(§ 6, ods. 1) osoba, ktorej ministerstvo vnútra vystaví naturalizačnú listinu.
(2) Na udelenie štátneho občianstva nikto nemá právny nárok.
(3) S manželom nadobúda štátne občianstvo aj manželka a maloleté zákonité deti a to i vtedy, keď s nim spolu nežijú.
(4) Nezákonité maloleté deti nadobúdajú štátne občianstvo spolu s nemanželskou matkou, ak ich so schválením príslušného tuzemského poručenského súdu pojala do žiadosti o udelenie štátneho občianstva.
(5) Ustanovenia ods. 4 platia aj pre zákonité deti vdovy-matky.
(6) Maloleté deti, ponechané v opatere rozlúčenej ženy, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s matkou, ak ich pojme do svojej žiadosti so súhlasom tuzemského poručenského súdu.
(7) Manželke, ak dlhšiu dobu žije v tuzemsku od manžela oddelene, možno udeliť štátne občianstvo i vtedy, keď jej manželstvo nebolo súdne rozlúčené. V týchto prípadoch nadobúdajú štátne občianstvo aj jej maloleté zákonité deti, ak ich pojme do svojej žiadosti so súhlasom tuzemského poručenského súdu.
§ 6.
(1) Komu bolo udelené štátne občianstvo, musí složiť túto prísahu:
"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a plniť svoje občianske povinností podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(2) Prísaha hlavy rodiny vzťahuje sa i na jeho manželku a neplnoleté deti. Neplnoletá osoba, ktorá nadobudla štátne občianstvo samostatne, skladá prísahu sama, ak dovŕšila 14. rok svojho veku; za osobu mladšiu alebo neschopnú k právnym činom skladá prísahu jej zákonitý zástupca a v jeho neprítomnosti opatrovník pre ňu určený.
(3) Ak osoby, vyzvané složiť prísahu, túto od doručenia vyzvania do jedného roku nesložia, naturalizačná listina stratí platnosť.
(4) Ak žiadateľ pred složením prísahy umre, alebo opustí rodinu, ministerstvo vnútra môže opraviť naturalizačnú listinu tak, aby príslušníci rodiny, v nej uvedení, samostatne nadobudli štátne občianstvo.
Časť III. Zánik štátneho občianstva.
§ 7. Nadobudnutím cudzej štátnej príslušnosti.
(1) Štátne občianstvo stráca osoba, ktorá nebýva v tuzemsku a nadobudne naturalizáciou cudziu štátnu príslušnosť. Stratu ustáli administratívny úrad I. stolice.
(2) Ustanovenie ods. l neplatí, ak ide
a) o dôstojníka alebo rotmajstra z povolania a to aj vo výslužbe;
b) o inú osobu mužského pohlavia, ktorá dovŕšila 17. rok svojho veku, a to až do konca roku, v ktorom dosiahne 50. rok, za brannej pohotovosti štátu až do konca roku, v ktorom dosiahne 60. rok svojho veku.
§ 8. Uzákonením.
Uzákonením strácajú štátne občianstvo neplnoleté nemanželské deti cudzieho štátneho občana, ak tým nadobúdajú štátnu príslušnosť svojho otca.
§ 9. Manželstvom.
(1) Štátne občianstvo stráca žena, ktorá sa vydá za cudzinca, ak nadobúda manželstvom aj jeho štátnu príslušnosť.
(2) Štátne občianstvo, nadobudnuté podľa § 5, ods. 7, stráca sa obnovením manželského spolužitia.
§ 10. Prepustením.
(1) Štátne občianstvo sa stráca prepustením zo štátneho sväzku na žiadosť. V
odôvodnených prípadoch aj manželka môže žiadať o svoje prepustenie. O žiadosti rozhoduje príslušný administratívny úrad I. stolice.
(2) K prepusteniu treba súhlas vojenskej správy, ak ide
a) o dôstojníka alebo rotmajstra z povolania a to aj vo výslužbe;
b) o inú osobu mužského pohlavia, ktorá dovŕšila 17. rok svojho veku, a to až do konca roku, v ktorom dosiahne 50. rok, za brannej pohotovosti štátu až do konca roku, v ktorom dosiahne 60. rok svojho veku.
(3) Prepustenie — okrem prípadov v ods. 2 — nemožno odoprieť osobe:
a) ktorá nie je dlžná štátnu, župnú alebo obecnú daň;
b) proti ktorej nie je zavedené trestné pokračovanie, alebo ktorá nie je pred výkonom trestného súdneho rozsudku.
(4) Prepustenie hlavy rodiny sa vzťahuje aj na manželku, ak so žiadosťou súhlasila a na maloleté detí len vtedy, ak s tým súhlasí poručenský súd.
(5) Prepustenie vdovy-matky alebo nemanželskej matky vzťahuje sa i na jej maloleté deti, ak o to žiadala so schválením poručenského súdu.
(6) Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia prepustnej listiny. Ak sa prepustený do jedného roka po doručení prepustnej listiny nevysťahuje, prepustenie sa stáva neplatným.
§ 11. Odňatím.
(1) Štátne občianstvo môže ministerstvo vnútra odňať osobe, ktorá
a) vyvíja činnosť štátu nepriateľskú a utečie do cudziny a tam sa zdržuje, aby sa vyhla trestnej zodpovednosti;
b) zdržuje sa v cudzine a vyvíja činnosť štátu nepriateľskú;
c) zdržuje sa v cudzine a vyhýba sa plneniu brannej povinnosti;
d) bez povolenia ministerstva národnej obrany vstúpila do vojenskej služby cudzej moci alebo do služby v cudzom ozbrojenom alebo po vojensky organizovanom sbore, spolku alebo skupine alebo bez povolenia ministerstva vnútra do cudzej štátnej alebo inej verejnej služby alebo prijala verejnú funkciu v cudzom štáte alebo sa stane členom cudzozemskej politickej organizácie alebo sa zúčastňuje jej činnosti;
e) z politických príčin emigruje do cudziny;
f) ako cudzinka bez úmyslu manželského spolužitia uzavrela manželstvo so slovenským štátnym občanom len preto, aby tým nadobudla štátne občianstvo.
(2) Odňatie štátneho občianstva podľa ods. l,písm. a)—e) tohto paragrafu sa vzťahuje na manželku a na maloleté deti len vtedy, keď to ministerstvo vnútra vo svojom rozhodnutí z dôvodov spoluviny alebo pre ohrozovanie dôležitých štátnych záujmov výslovne vypovie.
O Z dôvodov uvedených v ods. l nemožno odňať štátne občianstvo osobe, ktorá závadnú činnosť pred viac než 5 rokmi zanechala,
(4) Odňatie štátneho občianstva podľa ods. l písm. c) a d) môže sa stať len na návrh vojenského úradu, ak ide
a) o dôstojníka alebo rotmajstra z povolania a to i vo výslužbe;
b) o inú osobu mužského pohlavia, ktorá dovŕšila 17. rok svojho veku, a to až do konca roku, v ktorom dosiahne 50. rok, za brannej pohotovosti štátu až do konca roku, v ktorom dosiahne 60. rok svojho veku.
(5) Pod vojenským úradom rozumieť treba ministerstvo národnej obrany alebo veliteľstvo, úrady a orgány, ktoré toto ministerstvo určí.
Časť IV. Všeobecné ustanovenia.
§ 12. Príslušnosť úradov.
(1) Administratívne úrady I. stolice robia opatrenia a vydávajú rozhodnutia vo všetkých prípadoch, pokiaľ to nie je vyhradené iným úradom. Administratívne úrady I. stolice vydávajú svedectvá o občianstve všetkým štátnym občanom.
(2) Príslušnosť administratívnych úradov I. stolice určuje sa podľa posledného bydliska strany a ak sa toto zistiť nedá, podľa posledného bydliska jej predkov v tuzemsku.
§ 13. Rozličné ustanovenia.
(1) Dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť všetky štátno-občianske predpisy, ktoré ústavný zákon č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom štáte na území Slovenského štátu dočasne v platnosti ponechal a súčasne zrušujú sa aj ustanovenia o štátnom občianstve, pojaté do čl. IV. ods, l vládneho nariadenia č. 49/1939 Sl. z. a § 11 vládneho nariadenia č. 62/1939 Sl. z.
(2) Výnimky z tohto zákona sú ustanovenia, ktoré vyplývajú alebo budú vyplývať zo smlúv, uzavretých s inými štátmi.
§ 14.
Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia a vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.
Andrej Bratislava