Snem Slovenskej republiky 1940

l. volebné obdobie. 2. zasedanie.

105. Zpráva

branného výboru

o vládnom návrhu branného zákona Slovenskej republiky (tlač 84).

Branný výbor snemu Slovenskej republiky zaoberal sa vládnym návrhom branného zákona na zasadnutí 9. januára 1940. Prepracované znenie vládnej osnovy predkladá a odporúča na uzákonenie.

Branný výbor pri rokovaní o osnove dbal na to, aby zákonom vyhovelo sa všetkým potrebám brannej vyspelosti a pohotovosti občianstva a súčasne, aby bol vo zvýšenej miere zabezpečený tak vnútorný poriadok, ako i bezpečnosť štátu. Súdobá pohotovosť vyžaduje pohotovosť celého národa, nielen vojenskú pohotovosť, ale i pracovnú. Poľná armáda na fronte v boji a pracovná armáda v práci v zázemí je základom istoty štátnej bezpečnosti.

Týmto podmienkam predkladaná osnova v plnej miere vyhovuje, nakoľko všetci občania mužského pohlavia, ktorí sú schopní tak telesne ako aj duševne pre službu národu a štátu, sa zaraďujú do útvarov.

Branný výbor pri prepracovaní osnovy mal pred očami, aby branný zákon bol v súlade so zákonom o brannej výchove, nakoľko obidva zákony úzko súvisia a jeden do druhého zapadá i čo do úlohy i čo do účelnosti. Bolo preto nutné, aby § 4 bol pozmenený vynechaním jeho 2. a 3. odseku.

Paragraf 7 v ods. l pod písm. b) zaraďuje do brannej moci telesne a duševne schopných občanov, ktorí trvalé bývajú na území Slovenskej republiky a nemôžu sa preukázať iným štátnym občianstvom. Výbor uvažuje o rezolúcii, aby občania, ktorí podlá tohto musia vykonávať brannú povinnosť, obdržali štátne občianstvo ex lege ako odmenu za vykonanú službu štátu.

Paragraf 17, ktorý určuje trvanie prezenčnej služby, považoval branný výbor za potrebné zmeniť, aby štátnej správe bola daná voľnosť na prechodnú dobu zmeniť trvanie prezenčnej služby podľa potreby a finančnej možnosti správy štátu,

Paragraf 38 cigánov a židov zaraďuje len k pracovnej povinnosti. Vzhľadom na to, že pojem cigána nie je u nás ešte presne ustálený, branný výbor v rezolúcii žiada vysokú vládu na ustálenie tohto pojmu. Vychádzal z toho, že jedna čiastka obyvateľstva, ktorá je ešte stále pomenovaná ako cigáni, aklimatizovaná čiastočne sosobášením s príslušníkmi slovenského národa a čiastočne prevádzaním remeselných prác dlhšiu dobu, sa dnes temer už nelíši od Slovákov a i sami sa považujú za Slovákov. Ďalej sú medzi nimi natoľko zdatní jedinci, že súbežne so Slovákmi môžu vykonávať zdarné vojenskú službu. Je preto účelné i rozumové, aby títo boli tak hodnotení a zaradení k vojenskej službe, ako Slováci.

Branný výbor jednohlasne ustálil, že branný zákon je stručný a jasný ako vojenský povel a preto odporúča, aby slávny snem osnovu jeho prijal v takom znení, v jakom ju po prepracovaní predkladá a aby zároveň osvojil si aj rezolúciu, ktorej text nasleduje po výborových zprávach.

V Bratislave dňa 10. januára 1940.

Vojtech Horák v. r.,                                         Teodor Turček v. r.,

        predseda.                                                         zpravodaj.

Zpráva

ústavno-právneho výboru.

Predkladaná osnova branného zákona volí riešenie rámcové, lebo úplné zachytenie mnohostranných problémov, spiatych dnes s brannosťou národa, je možné iba v rámci postupne vydávaných druhotných noriem v duchu branného zákona a podľa splnomocnení v ňom obsažených.

Osnova spočíva na základe všeobecnej brannej a pracovnej povinnosti, ktorej je podrobený každý zdravý občan Slovenskej republiky, aby konaním týchto povinností sa vypestovalo hromadné vedomie národnej spolupatričnosti a tým i cit zodpovednosti a obetavosti a aby sa mohly vykonať všeužitočné verejné práce, ktoré sú pre svoj špeciálny ráz často vyňaté z možnosti súkromného podnikania alebo z aplikovania hospodárskeho súťaženia. Pracovná služba bude súčasne odbornou prípravou pre požiadavky technického hospodárstva, odborným, predvídavým a upraveným školením i preškolením brancov pracovnej služby a účinným regulátorom pracovného trhu a požiadaviek národného hospodárstva.

V súčasných pomeroch záujem národa vyžaduje teda dvojitú pohotovosť a to: pohotovosť uhájiť jestvovanie a rozvoj národa brannou mocou a pohotovosť na zabezpečenie podmienok tohto jestvovania, tohto rozvoja a jeho hájenia aj organizovanou prácou. Prvú úlohu má plniť poľná armáda pripravovaná do boja na fronte, druhú ale pracovná armáda, určená na práce v zázemí.

Branná moc Slovenskej republiky bude preto pozostávať z vojenskej a pracovnej pohotovosti, t. j.:

a) z vojenských útvarov, ustanovizní a organizácií a

b) z pracovných útvarov, ustanovizní a organizácií,

V tomto smysle k služobným povinnostiam občanov bude patriť podľa ich telesných a duševných schopností:

a) povinnosť plniť prezenčnú vojenskú službu a vojenskú službu v zálohe,

b) povinnosť plniť prezenčnú pracovnú službu a pracovnú službu v zálohe. Rozdielnosť služieb podmieňuje aj rozdielnosť označenia občanov v prezenčnej

službe, ktorej označenie nechce určiť rozličné hodnostné kategórie v brannej moci organizovaných občanov, ale rozličnosť úloh pre národnú pospolitosť rovnako dôležitých.

Trvanie výcvikového obdobia určuje zákon 24 mesiacmi jednak preto, lebo zvýšená pohotovosť občianstva vyžaduje prehĺbenie brannej výchovy, hlavne po stránke odborného školenia, jednak preto, aby branná pohotovosť nestrpela časovým nedostatkom pri zachovaní kontinuity výcvikovej. Treba bolo mimo to prezenčnú službu časové prispôsobiť vojenskej službe okolitých štátov.

Mnohostranná rozvetvenosť a rozčlenenosť v štáte organizovaného národného života vyžaduje svrchovanú ukáznenosť v dejinných chvíľach, aby ťažké podmienky totálnej vojny mohly byť vybudované na pevných základoch totálnej pospolitosti, totálneho národného súručenstva.

Bolo preto treba dať aj normatívny výraz tejto nedeliteľnosti národného osudu, ktorý bez výnimiek strhne so sebou všetky složky a zjavy štátneho života, predovšetkým složky súkromného a verejného národného hospodárstva, na ktoré sa musí v danom prípade opierať operatívna činnosť armády. Mimoriadne opatrenia vo vojne sú preto rozšírené aj na národné hospodárstvo, aby sa tým dal normatívny základ pre prípravu vojnového hospodárstva. Táto široká právomoc národnej brannosti je vložená do rúk najvyššieho veliteľa brannej moci, prezidenta republiky a vyjadruje zásadu autoritatívnosti nášho štátoprávneho života, ktorá musí byť v osudných chvíľach štátu v záujme celku ešte dôraznejšia.

Okrem niektorých štylárnych zmien alebo zmien legislatívne technických poukazuje sa na nemnohé meritorné odchýlky upraveného textu v zpráve k jednotlivým paragrafom.

K jednotlivým paragrafom osnovy v shode s vládnym odôvodnením návrhu sa uvádza toto

K § 1.

Týmto paragrafom je vyslovená zásada nového branného zákona, ktorého plnenie prestáva byť bremenom a služobnosťou občana a pozmeňuje sa v duchu doby a zvýšeného hromadného národného súručenstva na čestnú službu konanú v prospech rároda.

K § 2.

Tento paragraf určuje cieľ brannej moci Slovenskej republiky, ktorý je už vzhľadom na vyšeuvedené dôvody k všeobecným ustanoveniam rozsiahlejší a rozprestiera sa na širšiu oblasť národného denia, ako branná moc demokratických štátov, v ktorých vojenský duch neprenikol také široké vrstvy verejnosti, ako v totalitných alebo v kvazitotalitných štátoch. Ďalej obsahuje tento paragraf normatívne ustanovenia slovenskej brannej sústavy. Táto sústava sa podstatne líši od podobných sústav moderných štátov v tom, že pojme v sebe nielen vojenské útvary, ustanovizne a organizácie, ale aj pracovné útvary, ustanovizne a organizácie, čím umožňuje rozšíriť brannú povinnosť i na tých, ktorí následkom telesných, alebo duševných nedostatkov boli vylúčení z konania vojenskej povinnosti. Slúčenie pracovnej služby s vojenskou službou je zárukou, že organizačne a technicky bude pracovná služba na roveň postavená vojenskej službe a tak umožňuje vhodné riešenie Kolísania pracovného trhu za krízových výkyvov hospodárskeho života národa. Pri úprave tohto paragrafu ústavno-právny výbor pôvodný ods. 3 návrhu rozdelil na dva odseky, čím sa obsah nového 4. odseku stáva vypuklejší.

K § 3.

Tento paragraf normuje zovšeobecnenú služobnú povinnosť, ktorá obsahuje koranie prezenčnej vojenskej služby a vojenskej služby v zálohe, ako aj konanie prezenčnej pracovnej služby a pracovnej služby v zálohe. Ďalší obsah pojmu služobnej povinnosti je prevzatý zo starého branného zákona, ktorým sa aj nový pojem účelne doplňuje. Nová branná sústava musela ďalej pamätať aj na ďalšie diskriminovanie, poťažne triedenie jednotlivcov vzhľadom na telesnú zdatnosť jednotlivca a potrebu štátu pri doplňovaní pracovnej služby brannej moci, ktoré v rámci ústavného zákona nemožno previesť, lebo sa táto vec riadi a upravuje jednak účelnosťou vnútornej služby, jednak podrobnými predpismi, upravujúcimi organizáciu a účelnosť tejto služby. Branný pomer cudzincov upravuje § 1. Pod osobitnými predpismi v ods. 6 rozumejú sa v prvom rade branné predpisy, ktoré sú vydané ako prevádzajúce vládne nariadenia. Pretože tieto predpisy majú základný charakter pre celú výstavbu armádnej organizácie a tvoria súčasne základňu všetkých ďalších služobných predpisov a smerníc, ponechalo sa podľa starého vzoru slovo "predpisy", ktoré označujú všetky normatívne zásahy legislatívne interné a kázenské, ktoré branný zákon a jeho doplnky nemôžu úplne vyčerpať. Vekové hranice nového branného zákona boly nezmenené a prevzaté zo sústavy starej, ale len čo do brannej povinnosti. Ďalšie

hranice sú určené pod jednotlivými paragrafmi podľa svojrázu toho-ktorého normovania.

Ústavno-právny výbor osvojil si branným výborom navrhnutý doplnok ods. l, podľa ktorého branná povinnosť sa obmedzuje výslovne na osoby mužského pohlavia. V ods. 4 a nasl. názov,, branca" ústavno-právny výbor nahradil názvom "branec"

K § 4.

Ústavno-právny výbor upravil presnejšie zisťovanie počiatku a konca povinností, uložených v ods. 2 a 3.

K § 5.

Dosiaľ toto povolenie občanom udeľoval prezident republiky. Podľa ústavného zákona zo dňa 25. septembra 1939 o štátnom občianstve bolo treba túto kompetenciu previesť na ministerstvo národnej obrany [§11, písm. d) cit. zákona].

K § 7.

Tento paragraf enumeruje podmienky zaradenia do brannej moci a udeľuje právomoc ministrovi národnej obrany pre povolenie výnimiek pre tých dôstojníkov z povolania, ktorí sa stali vo vykonávaní služby, alebo už vo vojne trvalé neschopnými konať vojenskú činnú službu a pre invalidov, ak následkom ich zásluh, telesnej a duševnej zdatnosti môžu byť dobre pribraní na vykonávanie iných služieb. Branný zákon Rakúsko-Uhorska, ako aj branný zákon bývalej Česko-Slovenskej republiky odňal možnosť ďalšej činnej služby aj invalidom, ktorí sa zaslúžili o armádu alebo o štát, bez ohľadu na to, či sú spôsobilí konať vojenskú službu v inom zadelení alebo nie. Týmto opatrením má prestať táto krivda a má sa umožniť ďalšia služba zaslúžilým vojenským invalidom brannej moci, ktorí pre telesnú vadu nemôžu byť síce zaradení k zbraniam, ale môžu byť úspešne použití v inom zadelení na pr. v "službách".

K § 8.

V ods. 4 ústavno-právny výbor právo posunutia vekovej hranice v mimoriadnych pomeroch obmedzuje na dva roky. Ináč sa v tomto paragrafe uplatnily síce osvedčené zásady starého branného zákona, ale rozdelenie matérie a úprava textu je účelnejšie prevedená, hlavne vzhľadom na to, aby sa normovanie tej istej matérie neopakovalo.

K § 11.

Pojmový objem tohto paragrafu bol zúžený len na dobrovoľný vstup do vojenskej služby, ktorým opatrením branný zákon vylučuje možnosť dobrovoľnej služby pracovnej. Uvažovalo sa o vsunutí zvláštneho paragrafu alebo aspoň odseku pre normatívny zákaz vstupu dobrovoľného do pracovnej služby, vykryštalizovala sa ale mienka, že upravenie matérie vo forme predloženej úplne postačí.

Treba poznamenať, že dobrovoľný vstup je vyhradený výlučne pre vstup do vojenských útvarov. Povolenie dobrovoľného vstupu do pracovnej služby mohlo by mať v zapätí prípadnú snahu vymknúť sa povinnosti konať vojenskú službu, lebo 18- ročný neschopný jedinec pre vojenskú službu ako 20-ročný dobrovoľník v pracovnej službe mohol by byť schopný konať vojenskú službu.

Ustanovenia ods. 2 sledujú ten cieľ, aby abiturienti stredných a im na roveň postavených škôl mohli nastúpiť hneď po ukončení štúdií prezenčnú službu, bez ďalšieho vyčkávania, čím by si získali určitý náskok pre ďalšiu životnú dráhu, ktorú by už nastúpili po skončení prezenčnej služby.

K § 12.

Hľadelo sa zavedením označenia "iné vojenské osoby" generalizovať ustanovenia tohto paragrafu, aby sa nerušily v budúcnosti ustanovenia, s ktorými sa upraví alebo prevedie dosavádny pomer stavu rotmajstrov do stavu civilných zamestnancov, ktorá otázka bude jednotne upravená novým pôžitkovým zákonom.

K § 14.

Tento paragraf umožňuje preradenie brancov z vojenskej služby do pracovnej služby a naopak. Vodčia myšlienka pri tom bola, aby zdatní branci pracovnej služby mohli sa kedykoľvek pribrať k vojenskej službe, a ak to pomery vyžadujú, aj celá pracovná služba mohla slúžiť vojenským záujmom. Podobne je daná možnosť, aby tí jedinci, ktorí za vykonávania činnej vojenskej služby stratia spôsobilosť pre túto, mohli sa preradiť do pracovných útvarov a tak urobiť zadosť služobnej povinnosti.

Nakoľko osnova nového branného zákona s náhradnou zálohou ako takou nepočíta, život ale vyžaduje riešenie individuálnych problémov čo do branného pomeru, bolo treba dať vojenskej správe možnosti osobitných opatrení na účelné riešenie týchto individuálnych problémov. Stane sa to podľa tohto paragrafu preraďovaním z vojenskej do pracovnej služby, v ktorej vojenská správa má možnosť rozličným spôsobom pridelenia zabezpečiť jedincom tie isté práva, ktoré im zabezpečoval bývalý zákon o náhradnej zálohe. Pod prideľovaním treba tu rozumieť prideľovanie pracovných skupín alebo jednotlivcov (i živiteľov rodín) na miesta naliehavej potreby.

K § 15.

Prvý, druhý a tretí odsek obsahuje pojmové určenie vojenskej a pracovnej služby, ďalšie odseky vzťahujú sa na užšie podmienky nastúpenia prezenčnej služby.

K § 16.

V tomto paragrafe veková hranica odkladu nastúpiť prezenčnú službu sa snižuje na 26 rokov (predtým 28). Pri tom sa uplatnila zásada, že prílišná shovievavosť vojenskej správy voči osobám, žiadajúcim odklad, medzi ktoré patria v prvom rade poslucháči vysokých škôl, prispievala značne k tomu, aby sa utvoril typ večného študenta, ktorý nemôže mať nárok na túto shovievavosť. V normálnych pomeroch musí študent svoje štúdiá v každom odbore dokončiť do 26. roku života a tak táto snížená hranica bude dobrým popudom, aby podlá možnosti zavčasu vyhoveli požiadavkom vysokoškolského skúšobného poriadku. Pri tomto snížení vekovej hranice odkladu pamätalo sa aj na možnosť uplatnenia výnimok do vekovej hranice 30. roku. Druhý odsek tohto paragrafu upravuje otázku žiadosti o odklad prezenčnej služby.

K § 17.

Prvý odsek tohto paragrafu normuje trvanie prezenčnej služby, ktorá sa po vypočutí dobrozdania vojenských odborníkov po zovrubnom srovnaní trvania prezenčnej služby v brannej moci iných štátov, ustálila na 24 mesiace. Táto doba zdá sa byť dlhou a proti prezenčnej dobe branného zákona bývalej Česko-Slovenskej republiky znamená značné zvýšenie. Treba však uvážiť, že moderná branná moc je postavená pred ťažké problémy organizačného, taktického a technického rázu a rozsiahlosť týchto problémov vylučuje, aby branec mohol byť za krátky čas tak vycvičený, ako to moderná bojová technika vyžaduje. Súbežne s týmto potrebným zvýšením prezenčnej služby musela sa ustáliť aj prezenčná doba pracovnej služby, ktorá trvá tiež 24 mesiacov.

Druhý odsek určuje podľa návrhu branného výboru dobu trvania prezenčnej služby vysvätených (ordinovaných), duchovných osôb kresťanských cirkví štátom uznaných na šesť týždňov.

Tretí odsek tohto paragrafu pamätá na štipendistov, ktorí sa pomocou štátnej podpory vycvičili v istých vojenských službách (lekárnictvo, zdravotníctvo atď. ). Zásada tohto odstavca sa prevzala zo starého branného zákona a ako pre brannú moc nepostrádateľná musela sa prevziať aj do sústavy nového branného zákona. Ďalšie podrobností sa určia internými smernicami a predpismi v duchu novej brannej a občianskej výchovy. Prvá časť štvrtého odseku dáva možnosť ministerstvu národnej obrany pribrať k ďalšej činnej službe príslušníkov osobitných zbraní v rozličných odvetviach vojenského povolania. Pamätalo sa tu v prvom rade na letectvo a

technické zbrane, ktoré vyžadujú zovrubný odborný výcvik. Vykonanie tohto odborného výcviku podmieňuje istá voľnosť v časových dispozíciách, ktorú tento návrh v odseku 4 tohto paragrafu znormoval. Odsek 6 tohto paragrafu musel sa vsunúť, aby sa bral zreteľ na osobitné postavenie tých osôb, ktoré si z akýchkoľvek dôvodov štátoobčiansky pomer nemohly zavčasu usporiadať. Nebolo by vhodné tieto osoby v pokročilom veku pribrať k plneniu celej brannej povinnosti a práve preto tento odsek dáva možnosť istej individualizácie.

K § 18.

Proti starej brannej sústave neznamená tento paragraf nóvum a hlavné jeho usporiadanie bolo z týchto dôvodov ponechané. Bod b) prvého odseku sa precizoval menovite čo do dovolenky vojenských osôb, pri ktorej ide o prislúchajúcu dovolenku branca, ktorá je ročne 8 dní, teda v celku pre celú prezenčnú dobu 16 dní. Statý branný zákon nebral zreteľ, poťažne neprecizoval svojráz práv na túto dovolenku.

K § 20.

Tento paragraf o zálohe, ako aj nasledujúce paragrafy o záložníkoch formálne neznamenajú značný odklon od ustanovení branného zákona bývalej Česko-Slovenskej republiky, ale tým silnejšie vystúpia do popredia rozdiely obsahové, keď vzťahujeme ustanovenia týchto paragrafov na novú brannú sústavu, ktorá im dá celkom inú náplň. V novej sústave znamená záloha zálohu vojenskú a pracovnú.

Osobitnou definíciou určiť tento nový obsah pojmu zálohy bolo zbytočné, lebo plynie prirodzene z nových ustanovení tohto zákona o prezenčnej povinnosti. Tieto ďalekosiahle opatrenia sú nevyhnuteľné pre každú súčasnú brannú sústavu, ktorá sa vyznačuje najmä tým, že musí sa opierať na široké vrstvy štátnej pospolitosti a tak dať zálohe zo stránky prípravnej permanentný výcvikový charakter. Záloha sa delí na L zálohu, do ktorej patria záložníci až do dovŕšenia 40. roku života. Táto veková hranica znamená značný presun proti vekovým hraniciam I. zálohy svetovej vojny a aj branných sústav zo svetovej vojny, odôvodňuje sa ale tým, že pre rozšírenie hygienických opatrení a zvýšeného občianskeho blahobytu ničivé faktory spoločnosti sa veľmi zatlačily a priemerný vek života sa dosť zvýšil. Z týchto dôvodov zvýšenie vekovej hranice prvej zálohy o niekoľko rokov je celkom odôvodnené a môže sa podoprieť ešte aj argumentom zvýšenej brannej pohotovosti.

K § 21.

Ods. l ústavno-právny výbor upravil tak, aby text zákona nepredbiehal prípadnej osobitnej zákonnej úprave.

K § 22.

Ods. 3 ústavno-právny výbor zmenil v tom smysle, že právo nariadiť demobilizáciu má patriť prezidentovi republiky a nie vláde, ako to určoval pôvodný návrh.

K § 23.

Podrobnosti sa nachádzajú v zákone na ochranu štátu a v dalších doplnkoch, vzťahujúcich sa na tento zákon. Tento paragraf dáva možnosť vojenskej správe z hľadiska osobného zorganizovať týl tak, ako to vyžaduje branná pohotovosť štátu. Toto zorganizovanie je neprevediteľné bez ponechania určitého počtu nepostrádateľných odborníkov na miestach ich občianskeho účinkovania, aby zaručili nerušený chod a zodpovednosť pre zvýšené požiadavky branné tak správnych orgánov, ako aj celého vojnového hospodárstva.

K § 24.

Tento paragraf je až na novú terminológiu takmer nezmenené prevzatý zo starého branného zákona s tým rozdielom, že sa jeho matéria účelne rozdelila na dva odseky.

K §§ 25. a 26.

§§ 25 a 26 boly ako obsah štvrtého dielu preradené pred diel piaty, obsahujúci teraz mimoriadne opatrenia. Toto preradenie stalo sa na základe určitých rezortných interných požiadavok úsporných, (veľký počet pečiatok) a v podstate neruší celkové usporiadanie.

Prepustenie zo štátneho sväzku podľa § 26 bolo upravené v súlade s ustanoveniami ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z.

K § 27.

K mimoriadnym opatreniam v mieri musely pristúpiť ustanovenia, vzťahujúce sa na pracovnú službu, ktorými musel byť tento paragraf doplnený. Právo použitia čiastky pracovnej služby v zálohe pri inej službe na čas nevyhnutnej potreby je ponechané prezidentovi republiky. Zásada tohto ustanovenia je vybudovaná na pripadnú potrebu rozšíriť kontingent brancov činnej služby v zálohe, pre ktorú v určitých odvetviach "služieb" (ako na pr. ženijné vojsko), pracovná služba znamená prirodzenú zálohu.

K § 28.

Branná pohotovosť štátu potrebuje opatrenia, ktoré presahujú pôsobnosť vojenskej správy v mieri. Rozšírenie tejto pôsobnosti na vrub rezortný malo by v zapätí prípadné predpoklady o prerušení právnej kontinuity, akonáhle nastanú mimoriadne časy. Preto bola aj týmto zákonom vložená táto právomoc do rúk prezidenta republiky jednak ako najvyššieho veliteľa brannej meči, jednak ako najvyššieho nositeľa zodpovednosti osudov štátu v ťažkých dejinných chvíľach. Bolo pritom potrebné dosavádnu sústavu mimoriadnych opatrení doplniť tak, ako to vyžaduje totalitný vývoj brannej pohotovosti. Preto bolo pamätané na ustálenie branného pomeru počas brannej pohotovosti štátu aj pre tie osoby, ktoré sú ináč nie povinné vykonávať vojenskú službu podľa ich brannej potreby. Je ináč prirodzeným požiadavkom, aby v ťažkých dobách štátu aj títo si brali zodpovedný podiel z branných povinností čo aj vo forme pomocných služieb. Ďalšie rozšírenie obsahu tohto paragrafu znamená bod e), ktorý dáva moc do rúk prezidenta republiky nariadiť pohotovosť celého obyvateľstva štátu v rozsahu potrieb štátu. Táto totálnosť brannej pohotovostí celého obyvateľstva štátu (aktívna a pasívna protiletecká obrana, aktívna a pasívna ochrana priemyslu a priemyselných stredísk atď. ), je vyvolaná a podmienená spôsobom vedenia totálnej vojny, ktorá v priestorových, časových a iných formálnych vlastnostiach je hromadným zjavom bojovným, namiereným proti každému jedincovi náhodného a štátneho kolektíva bez ohľadu na jeho branný pomer. Podobné argumenty viedly pri osnovaní ďalšieho bodu f), ktorý rozširuje brannú pohotovosť na cele národné hospodárstvo v rozsahu potrieb štátu. V súdobom vedení vojny tak z hľadiska aktívneho, taktického denia vojnových operácií, na ktorých má dôležitú, ba hlavnú účasť práve národohospodársky potenciál štátu, ako aj z hľadiska pasívneho, čo do obrany a ochrany verejného i súkromného majetku, nemožno sa zaobísť bez opatrení zakladajúcich sa na ďalekosiahlej súhre všetkých složiek štátneho života. Vsunutím tohto bodu dosiahne sa formálne vtelenie celého zákona na ochranu štátu bývalej ČSR., ako par excelence zákona totálnej brannej pohotovosti, ako aj všetkých ďalších normatívnych doplnkov tohto, čím je zabezpečená organická ústavno-právna súvislosť s terajšou legislatívou.

K § 30.

Tento paragraf vložil do osnovy ústavno-právny výbor; jeho ustanovenia vyplývajú z ducha našej Ústavy.

K § 31.

Prvý odsek tohto paragrafu rozširuje trestnú súdnu a disciplinárnu právomoc vojenskú aj na pracovnú službu, ale ponecháva možnosť pôsobností aj iných zákonitých ustanovení, lebo len trvalá prax môže dokázať potrebný rozsah tejto právomoci.