koncesií (ktoré treba okrem toho doplniť, opraviť a preložiť z nemčiny a maďarčiny), sbierky máp a listín, katastru merného a podobných zápisov.

K úplnosti sa k horeuvedenému bodu 4. poznamenáva, že kompetencia banského hejtmanstva stanovená prevádzajúcim vládnym nariadením č. 434/20 Sb. z. a n. v §§ 10, 19 bod 3. ods. 5., v §§ 24/3 a 26/3 a zakladajúca sa bez riadnej opory zákona č. 144/20 Sb. z. a n. len na ustanoveniach moci nariadovacej mala byť konvalidovaná ustanovením § 3 zákona č. 57/28 Sb. z. a n. k bodu 14-b) pripojeným. Tejto doložky pri novostanovenej kompetencii banských kapitanátov patrne nebude treba.

(2) Odsek ten je prevzatý zo zák. č. 57/28 Sb. z. a n. § 2 ods. 2.

(3) Pôsobnosť I. inštančných banských úradov zasahuje snáď do celej agendy štátnej správy (vyvlastnenie, ochranné rayony liečivých prameňov, vecí železničné, vojenské atď.). Je preto odôvodnené, aby v podobných veciach dôležitejších malo ministerstvo možnosť kontroly činnosti podriadených banských úradov a prípadného dozorčieho zákroku.

K §-u 4.

(1) Ustanovenia odsekov l a 2 majú zamedziť kompetenčné spory medzi banskými úradmi (na pr. u volieb do podnikových rád).

Odsek 3 je prevzatý zo zákona čís. 57/1928 Sb. z. a n. § 3. ods. 3,

K §-u 5.

Ustanovenie to je prevzaté z organizačného zákona čís. 57/28 Sb. z. a n. (§ 4.).

K §-u 6.

Aj ustanovenia ods. 1. a 2 sú prevzaté z cit. zákona (§ 5), pravda prispôsobené novej dobe.

(3) S ohľadom na špeciálnu povahu pokračovania pred banskými úradmi a na zvláštností ich účinkovania bude treba vydať pre vnútorné úradovanie podľa obdo-

by rakúskych "Inštrukcií pre ban. hejtmanstvá a pre revír, ban. úrady" z r. 1871, ktoré platia na Slovensku len via facti, (§ 13. ods. 2 a 3 zák. 57/28 Sb. z. a n.) nové predpisy a to vyhláškou.

K §-u 7.

(1) Z dôvodov účelnosti zavádza sa na banských kapitanátoch systém monokratický í pri tom, že o novo pridelených im úkoloch bolo u banského hejtmanstva zväčša kolegiálne rozhodované.

(2) Nariadené tu rozhodovanie v sbore je prevzaté z §-u 10. ods. 2. organizačného zákona čís. 57/28 Sb. z. a n. s tou zmenou, že pre nedostatok plne kvalifikovaných banských úradníkov sa nepožaduje, aby to bol sbor ako doposiaľ v ministerstve 5-členný a sostavený iba z úradníkov so vzdelaním banským aj právnickým s hodnosťou aspoň banského radcu.

K odôvodneniu, prečo sa táto zvláštnosť banského vrchnostenského pokračovania má zachovať ďalej, sa pripomína toto:

Je nesporné, že kolegiálne rozhodovanie zaručuje väčšiu objektivitu, dôkladnejšie prejednanie vecí a zmenšuje nebezpečie unáhleného rozhodnutia. V pokračovaní u banských úradov má starodávnu snáď 600-ročnú tradíciu a udržalo sa u týchto aj po odlúčení ich od banských súdov v polovici XIX. storočia (Districtual-Bergerichte a Berggerichts-Substitutíonen v Uhrách boly totiž súčasne úradmi správnymi a finančnými). Je zavedené na príklad v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Jugoslávii a v Čechách a na Morave. Pri banských sporoch, ktoré patria v obore verejného práva k najťažším vôbec a pri ktorých ide často o hodnoty miliónové, je toto spoločné rozhodovanie proti principu monokratickému iste väčšou zárukou právnej bezpečnosti, zvyšuje všestrannosť a odbornú zapracovanosť úradníkov (niektoré banské otázky prichádzajú totiž k rozhodo-- vaniu raz za 25 a viacej rokov, na príklad otázka regality nevyhradených nerastov, revírne štóly a pod.) a čelí možnému

vplyvu osobných vzťahov ban. admin. úradníkov k banským podnikateľom a k ich vedúcim zamestnancom, ktoré pri povahe banskej služby sú bežné a nedajú sa odstrániť. Z uvedených dôvodov osnova zachováva rozhodovanie v sbore aspoň u najvyššej stolice.

(4) Ustanovenie o doplnení sboru prednostom nezúčastneného banského kapitanátu je prevzaté z rakúskej "Inštrukcie pre banské hejtmanstvá" z roku 1871 (§§ 73, 45 a 77), ktorá platí na Slovensku via facti.

Novotou je tu ustanovenie o právomoci ministra určiť spôsob rozhodovania v prípade nemožností sostavenia sboru. K vysvetleniu sa uvádza:

Po prevedení novej organizácie banských úradov a po zrušení banského hejtmanstva majú, ako sa zamýšľa, konceptní úradníci tohto úradu prejsť do oddelenia 1/4 (banskej administratívy) ministerstva. Ale títo úradníci nebudú môcť byť volantmi v ministerstve ako stolici II. vo veciach, v ktorých už spolurozhodovali ako votanti u banského hejtmanstva ako stolice I., pre podjatosť. V dôsledku toho by sa pri malom počte 3/4 konceptných banských úradníkov u ministerstva sbor nedal vždy sostaviť, takže sporná vec by vôbec nemlohla byť potom rozhodnutá v II. stolici. (Taký je na príklad terajší stav u banského oddelenia ministerstva, kde je teraz pridelený len l úradník, takže je nemožno sostaviť sbor a o odvolaniach rozhodovať. Ale celkove pri tom pôjde tu len o krátku prechodnú dobu a iba o niekoľko málo pendentných prípadov, ktorých vybavením stane sa toto výnimočné ustanovenie celkom bezpredmetným. Iného riešenia, ktoré by bolo jednoduchšie a poskytovalo lepšiu záruku spravodlivého rozhodovania nebolo možno nájsť.

K §-u 8.

(1) Ustanovenie to je prevzaté z § 13. zák. čís. 57/28 Sb. z. a n., resp. § 19, rak. zák. čís. 77/1871 r. z. S ohľadom na ťaž-

kosti a nákladnosť predpísanej dvojitej vysokoškolskej prípravy, ktorá spôsobuje, že úradníci banských úradov môžu vstúpiť do štátnej služby až vo veku 28 rokov, je táto výhoda iste plne odôvodnená. Okrem toho prislúchajú takto kvalifikovaným úradníkom niektoré výhody platového zákona (platová trieda Ia).

Tieto výhody bude treba zaiste zvýšiť, ak sa má zaistiť výchova potrebného dorastu pre banské úrady a zvlášť keď uvážime, že tieto banské štúdia bude možno konať snáď len v cudzine.

K§-n8.

(1) Zrušením zákona č. 178/1934 Sb. z. a n., ktorý bol vydaný hlavne z dôvodov politických po katastrofe na bani "Nelson", prestáva pôsobnosť banských inšpektorátov zriadených pri revírnych banských úradoch v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi. Opatrenie to je odôvodnené skutočnosťami, že na Slovensku niet baní mimoriadne nebezpečných, že bezpečnostné pomery na nich sa po vydaní tohto zákona preukázateľne nezlepšily, a že dve plne kvalifikované bansko-právne konceptné sily týchto úradov môžu byť pri dnešnom nedostatku účelnejšie použité u krajských banských úradov, ktoré vykonávajú v obore banskej polície podľa obecného banského zákona (§§ 220 a nasl. a § 170 obec. zákona) celkom rovnakú pôsobnosť ako banské inšpektoráty až na to, že nesmely konať dozor sústavnými prehliadkami (§ 22 zákona č. 178/1934 Sb. z. a n.)

Tým bude zrušená i ustanovizeň robotníckych inšpekčných asistentov; toto opatrenie narazí snáď na kritiku. Ale keď sa uváži, že dozor nad bezpečnosťou budú aj potom vykonávať okrem odborne vzdelaných úradníkov krajských banských úradov a ministerstva ešte bezpečnostné komisie závodných rád sústavnými pravidelnými prehliadkami celej bane každých 14 dní a že ich pôsobnosť v tom smere môže byť praxou banských úradov ešte rozširená (§ 2 čl. 1. vlád. mar. č. 434/20 Sb. z. a n. v znení Čl. I. č. 1. vl. nar. č. 188/34 odsek 2), netreba mat zo zrušenia pôsobnosti robotníckych banských asistentov v ohľade bezpečnosti baní obáv.

Zachovanie samostatného ústredného banského inšpektorátu len pre 2 banské inšpektoráty bolo by nehospodárnym a po ich zrušení vlastne neoddôvodneným.

Ustanovenia ďalších odsekov majú za účel zaistiť nerušené úradovanie na dobu, kým doterajšia organizácia banských úradov neprispôsobí sa predpisom tohto zákona.

K§-u 9.

Ako prvý deň pôsobnosti zákona stanoví sa deň vyhlásenia a to pre súrnu potrebu prevedenia novej organizácie banských úradov.

IV. Finančná úhrada

Prevedením tohto vládneho nariadenia nebudú zapríčinené žiadne väčšie výdavky pre štátnu pokladnicu, naopak docieli sa zrušením banského hejtmanstva, banských inšpektorátov (a revírneho banského úradu v Dobšinej) vecných úspor.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády

Július Stano v. r.,

minister dopravy a verejných prác.