funkcionárov do prvej ústrednej rady prevedie vláda bez návrhu.
§ 53.
(1) Prvá ústredná rada je povinná predložiť do troch mesiacov od menovania štatút stavu pod osobnou zodpovednosťou menovaných funkcionárov ústrednej rady.
(2) Ak ústredná rada povinnosť v predchádzajúcom odseku uvedenú v stanovenej lehote nesplní, vydá vláda štatút nariadením.
§ 54.
(1) Prvá ústredná rada postará sa o rozčlenenie, soskupenie a pretvorenie doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) do stavov a ich složiek najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Dňom, kedy stavy, skupiny, odbory a nižšie složky vzniknú, prejde na ne príslušná čiastka pôsobnosti záujmových a odborových organizácií ale najneskoršie dňom 31. decembra 1940 doterajšie odborové a záujmové organizácie (korporácie) zaniknú, s výnimkou organizácií, ktoré sa pretvoria so súhlasom ministerstva vnútra podľa § 9.
§ 55.
(1) Ústredná rada, v spornom prípade medzistavovská rada (§ 29) rozhodne dohodou o prevzatí členov, zamestnancov, majetku a záväzkov doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) príslušným stavom, skupinou, odborom, poťažne nižšími složkami najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Ak nedojde k dohode, rozhodne vláda.
§ 56.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Vláda sa ujala jednej zo svojich najdôležitejších a najzodpovednejších úloh, keď dala pripraviť vládny návrh zákona o stavoch. Stavovské zriadenie s hľadiska štátoprávneho je reformou hospodársko-sociálneho poriadku a funkčnej decentralizácie štátnej moci a má zameniť liberalistickú sústavu, ktorá potrebám spoločenského telesa štátu už nevyhovovala a bola škodlivou jak pre upravenie hospodárskosociálnych pomerov, tak aj pre utváranie osobností človeka.
Reforma organizačnej úpravy hospodársko-sociálnych pomerov zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého tí, ktorí náležia k tomuže druhu povolania, soskupia sa obligatórne do samosprávnych sväzkov, t. zv. stavov, k tomu účelu, aby tieto vlastnými štatútmi upravily hospodársko-sociálne pomery svoje v duchu kresťanského učenia.
Reforma funkčnej decentralizácie štátnej moci zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého zúži sa terajšia extenzita úloh štátu tým, že ponecháva veci menšieho významu ako aj starosti, ktoré by ho pri svojej malichernosti príliš zaneprázdňovaly, samosprávnym sväzkom zvaným stavmi, aby takto s voľnosťou a intenzitou tým väčšou mohol sa venovať primérnym úlohám jemu patriacim.
Pri uskutočňovaní stavovského zriadenia spôsobom v osnove uvedeným vláda — po stránke metodickej — volila postup evolučný, lebo hospodárske a sociálne momenty spoločenského telesa štátu pri svojej povahovej citlivosti neznesú revolučné otrasy bez ohrozenia eminentných štátnych záujmov, lebo osnova usiluje sa
o prechod z liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia so zachovaním právnej kontinuity, lebo stavovské zriadenie nie je len momentom organizačným, ale tiež a hlavne momentom mravným, predpokladajúcim prevychovanie mravných náhľadov človeka, spoločenského telesa a štátu.
Vláda preto predkladá návrh ako vyriešenie stavovského zriadenia v prvej etape, usilujúcej sa prevážne o prechod z doterajšej liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia tým, že usmerní a pretvorí doterajšie organizácie záujmové
i odborové, vykonávajúce funkcie hospo-
2, na stavy a ich skupiny, ďalej tým, že uvedie do života obligatórne včlenenie príslušnosťou povinných subjektov do stavov a očakáva, že takto položené základy umožnia životnej dynamike ďalší, pre štátnu pospolitosť požehnaný vývoj stavovského zriadenia.
Časť zvláštna.
Časť prvá obsahuje všeobecné ustanovenia.
K § 1: Obsah je prevzatý po legislatívno-technickej úprave z ods. l, § 60 Ústavy.
Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov nemá skupín a je sám o sebe uceleným stavom, prečo ustanovenia §§ 22—28 vládneho návrhu na tento stav sa nevzťahujú.
K § 2, ods. 1: Včlenenie stavovskou príslušnosťou povinných subjektov je včlenením ipso iure.
Povolanie s hľadiska tohto zákona je činnosť alebo funkcia v národohospodárskom smysle slova, ktorej podstatu náleží vykladať podľa obecného pojmu, obsahu, činnosti alebo funkcie.
K § 2, ods. 2: Vládny návrh zavádza dva pojmy pre osobný substrát stavov, a to pojem príslušnosti a pojem členstva. Príslušníkom je každý ipso iure, členom sa stáva však prijatím. Bude vecou štatútov stavov, aby si tieto dva pojmy usporiadaly a menovite, aby ustanovily podmienky prijatia za člena a práv, spojených s členstvom.
K § 2, ods, 3: Pri pojednávaní návrhu osnovy bolo nadhodené rozličné riešenie otázky rodinných príslušníkov, z ktorých vláda akceptovala tento spôsob, lebo tento spôsob je administratívne najjednoduchší a zabezpečuje najďalekosiahlejšie solidaritu rodinných príslušníkov so stavovskou príslušnosťou hlavy rodiny.
K § 3: za hlavné treba pokladať ono povolanie, ktoré v porovnaní s inou súčasne vykonávanou činnosťou (funkciou) stavovskou príslušnosťou povinného subjektu je s hľadiska hospodárskeho a sociálneho povahy hlavnej, poťažne prevážnej.
K § 3, ods. 2: Návrh zákona tu pamätá hlavne na lekárov, zverolekárov, inženierov, lekárnikov a podobných zamestnancov vo verejných alebo iných službách. Títo intelektuáli vzhľadom na ich obrnedzený počet a sociálne úlohy budú musieť z dôvodov kultúrnej sebestačnosti okrem povinností, uložených im stavom podľa ich zamestnania určeným, plniť a vykonávať aj povinnosti, súvisiace s ich teoretickoodbornými znalosťami (odborná tlač, výcvik a pod. ), k čomu návrh zákona pripúšťa výnimočne ich účelové medzistavovské soskupovanie do odborov.
K § 4: Osoby v tomto paragrafe menované sú tiež príslušníkmi stavu (§ 2), sú teda povinné prispievať k výdavkom stavovskej samosprávy a podliehajú tiež stavovskej právomoci, pričom však oproti príslušníkom riadnym nepožívajú individuálnych stavovských práv.
K § 5: Subjekty tu menované sú rovnako príslušníkmi, ak vykonávajú "povolanie" na území Slovenskej republiky.
Paragraf 60 Ústavy hovorí o občanoch. Tento termín nemožno vzhľadom na obsah tohto zákona vykladať ináč, než, že pod slovom "občan" treba rozumieť nielen osoby, ale aj ich sdruženia tak, ako to normuje návrh zákona. Opačný výklad slova"občan" prieči sa intenciám pojmu stavovského zriadenia, nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne prevádzané len pri obligatórnom zachytení všetkých faktorov výroby.
Pod slovom "zástupca" poťažne "zmocnenec" rozumie sa osoba, ktorá podľa všeobecných právnych noriem takouto môže byt a ktorá podľa zákonného alebo zvláštneho zmocnenia je za činy alebo opomenutia zastúpeného subjektu trestne i civilnoprávne zodpovedná.
K § 6: pod výrazom "vôbec osoby" treba rozumieť všetky osoby, ktoré musia mať alebo môžu si ustanoviť zástupcu na pr. osoby odpykávajúce trest na slobode, osoby nezvestné atp.
K § 7, ods. 1: Ústava v § 61, ods. 2 zmocňuje zákon, aby určil 'výnimky zo všeobecnej povinnosti stavovsky sa organizovať. Tento paragraf taxatívne vypočítava osoby, ktoré podľa povahy ich zamestnania alebo iných skutočností v ich osobe väziacich nemôžu byť členmi stavu.
K § 7, písm. d) viď poznámku § 2, ods. 3.
K § 7, písm. e): Vláda pri určení vekovej hranice rozhodujúcej pre príslušnosť do stavu uvažovala veľmi úzkostlivo a podrobne. Boly tu návrhy, aby ipso iure príslušnosť bola daná už vekom od 14 rokov, podľa iného návrhu 16 a podľa iného návrhu 18 rokov. Vláda sa rozhodla pre vek
21. rok, lebo stavovská príslušnosť a činnosť pred touto vekovou hranicou ešte veľmi kolíše, ďalej preto, lebo stavovská príslušnosť predpokladá určitú mravnú vyspelosť, ktorú všeobecne nemožno očakávať od osôb vo veku pod 21. rokom. I okolnosť, že stavovská príslušnosť v tomto veku je prerušená prezenčnou vojenskou službou, hrala pri rozhodovaní vekovej hranice moment, ku ktorému sa prihliadlo.
K § 7, ods. 2: Nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne vykonávané len, ak je obligatórna zachytená príslušnosť všetkých faktorov výroby, bolo nutné, aby za osoby v predchádzajúcom odseku vymenované boly zastúpené v stavu prostredníctvom ich zástupcu. Ohľadom pojmu zástupcov odkazuje sa na poznámku k § 5.
K § 8: Tento paragraf vypočítava právnické skutočností, ktorými včlenenie do stavu zaniká.
K § 9: Nakoľko Ústavou (§§ 91—95) majú národnostné skupiny u nás zabezpečené ďalekosiahle práva, musel sa dať týmto právam výraz aj v stavovskom zriadení, a to" formou v tomto paragrafe uvedenou. Pri pojednávaní osnovy padly hlasy domáhajúce sa vyhranenejšieho zabezpečenia národnostných práv v rámci stavu, a to vo forme samostatných národnostných sekcií. Vláda dospela však k záveru, že táto požiadavka nenachádza opory v Ústave, lebo § 60 Ústavy predpokladá iba včlenenie pospolitosti bez ohľadu na národnostnú príslušnosť, takže princíp národnostných sekcií v stavoch a ich skupinách nie je v intenciách Ústavy a ich zavedenie znamenalo by nežiadúci rozpor s vyščitovaným paragrafom Ústavy.
§ 10 normuje príkazy, ktorými sa dáva obsahová náplň stavovskému zriadeniu. Výpočet tento je demonštratívny.
Časť druhá obsahuje ustanovenia o organizácii stavovského zriadenia.
§ 11 odpovedá zásade princípu samosprávy stavov normovanej v ods. l, § 63 Ústavy.
Ústredná rada každého stavu je obligatórnym orgánom stavovskej samosprávy, obvodové (župné, okresné) a miestne rady sú fakultatívnymi orgánmi stavovskej samosprávy.
K § 12: Počet delegátov ústredne) rady bol určený vzhľadom na výsledky bádania vedeckého organizovania práce, podľa ktorých sbor väčší 10—12 osôb nie
je schopný koncentrovanej práce a nemôže byť tiež ovládaný.
§§ 13—16 obsahujú všeobecné organizačné normy.
§ 17: Vypočítava taxatívne pôsobnosť Ústrednej rady. V pôsobnosti uvedenej pod písmenom c) je zahrnutá aj pôsobnosť utvoriť obvodové (župné, okresné) a miestne stavovské rady, ako tiež aj pôsobnosť ustáliť ich obvod a sídlo.
§§ 18—20 normujú složenie predsedníctva stavu a pôsobnosť predsedníctva, poťažne predsedu stavu.
K § 21: Nakoľko stavy sú článkami verejnej správy, bolo potrebné pri Ústrednej rade zriadiť obligatórnu úradovňu.
K § 21, ods. 3: Z radov praktikov organizátorov (poslanec dr. inž. Zaťko, poslanec Čavojský) bola uplatňovaná požiadavka, aby stavy platové pomery svojho úradníctva mohly si upraviť samostatne bez ohľadu na platové pomery štátnych zamestnancov, lebo úradník stavu bude mať odchylný pracovný obor, a aby preto stavy si mohly platiť svojich úradníkov celkom individuálne podľa osobných schopností podľa hodnoty služby. Vláda týmto paragrafom požiadavku akceptovala.
Verejný záujem proti prípadným prehmatom v tomto smere je dostatočne chránený všeobecnou dozorčou mocou vlády.
§§ 22—24 prejednávajú matériu o skupinách a složení ich orgánov.
§ 25, ods. l je v súlade s ustanovením § 61 Ústavy.
U § 26, ods. l platia obdobne dôvody uvedené pri poznámke k § 21 tiež vzhľadom na skupiny.
K ods. 2, § 26: Vláda tu akceptovala praktickú požiadavku, aby pre obstarávanie záujmových potrieb príslušníkov stavu tej istej skupiny mohli sa príslušníci, o potrebu ktorých ide, soskupiť v rámci skupiny do odborov. Záujmovými potrebami sú oné stavovské potreby, ktoré pre ich špeciálnu povahu nemôžu byť stavom ani skupinou prakticky obstarávané, na pr. záujmové potreby tabačiarov, pestovateľov liečivých rastlín, včelárov u skupiny stavu poľnohospodárskeho, záujmové potreby priemyslu chemického, textilného atď. u skupiny stavu priemyslu atď.
K § 27: Tento paragraf sa zásadne shoduje s § 21.
K § 28; Vláda akceptovala tu požiadavku z kruhu zástupcov zamestnanec-
kých, aby pre vybavenie potrieb spoločných pre viac skupín rozličných stavov mohly sa utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia. Takýmito potrebami sú obstarávanie všeobecnej administratívy, tlač, zriadenie spoločných zdravotných a telovýchovných zariadení, na pr. sanatória ozdravovne, športové ihriská atď.
Tieto spoločné zariadenia nesmú sa však priečiť zásadám stavovského zriadenia.
časť tretia obsahuje ustanovenia o medzistavovskej rade.
§§ 29 a 32 prejednávajú matériu o organizácií a složení medzistavovskej rady, ktorá v súlade s ustanovením § 62 Ústavy je povolaná starať sa "o vyrovnávanie a usmerňovanie záujmov medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi"
Medzistavovská rada je orgánom občasným.
Pri prejednávaní osnovy opätovne bola nadhodená myšlienka, či medzistavovská rada nemá byť orgánom stálym. Vláda sa rozhodla pre medzistavovskú radu s charakterom orgánu občasného, lebo chcela predísť tomu, aby sa z tohto orgánu vytvoril orgán stavom hierarchicky nadriadený, keďže existencia takéhoto orgánu by bola v rozpore s Ústavou. Mimo toho občasnosť medzistavovskej rady dodá tej vážností a nestrannosti rozhodčieho.
Časť štvrtá obsahuje ustanovenia o stavovských súdoch.
§ 33 vyčerpáva matériu časti štvrtej a rámcové podáva normy o utvorení, složení a pôsobnosti stavovských súdov.
Časť piata obsahuje ustanovenia a štátnom dozore.
§§ 34—38 vypočítavajú taxatívne obsah dozorčej moci štátu, ako aj spôsob a výpočet tých orgánov, ktorými má dozor vykonávať. Vláda si je vedomá, že ustanovenia tieto sú prísne, ale nemôžu v tejto prvej etape stavovského organizovania prenechať vybavovanie tak dôležitého úseku verejnej správy, akým je pôsobnosť stavov, bez možnosti prísneho dozoru. Prirodzene vláda a štátne orgány budí! zakročovať len v prípade odôvodnenom.
§ 39 je rámcovým ustanovením administratívneho pokračovania stavov a ich orgánov.
Odsek 4 tohto paragrafu je v súlade s ustanovením § 74, ods. 2 Ústavy.
Časť šiesta obsahuje ustanovenia o úhrade výdavkov stavovskej samosprávy
K § 40: Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov, nakoľko tento nemá skupín, bude vyberať príspevky a poplatky priamo — teda nie prostredníctvom skupín, ako je to u ostatných stavov,
K §§ 41—47s Obsahujú predpisy o príspevkoch, poplatkoch, o vymeriavaní a vyberaní týchto, o premlčaní a o exekučnom ich vymáhaní.
Vláda uvažovala tiež o otázke výdavkov stavovského zriadenia a dospela ohľadom nej k záveru, že štátne financie stavovským zriadením, organizovaným spôsobom v tomto návrhu uvedeným, nebudú vôbec dotknuté, lebo stavy ako samosprávne jednotky budú sa financovať neodvisle od štátnych financií z prostriedkov vlastných. Pokiaľ štátne financie sú dotknuté poskytnutím finančných úľav pre stavy (§ 48), ide o nepatrnú obeť, obvyklú u verejných samospráv.
S hľadiska verejných tiarch vôbec stavovské zriadenie neznamená podľa názoru, vlády väčšie zaťaženie spoločenského telesa štátu, lebo týmto zákonom vleje sa asi 5. 000—6. 000 organizácií do stavovského zriadenia, orgány ktorých budú nahradené pomerne menším počtom orgánov stavovského zriadenia. Podľa aproximatívneho odhadu stavovské zriadenie neodčerpá viac z financií spoločenského telesa štátu, než doterajšie už uvedené organizácie.
Mimo tejto úvahy pokladá vláda otázku výšky finančných výdavkov stavovského zriadenia za vnútornú vec stavov. Každý stav bude vykonávať svoje úlohy v takcm rozsahu a intenzite, aký bude úmerný jeho finančným možnostiam.
Časť siedma obsahuje ustanovenia o finančných úľavách.
K § 48: Nakoľko stavy, ich skupiny a nižšie složky stavovské sú zariadením verejného práva, vykonávajúcim verejnú právomoc, je odôvodnené, že tieto budú odbremenené v najširšej miere od finančných tiarch.
Časť ôsma obsahuje ustanovenia trestné.
K § 49: Prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť je odvodzená z ustanovenia § 2 Pre nesplnenie tejto povinnosti zdalo sa byť účelným určiť policajné tresty.
Pod výrazom "stavovská disciplína alebo iné hodnoty stavovského zriadenia" treba rozumieť ochranu jak tohto zákona taktiež aj štatútov vládou schválených.
K § 50: Priestupky sú deliktami návrhovými, t. j., že štátny orgán môže zakročiť len na návrh stavu alebo jej skupiny, poťažne oného stavovského orgánu, ktorý k podaniu takéhoto návrhu bude oprávnený.
K § 50: Toto ustanovenie bolo treba vsunúť, aby sa vyhlo, poťažne predišlo defraudáciám stavovských príspevkov. Najvyššia hranica Ks 100. 000 vzhľadom na povahu týchto deliktov je odôvodnená.
Časť deviata obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia.
§§ 52—53 ustanovujú, akým spôsobom sa utvorí prvá stavovská rada. Pritom treba poznamenať, že Slovenská poisťovňa uč. spol., je predsedajúcou spoločnosťou pripravovaného,, sväzu" súkromných poisťovní.
§§ 54—56 sú ustanoveniami záverečnými.
Vláda odporúča uzákonenie návrhu zákona o stavoch v znení ako tu predkladá.
Dr. Vojtech Ťuka v. r.,
predseda vlády
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra a zahraničných vecí