K § 32.
Tento paragraf je prevzatý zo starého branného zákona, náležité upravený a poslovenčený a nakoľko bolo možné, aj slohové zjednodušený.
K § 33.
Povoľovacia kompetencia pre manželstvá osôb podliehajúcich brannej povinnosti je prvým odsekom prenesená na župné úrady s úmyslom, obťažiť osobám podliehajúcim brannej povinnosti, aby sa mohly na ich zámery, uzavrieť manželstvá, ľahko použiť opatrenia výnimočných prídavkov. Možno očakávať, že s týmto opatrením sa sníži počet uzavretých manželstiev pred vykonaním brannej povinnosti.
K § 34.
Branná sústava bývalej ČSR neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by boly obsahovaly osobitné uznania obetí prevzatých konaním brannej povinnosti. Táto netečnost uplatnila sa potom ako zásada celej bývalej legislatívy, následkom čoho došlo k tomu, že vojenská služba v občianskom zamestnaní nenašla prirodzeného uznania a tí, ktorí plnili svoju brannú povinnosť, bolí nielen vybraní z možnosti "like starting", ale trpeli ďalšie škody v tom, že boli predovaní v štátnych a verejných službách, ako aj v službách súkromných a na pracovnom trhu osobami neodvedenými. Toto krikľavé bezprávie má byť odčinené vsunutím tohto paragrafu do branného zákona, aby sa mu týmto dala mravná sila ústavno-právnej zásady, podľa ktorej každému občanovi, ktorý tak či onak plnil brannú povinnosť, má sa zabezpečiť pri rovnakých predpokladoch prednosť pri obsadzovaní miest v štátnych a verejných úradoch. Všeobecnosť brannej povinnosti je ručiteľom, že toto opatrenie nebude jednostranným chránením silnejšieho a že sa môže aplikovať v medziach kresťansko-eugenických zásad.
K § 38.
Slovenský štát vznikol v dejinnom okolí, v ktorom sa v dejinách ľudstva po prvýkrát uplatnily zásady modernej biológie a sociológie. Z týchto nových prúdov musela aj štátna správa a politické vedenie nového štátu prevziať toľko vedúcich ideí a smerníc, koľko je prirodzene slučiteľné so zásadami kresťansko-eugenickými. Ale aj rôzne kultúrne nemoce nášho národného tela poukazovaly na to, že bude potrebné čeliť proti nositeľom určitých svetonáhľadových prúdov a tak zachrániť pôvodnú organickú a kultúrnu podstatu Slovenského národa. Pri tom bolo treba pamätať na svojráznosť takto vzniklých problémov, ktorá nútila k tomu, aby sa naše zákonodarstvo pri upravovaní sociálno-biologických otázok postavilo na pôdu slovenskej skutočnosti a účelnosti zásahov. Branný zákon snaží sa upraviť túto otázku spôsobom, aby sa opatrenia tohto zákona a legislatívne opatrenia v tomto smere dosaváď učinené navzájom doplňovaly a hlavne, aby sa cestou nich dosiahlo zatlačenie nežiaducich vplyvov vo verejnom hospodárskom a spoločenskom živote. Preto zaraďuje branný zákon cigánov a židov do osobitných pracovných skupín bez vojenského pomeru, čím sú vylúčení z účasti na zhodnotení, spočívajúcom na mravnej zásade čestnej služby, na ktorej sa zakladá tento branný zákon. Ustanovenia branného zákona správneho rázu boly ponechané v platnosti aj pre tieto pracovné skupiny, aby sa ich služobný pomer nemusel osobitnými predpismi a smernicami upravovať.
K dielu desiatemu.
Trestné ustanovenia branného zákona boly v zásadách rozdelenia matérie a jej usporiadania až na menšie odchýlky prevzaté z branného zákona býv. ČSR, s tým rozdielom, že ako to zvýšená ukáznenosť verejnosti a brannej moci vyžaduje, bol výmer tak hlavných, ako aj vedľajších trestov sprísnený.
K dielu jedenástemu.
Odsek o vojenskej hodnosti židov a cigánov je vlastne opakovaním a spresnením vládneho nariadenia č. 230/39 Sl. z. V štvrtom ods. § 58 sa splnomocňuje ministerstvo národnej obrany, aby v dohode so zúčastnenými ministerstvami do vydania osobitných predpisov, na ktoré sa tento zákon odvoláva, učinilo potrebné opatrenia v medziach tohto zákona. Toto splnomocnenie je potrebné jednak preto, aby ministerstvo národnej obrany nebolo časové obmedzené pri vypracovaní sprevádzajúcich nariadení, medzi ktorými zaujmú, čelné miesto branné predpisy, ktorých prepracovanie vyžaduje dlhší čas a aj nadobudnuté skúsenosti v tom smere, ako sa môžu dosavádne branné smernice rozličnými zmenami a doplnkami uviest v súlad so zásadami nového branného zákona a jednak preto, aby ministerstvo národnej obrany malo možnosť riešiť jednotlivé otázky interné, nakoľko platné branné predpisy a smernice nevyhovujú zásadám tohto branného zákona. Takto vydané interné opatrenia budú potom slúžiť za podklad novej úpravy braných predpisov, poukazujúc empiricky na tie čiastky braných predpisov, ktoré sú v nesúlade s týmto branným zákonom.
K dielu dvanástemu.
Ustanovenia záverečné sú rázu všeobecného a nevyžadujú ďalšieho odôvodnenia.
Ústavno-právny výbor odporúča, aby slávny snem návrh branného zákona v takto upravenom znení uzákonil a aby súčasne osvojil si aj rezolúciu, nasledujúcu po tejto zpráve.
Podnet k rezolúcii vyšiel z branného výboru a ústavno-právny výbor s jej obsahom súhlasí.
V Bratislave 11. januára 1939.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Hudec v. r.,
predseda. zpravodaj.
Rezolúcia.
Vláda Slovenskej republiky sa žiada v súvislosti so snemovým rokovaním o § 37 vládneho návrhu branného zákona, aby predložila návrh zákona na vyriešenie pojmu cigána. Pri ustálení tohto pojmu nech sa vychádza z toho, že cigánom je cigán kočovný, nie však i taký príslušník tejto rasy, ktorý žije zriadeným spoločenským životom a je na osoh spoločenskému životu.
Branný zákon Slovenskej republiky
zo dňa 1940.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
Služba v brannej moci je čestnou službou národu.
§ 2.
(1) Branná moc Slovenskej republiky je povolaná obrániť celistvosť štátu a slobodu národa, zaistiť vnútorný poriadok a bezpečnosť, zvýšiť pracovnú pohotovosť i výkonnosť národa a pestovať ducha národnej pospolitosti. Branná moc môže sa použiť i na pomocné služby pri pohromách ohrozujúcich život a majetok.
(2) Branná moc pozostáva:
a) z vojenských útvarov, ustanovizní a organizácií,
b) z pracovných útvarov, ustanovizní a organizácií.
(3) Obe složky brannej moci sú vojensky organizované a sú pod vojenským velením.
(4) Všetky osoby, zaradené do brannej moci, podliehajú vojenskej disciplinárnej a súdnej právomoci.
§ 3. Branná povinnosť.
(1) Branná povinnosť je všeobecná, plnia ju osobne všetci občania mužského pohlavia Slovenskej republiky, aj tí, ktorí trvalé bývajú na jej území, ak sa nemôžu preukázať iným štátnym občianstvom. Výnimky určuje tento zákon.
(2) Branná povinnosť obsahuje povinnosť odvodnú a služobnú.
Do služobnej povinnosti patrí:
a) konať prezenčnú vojenskú službu a vojenskú službu v zálohe;
b) konať prezenčnú pracovnú službu a pracovnú službu v zálohe;
c) konať dobrovoľnú vojenskú službu;
d) povinnosť vojenských osôb z povolania a vo výslužbe konať činnú službu;
a to v mieri i za brannej pohotovosti štátu, za mobilizácie i za vojny.
(3) Občania, odvedení do vojenskej služby, konajú vojenskú službu; občania, odvedení do pracovnej služby, konajú pracovnú službu.
(4) Osoba, zaradená do brannej moci na vojenskú službu, volá sa "branec vojenskej služby", osoba do pracovnej služby zaradená volá sa "branec pracovnej služby".
(5) Branci vojenskej služby konajú prezenčnú službu vo vojenských útvaroch; branci pracovnej služby konajú prezenčnú službu v pracovných útvaroch.
(6) Služobné povinnosti a práva vojenských osôb v prezenčnej službe, vo vojenských alebo v pracovných útvaroch, upravujú osobitné predpisy.
(7) Branná povinnosť sa začína počiatkom roku, v ktorom občan dovŕši 20. rok (u dobrovoľníkov dňom dobrovoľného vstupu) a skončí sa rokom, v ktorom občan dovŕši 50. rok. Dôstojníci z povolania podliehajú brannej povinnosti bez vekového obmedzenia.
(8) Osoby, ktoré svojím vekom už nepodliehajú brannej povinnosti, môžu s povolením vojenskej správy ďalej zotrvať v brannej moci; pokračujú tým v brannej povinností.
(9) Brannú povinnosť príslušníkov žandárstva upravujú osobitné predpisy.
§ 4.
Branná výchova, predvojenský a povojenský výcvik.
(1) Brannú výchovu, predvojenský a povojenský výcvik občanov mužského pohlavia upravuje osobitný zákon (§ 75, ods. 2 úst. zák. č. 185/1939 Sl. z. ). Tejto brannej výchove nepodliehajú osoby v prezenčnej (činnej) službe.
(2) Predvojenský výcvik sa začína počiatkom roku, v ktorom povinný dovŕši 17. rok, trvá do vstúpenia do prezenčnej služby a u neodvedených do splnenia odvodnej povinnosti.
(3) Povojenský výcvik sa začína skončením prezenčnej služby a skončí sa rokom, v ktorom povinný dovŕši 50. rok.
(4) Duševne a telesne neschopní nepodliehajú ustanoveniam ods. l—3.
(5) Brannú výchovu, predvojenský a povojenský výcvik vedú vojenskí odborníci pod priamym dozorom ministerstva národnej obrany za účasti ministerstiev, ktoré určí zákon o brannej výchove.
§ 5.
Vstup slovenských občanov do cudzích vojenských služieb.
Povolenie slovenským občanom vstúpiť do brannej služby cudzieho štátu udeľuje ministerstvo národnej obrany.
DIEL DRUHÝ. Doplňovanie brannej moci.
§ 6.
Branná moc sa doplňuje:
a) odvodom,
b) dobrovoľným vstupom.
§ 7.
Podmienky zaradenia do brannej moci,
(1) Do brannej moci môže sa zaradiť telesne a duševne schopný:
a) ak je slovenským štátnym občanom,
b) ak trvalé býva na území Slovenskej republiky a nemôže sa preukázať iným štátnym občianstvom,
c) cudzinec s povolením prezidenta republiky.
(2 ) Minister národnej obrany môže povoliť výnimky čo do schopnosti dôstojníkom z povolania a invalidom, ktorí sa zaslúžili o armádu alebo o štát.
§ 8 Odvodná povinnosť.
(1) Odvodná povinnosť sa začína 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši svoj 20. rok a skončí sa 31. decembrom roku, v ktorom dovŕši 21. rok.
(2) Občania mužského pohlavia, narodení v jednom roku, tvoria odvodné triedy, ktoré sa označujú podľa roku narodenia ako I. a II. odvodná trieda.
(3) Na odvod sa povolávajú ročne vždy obe odvodné triedy, ak ministerstvo národnej obrany inak neurčí.
(4) Ministerstvo národnej obrany môže vekovú hranicu odvodnej povinnosti posunúť najviac o dva roky, ak uzná, že mimoriadne pomery alebo zvýšená bezpečnosť štátu to vyžaduje.
(5) Odvodná povinnosť mimoriadne trvá do 31. decembra 50. roku u tých:
a) ktorí z akýchkoľvek príčin nevyhoveli svojej riadnej odvodnej povinnosti,
b) ktorí si nadobudli štátne občianstvo v rokoch po ich riadnej odvodnej povinnosti.
(6) Odvodná povinnosť obsahuje i záväzok prísť pred odvodnú komisiu alebo pred preskúšaciu komisiu a podrobiť sa odvodnému pokračovaniu, počítajúc do toho aj potrebné vyšetrenie v nemocnici. Cestovné trovy na odvod a zpäť hradí si každý odvodom povinný Cestovné trovy cesty na preskúšanie, ak predvolanie nenastalo z viny predvolaného, poskytne obec stáleho bydliska preddavkom na ťarchu vojenskej správy.
(7) Ak odvodom povinná osoba na odvod nepríde, okresný (policajný) úrad dá ju podľa zákona dodatočne predviesť, a ak by vzniklo podozrenie z úteku, dá ju ešte pred predvedením zaistiť.
(8) Splnenie odvodnej povinnosti občanov republiky, ktorí trvalé bývajú v cudzine, upraví vláda nariadením.
Odvody.
(1) Odvody sú hlavné a dodatočné.
(2) Hlavné odvody sú každý rok od 1. marca do 31. mája, dodatočné odvody podľa potreby.
(3) Odvody konajú odvodné komisie, ktoré rozhodujú o vojenskej a pracovnej schopnosti branca.
(4) Proti rozhodnutiu odvodnej komisie nemožno sa odvolať.
(5) Predsedom odvodnej komisie je okresný náčelník alebo jeho zástupca. Složenie komisie, spôsob rokovania a hradenie nákladov upravujú osobitné predpisy.
§ 10. Preskúšanie.
(1) Pri rozličnosti mienok o schopnosti občana konať vojenskú alebo pracovnú službu, rozhodne preskúšacia komisia.
(2) Táto komisia môže preskúšať:
a) do troch rokov odo dňa skončenia odvodného pokračovania všetky, z akýchkoľvek príčin neodvedené osoby,
b) do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 50. rok, osoby, u ktorých sa rozsudkom zistilo, že neodvedenie stalo sa pre súdne trestný čin.
(3) Složenie preskúšacej komisie, spôsob jej rokovania a hradenie výdavkov preskúšacieho pokračovania upravujú osobitné predpisy.
(4) Proti rozhodnutiu preskúšacej komisie nemožno sa odvolať.
§ 11.
Dobrovoľný vstup do vojenskej služby.
(1) Dobrovoľný vstup do vojenskej služby môže sa povoliť osobe, ktorá vyhovie podmienkam § 7 a dovŕši 17. rok.
(2) Žiadostiam abiturientov stredných a im na roveň postavených odborných škôl o dobrovoľný vstup, je povinná vojenská správa vyhovieť, predpokladajúc, že vyhovujú podmienkam § 7.
(3) Maloletí potrebujú na dobrovoľný vstup do vojenskej služby povolenie otca alebo zákonného zástupcu.
(4) O prijatí dobrovoľníka do brannej moci rozhodujú vojenské úrady podľa osobitných predpisov.
§ 12.
Doplňovanie stavu dôstojníkov a iných vojenských osôb.
Počet dôstojníkov a iných vojenských osôb z povolania, v prezenčnej službe a v zálohe doplňuje sa podľa príslušných služobných predpisov ministerstva národnej obrany.
DIEL TRETÍ. Služobná povinnosť.
§ 13. Zaradenie do brannej moci.
(1) Zaradením do brannej moci stáva sa odvedený príslušníkom brannej moci (vojenskou osobou).
(2) Osoby v jednom roku odvedené zaradia sa do brannej moci dňom, ktorý ministerstvo národnej obrany určí ako deň vstupu do prezenčnej služby v roku odvodu, alebo v roku nasledujúcom po odvode, a to aj vtedy, keď pre odklad prezenčnej služby, alebo z iných príčin nastúpia neskoršie prezenčnú službu. Po tomto dni odvedení zaradia sa dňom odvodu.
(3) Dobrovoľníci zaradia sa dňom, ktorý určí ministerstvo národnej obrany.
(4) Osoby, ktorým sa povolilo predčasne nastúpiť prezenčnú službu, zaradia sa dňom prezentácie.
(5) Služobná povinnosť počína sa dňom zaradenia do brannej moci.
§ 14. Preradenie brancov.
Brancov z vojenskej služby možno preladiť do pracovnej služby a naopak. Podrobnosti určujú osobitné predpisy.
§ 15.
Nastúpenie prezenčnej služby,
(1) Prezenčná služba je:
a) vojenská,
b) pracovná,
(2) Pod vojenskou službou treba rozumieť vykonávanie služby vo vojenských útvaroch a ustanovizniach.
(3) Pod pracovnou službou treba rozumieť vykonávanie služby vo vojenských alebo pracovných útvaroch a ustanovizniach.
(4) Prezenčnú službu nastúpia branci v termíne, ktorý určí ministerstvo národnej obrany.
(5) Branci, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, nastúpia v roku, do ktorého dostali odklad, a to v deň, ktorý je v tomto roku nástupným termínom prezenčnej služby,
(6) Dodatočne odvedení po všeobecnom nastúpení prezenčnej služby, nastúpia prezenčnú službu v deň, ktorý určí ministerstvo národnej obrany.
(7) Nástupné termíny vyhlási ministerstvo národnej obrany každoročne v Slovenskom zákonníku.
(8) Časť prezenčnej služby, zameškanú oneskoreným nastúpením, treba doslúžiť.
(9) Osoby, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, alebo z inej odôvodnenej príčiny nenastúpily službu dňom zaradenia do brannej moci, sú od tohto dňa vojenskými osobami na trvalej dovolenke.
§ 16.
Odklad nastúpenia prezenčnej služby.
(1) Odklad nastúpil; prezenčnú službu možno povoliť, a to najneskoršie do
26. roku tým, ktorí preukážu mimoriadnu okolnosť, pre ktorú by utrpeli zvláštnu ujmu v príprave na životné povolanie. Výnimku nad vekovú hranicu do 30. rokov môže povoliť ministerstvo národnej obrany.
(2) Žiadosti o odklad prezenčnej služby treba podať odvodnej komisii, alebo okresnému úradu najneskoršie mesiac pred nastúpením prezenčnej služby. O žiadostiach o odklad prezenčnej služby, podaných pri odvode, rozhoduje odvodná komisia, o žiadostiach podaných na okresnom úrade, alebo o žiadostiach, ktoré odvodná komisia nevybavila, rozhoduje doplňovacie okresné veliteľstvo so súhlasom okresného úradu. O sťažnostiach proti tomuto rozhodnutiu, ako aj v prípade, keď sa nedosiahne súhlas, po vyžiadaní mienky ministerstva vnútra, rozhoduje ministerstvo národnej obrany s konečnou platnosťou.
§ 17.
Trvanie prezenčnej služby.
(1) Prezenčná služba vojenská i pracovná trvá 24 mesiacov a môže ju skrátiť vláda na prechodnú dobu.
(2) Prezenčná služba vysvätených (ordinovaných) duchovných osôb kresťanských cirkví štátom uznaných a recipovaných trvá šesť týždňov.
(3) Prezenčnú službu nemožno prerušiť. Branci, vycvičení na vojenskú službu z povolania na štátne trovy, alebo pomocou štipendií, sú zaviazaní okrem prezenčnej služby konať i ďalšiu činnú službu, ktorej trvanie určí ustanovenie, platné pre záväzky brancov.
(4) Ďalšiu činnú službu sú povinné konať osoby, ktoré sa zdokonaľujú v osobitných služobných odvetviach vojenského povolania, alebo ich na žiadosť vycvičili v niektorých služobných odvetviach služieb a dostaly náhradu študijných trov. Tieto záväzky spravujú sa ustanoveniami, ktoré boly platné v čase prevzatia.
(5) Osoby, ktoré odpykávajú trest na slobode v čase dokončenia zákonitej prezenčnej služby, a preto službu konať nemôžu, z činnej služby sa prepustia len, keď trest odpykajú a doslúžia zameškanú prezenčnú službu (§ 18).
(6) Dĺžku prezenčnej služby osôb odvedených bez vlastnej viny po 31. decem-' bri roku, v ktorom dovŕšily 21. rok, alebo osôb, ktoré nadobudly štátne občianstvo po 31. decembri 21. roku, určí ministerstvo národnej obrany.
§ 18.
Dosluhovanie zameškanej prezenčnej služby.
(1) Osoby v prezenčnej službe, ktoré zameškajú službu:
a) súdnym alebo disciplinárnym trestom,
b) zbehnutím z prezenčnej služby, samovoľným vzdialením sa, alebo prekročením prislúchajúcej dovolenky, povinné sú takto zameškaný čas doslúžiť.
(2) V akom rozsahu treba doslúžiť prezenčnú službu zameškanú chorobou, určí ministerstvo národnej obrany.
§ 19.
Dobrovoľné konanie ďalšej činnej služby.
Kto splní predpísanú prezenčnú službu, môže sa mu povoliť dobrovoľne konať ďalšiu činnú službu. Rozsah služby upravujú osobitné predpisy.
§ 20. Preloženie do zálohy.
(1) Branci, ktorí vykonali prezenčnú službu, preložia sa do zálohy.
(2) Preloženie do zálohy stane sa po skončení prezenčnej služby alebo ďalšej činnej služby dobrovoľnej.
(3) Záloha sa delí na I. zálohu, do ktorej patria záložníci až do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 40. rok a na II zálohu, ktorú tvoria ročníky staršie, až do uplynutia brannej povinnosti.
§ 21. Dozor a výcvik v zálohe.
(1) Cvičenia v zálohe konajú sa v rámci povojenského výcviku pod priamym dozorom ministerstva národnej obrany.
(2) Ministerstvo národnej obrany môže podlá potreby povolať záložníkov prvej zálohy na cvičenie.
§ 22.
Činná služba za brannej pohotovosti štátu, za mobilizácie a za vojny.
(1) Čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu brannej moci nariaďuje prezident republiky.
(2) Osoby povolané mobilizačným nariadením do činnej vojenskej alebo pracovnej služby, povinné sú v činnej službe zotrvať až do demobilizácie alebo do svojho prepustenia.
(3) Demobilizáciu nariadi po vypočutí vlády prezident republiky.
(4) Nastúpiť činnú službu za mobilizácie neprekáža to, že povolaná osoba je odsúdená na trest na slobode. Výnimky z tohto určí ministerstvo pravosúdia a u osôb, odsúdených vojenským trestným súdom, ministerstvo národnej obrany.
(5) V cudzine sa zdržujúci sú povinní dostaviť sa bez osobitného vyzvania do činnej služby, ak je verejne známe, že je všeobecná mobilizácia vyhlásená.
§ 23.
Oslobodenie príslušníkov zálohy od činnej služby v brannej pohotovosti štátu, za mobilizácie a za vojny.
Osoby v zálohe, ktoré sú na miestach svojho občianskeho účinkovania pre brannú a pracovnú pohotovosť štátu nevyhnutne potrebné, ministerstvo národnej obrany na návrh príslušných úradov môže oslobodiť od činnej vojenskej služby na
určitý čas za branej pohotovosti štátu, za mobilizácie a za vojny. Podrobnosti určujú osobitné predpisy.
§ 24.
Zánik služobného pomeru u dôstojníkov a iných vojenských osôb z povolania.
(1) Dôstojníci a iné vojenské osoby z povolania, ktoré sa osvedčia pred 31. decembrom roku, v ktorom dovŕšia 50. rok, že nehodlajú zostať ďalej v činnej službe, preložia sa do zálohy, ak predpísanej povinnosti v prezenčnej a činnej službe vyhoveli.
(2) Preloženie do zálohy, alebo prepustenie z brannej moci za brannej pohotovosti štátu, za mobilizácie a za vojny nie je možné.
DIEL ŠTVRTÝ. Prepustenie z brannej moci.
§ 25. Prepustenie z brannej moci.
(1) Kto splní brannú povinnosť, prepustí sa z brannej moci a dostane o tom doklad. Oneskorené vydanie tohto dokladu nesmie mať za následok predĺženie brannej povinnosti.
(2) O prepustení z brannej moci pre neschopnosť, alebo ak odvod bol nezákonný, rozhodujú vojenské úrady. Až do rozhodnutia sú tieto osoby príslušníkmi brannej moci.
§ 26.
Prepustenie z brannej moci po strate štátneho občianstva.
(1) Osoby prepustené zo štátneho sväzku (§ 10 úst. zák. č. 255/1939 Sl. z. ) prepustia sa z brannej moci (z brannej povinnosti) dňom doručenia priepustnej listiny.
(2)Ak sa prepustený do jedného roka po doručení priepustnej listiny nevystihuje, prepustenie sa stane neplatným.
21 DIEL PIATY.
Mimoriadne opatrenia.
§ 27. Mimoriadne opatrenia v mieri.
(1) V mimoriadnych prípadoch v mieri môže prezident republiky povolať potrebný počet ročníkov prvej zálohy do výnimočnej činnej služby na čas nevyhnutnej potreby,
(2) Prezident republiky môže i v mieri pribrať dočasne príslušníkov žandárstva a iných militarizovaných formácií do služby brannej moci, ktorí za tejto služby podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci.
(3) V mimoriadnych časoch v mieri môže prezident republiky povolať potrebný počet ročníkov pracovnej služby v zálohe do činnej služby na čas nevyhnutnej potreby.
§ 28.
Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu.
(1) Na zvýšenie brannej moci za brannej pohotovosti štátu môže prezident republiky nariadiť tieto mimoriadne opatrenia:
a) predčasne zaradiť odvedené osoby do prezenčnej služby,
b) nariadiť odvody všetkých osôb od 18—50. roku, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti,
c) pribrať na pomocné služby každého, kto nie je inak povolaný vykonávať vojenskú službu podľa svojho branného pomeru,
d) pribrať do vojenskej činnej služby príslušníkov žandárstva a iných militarizovaných formácií,
e) nariadiť pohotovosť (brannú) celého obyvateľstva štátu v rozsahu potrieb štátu,
f) nariadiť brannú pohotovosť národného hospodárstva súkromného a verejného v rozsahu potrieb štátu.
(1) Osoby uvedené pod písm. d) podliehajú za brannej pohotovosti štátu vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci a osoby uvedené pod písm. c) len za vojnového stavu (§ 66 Ústavy).
DIEL ŠIESTY.
Povinnosť hlásiť sa.
§ 29.
Povinní sú hlásiť sa podľa osobitných ustanovení:
a) na odvodný súpis tie osoby, ktoré sú v nasledujúcom roku odvodom povinné,
b) nezaradení odvedenci pri zmene pobytu a pri odchode do prezenčnej služby,
c) vojenské osoby na trvalej dovolenke,
d) príslušníci zálohy a vojenské osoby preložené do výslužby.
DIEL SIEDMY.
Výchova príslušníkov brannej moci. § 30.
(1) Príslušníci brannej moci majú sa vychovávať v duchu kresťanskom a vlasteneckom.
(2) Duchovná služba vojenskej správy má spolupôsobiť pri tejto výchove.
(3) Nábožensko-mravnú výchovu príslušníkov brannej moci vykonávajú dôstojníci duchovnej služby podľa úpravy vojenskej duchovnej vrchnosti.
DIEL ÔSMY. Všeobecné práva a povinnosti.
§ 31.
Súdna a disciplinárna právomoc.
(l) Osoby vo vojenskej alebo pracovnej službe podliehajú vojenskej trestnej súdnej a disciplinárnej právomoci, ak osobitné zákony inak neurčujú. Rozsah tejto právomoci určuje vojenský trestný poriadok a vojenské služobné predpisy.