Snem Slovenskej republiky 1939
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
76.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o zriadení a pôsobnosti banských úradov.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
§ l.
(1) Banské zákony a národohospodársku starostlivosť o banské veci vykonávajú:
1. ministerstvo dopravy a verejných prác (ďalej označené ako ministerstvo),
2. krajské banské úrady.
(2) Počet, sídla a obvody krajských banských úradov budú určené vládnym nariadením.
§ 2.
(1) Ministerstvu prislúcha:
1. rozhodovať s konečnou platnosťou o opravných prostriedkoch, podaných z rozhodnutí a opatrení krajských banských úradov, nakoľko je opravný prostriedok prípustný,
2. prevádzať dozor a disciplinárnu právomoc nad krajskými banskými úradmi, poťažne ich zamestnancami, čo zahrňuje v sebe aj inšpekčné právo nad banskými závodmi (§ 220 a nasl. obec. ban. zák.),
3. v obore banskej polície [221 lit. c) obec. ban. zák.] vydávať nariadenia pre územie presahujúce obvod krajského banského úradu,
4. povoľovať zriadenie banských revírov (§ 11, obec. ban. zák., § 16, odd. VII. hlava I. dočas. súdnych pravidiel z roku 1861), schvaľovať revínne štatúty (§ 43 ob b. z.), stanovy banských revírov a vykonávať dozor nad nimi,
5. vykonávať pôsobnosť banského hejtmanstva podľa zákona z 23. novembra 1927, č. 169 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia z 13. februára 1931, č. 29 Sb. z. a n, o banských mapách,
6. povoľovať prácu cez čas podlá § 6, bod 2 zákona z 19. decembra 1918, č. 91 Sb. z. a n.,
7. vyberať a vymáhať banské dávky podľa §§ l a 5 zákona z 21. apríla 1932, č. 206 Sb. z. a n. o banských dávkach z kutísk a mier,
8. vykonávať pôsobnosť banského hejtmanstva vo veciach banskej štatistiky a uhoľného hospodárstva a
9. pôsobnosť banského kapitanátu (hejtmanstva) podľa § 2, ods. 3 vládneho nariadenia z 13. júna 1939, č. 142 SI. z. o rozpustení závodných výborov, závodných rád a revírnej rady a o menovaní nových.
10. Okrem toho ministerstvo rozhoduje vo všetkých veciach banských, ktoré sú zákonnými predpismi vyslovene jemu prikázané.
(2) Minister dopravy a verejných prác vykoná osobitné úkony banskej správy vo veciach, ktoré sú jeho pôsobnosti zákonnými predpismi zvlášť vyhradené.
§ 3.
(1) Krajské banské úrady sú v obvodoch svojej pôsobnosti prvostupňovými úradmi vo všetkých veciach banskej správy, ktoré nie sú týmto alebo iným zákonným predpisom vyhradené ministrovi dopravy a verejných prác a ministerstvu alebo iným úradom.
(2) Na nariadenie ministerstva konajú potrebné šetrenia a prípravy rozhodnutí
aj vo veciach jemu prislúchajúcich, vykonávajú jeho bansko-úradné rozhodnutia a opatrenia a doručujú jeho výmery.
(3) Vo veciach spadajúcich do oboru pôsobnosti iných úradov vykonávajú krajské banské úrady na ich požiadanie potrebné šetrenie, prípravy a rozhodnutia o čom vo veciach dôležitejších, podliehajúcich rozhodovaniu druhých stolíc, upovedomia ministerstvo vopred.
§ 4.
(1) Úradné pokračovanie, ktoré presahuje obvod krajského banského úradu, vykoná ten krajský banský úrad, ktorý bol k tomu ministerstvom poverený. Nad banskými ustanovizňami, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na celé štátne územie, alebo väčší obvod ako je obvod krajského banského úradu, vykonáva rozhodovaciu, schvaľovaciu a dozorčiu právomoc v prvej stolici krajský banský úrad, príslušný podľa ich sídla, pokiaľ tento zákon neustanovuje inakšie.
(2) Keď sa príslušnosť niektorého banského úradu nedá podľa starších platných predpisov a ustanovení tohto zákona nepochybne zistiť, taktiež aj v prípadoch sporných, určí ju ministerstvo prípadne v dohode s inými úradmi.
(3) Pod okresmi, spomenutými v §§ 148, 150 a 188 obec. ban. zák., treba rozumeť celé územie Slovenskej republiky.
§ 5.
Podania, prislúchajúce do pôsobnosti krajského banského úradu, treba učiniť vždy u tohto. Všetky iné podania môžu sa stať u krajského banského úradu alebo ministerstva, ak len nie je úrad, u ktorého treba podania učiniť, výslovne označený zákonným predpisom alebo zvláštnym úradným nariadením.
§ 6.
(1) Všetky podania môžu byť učinené u banských úradov písomne a pokiaľ správne predpisy inakšie neustanovujú i telegraficky alebo ústne. Telegrafické podanie musí však byt súčasne potvrdené aj písomným podaním, vyhotoveným podlá predpisu zákona, ináč sa považuje za neúčinné. O ústnych podaniach treba napísať úradný zápis, ktorý musí byť stranou podpísaný.
Žiadosti o prepôžičky a koncesie možno však podať len písomne, a to u krajského banského úradu. Podania na ministerstvo treba učiniť vždy písomne.
(2) Pri ohláškach výhradných kutísk a pri žiadostiach o prepôžičku alebo koncesiu, vydá sa stránke na jej požiadanie hneď potvrdenie o dobe, v ktorej sa podanie stalo.
(3) Pre náležitosti podania, ako aj pre pokračovanie pred banskými úradmi platia v smysle § 2 obec. ban. zák. predpisy o administratívnom pokračovaní vo verejnej vnútornej správe ako norma subsidiárna a ďalej ustanovenia, ktoré budú vydané.
§ 7.
(1) Menom krajského banského úradu koná, rozhoduje a nariaďuje prednosta úradu alebo jeho zástupca.
(2) Menom ministerstva koná, rozhoduje a nariaďuje minister, alebo ním určený prednosta oddelenia pre veci banské alebo jeho zástupca.
(3) O odvolaniach v banských veciach sporných medzi stranami, nakoľko tieto veci neprislúchajú súdom, rozhoduje ministerstvo v stálom sbore, pozostávajúcom z prednostu oddelenia pre veci banské a z dvoch votantov, prípadne ich zástupcov, tomuto oddeleniu pridelených, z ktorých jeden koná úlohu zapisovateľa. Sboru predsedá prednosta oddelenia pre veci banské, alebo jeho zástupca. V sbore sa rozhoduje väčšinou hlasov, pri čom predseda hlasuje posledný.
(4) Ak by sa sbor nedal takto z akéhokoľvek dôvodu sostaviť, doplní sa prednostom alebo jeho zástupcom prednostu krajského banského úradu, ktorého určí predseda sboru, prípadne jeho zástupca.
Ak by však ani potom nebol sbor schopný usnášania, určí spôsob rozhodovania minister dopravy a verejných prác.
§ 8.
(1) Banským úradníkom, ktorí skončili predpísané štúdiá právnické a banské, počíta sa čas banských štúdií pri ich penzionovaní za čas služby, ale len potiaľ, kým sa srovnáva s časom, vymeraným podlá vyučovacieho plánu a ak nebol už ináč zhodnotený.
(2) Úradníkov pri krajských banských úradoch a pri ministerstve ustanovuje minister dopravy a verejných prác.
§ 9.
(1) Dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť zákon číslo 57/1928 Sb. z. a n., zákon č. 178/1934 Sb. z. a n. a vládne nariadenie čís. 222/1934 Sb. z. a n, ako aj všetky zákonné predpisy, ktoré ustanoveniam tohto zákona odporujú. Umiestnenie robotníckych banských inšpekčných asistentov, ktorých funkcia zanikne súčasne, prevedie minister dopravy a verejných prác.
(2) Týmto dňom menia sa revírne banské úrady na krajské banské úrady, na ktoré prechádza v ich obvodoch agenda banského hejtmanstva okrem vecí, ktoré patria podlá ustanovenia § 3 tohto zákona do pôsobnosti ministerstva.
(3) Všade, kde sa hovorí v zákonných či banských predpisoch o "banskom hejtmanstve (banskom kapitanáte)" a "revírnom banskom úrade", treba pod týmto označením rozumeť banský úrad, vecne a miestne príslušný podľa ustanovení tohto zákona.
(4) Nerozhodnuté veci, pre riešenie ktorých úrad doteraz príslušný zanikol, vybavia sa podľa ustanovení tohto zákona, čo platí najmä o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam (opatreniam, nálezom atď.), podaným pred dňom účinnosti tohto zákona.
(5) Osobné a vecné opatrenia, vyžadované novou organizáciou banských úradov, učiní minister dopravy a verejných prác.
(6) Predpisy o úradovaní na banských úradoch, o účtovnej službe atď., vydá minister dopravy a verejných prác.
§ 10.
Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia a vykoná ho minister dopravy a verejných prác.
Dôvodová zpráva.
I.
Baníctvo ako priemyslová prvovýroba (dobývanie rúd, uhlia a nafty) má pre hospodársky život štátu význam ďalekosiahly, pretože je základom a prvou podmienkou jestvovania a prosperity všetkých odvetví priemyslu vôbec. Na rozdiel od výroby poľnohospodárskej, u ktorej pôda ako dodávateťka potravných článkov je nezničiteľná, sú ložiská úžitkových nerastov neobnovitelné a aj pri najšetrnejšom dobývaní vyčerpateľné. Pri tom racionálne hospodárenie s nerastnými bohatstvom nie je len národohospodárskym záujmom štátu, ale má stále užšie vzťahy k hospodárstvu svetovému.
Štát musí však vykonávať nad baníctvom dozor nielen po stránke národohospodárskej, ale na základe štátneho regálu a vo verejnom záujme aj v ohľade právneho a technického zabezpečenia baníčenia a najmä cieľom tým, aby sa predišlo katastrofám a stratám na životoch i na majetku a ďalším hospodárskym škodám iným (na pr. zastavením jediného nášho uhoľného podniku bol by ihneď ochromený priemysel polovice Slovenska). Všetky tieto úkoly vykonávajú vrchnostenské banské úrady. Za kritérium hodnotenia ich dôležitosti, významu a zodpovednosti môže slúžiť to, že tieto úrady jestvujú už po stáročia a sú jedinými, u ktorých je záko-
nom odo dávna predpísané sborové rozhodovanie vo veciach dôležitejších a dvoje úplné vysokoškolské vzdelanie úradníctva.
Pri špeciálnosti úkolov im prislúchajúcich je nesporné, že je nezbytné zachovať tieto vrchnostenské odborné úrady v ich samostatnosti ďalej; treba len ich organizáciu prispôsobiť zmeneným štátoprávnym a teritoriálnym pomerom Slovenského štátu a nie v poslednom ohľade terajšiemu nedostatku odborne kvalifikovaného konceptného osobníctva.
Navrhovaná úprava novej organizácie týchto úradov je preto veľmi naliehavou.
II.
Zariadenie a pôsobnosť banských administratívnych úradov na Slovensku bola pôvodne upravená nariadením rakúskeho ministra pre poľnohospodárstvo a baníctvo zo 14. III. 1850, č. 123 r. z.; potom na základe obecného banského zákona (§§ 225 a 230) a k jeho prevedeniu nariadením viedenského ministra vnútra a financií z 20. III. 1855, č. 51 r. z., a konečne cisárskym nariadením z 13. X. 1858, č. 157 r. z. Podľa tejto úpravy bolo v Rakúskom cisárstve pre veci banské zriadené ako I. stolica 21 banských hejtmanstiev, z toho 2 na Slovensku (v Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré bolo neskoršie premiestnené do Spišskej Novej Vsi) s exponovanými 2 rovnako
I. inštančnými banskými komisármi v Rožňave a Gelnici). II. stolicou boly miestodržiteľské oddelenia v Bratislave a Košiciach ako hlavné banské úrady, III. stolicou minister financií vo Viedni, neskoršie v Budapešti. Účinkovanie II. stolice však za krátky čas odpadlo a prešlo na. banské hejtmanstvá, takže fakticky jestvovaly naďalej len 2 inštancie a celá banská správna agenda bola sústredená pri I. instantných banských kapitanátoch, ako boly banské hejtmamstvá v Maďarsku nazývané. Táto úprava banských úradov zostala v platnosti na Slovensku 80 rokov (do 1934) s malou zámenou v pôsobnosti banských kapitanátov a banských komisariátov, prevedenou nariadením uhor. ministerstva financií č. 105.382/1911 (R. T. 99.111). Po č.-sl. prevrate zostal z komisariátov len banský komisariát v Rožňave, novo bol v roku 1919 zriadený Vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti pri úrade ministerstva pre správu Slovenska.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bola táto dosiaľ spoločná organizácia banských úradov v monarchii pozmenená rakúskym zákonom z 21. VI, 1871 č. 77 r. z., ktorý znovu zaviedol 3 inštancie — revírny banský úradník, banské hejtmanstvo a ministerstvo orby; neskoršie od roku 1908 verej. prác — s rozhodovaním však len dvojimštančným. Proti uhorskému systému prislúchala najväčšia časť -pôsobností II. stolici; pri tom boly rakúske banské úrady jednak početnejšie (na pr. v Čechách pri temer rovnakej geografickej rozlohe bolo banských úradov spolu 12, na Slovensku len 4), jednak vybavené väčším počtom odborného konceptného úradníctva (u revírnych banských úradov v Moste a Moravskej Ostrave a u banských hejtmanstiev v Prahe a vo Viedni bolo 8—10 takých síl). Výsledky ich účinkovania boly mimo- "riadne úspešné; tak na pr. bolo zásluhou len ich nariadení proti výbuchom traskavých plynov, že od roku 1895 nedošlo v uhoľných baniach Rakúska po celých 25 rokov k žiadnej väčšej banskej katastrofe,
ačkoľvek predtým sa opakovaly každoročite vždy s počtom až niekoľko sto obetí. Aj ďalšie predpisy (o jazde na lane, o strelnej práci, svetlo atď) boly vzorom pre Európu.
Naproti tomu pôsobnosť banských úradov v Uhorsku bola celkove bezvýznamná a najmä legislatívna tvorba ich nebola tak význačná (za 60 rokov 3 banské zákony).
Táto rakúska organizácia banských úradov zostala po 60 rokov bez zmeny až do 1. V. 1934, keď nadobudol účinnosti nový zákon o zriadení pôsobnosti banských úradov z 28. III. 1928 č. 57 Sb. z. a n. Ale tento zákon je v skutočnosti len málo pozmeneným prekladom rakúskeho organizačného zákona č. 77/1871 r. z. Jeho význam spočíva najmä v tom, že rakúsky systém banských úradov bol rozšírený na Slovensko, dosavádne 2 banské kapitanáty a banský komisariát boly premenené na revírne banské úrady, novo zriadené bolo banské hejtmanstvo v Bratislave a organizácia banských úradov v republike stala sa zase jednotnou.
Táto úprava banskej administratívy bola však ešte viac komplikovaná zákonom č. 178/1934 Sb. z. a n. o banskej inšpekcii a zriadením dvoch banských inšpektorátov pri revírnom banskom úrade v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi, ktoré prevádzajú neodvisle od týchto za súčinnosti robotníckych banských inšpekčných asistentov kontrolu, či na baniach ich obvodov sa ochranné predpisy prevádzajú.
14. marec 1939 zastihol banskú administratívu v stave neuspokojivom. Jestvovaly tu celkom tri revírne banské úrady, dva banské inšpektoráty a banské hejtmanstvo, novo bolo treba zriadiť v ministerstve hospodárstva — teraz dopravy a verejných prác — oddelenie banskej administratívy a Ústredný banský inšpektorát. Pre týchto 8 banských úradov zostalo tu len 7 odborných banských úradníkov a 2 zapracovani právnici. Pri tom stav osobníctva nevvhovuje ani po stránke národnej príslušnosti, keďže z nich sú len traja slovenskej príslušnosti. Ale to je zjav, ktorý je v banskej administratíve pri každom štátnom prevrate pravidlom. Tak po vyrovnaní rakúsko-uhorskom v roku 1867 bola v Uhorsku väčšina banských úradníkov nemaďarských a v banskej službe na Slovensku úradovalo sa podlá spisov ešte v roku 1882 nemecky; po č.-sl. prevrate v roku 1918 ostaly všetky banské úrady na Slovensku obsadené úradníkmi maďarskými, niektoré až do roku 1935, a veľká časť revírnych banských úradov v Čechách aj banské hejtmanstvo v Prahe nemeckými, čo potrvalo takmer až do doby najnovšej. Zlepšenie po tejto stránke možno na Slovensku očakávať len v 5 až 10 rokoch, keď dokončí štúdia potrebný odborný dorast; toho času študujú na vysokej škole banskej údajne len 2 Slováci; z nich l banský právnik.
III.
Vládny návrh vychádza celkom z týchto hľadísk:
1. Doterajšia organizácia 3 inštancií banských úradov bola zamýšľaná pre veľký štát ako bolo Rakúsko a bola za Česko-Slovenska ešte dosť zbytočne komplikovaná. Je len samozrejme, že táto úprava pre Slovensko vyhovovať nemôže.
2. Slovenský štát musí si zriadiť v ústrednom úrade pre banské záležitosti riadne vybavené banské oddelenie, ktorého miestna pôsobnosť sa však kryje s pôsobnosťou banského hejtmanstva. Bolo by neodôvodneným ponechať dve banské vrchnosti pre to isté územie. Okrem toho potrebuje ministerstvo zapracovaných a špecializovaných úradníkov, ktorých nateraz možno získať len z osobníctva banského hejtmanstva. Je teda zrušenie tohto úradu nutnosťou.
3. Keď ale budú tu len dve banské inštancie, treba vybaviť I. inštančné úrady väčším počtom odborných úradníkov. To možno docieliť bez ohrozenia verejného záujmu zrušením banských inšpektorátov) a revírneho banského úradu v Dobšinej).
Jednotlivé ustanovenia osnovy so zreteľom k doterajšej úprave organizačným zákonom č. 57/1928 sa odôvodňuje takto:
K §-u 1.
Doterajšia organizácia vrchnostenských banských úradov sa prenikavé zjednodušuje a prispôsobuje teritoriálnemu rozsahu zmenšeného Slovenského štátu a tiež počtu kvalifikovaného úradníctva, ktoré je toho času k dispozícii.
Rozhodovací systém trojinštančný sa nahradzuje dvojinštančným tak, že sa zriaďujú I. inštančné banské úrady s rozsiahlou právomocou (zamýšľajú sa len dva: v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi), pre ktoré navrhuje sa preto vhodnejšie označenie: "krajské banské úrady", a ako II. a konečná inštancia ministerstvo dopravy a verejných prác (oddelenie banskej administratívy).
Predpis odseku 2 § 1. zákona č. 57/28 Sb. z. a n. nebol do osnovy pojatý, lebo inštitúcia úradne oprávnených banských inženierov podľa nariadenia rakúskeho ministerstva orby z 23. mája 1872 číslo 70 r. z. na území Slovenského štátu nejestvuje.
K §-u 2.
(1) Kompetencia ministerstva určená bodmi l—3 a 5—8 vyplýva z jeho funkcie ako najvyššej banskej vrchnosti a z jeho celoštátnej právomoci. Ide celkom o veci, ktoré už podľa povahy musia byť v celom území riadené jednotne. Pôsobnosť podľa bodu 4. je pridelená ministerstvu obecným banským zákonom (§§ 11, 31, 43, 274 a 275 boly zachované v ďalšej platnosti "dočasnými súdnymi pravidlami" z roku 1861 odd. VII. § 16); pretože však sa pri praktickom prevádzaní ukazovaly tieto ustanovenia medzerovitými, boly doplnené aspoň týmito kompetenčnými predpismi ohľadne stanov a dozoru. Bodom 9. má sa sanovať vadné označenie banského hejtmanstva v citov. vlád nariadení ako "kapitanátu".
Bod 10. všeobecne vyslovuje, že na pôsobností, pridelenej výslovne ministerstvu sa nič nemení.
(2) Osobitná pôsobnosť ministra dopravy a verejných prác vymkýňa sa síce z hierarchickej organizácie banských úradov, treba ju však registrovať, lebo je stanovená platnými zákonnými normami, ktorých zmenu nepokladáme za vhodnú.
Do jeho právomoci prislúcha najmä: Dozor nad Ústrednou bratskou pokladnicou s imaním mnoho miliónov (§ 68 zákona 200/36 Sb. z. a n.), pôsobnosť podľa § 7 ods. 4. tohto zákona, niektoré úkony v bratskom súdnictve (§ 58 ods. 3 a § 62 ods. 2 citovaného zákona), v baníckom rozhodcom súdnictve (§§ 3 a 12 zák., č. 170/24 Sb, z. a n.) a moc rozhodovacia o oprávnení k užívaniu stavovského označenia ,,Ing" podľa zák. č. 170/37 Sb. z. a n. a cisárskeho nariadenia č. 130/1917 r. z. (§ 2 lit. b) a § 4.).
K §-u 3.
(1) Vecná pôsobnosť krajských banských úradov je obmedzená všeobecnou negatívnou kompetenčnou klauzulou na záležitosti, ktoré nie sú výslovne vyhradené ministerstvu prípadne ministrovi dopravy a verejných prác. Týmto sa kompetencia banských kapitanátov rozširuje natoľko, že sa u nich sústreďuje vlastne celá banská správa v I. stolici. Keďže až posiaľ vykonávaly revírne banské úrady najmä úkoly banskej polície, šetrenie banských úrazov, veci kutieb, úkony predpísané im zákonmi sociálne-politickými a v záležitostiach banských dávok, prechádza na nové krajské banské úrady podľa osnovy skoro celá pôsobnosť, ktorú vykonávalo doteraz banské hejtmanstvo podľa výpočtu jednotlivých agend v § 3. bod 2 až 14. lit. d) zákona čís. 57/28 Sb. z, a n. uvedených.
Sú to najmä tieto záležitosti:
1. Prepožičky mier banských, povrchových a priemerkov (§§ 42—84 o. b. z.) záležitosť tažiarstiev (§§ 137—169), neobmedzená trestná pomoc (§§ 235—250 o. b. z. a podľa zákonov iných), zánik, odňatie a vzdanie sa banského oprávnenia (§§ 268—269 o. b. z.), ďalej úkony podľa zák. č. 203/24 Sb. z. a n. o ťažbe živíc (§§ 9, 12).
2. Rozhodovanie v sporných veciach strán, nakoľko neprislúchajú súdom.
3. Rozsiahla agenda podľa zákonov č. 242/24 a 200/36 Sb. z. a n. o poistení u banských bratských pokladníc (§§ 2, 10, 65, 67, 68—71, 79, 79a, 83) a podľa vládnych nariadení ich prevádzajúcich č, 392/22 Sb. z. a n. (§ 7) a č. 197/23 (§§ 55, 56, 71, 72, 75, 79).
4. Pôsobnosť podľa zákona č. 144/20 Sb. z. a n. o závodných a revírnych radách pri baníctve {§ 20) podľa vlád. prevádzajúceho nariadenia č. 434/20 Sb. z. a n. (§§ 10, 16, 19, bod 3, 24, 26) a podľa vlád. nariadenia č. 544/20 Sb. z. a n. o vzorných stanovách (§ 39).
5. Agenda podľa zákona č. 143/20 Sb, z. a n. o účinnosti zamestnancov na správe banských závodov a podiele na čistom zisku a podľa prevádzajúceho nariadenia k nemu č. 114/21 Sb. z. a n. (§ 1. ods. l a 3, § 2 ods. 3, § 4, § 12 ods. 3, § 19), ďalej podľa vládneho nariadenia č. 427/21 Sb. z. a n. (§§ 3 a 11).
6. Pôsobnosť podľa zák. č. 170/24 Sb. z. a n. o rozhodčích. baníckych súdoch a podľa prevádzajúceho nariadenia č. 18/25 Sb. z. a n. (Čl. I. § 5, ods. 4, 5).
7. Odňatie banských mier a zrušenie výhradných kutísk pre neplatenie banských dávok podľa § 4. ods. 1. a 3 zák. č. 206/32 Sb. z. a n. Okrem toho
8. pôsobnosť banského hejtmanstva podľa zákona č. 8/34 Sb. z. a n. vnútenej správe na banských závodoch (Čl. III, §§ 2, 7, 8),
9. niektoré úkony podľa zákona č. 131/36 Sb. z. a n. o obrane štátu (§ 34) a prevádzajúceho nariadenia č. 155/36 Sb. z. a n. o pohraničnom pásme (§§ 4, 5, 34), pódia prev. nariadenia č. 197/36 Sb. z. a n. o podnikoch dôležitých pre obranu štátu (§§ 2, 7, 12) a prev. nar. č. 198/36 o práve k nemovitostiam v pohraničnom pásme (§§ 3 a 4),
10. právo vykonávať banskú políciu {§ 220 a nasl. ob. ban. zák.) a dozor (§ 170 a nasl. tohože zákona) aj sústavnými prehliadkami banských závodov a
11. vedenie záznamových kníh banského hejtmanstva najmä kníh prepôžičiek a