad výkonu trestu sa vylučuje.
§64.
Ministerstvo hospodárstva môže uložiť platobnými príkazmi dlžníkom zaplatenie nedoplatkov prídelových cien (úplat) a náhrad nákladov s vyhotovením plánov a prevedením knihovných zápisov a peňažných plnení, konaných za nich podľa konečných rozhodnutí najmä dani, dávok verejných aj poistných prémií do 30 dní od dňa doručenia platobného príkazu. Ak bol v tejto lehote podaný písomný rozklad ministerstvu hospodárstva proti platobnému príkazu, nemôžu byť predpísané čiastky vymáhané. Ak nebol podaný v určenej lehote rozklad alebo ak bol zamietnutý, sú platobné príkazy exekučnými titulmi pre súdnu exekúciu a nepotrebujú potvrdenie vykonateľnosti.
§ 65.
Výkupné právo ministerstva hospodárstva nezaniká podľa § 5, ods. l, keď ide o výkup poľnohospodárskych nehnuteľností podľa §§ 19 a 23, ani neplatí v týchto prípadoch ustanovenie § 4, ods. 1.
§ 66.
Štátne a iné verejné úrady ako aj obce a ich orgány v medziach svojej pôsobnosti sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní tohoto zákona a predpisov podľa neho vydaných.
§ 67.
Zrušuje sa vládne nariadenie č. 53/1939 U. N. a neplatia ustanovenia, pokiaľ odporujú tomuto zákonu.
§ 68.
Tento zákon nadobúda účinnosti v deň vyhlásenia a vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva
k zákonu o úprave pozemkovej držby.
Časť všeobecná.
Osnova zákona upravuje pozemkovú držbu pod zorným uhlom národohospodárskych záujmov Slovenska. Tieto záujmy vyžadujú, aby štátna poľnohospodárska politika, povšimla si týchto dvoch závažných okolností: zmenšenie územia následkom straty najúrodnejších južných krajov, hlad slovenského roľníctva po pôde a chyby zo starej úpravy pozemkovej držby. Tieto okolnosti prihovárajú sa za novú úpravu pozemkovej držby. Preto osnova ukladá ministerstvu hospodárstva starať sa o túto úpravu a splnomocňuje ho previesť potrebné opatrenia, smerujúce k novej úprave, a to hlavne: nadobúdať pôdu za štát, prideľovať ju roľníkom a zasahovať do voľného disponovania s pôdou, opatrovať úver roľníkom a upravovať árendálne pomery.
Ministerstvo hospodárstva má nadobúdať podľa osnovy pôdu pre úpravu pozemkovej držby týmito spôsobmi: 1. voľnou kúpou, 2. výkupom pôdy scudzovanej, 3. núteným výkupom pôdy židovskej a pôdy nesprávne pridelenej podľa starej pozemkovej reformy, 4. núteným výkupom pôdy opustenej alebo po 2 roky neobrábanej, 5. zpätným výkupom pridelenej pôdy u tých prídelcov, ktorí nesplnili podmienky uložené týmto zákonom.
Z týchto prameňov nadobudnutú pôdu má ministerstvo hospodárstva prideľovať za podmienok osnovou určených len roľníkom, a to vo výmere nie väčšej ako 30 ha. Toto ustanovenie sleduje cieľ tvoriť samostačné roľnícke statky vo forme roľníckych dedičných statkov, ktoré budú oporou silného roľníckeho stavu. Nesmeruje toto ustanovenie proti veľkostatkom,
ktorých potreba je národohospodársky odôvodnená.
Štát bude zasahovať podlá osnovy cestou ministerstva hospodárstva do voľnej dispozície s pôdou len pokiaľ to vyžaduje národohospodársky záujem a vhodná úprava pozemkovej držby v tej ktorej územnej oblasti. Preto ministerstvo hospodárstva splnomocňuje sa uplatniť právo výkupu (predkupné právo) na scudzované poľnohospodárske nehnutelnosti keď je tu predpoklad, že takto vykúpenú pôdu môže prideliť podľa zákona povolanejším držiteľom než by bol nadobúdateľ, ktorému sa nehnutelnost práve scudzuje. Tu scudzovateľ dostane plnú hodnotu scudzovanej nehnuteľnosti podľa smluvy. Hlbším zásahom do voľnej dispozície je vnútený výkup u pôdy židovskej a pôdy nesprávne pridelenej zo starej pozemkovej reformy. Tam štát vykupuje í keď sa nescudzuje pôda, a protihodnota za vykúpenú pôdu určí sa odhadom, pre ktorý vláda vydá smernice nariadením. Tento hlbší zásah do voľnej dispozície odôvodnený je tým, že židia nadobudli pôdu väčšinou spôsobom nesrovnateľným so zásadami, ktoré ovládajú slovenský kresťanský štát, ďalej tým, že židia na pôde sami nepracujú a považujú ju len za spôsob ukladania peňazí a konečne tým, že za starej pozemkovej reformy stály sa chyby, ktoré musia byť týmto zákonom napravené.
Osnova zákona postarala sa aj o opatrenie úveru roľníkom, ktorí sú schopní pracovať na pôde, ale nemajú prostriedkov k tomu. Pre zvlášť schopných a úveruhodných roľníkov opatruje úver vo forme rentovej árendy. Túto novú inštitúciu sociálne-hospodársku zavádza osnova z dôvodov posilnenia roľníckeho stavu.
Úprava pozemkovej držby vyžaduje, aby štát ponechal si vplyv aj na árendálne pomery vzťahujúce sa k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Nemôže byť ľahostajné pre poľnohospodársku politiku, aspoň pokiaľ ide o väčšie komplexy, kto dostane pôdu, ktorá je vo voľnom vlast-
níctve do árendy. Preto osnova určuje povinnosť vlastníkovi pôdy oznámiť árendu ministerstvu hospodárstva, keď ide o árendu vyše 50 kj.
Nová úprava pozemkovej držby, ako ju má na mysli osnova, sleduje cieľ: rozdeliť pôdu tak, aby sa vyťažilo z nej čo najviac v prospech národného a hospodárskeho celku. To stane sa, keď pôda vymaní sa z finančnej a hospodárskej závislosti vrstiev nepovolaných a priblíži sa k vrstve, majúcej úprimnejší vzťah k pôde, k vrstve pracujúceho roľníckeho ľudu. To je požiadavkom ducha doby a osnova chce tomuto požiadavku dať formu zákona.
Časť zvláštna.
Štát má cestou ministerstva hospodárstva získavať pôdu pre úpravu pozemkovej držby. Osnova však dôsledne hovorí o poľnohospodárskych nehnuteľnostiach z toho dôvodu, že s pôdou sú piate nehnuteľnosti, ktoré sú nezbytné k racionálnej držbe pozemkov a ktoré majú sdieľať osud pôdy. Z toho dôvodu boly pojaté pod pochop poľnohospodárskej nehnuteľnosti aj potrebné zariadenia, ktoré slúžia hospodáreniu na pôde.
Hlavnou formou nadobúdania poľnohospodárskych nehnuteľností podľa osnovy je výkup, a to výkup nehnuteľností scudzovaných a výkup nútený. Prvá forma výkupu postihuje nehnuteľnosť v štádiu, keď vlastník sa jej zbavuje, čím prejavil, že nemá o ňu veľký záujem. Druhá forma výkupu znamená v podstate zabor, ale z dôvodu vhodnosti hovorí sa o výkupe, lebo zákonná protihodnota za vykúpenú nehnuteľnosť vlastníkovi sa zaručuje.
Právo výkupu u scudzovaných nehnuteľností vzťahuje sa len na výmeru nad 30 ha. To právo rozširuje sa i na menšiu výmeru len v tých prípadoch, keď sa scudzuje čiastka z nehnuteľnosti prevyšujúcej výmeru 30 ha, a to z toho dôvodu, aby vlastníci väčších statkov nemohli po čiastkach rozpredať pôdu obchádzajúc zákon osobám nepovolaným, ktoré by takto mohly sústrediť v rukách veľké komplexy pôdy.
U scudzovaných nehnuteľností osnova vylúčila právo výkupu (§ 4.) z toho dôvodu, že v prípade 1. ide len o zmenu vlastníctva v rodine a v prípadoch 2. až 5. vyžadovaly to verejné záujmy. U vnúteného výkupu toto vylúčenie neplatí, lebo by bolo proti intenciám tohoto zákona.
K §5.
Aby malo ministerstvo hospodárstva vedomosť o scudzovaní nehnuteľností, bolo treba určiť povinnosť oznamovať každé scudzenie v smysle § 3. Keď však ministerstvo hospodárstva uzná toto scudzovanie za zodpovedajúce intenciám tohoto zákona, neuplatní výkupné právo ale schváli scudzenie v smysle 4. odseku. Toto ustanovenie bolo treba aj k vôli zachovaniu veľkostatkov, ktoré sa scudzujú osobám kvalifikovaným podľa § 30. Ods. 1. Potreba zachovať veľkostatky odôvodnená je udržaním produktivity a potrebami zásobovacími. Ustanovenie odseku 3. bolo potrebne z dôvodov množenia roľníckych dedičných statkov, ktorá forma držby najviac posilní roľnícky stav.
K § 6.
I pri výkupe scudzovaných nehnuteľností bolo treba použiť ustanovenia o odhadnej cene za vykúpenú nehnuteľnosť, a to z dôvodu, že v prípadoch ods. 3. a, c, e, cena nie je známa; v prípadoch ods. 3. b, a d má odhadná cena ráz trestnej sankcie. Ináč výkup za odhadnú cenu prevádza sa len u výkupu núteného (§ 22, 23, 27).
K § 7.
Pokračovanie pre určenie odhadnej ceny bolo treba ponechať osobitnému vládnemu nariadeniu, lebo vyžaduje podrobné ustanovenia širšieho rozsahu.
K § 9.
O námietkach podaných proti usneseniu súdu o poznámke zamýšľaného prevzatia z dôvodov uvedených v ods. 3. môže rozhodovať len nestranná inštitúcia, súd. Rozhodovacie právo o týchto námietkach previesť na najvyšší správny súd by zname-
nalo predlžovanie ba znemožnenie celého vykupovacieho procesu.
K § 13.
Dobu trvania árendy u scudzovanej nehnuteľnosti v odseku 2. bolo treba obmedziť z toho dôvodu, že osoba, ktorá má v árende nehnuteľnosť, nebude vždy vyhovovať podmienkam určeným § 30. a národohospodárske záujmy a intencie tohoto zákona budú vyžadovať, aby nehnuteľnosť prešla do držby osôb povolanejších.
K § 19.
Právo ministerstva hospodárstva vykúpiť scudzované nehnuteľnosti cudzincov je to isté, ako u scudzovaných nehnuteľností slovenských štátnych občanov. Rozšírené je len čo do rozsahu, lebo sa vzťahuje aj na výmeru pod 30 ha. Dávka za povolenie scudzenia je zvýšená na 5%.
K § 20.
Ustanovenie výkupu za odhadnú cenu je odôvodnené retorzným opatrením § 19. ak by iný štát postupoval podobne voči slovenským št. príslušníkom.
K § 23.
Ustanovenie druhej vety í. odseku bolo potrebné ako smernica pre ministerstvo hospodárstva, vzhľadom k ustanoveniu § 24. ods. 2. Ponechať statky vo vlastníctve židov možno len tam, kde by ich odňatie znamenalo národohospodárske straty alebo kde by sa nedaly prideliť do držby aspoň tak produktívnej ako je držba u pôvodného vlastníka. Vyberanie hektárovho príspevku odôvodnené je tou benevolenciou, že sa statok ponecháva židovi v držbe, U lesných majetkov okamžité prevzatie do štátnej správy odôvodnené je nebezpečím, že by mohly byť lesy rýchle devastované.
K § 24.
Pokiaľ sa týka odseku 3. odôvodňuje sa tým, že v prípade smrti vlastníka-žida by muselo ministerstvo hospodárstva vykúpiť hneď židovskú nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či je to proti záujmom národohospodárskym alebo či ju môže ministerstvo prideliť do užitočnej držby. Nie je na závadu toto ustanovenie už preto, že ministerstvo môže postihnúť výkupom zdedenú nehnuteľnosť aj u dediča na základe § 23., že sa môžu ponechať židom statky po dobu ich života, odôvodnené je technickým postupom pozemkovej reformy Štátna správa by nevedela zdolať suhrnné a súčasné vykúpenie všetkých židovských statkov naraz.
K § 26.
Práve z dôvodov technických je vhodné, aby ministerstvo hospodárstva pri úprave pozemkovej držby vykupovaním židovských statkov pokračovalo postupne tak, že bude schvaľovať dobrovoľný predaj židovských statkov za dodržiavania podmienok tohoto § a § 30. Uľahčí tento postup prevod židovských statkov do vlastníctva nežidov bez toho, že by ministerstvo muselo ich vykupovať.
K § 27.
Ustanovenia tohoto paragrafu znamenajú v podstate revíziu starej pozemkovej reformy. Osnova vyhovuje len všeobecnému želaniu verejnosti, keď podrobuje revízii opatrenia prevedené na základe zákona o pozemkovej reforme. Táto revízia nedá sa previesť vhodnejším spôsobom, ako že uplatní ministerstvo hospodárstva výkupné právo na statky pridelené buď nedodržaním zákonných ustanovení alebo pridelené osobám, ktoré podľa intencií c snový nie sú povolané mať v držbe poľnohospodárske nehnuteľnosti. Bolo by v nesúlade s plánmi novej úpravy pozemkovej držby, keby práve z prideľovania zo zabranej pôdy zostala pôda vo vlastníctve nepovolaných osôb, zakiaľ štát výkupom scudzovaných nehnuteľností prevádza pôdu do vlastníctva osôb povolanejších.
K § 30.
Odsek 1. určuje kvalifikáciu osoby, ktorá môže dostať prídel. Intenciou je roľnícky stav posilniť osobami schopnými a
mravne bezúhonnými. Tí čo majú prednostné poradie, majú byť samozrejme tiež roľníkmi.
K § 31.
Cieľom prideľovanie je hlavne tvoriť roľnícke dedičné statky, ktoré majú mať povahu roľníckych nedielov, dokiaľ nebude ich povaha určená osobitným vládnym nariadením. Pre zachovanie tejto formy statku a pre rozmnoženie týchto statkov prihovárajú sa zásady, ktorými sa tieto statky riadia: nedeliteľnosť, nezaťažiteľnosť a nescudziteľnosť.
K § 34.
Osnova tvorí tu novú inštitúciu právnu vo forme rentovej árendy. Jej potrebu odôvodňuje starostlivosť o schopných roľníkov, ktorí nemajú prostriedkov získať si pôdu. Rentový árendátor dostane pôdu do užívania a požívania pokiaľ nesplatí v ročných splátkach cenu pridelenej nehnuteľnosti, pri čom viazaný je predpismi o riadnom hospodárení na roľníckych dedičných statkoch.
K § 42.
Ustanovenie tohoto paragrafu bolo potrebné z toho dôvodu, že nastanú prípady, keď ministerstvo hospodárstva bude nútené vykúpiť pôdu hneď (§ 22) bez toho, že by si vopred našlo uchádzačov, ktorým ju pridelí alebo keď vôbec nebude uchádzačov, ktorým by ju mohlo prideliť podľa § 31. Bude ju musieť preto predať v celku, lebo vo vlastnej réžii nemôže si ju ponechať. Myslí sa tu i na prípad, keď zbude ešte pôda po skončení úloh týmto zákonom určených.
K § 43.
Je otázkou, či vôbec je vhodné dávať úver držebnostný pri prideľovaní pôdy. Skúseností zo starej pozemkovej reformy sú po tejto stránke veľmi zlé, lebo malé percento dlžníkov splatilo úver, ktorý sa poskytol pri prideľovaní zo zabranej pôdy. Osnova obsahuje vzdor tomu ustanovenie o úvere majúc na mysli, že nebolo