Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
122.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa----------------------1940
o stavoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Osoby a ich sdruženia (osoby právnické, obchodného práva, society — v ďalšom texte,, osoby" (podľa svojho povolania alebo funkcie) v ďalšom texte ,, povolania") soskupujú sa povinne do týchto stavov:
a) poľnohospodárstva,
b) priemyslu,
c) obchodu a živnosti,
d) peňažníctva,
e) slobodných povolaní,
f) verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.
(2) Stavy sú právnickými osobami (3) Stavy uvedené pod bodmi a) až e) skladajú sa zo skupiny zamestnávateľov a zamestnancov.
(4) Skupiny sú právnickými osobami (5) Povinnosť uvedená v ods. l nevzťahuje sa na povereníkov cudzích štátov a na ich pridelencov, pokiaľ títo nie sú občanmi Slovenskej republiky.
§ 2.
(1) Každý je príslušníkom toho stavu, do rámca ktorého svojím povolaním zapadá.
(2) Príslušník stáva sa členom prijatím (3) Včlenenie hlavy rodiny zahrňuje v sebe aj manželku a rodinných príslušníkov, ak títo nemajú od nej rozdielne a samostatné povolanie
§ 3.
(1) Osoba, ktorá má súčasne viac povolaní, zapadajúcich do rámca niekoľkých stavov, velení sa do stavu, podľa svojho hlavného povolania.
(2) Osoba takáto môže vzhľadom na svoje vedľajšie povolanie pristúpiť dobrovoľne za člena toho stavu, do ktorého jej vedľajšie povolanie zapadá.
(3) Osoby, ktoré na základe povolania sú včlenené do niektorého zo stavov, môžu byť nakoľko to štatút dovolí, včlenené aj vzhľadom na ich predbežné vzdelanie do odborov skupiny stavu slobodných povolaní.
§ 4.
Osoby bez slovenskej štátnej príslušnosti a osoby podľa § l vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., ak sú usadené na území Slovenskej republiky a vykonávajú povolanie, zapadajúce do niektorého zo stavov, započatím povolania povinné sú prihlásiť sa za člena stavu, avšak bez stavovských práv.
§ 5.
Osoby právnické a obchodného práva včleňujú sa do stavu prostredníctvom zákonného zástupcu a society prostredníctvom zmocnenca.
§ 6.
Osoby nespôsobilé k právnym činom a vôbec osoby, ktoré pre akýkoľvek iný dôvod majú zástupcu, zastúpené sú v stave prostredníctvom tohto ich zástupcu.
§ 7.
(1) Do stavu nemôžu sa včleniť:
a) vojenské osoby z povolania,
b) podniky vojenskej správy, pokiaľ svojou funkciou splňujú výlučne alebo prevažne potreby branného výcviku a pohotovosti štátu,
c) osoby konajúce prezenčnú službu,
d) rodinní príslušníci vôbec, nakoľko nemajú samostatné povolanie, ako aj pomocníci v domácnosti,
e) osoby do roku, v ktorom dovŕšia 21. rok svojho veku, pokiaľ prv nemajú samostatné povolanie,
f) študujúci na učilištiach verejných alebo s právom verejnosti, i keď prechodne počas svojho teoretického štúdia ako jeho súčiastku vykonávajú činnosť, zapadajúcu svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Ak osoby uvedené pod c), d), e), f) patria do skupiny zamestnávateľov, sú v stave zastúpené prostredníctvom ich zástupcu.
§8.
Členstvo v stave zaniká:
a) smrťou,
b) trvalým vysťahovaním za hranice Slovenskej republiky,
c) u osôb právnických, obchodného práva a societ dňom ich zániku, alebo zmenou skutočností, ktoré boly podmienkou ich členstva,
d) u dobrovoľných členov odhláškou ku koncu kalendárneho roku
§ 9.
Príslušníci národnostných skupín môžu sa soskupovať do dobrovoľných spolkov podľa právnych predpisov o spolkoch, týmto však nie sú dotknuté ich povinnosti, vyplývajúce z tohto zákona.
§ 10.
Stavy usmerňujú ľudskú činnosť v duchu §§ 62, 79 a 87 Ústavy, jak pre blaho jedincov, tak aj v záujme všeobecnom, a preto menovite:
a) starajú sa o uplatnenie sociálnej spravodlivosti v duchu kresťanského učenia,
b) dbajú, aby kapitál plnil sociálnu funkciu a aby vlastníkovi jeho dostalo sa zisku len v pomere významu kapitálu,
c) dbajú o ochranu ľudskej dôstojnosti zamestnanca a jeho práce, aby bol účastným mzdy primeranej pracovnému výkonu a rodinným jeho pomerom,
d) dbajú o harmonickú spoluprácu zamestnávateľa a zamestnanca,
e) starajú sa o také organizovanie hospodárskeho života, aby občanom dostalo sa všetkých dobrodení, ktoré prácou z bohatstva štátu možno zabezpečiť.
ČASŤ DRUHÁ. Organizácia stavov.
§ 11
Každý stav vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom ústrednej rady, prípadne v medziach štatútom určených prostredníctvom obvodových a miestnych rád.
§ 12.
(1) Ústredná rada skladá sa zo 6 delegátov skupiny zamestnávateľov a zo 6 delegátov skupiny zamestnancov.
(2) Skupina za každého delegáta stanoví jedného náhradníka.
(3) O zriadení a složení obvodových a miestnych rád, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 13.
(1) Členstvo v stavovskej rade je funkciou čestnou.
(2) Členovia majú nárok na náhradu cestovného a na náhradu skutočných výloh z prostriedkov stavu.
(3) Funkčné obdobie delegátov je 4 roky.
(4) Delegáti vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí funkčnej doby, pokiaľ nenastúpia nástupci vyslaní alebo menovaní.
§ 14.
Delegáti a ich náhradníci ujímajú sa svojej funkcie vykonaním nasledovnej prísahy do rúk plnomocníka ministerstva vnútra:
"Prísahám na Boha všemohúceho a vševedúceho, že budem svedomite plniť svoje povinnosti a budem zachovávať zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 15.
Funkcia delegáta stavovskej rady zaniká:
a) uplynutím obdobia uvedeného v ods. 3, § 13,
b) vzdaním sa,
c) odvolaním,
d) rozpustením rady,
e) pozbavením.
§ 16.
(1) Ústredná rada stavu pozbaví na návrh výboru skupiny člena, ktorý napriek upozorneniu predsedníctva skupiny bezdôvodne neplní svoje povinnosti, alebo vo vykonávaní svojej funkcie je trvalé hatený.
(2) Za pozbaveného člena nastupuje náhradník.
§ 17.
(1) Do pôsobnosti Ústrednej rady náleží:
a) vyslať zástupcu stavu do štátnej rady,
b) voliť predsedníctvo stavu,
c) usnášať sa na štatúte a rokovacom poriadku,
d) dozerať nad činnosťou skupín, obvodových a miestnych rád,
e) na dožiadanie vyjadriť sa k chystaným zákonným osnovám a dávať podnety k nim,
f) hospodáriť s majetkom stavu, g) usnášať sa na rozpočte stavu,
h) prerokovať záverečné účty stavu, ch) usnášať sa na stavovskom programe,
i) rozhodovať o veciach, ktoré jej boly právnymi normami prikázané.
6.
(2) Pôsobnosť obvodových a miestnych rád upravuje štatút.
§ 18.
(1) Rada stavu zvolí z lona svojho predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu a najviac troch podpredsedov. K platnosti voľby je treba, aby bolo prítomných 3/4 všetkých členov rady stavu a aby voľba stala sa nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov.
(2) Skupinám prislúcha v predsedníctve paritné zastúpenie tak, že — kde sú traja podpredsedovia — funkcie predsedu a tretieho podpredsedu náležia jednej skupine a funkcie prvého a druhého podpredsedu náležia druhej skupine.
§ 19.
Predsedníctvo je výkonným orgánom stavovskej rady, prevádza úkoly stavu, ak tieto neboly sverené rade.
§ 20.
Predseda a za jeho zaneprázdnenia podpredseda zastupuje stav na vonok, prevádza usnesenia rady a predsedníctva, podpisuje spolu s tajomníkom všetky písomnosti v mene stavu
Listiny o právnych konaniach, ktorými sa stav zaväzuje, musia byť podpísané predsedom a tajomníkom.
§ 21.
(1) Pre vybavenie prác stav zriadi úradovňu, prednostom ktorej je tajomník stavu a v jeho neprítomnosti alebo iného zaneprázdnenia jeho zástupca ustanovení radou.
(2) Úradníkom stavu prislúchajú pri vykonávaní ich činnosti povinnosti a ochrana úradníkov verejných.
(3) Na úradníkov stavu nevzťahuje sa úprava platových pomerov štátnych zamestnancov.
(4) Organizáciu úradovne, služobné i disciplinárne pomery zamestnancov stavu upravuje štatút.
§ 22.
(1) Skupiny sú povinnými soskupeninami zamestnávateľov, poťažne zamestnancov, vykonávajúcich povolania zapadajúce svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Zamestnávateľom podľa tohto zákona je každá samostatne hospodáriaca osoba (podnikateľ) a zamestnancom osoba, ktorej povolanie zakladá sa na služobnom pomere.
§ 23
Skupiny starajú sa o potreby a záujmy svojich príslušníkov, nakoľko tieto nie sú obstarávané stavom, najmä:
a) starajú sa o vylúčenie ničivej súťaživosti medzi členmi toho istého stavu,
b) starajú sa o organizovanie svojpomoci u členov skupín a ich príslušníkov,
c) starajú sa o zvýšenie sociálnej úrovne svojich členov,
d) starajú sa o výchovu dorastu,
e) spolupôsobia pri všetkých druhoch sociálneho poistenia a pri sprostredkovaní práce,
f) rozhodujú o veciach, ktoré im boly právnymi normami prikázané.
§ 24.
Skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť prostredníctvom:
a) valného shromaždenia,
b) výboru,
c) predsedníctva.
§ 25.
(1) Funkciu v skupine môže mať len organizovaný príslušník politickej strany,
(2) Funkčné obdobie je 4 roky.
(3) Podrobnosti o vyslaní funkcionárov a o ich pôsobnosti upravuje štatút.
§ 26.
(1) K odstráneniu obvodových a miestnych potrieb môžu skupiny utvoriť obvodové poťažne miestne sdruženia.
(2) K obstarávaniu zaujímavých potrieb členstva môžu sa títo soskupiť do odborov.
(3) O vzniku a o organizácii sdružení a odborov, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 27.
(1) Pre vybavenie prác skupina zriadi sekretariát.
(2) Ustanovenia ods. 2 až 4, § 21 platia tu obdobne.
§ 28.
(1) K obstarávaniu potrieb viac skupín rozličných stavov, môžu tieto utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia v medziach ustanovení štatútov.
(2) Ustanovenia ods, 2, § 27 platia tu obdobne.
ČASŤ TRETIA. Medzistavovská rada.
§ 29.
Ústredné rady všetkých stavov uvedených v § l zriadia si v mieste ich sídla medzistavovskú radu.
§ 30.
Medzistavovská rada je složená z predsedu a prvého podpredsedu každého stavu (reprezentanti stavu).
§ 31.
(1) Reprezentanti stavov zvolia z lona svojho nadpolovičnou väčšinou všetkých členov predsedu a podpredsedu.
(2) Funkčné obdobie predsedu je jeden rok,
(3) Medzistavovská rada síde sa, keď bola predsedom, v jeho zastúpení podpredsedom svolaná, inak — na návrh ústrednej rady ktoréhokoľvek stavu.
§ 32.
Medzistavovská rada:
a) usmerňuje záujmy medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi,
b) skúma, posudzuje hospodárske a sociálne pomery a podáva o nich zprávy a návrhy,
c) usnáša sa na svojom rokovacom poriadku.
d) vysiela zástupcov do pracovných, rozhodčích súdov, do sociálno-poisťovacích ústavov stavom spoločných a všade tam, kde podľa platných noriem náležalo doterajším záujmovým a odborovým organizáciám vysielať zástupcov.
ČASŤ ŠTVRTÁ
Stavovské súdy.
§ 33.
(1) Stavy utvoria:
a) rozhodčie súdy pre riešenie kolektívnych pracovných sporov,
b) disciplinárne súdy pre riešenie vecí dotýkajúcich sa stavovskej cti, súťaže a morálky.
(2) Organizáciu týchto súdov a ich právomoc upravuje štatút.
(3) Proti rozhodnutiu rozhodčieho súdu možno podať odvolanie do 15 dní ministerstvu vnútra; proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu možno podať odvolanie do 15 dní k Najvyššiemu súdu.
ČASŤ PIATA.
Štátny dozor.
§ 34.
Štatúty stavov a ich zmeny schvaľuje vláda.
§ 35.
(1) Funkcionárov ústrednej rady (§ 11), a predsedníctva (§ 18) stavu, ako aj funkcionárov výboru a predsedníctva (§ 24) skupiny potvrdzuje vláda.
(2) Funkcionárov obvodových a miestnych rád (ods. 2, § 12), obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek (§ 26) potvrdzuje úrad vnútornej správy verejnej určený štatútom.
§ 36.
Stav, skupiny, ako aj ich nižšie složky čo do organizácie, vzniku, ustrojenia, činnosti po stránke formálneho pokračovania podliehajú dozoru ministerstva vnútra; čo do obsahu a plnenia ich stavovskej funkcie podliehajú dozoru príslušných odborných ministerstiev
§ 37.
(1) Vláda môže rozpustiť orgány stavov a ich skupín, ak opätovne nedbalý ustanovení právneho poriadku, alebo ak svojím pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(2) Ministerstvo vnútra môže z moci vlastnej pozbaviť funkcie jednotlivých funkcionárov ústrednej rady a predsednícka stavu a jednotlivých funkcionárov výboru a predsedníctva skupiny, ak títo opätovne nedbali právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(3) Úrady vnútornej správy verejnej môžu rozpustiť jak orgány ako celky, taktiež pozbaviť funkcie aj jednotlivých funkcionárov obvodových a miestnych rád stavov, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, ak tieto opätovne nedbaly právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(4) Vláda, ministerstvo vnútra, poťažne úrady vnútornej správy dosadia najviac na dobu 6 mesiacov dočasného správcu za rozpustený orgán, na ktorého prechádza právomoc rozpustených orgánov.
(5) Na miesto pozbavených funkcionárov nastúpia ich náhradníci.
(6) Podrobnosti o výkone štátneho dozoru upravuje štatút.
§ 38.
(1) Rozpočet stavov a skupín schvaľuje vláda.
(2) Záverečné účty stavov a skupín preskúmava Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
(3) Rozpočty a záverečné účty obvodových a miestnych rád stavu, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, schvaľujú a preskúmavajú príslušné úrady vnútornej správy verejnej.
§ 39.
(1) Zásady pokračovania orgánov stavov a skupín v obore ich vlastnej pôsobnosti upravuje štatút.
(2) Zásady správneho pokračovania orgánov stavov a ich skupín v obore prenesenej pôsobnosti upraví vláda nariadením.
(3) Proti konečnému rozhodnutiu orgánov stavu a jeho složiek možno podať sťažnosť k Najvyššiemu správnemu súdu.
(4) Stav a jeho složky, ako aj vinný orgán stavu (tiež zamestnanec) ručí za škodu, spôsobenú nezákonným pokračovaním.
(5) Podrobnosti upravuje štatút.
ČASŤ ŠIESTA.
Úhrada nákladov stavovských orgánov. § 40.
Rozpočet stavov a ich složiek je uhradený:
a) u stavov:
z príspevkov skupín, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
b) u skupín:
z povinných príspevkov príslušníkov, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
c) u obvodných a miestnych stavovských jednotiek, u sdružení, odborov a ich nižších složiek z príjmov, stanovených štatútom.
§ 41.
Skupiny môžu sa v medziach svojich štatútov usniesť na vyberaní príspevkov a poplatkov
§ 42.
(1) Príspevky sú povinní platiť všetci príslušníci stavu svojim stavovským skupinám.
(2) Povinnosť platiť príspevky nie je závislá na tom, či výrub nadobudol moci práva.
(3) Zamestnávatelia sú povinní vyberať príspevky od príslušníkov skupiny zamestnancov u nich zamestnaných, srážkou z platu za stanovené platebné obdobia. Zamestnávateľ, ktorý príspevky nesrazil, je tieto povinný uhradiť zo svojho.
(4) Zamestnávateľ hradí zo svojho príspevky osôb u neho zamestnaných, ktoré nepožívajú plat v hotovosti.
§ 43.
Za príspevky spolu s úrokami zo zameškania a s poplatkami exekučnými ručia spoločne a nerozdielne:
a) osobne ručiaci spoločníci za príspevky predpísané spoločnosti, poťažne za príspevky, ktoré podľa ods. 3 a 4, § 42 náleží uhradiť zamestnávateľovi,
b) manželia za príspevky, a príslušenstvá, ktoré sa stály splatnými v dobe vedenia ich spoločnej domácnosti.
§ 44.
Nedoplatky príspevkov s úrokami zo zameškania a poplatkami exekučnými, ktoré sa stály splatné v posledných troch rokoch, požívajú prednostné právo v pokračovaní exekučnom, konkurznom a vyrovnávacom v poradí po nedoplatkoch daní verejných spolu s príspevkami sociálneho poistenia.
§ 45.
Stavy a ich organizačné složky v medziach štatútu oprávnené sú vyberať poplatky, buď ako náhradu za užívanie ich zariadení, buď ako protihodnotu úkonov svojich orgánov.
§ 46.
(1) Právo vymerať príspevky a poplatky premlčuje sa v troch rokoch odo dňa ich splatnosti.
(2) Právo vymáhať príspevky a poplatky s úrokami zo zameškania a s exekučnými poplatkami, premlčuje sa v troch rokoch po tom, kedy osoba povinná platiť bola o výrube príspevkov vyrozumená. Doručenie upomienky alebo exekučný výkon toto premlčanie prerušuje.
§ 47.
(1) Príspevky a poplatky včas nezaplatené vymáhajú sa aj s úrokami a exekučnými poplatkami exekúciou administratívnou, ak ide o nehnuteľnosti — exekúciou súdnou.
(2) Potvrdený výkaz o nedoplatkoch tvorí exekučný titul.
ČASŤ SIEDMA. Finančné úľavy.
§ 48.
(1) Stavy a ich složky, medzistavovská rada, zariadenia a ustanovizne zriadené na základe tohto zákona alebo štatútov sú oslobodené od poplatkov v rozsahu stanovenom v sadzobníku položka 36/85 čís. l poplatkových pravidiel.
(2) Úkony a listiny, ktorých treba k založeniu, upraveniu a prejednaniu právnych pomerov medzi stavmi, ich složkami a ich príslušníkmi, poťažne členmi, ako aj úkony a listiny v pokračovaní pred stavovskými súdmi nepodliehajú ani štátnym poplatkom kolkovým, ani iným štátnym dávkam. Použitie listín podmienečne oslobodených od poplatkov u orgánov, ustanovizní alebo zariadení stavov a ich složiek nezakladá ich poplatkovú povinnosť.
(3) Právne úkony stavov a ich složiek uzavreté osobou, ktorá nie je oslobodená od poplatkov podľa ods. 2 alebo s osobou, ktorá nepožíva osobného oslobodenia podľa ods. l tohoto paragrafu alebo podľa iného právneho predpisu, platí táto, ak je povinná platiť poplatok rukou spoločnou a nerozdielnou, iba polovicu poplatku, bez rozdielu či ide o poplatok stupnicový alebo percentný.
(4) Stavy, ako aj složky a ustanovizne, potažne zariadenia (ods. 1), podliehajú poplatkovému ekvivalentu v rozsahu stanovenom pre sväzky samosprávy územnej (ods. l, § l zákona č. 76/1938 Sb. z. a n. ).
(5) Podania na stavy a ich složky a na medzistavovskú radu nepodliehajú štátnym poplatkom kolkovým.
ČASŤ ÔSMA. Ustanovenia trestné.
§ 49. Priestupku sa dopustí:
a) kto včas nevyhovie povinnosti ohlašovacej alebo odhlašovacej,
b) kto porušuje stavovskú disciplínu, alebo iné hodnoty stavovského zriadenia
§ 50.
(1) Priestupky podľa predchádzajúceho paragrafu trestajú na návrh orgánov stavu a štatútom určených složiek okresné úrady ako policajné trestné súdy peňažným trestom od Ks 10. — do Ks 1000. —, ktorý sa má v prípade nedobytnosti premeniť na zavretie do 14 dní.
(2) Trestnosť priestupku podľa ods. l pominie:
a) ak odčinil páchateľ trestnú závadu skôr, než sa dozvedel, že proti nemu bolo zavedené trestné pokračovanie,
b) premlčaním.
(3) Peňažné tresty za priestupky podľa § 49 pripadnú stavu.
§51.
(1) Činy a opomenutia, ktoré môžu zmariť predpísanie alebo vyrubenie príspevku, poplatku, alebo spôsobiť ich vyrubenie nižšou sumou, než ktorú je treba platiť, trestá okresný (štátny policajný) úrad na návrh skupiny poriadkovou pokutou do 100. 000 Ks, alebo až do výšky trojnásobku skráteného príspevku alebo poplatku.
(2) Pokuta pripadne skupine.
ČASŤ DEVIATA. Prechodné a záverečné ustanovenia.
§52.
(1) Prvá ústredná rada vytvorí sa tým, že:
a) za stav poľnohospodársky:
1. za skupinu zamestnávateľov: Zemedelská rada,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a
Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
b) za stav priemyslu:
1. za skupinu zamestnávateľov: Ústredné sdruženie slovenského priemyslu, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
c) za stav obchodu a živnosti:
1. za skupinu zamestnávateľov: Obchodná a priemyselná komora v Bratislave, Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
d) za stav peňažníctva a poisťovníctva:
1. za skupinu zamestnávateľov: Sväz slovenských bánk, Slovenská poisťovňa úč. spol., Sväz slovenských sporiteľní, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
e) za stav slobodných povolaní:
1. za skupinu zamestnávateľov: Advokátska, verejno-notárska, lekárska, zverolekárska, lekárnická a inženierská komora,
2 za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
f) za stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov: Sväz štátnych a verejných zamestnancov, Sväz slovenských železničiarov, Sväz obecných a obvodných notárov, Spolok profesorov Slovákov, Krajinský učiteľský spolok a Spolok slovenských poštárov,
navrhne vláde do 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona k menovaniu za skupinu zamestnávateľov 18 príslušníkov a za skupinu zamestnancov 18 príslušníkov.
(2) Z navrhnutých príslušníkov menuje vláda 12 funkcionárov a 12 náhradníkov prvej ústrednej rady pre každý stav zvlášť.
(3) Ak v ods. l menované organizácie do 15 dní návrh nepodajú, menovanie