Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasadanie.
124. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave pozemkovej držby (tlač. 33).
Národohospodársky výbor zaoberal sa vládnym návrhom tohto zákona v ôsmich zasadnutiach v čase od 9. X. 1939 do 13. II. 1940. Prepracované znenie vládnej osnovy predkladá a odporúča snemu na uzákonenie.
Pri rokovaní o osnove viedly národohospodársky výbor tieto smernice:
1. zaistiť splnenie účelu zákona, aby sa poľnohospodárske nehnuteľnosti dostaly do rúk roľníkov a osôb, ktoré vyhovujú podmienkam zákona (§ l, ods. 1),
2. predísť národohospodárskym stratám pri presune majetkov,
3. zabezpečiť výživu obyvateľstva,
4. riešiť sociálnu otázku, ktorá súvisí s poľnohospodárskym stavom.
Hoci sa určité zmeny na osnove previedly pod zorným uhlom týchto smerníc, základná myšlienka osnovy ostala zachovaná.
Osnova o úprave pozemkovej držby sleduje hlavne to, aby sa na Slovensku vytvorily sebestačné poľnohospodárske jednotky. Touto úpravou pozemkovej držby je nielen riešená sociálna otázka poľnohospodárskeho stavu, ale úprava umožňuje aj tvorenie samostatného stredného stavu ako základu štátu. Roľník je totiž povahou konzervatívny a rozličným myšlienkovým prúdom ťažšie prístupnejší, ďalej viazanosť k pôde v ňom automaticky vzbudzuje a podnecuje lásku k svojeti. Túto úlohu osnovy zabezpečuje diel prvý, časť druhá.
Osnova zákona umožňuje pozvoľný majetkový prevod doterajších poľnohospodárskych nehnuteľností na nových nadobúdateľov. Túto charakteristiku osnovy výbor jednomyseľne konštatoval a pri svojich pozmeňovacích návrhoch dbal na to, aby nebola porušená. Pri prevádzaní osnovy príde k väčším majetkovým presunom, ktoré môžu byť ľahko spojené s národohospodárskymi stratami. Aby sa týmto stratám predišlo, treba prevádzať pozvoľne prevody, ktoré umožňujú prirodzený vývin k presunu poľnohospodárskych nehnuteľností z väčších hospodárskych jednotiek na menšie, ale pri tom sebestačné celky. Pozvoľnosť umožňuje i to, že teraz pohotové finančné prostriedky budú stačiť bez toho, žeby sa tým na peňažný trh ukladaly zvýšené požiadavky. Týmto je súčasne zabezpečená aj mobilita peňažných ústavov Slovenska a niet obavy, že by tu mohly nastať nejaké poruchy. Preorientácia poľnohospodárskej výroby z veľkých jednotiek na malé bude mať dosť času, aby nenastaly poruchy v poľnohospodárskej výrobe.
V určitých kruhoch sa obávali, že rozdelenie väčších jednotiek na menšie môže ohroziť výživu obyvateľstva. Táto obava je, pravda, len zdanlivá, lebo dnes už strední i menší roľníci vedia docieliť na jednotkovej ploche také výnosy, ako veľkostatky. Treba pri tomto poznamenať i to, že stredný a menší roľník na jednotkovej ploche chová priemerné viac dobytka, ako veľkostatok a toto v konečnom výsledku znamená celkový vyšší výnos. Poruchy pri poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa s úpravou pozemkovej držby vyskytnú, najmä keď sa pozemková reforma bude prevádzať pozvoľne, dajú sa ľahko odstrániť, ba pri kontrole hospodárenia na prídeloch možno usmerniť výrobu tak, že výživa obyvateľstva nebude len zabezpečená, ale ostanú, i prebytky na vývoz.
Národohospodársky výbor zvlášť mal na zreteli riešenie sociálnej otázky pri prevádzaní tejto osnovy. Tým, že sa majú tvoriť v prvom rade sebestačné jednotky, bude jedna čiastka občianstva v poľnohospodárskom povolaní sociálne zabezpečená Toto riešenie bolo by, pravda, iba polovičaté, keby nebolo postarané o to, ako sa majú sociálne zabezpečiť tí jednotlivci, ktorí pri prevádzaní úpravy pozemkovej držby stratili zamestnanie ako stáli zamestnanci na doterajších veľkostatkoch. Túto otázku riešia §§ 61 a 62, kde je zabezpečené odškodnenie všetkým, ktorí doteraz mali zamestnanie na veľkostatkoch.
Národohospodársky výber odporúča, aby snem osnovu prijal v tom znení, v ktorom ju po opravách predkladá.
V Bratislave 13. februára 1940. Štefan Danihel v .r., Teodor Turček v .r.,
predseda zpravodaj
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Snahou slovenskej politiky od r. 1848 bolo zrušiť poddanstvo, usporiadať z toho pochodiace majetkové pomery, odlúčiť urbárske lesy od zemepanských, vymeniť remanencie, kuriálne hofierstva atď. Od osemdesiatich rokov minulého storočia slovenská politika požadovala zrušenie Fideikomisných majetkov, parcelovanie latifundií, nápravu krívd, ktoré sa stály bývalým poddaným pri úprave pozemkovej držby po zrušení poddanstva, najmä napravenie krívd spáchaných pri komasácii atď.
Okrem zrušenia poddanstva a usporiadania z toho vyplývajúcich urbárskych majetkových práv iba výmena kuriálnych hofierstiev sa uskutočnila zákonným článkom XXV: 1896, všetko ďalšie ostalo len programom aktívnej slovenskej politiky.
Zákony bývalej Česko-Slovenskej republiky, najmä zákon záborový, prídelový, náhradový a zákon o výkupe dávnych árend, zachytily širokú postať pozemkovej reformy. Od uskutočnenia týchto zákonov očakávaly sa divy, a to najmä na Slovensku. Ich prevádzanie však zapadlo do bahna deštruktívnej politiky, a tak na Slovensku v tomto ohľade vykonaná pozemková reforma priamo kričala po náprave.
Keď teraz vláda Slovenskej republiky prichodí s návrhom nového zákona o pozemkovej reforme, možno s celou istotou tvrdiť, že tento zákon čo do intencií zapadá celkom do podstaty programu slovenskej politiky. Uskutočňovať ide to, po čom sa už dávno volalo a čo dnes požaduje svetová tendencia agrárnej politiky.
Okrem toho tento zákon mieni riešiť aj agrárne otázky, ktoré nám vznikajú vyradením židov z poľnohospodárstva a tým, že mnohí naši štátni občania na odstúpenom území boli z tamojších svojich majetkových pozícií bezprávnym násilím a proti medzinárodnému právu vytisnutí, často jednoducho vyhnaní. Týmto našim štátnym občanom treba zabezpečiť existenčnú postať tu na území Slovenskej republiky a zjednať zadosťučinenie za príkoria, ktoré sa im stály na odstúpenom území.
Vo všeobecnosti nám prichodí konštatovať, že ustanovenia tohto zákona znamenajú uskutočnenie dávnych želaní a dávnych programových žiadostí slovenskej politiky. Pri tom sa dodržiavajú všetky postuláty úplného právneho poriadku, i keď sa v zásade vybočuje z doterajších všeobecných a neobmedzených smerníc agrárneho liberalizmu.
Dnes sa na celom svete usudzuje, že obilniny a iné podobné poľnohospodárske výrobky nemôžu ostať predmetom voľného trhu a tým menej predmetom burzovej termínovej špekulácie. Existencia štátov, výživa ich obyvateľstva a rovnováha ich hospodárskeho života je dnes úzko spjata s otázkami obilnín, t. j. s otázkou každodenného chleba a ich cien. Dnes niet kultúrneho štátu, ktorý by v tomto ohľade autoritatívne nezasahoval, aby zabezpečil chlieb svojmu obyvateľstvu, rovnováhu poľnohospodárskej produkcii, prípadne aspoň len minimálnu výnosnosť tejto, a ktorý by prípadne aj celý obchod s chlebovinami nevzal z rúk slobodného kupectva.
Keď takéto stanovisko zaujíma dnes svetová agrárna politika, je krokom dnes u nás viac odôvodneným ako kedykoľvek predtým a kdekoľvek inde, keď sa doterajšie liberálne spôsoby pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, pri jej obrábaní, pri jej využitkovaní a pri špekulácii s ňou obmedzujú a to v záujme hospodárstva národného celku.
Túto tendenciu sleduje aj tento zákon.
Ustanovenia navrhovaného zákona netýkajú sa zákonného dedičného ani testamentálneho poriadku. Netýkajú sa jeho ustanovenia rodiny a jej členov, nakoľko scudzenie poľnohospodárskej nehnuteľnosti medzi príbuznými v priamej línii napo-. spol, v línii pobočnej do tretieho stupňa, alebo sošvagrenej do druhého stupňa, alebo medzi manželmi (viď § 4, bod 1) nepadá pod obmedzovanie tohto zákona.
Ustanovenia tohto zákona týkajú sa iba nehnuteľností poľnohospodárskych, teda netýkajú sa stavebných pozemkov, intravilánov, kupeckých a priemyselných podnikov, skladíšť a tomu podobných nehnuteľností.
V zásade sa slovenskému štátu priznáva právo výkupu na poľnohospodárske nehnuteľnosti, ale len vtedy, keď scudzovateľ stratil na takejto nehnuteľnosti hospodársky záujem a mieni ju inému scudziť. Aj toto právo štátu vzťahuje sa len na hospodárske celky nad 50 ha alebo na menšie plochy, keď sú čiastkou takéhoto vyše 50 ha celku. V takomto prípade vykupuje štát na ciele pozemkovej reformy takéto scudzované poľnohospodárske nehnuteľnosti a to zásadne za cenu, ktorú si scudziteľ beztak ujednal. Len keď sú dané predpoklady, uvedené v § 6, ods. 3, je oprávnený štát prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť za cenu odhadnú. Súdna kontrola je však umožnená (§ 7, ods. 2).
Rozširuje sa výkupné právo štátu na tie poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré sú odpredávané na súdnej verejnej dražbe. Tam štátu patrí len prednosť pred každým iným dražiteľom, ale ináč je ako takýto nadobúdateľ viazaný všetkými ustanoveniami exekučného zákona, ako ktorýkoľvek iný dražiteľ.
Časovým doplnkom týchto ustanovení je výkup poľnohospodárskych nehnuteľností od cudzincov, na ktorý platia všetky ustanovenia pre výkup pozemkov vlastných štátnych občanov ale s dodatkom, že sa toto právo štátu v základe prispôsobuje podmienkam, ktoré praktikuje vlastný štát vykupovaného cudzinca proti naším štátnym občanom.
Podobne je časovým doplnkom týchto ustanovení výkup poľnohospodárskych nehnuteľností od židov. Tu sa nepožaduje, aby žid scudzoval svoje poľnohospodárske nehnuteľnosti, lebo štát je oprávnený ich za odhadnú cenu (§§ 7 a 25) prevziať kedykoľvek bez časového obmedzenia.
Konečne sem patrí, ako celkom prirodzený a zdravý doplnok, revízia doterajšej pozemkovej reformy a to revízia úplná, idúca do všetkých odvetví doterajšej agendy. Táto revízia zastavuje sa len pred drobnými prídelmi, ktoré neprevyšujú 10 ha, ako aj pred pozemkami, ktoré nadobudly z doterajšej pozemkovej reformy cirkve a základiny (§ 27, ods. 2).
V zákone niet reči o zábore, o prevzatí poľnohospodárskych nehnuteľností za vykonštruovanú cenu. Štát uplatňuje právo výkupu — teda vlastne prednosť kúpy — vtedy, keď scudzovateľ už nemá hospodárskeho záujmu poľnohospodárske nehnuteľnosti si podržať. Štát nahradzuje v zásade scudzovateľovi plnú hodnotu, vyjadrenú prípadne odpredajnou cenou, a len keby táto bola premrštená, tak mu nahradzuje skutočnú hodnotu súdnym odhadom určenú.
Získanú pôdu prideľuje štát takým spôsobom, aby pôda poľnohospodárska dostala sa do rúk kresťanov-roľníkov, ktorí budú na nej osobne hospodáriť alebo do
rúk robotníkov, remeselníkov a iných osôb podobného postavenia, pri ktorých sociálne a hospodárske chlady prídel zvlášť odôvodňujú. Pôda sa bude prideľovať tunajším štátnym občanom a to podlá možnosti tak, aby sa tvorily samostačné hospodárske celky, ktoré by užívily hospodára a jeho rodinu. Prideľovať sa bude ďalej pôda ako neroľnícky prídel pre robotníkov, drobných remeselníkov a iných ľudí podobného postavenia, ďalej pridelí sa výmera pôdy podlá hospodárskej potreby pre zakladanie priemyselných podnikov a konečne sa pôda pridelí ako naturálna náhrada za pozemky, ktoré boly od jednotlivcov odobraté vyvlastňovacím pokračovaním na ciele vojenskej správy a náhrada doteraz nebola vyplatená (§ 31).
Nadpis vládneho návrhu: "Zákon o úprave pozemkovej držby" nezodpovedá našej právnej štruktúre, v ktorej "držba" je terminus technicus pojmu "possessio". "Oprava pozemková" vôbec nevystihuje obsah tohto zákona, Ústavno-právny výbor navrhuje podľa obsahu zákona nadpis: "Zákon o pozemkovej reforme" Skutočne, zákon sleduje cieľ zrevidovať doterajšiu pozemkovú reformu a má doplniť sem patriace štátne zákroky podľa potreby dneška.
Rozsah pôvodného návrhu ostal skoro nezmenený. Doplnil sa len novým paragrafom (68), v ktorom ústavno-právny výbor navrhuje viazať na súhlas Štátneho pozemkového úradu nadobúdanie poľnohospodárskych nehnuteľností pre cudzinca a to z dôvodov reciprocity.
Obsah § 42 pôvodnej osnovy o predaji pôdy, ktorú Štátny pozemkový úrad nemohol pre nedostatok uchádzačov prídelom scudziť, presunul ústavnoprávny výbor do § 34 svojho návrhu, lebo podľa obsahu patrí do stati, ktorá znie o prídeloch (§§ 30—33).
Počas rokovania o vládnom návrhu zákona vláda podala aj návrh zákona o Štátnom pozemkovom úrade. Tento návrh zákona ústavno-právny výbor súčasne prerokoval a tiež navrhuje snemu na prijatie. Preto v texte zákona o pozemkovej reforme proti pôvodnému zneniu označuje sa ako orgán na prevádzanie pozemkovej reformy nie ministerstvo hospodárstva, ale Štátny pozemkový úrad.
Ad §l. Možnosť prídelu poľnohospodárskych nehnuteľností bola rozšírená okrem roľníkov aj na iné osoby. Treba totiž pamätať na to, že by naši roľníci všetku vykupovanú a preberanú pôdu sotva boli v stave z vlastných síl prevziať a zaplatiť a že pôda bude potrebná nielen roľníkovi, ale aj iným osobám, ktoré § 31, ods. l, bod II. ako prídelníkov neroľníckeho prídelu bližšie označuje.
Ad § 2, bod c. Ústavno-právny výbor navrhuje správnu enumeráciu:,, §§ 19—22" na miesto pôvodnej: "§§ 19—21", a to preto, lebo v § 22 označený prípad nadobúdania pôdy od cudzinca, ktorý pôdu opustí a nepostará sa o riadne hospodárenie na nej, alebo nechá ju do roka neobrobenú, padá tiež pod vykúpenie odhadom. Je to teda tiež spôsob nadobúdania pôdy pre štát na ciele pozemkovej reformy.
Ad § 3. Ústavno-právny výbor osvojil si stanovisko národohospodárskeho výboru, že pod výkup štátu padajú poľnohospodárske nepohnuteľnosti len, ak ich rozmery sú nad 50 ha. Tým sa, pravda, pôvodný program vládneho návrhu zúžil. Ale pre skutočnú potrebu javí sa táto výmera primeranou, lebo Štátny pozemkový úrad bude mať predbežne dostatok pôdy z výkupu židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, ako aj z revízie doterajšej pozemkovej reformy.
Osvojil si ústavno-právny výbor aj stanovisko nárohospodárskeho výboru o doplnení § 3 posledným odsekom, že do plochy 50 ha nezapočítavajú sa ideálne podiely v komposesorátoch, urbároch, pasienkových a podobných spoločenstvách. Je pravda, že tieto podiely sú pravidelne poľnohospodárske nehnuteľnosti. Hospodárenie na nich je však predsa len iné ako na vlastných poľnohospodárskych pozemkoch. Ináč komplikované by bolo v konkrétnom prípade určovať plochu, ktorá zo spoločných úžitkov na tieto podiely pripadá. Preto z dôvodu zjednodušenia odporúča sa elimináciu spomenutých podielov do zákona vsunúť.
Ad § 4. V bode 5 pôvodného návrhu označené prípady, v ktorých Štátny pozemkový úrad nemôže výkupné právo uplatňovať, rozčleňuje ústavno-právny výbor súhlasne s národohospodárskym výborom v tom smysle, že ohľadom štátu ani nadobúdanie ani scudzovanie pôdy nepadá pod zásah Štátneho pozemkového úradu.
Podobne chladom sväzkov územnej alebo stavovskej samosprávy, uznaných a recipovaných kresťanských cirkví a základín nadobúdanie pôdy, na ktorú by mal Štátny pozemkový úrad právo výkupu podľa §§ 3, 19, 23 a 27, sa zpod tohto výkupného práva uvoľňuje. Pripúšťa sa totiž, že tieto organizácie vzhľadom na svoje významné verejné postavenie budú pomáhať pozemkovej reforme v záujme celku a nie v záujme svojich jednostranných výhod. Keby ale chcely takéto nehnuteľnosti scudzovať, alebo keby ich záujem na takýchto nehnuteľnostiach prestal, tak sa pripúšťa Štátnemu pozemkovému úradu právo výkupu.
Ad § 5. Ústavno-právny výbor v súhlase so stanoviskom národohospodárskeho výboru navrhuje určiť Štátnemu pozemkovému úradu trojmesačnú lehotu na realizovanie prihláseného výkupného práva pod následkami straty. Pôvodná osnova navrhovala v tomto smere šesťmesačnú lehotu. V záujme právnej istoty javí sa skrátenie tejto lehoty primeraným.
Ad § 7. Ústavno-právny výbor v shode so stanoviskom národohospodárskeho výboru navrhuje uznať prípustnosť opravného prostriedku proti určeniu odhadnej ceny štátnou obvodovou úradovňou, ale kompetenciu k druhostupňovému rozhodovaniu dáva Krajskému súdu. Tu je predsa reč o obecnej cene nehnuteľností a tú podľa našich právnych názorov a ustanovení určí normálnymi spôsobmi a normálnymi dokazovacími prostriedkami príslušný miestny súd, v konkrétnom prípade krajský súd.
Ad § 16. Podstatná zmena je v konštrukcii tohto paragrafu.
Keď sa staviame na stanovisko, že poľnohospodárske nehnuteľnosti na ciele pozemkovej reformy nadobúdame za cenu dohodnutú pri scudzovaní medzi stránkami, prípadne nadobúdanie je za súdne ustálenú normálnu obecnú cenu, tak by nebolo možno pripustiť nijaké štatariálne formovanie ceny pri preberaní nehnuteľností daných do dražby. Bolo preto treba do §§ 16 a 17 vsunúť všetky ustanovenia § 187 exekučného zákona o vyššom sľube.
Bolo treba pamätať, aby pri licitačnej kúpe úspešnosť predaja nebola nad potrebu obmedzovaná a obťažovaná, a aby sa intencia tohto zákona uplatňovala. Preto bolo treba v 4. odseku § 16 vypovedať, že na dražbe nemôžu dražiť a kupovať židia a cudzinci. Muselo sa tiež pripomenúť, že môžu dražiť peňažné ústavy, interesované ako hypotekárni veritelia a konečne, že poľnohospodárske nehnuteľnosti na dražbe môžu kupovať tí, ktorí vyhovujú podmienkam v § 30 osnovy.
Ináč §§ 16 a 17 osnovy doplnil Ústavno-právny výbor primeraným citovaním §§ 165 a 187 exekučného zákona tak, aby sa určite vedelo, že súdy sú povinné doručiť Štátnemu pozemkovému úradu každý licitačný edikt, vzťahujúci sa na nehnuteľnosti poľnohospodárske, a okrem toho odpis licitačnej zápisnice, bez ohľadu na to, či je reč o prvej licitácii (§ 165 exekučného zákona) alebo o dražbe následkom vyššieho sľubu (§ 187 exekučného zákona). Licitačné zápisnice majú sa pravda predložiť len vtedy, keď odpredávané poľnohospodárske nehnuteľnosti patria podľa rozlohy alebo podľa ich hospodárskeho súvisu pod § 3, odsek l, teda keď sú plochou nad 50 ha alebo i keď sú síce menšie, ale sú čiastkou hospodárskeho celku, ktorého plocha je, väčšia, ako 50 ha. Táto interpretácia je potrebná, aby sa zretene videlo, že prednosť výkupu, vlastne preberania vydraženej poľnohospodárskej nehnuteľnosti patrí Štátnemu pozemkovému úradu pred každým dražiteľom a to bez ohľadu na to, čí je dražiteľ z prvej licitačnej kúpy (§ 165 exekučného zákona) alebo dražiteľ z dražby nariadenej a vykonanej následkom vyššieho sľubu (§ 187 exekučného zákona).
Ad § 19. Pôvodná osnova bola doplnená podľa terajšej potreby v tom smysle, že výkupné právo na nehnuteľnosti cudzincov nemusí uplatňovať Štátny pozemkový úrad, keď si príslušník slovenského štátu zameňuje v cudzom štáte ležiacu nehnuteľnosť za nehnuteľnosť v slovenskom štáte. V tomto prípade nemusí nadobúdateľ vo všetkom vyhovovať podmienkam § 30 zákona, ale stačí, že je slovenským štátnym príslušníkom.
Toto doplnenie osnovy vyviera z poznatku, že takouto zámenou získajú naši štátni občania za pozemky, v odstúpenom území im zabraté, najprimeranejšiu nahradu. Ďalší dôvod tohto doplnku je, že Štátny pozemkový úrad so svojimi miernymi finančnými prostriedkami a asi nedostatočným personálom nebude môcť zdolať všetku prácu, ktorá sa naň navalí. Prelo je zdravé, aby Štátny pozemkový úrad pripustil v dobrých intenciách vedenú výpomocnú akciu našich štátnych občanov.
Ad § 23. Ústavno-právny výbor doplnil osnovu v tom smysle, že Štátny pozemkový úrad uplatní právo výkupu na nehnuteľnosti židov najmä vtedy, keď proti vlastníkovi-židovi je nariadená exekučná dražba, alebo je otvorený konkurz, alebo on sám žiadal dobrovoľnú dražbu, alebo proti sebe mimokonkurzné vyrovnanie.
Dôvoď tohto doplnku je, že žid (vlastník poľnohospodárskej pôdy) je už vlastne v stave likvidovania, keď je už v konkurze, alebo sám proti sebe žiadal mimokonkurzné nútené vyrovnanie, alebo sám žiadal na svoje nehnuteľnosti dobrovoľnú dražbu, ako aj keď proti nemu veritelia žiadali exekučnú dražbu na nehnuteľnosti. Ak podľa terajšieho politického a hospodárskeho vývinu majú byť židia z poľnohospodárstva úplne vyradení, nemožno pripustiť, aby židove poľnohospodárske nehnuteľnosti išly na dražbu a tam sa prípadne stály predmetom náhodilého predražovania. Tu treba uplatniť výkupné právo odhadom a treba takúto majetkovú položku židovskú zlikvidovať.
Ad § 24. Ústavno-právny výbor navrhuje vypustiť odsek l, § 24 pôvodnej osnovy o vykúpení židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v pohraničnom pásme 20 km. Táto zásada môže byť pracovnou direktívou pre Štátny pozemkový úrad, a žiada sa, aby sa v tomto smysle direktíva aj uplatňovala, ale jej pojatie do osnovy nemá legislatívnej váhy.
Ad § 26. Ústavno-právny výbor navrhuje nahradiť výraz "neuplatní" výrazom ,, nemusí uplatňovať". Dôvod: keby sa ponechalo pôvodné znenie a jeho doslovné vysvetľovanie, mohol by mať Štátny pozemkový úrad prípadne celkom ruky sviazané, kdežto naopak, odporúča sa dať mu čím voľnejšiu a čím elastičnejšiu moc v týchto veciach.
Ad § 27. Podľa pôvodného návrhu bol by zpod revízie oslobodený prídel zo záborového majetku, ak nepresahuje 6 ha. Ústavnoprávny výbor shodne s národohospodárskym výborom navrhuje ako hranicu 10 ha. Navrhuje ďalej vylúčiť z tejto revízie nehnuteľný majetok uznaných a recipovaných kresťanských cirkví a základín. Prídely 10 ha sú ešte vždy drobnými prídelmi a s tými sa dnes Štátny pozemkový úrad nemá kedy zapodievať. Nehnuteľné majetky uznaných a recipovaných kresťanských cirkví a základín zo starej pozemkovej reformy sotva čo získaly, skôr stratily.
Ináč oproti pôvodnej osnove navrhuje sa revízia všetkých opatrení bývalého Štátneho pozemkového úradu resp. ministerstva zemedelstva v Prahe vo veci pozemkovej reformy.
Slovom pod revíziu prídu v rozsahu vyššie uvedenom po prípade aj všetky opatrenia Štátneho pozemkového úradu, ktoré boly urobené podľa § 11 záborového zákona.
Ad § 28. Nakoľko predošlý § 27 bol podstatne prepracovaný a rozšírený, mení sa aj celá konštrukcia § 28. Podľa upraveného § 27 pripúšťa sa možnosť revízie všetkých rozhodnutí a opatrení bývalého Štátneho pozemkového úradu.
Tento zákon stavia sa v iných prípadoch na stanovisko, že poľnohospodárska pôda na ciele pozemkovej reformy preberá sa za všeobecnú, skutočnú cenu. Preto bol navrhnutý tento postup:
Pri revízii prevzaté nehnuteľnosti oceňujú sa odhadom podľa § 7 tohto zákona, poťažne obecnú cenu určí súd po prípadnom vypočutí znalcov. Toto zostane všeobecným pravidlom.
Ak ide o revíziu poľnohospodárskej pôdy, získanej prídelom alebo z voľnej ruky, určí sa náhrada podľa ceny, ktorú majiteľ zaplatil. Tu sa dokladá eventualita, že keby nebolo možno zistiť, koľko zaplatil vlastník, určí sa náhrada podľa § 77 zák. č, 329/1920 Sb. z. a n., to jest primeraná náhradná cena podľa nahrádového zákona, ktorá zahrňuje v sebe cenu preberaciu, ako aj interkalárne úroky, výdavky spojené s výkupom a iné nutné a užitočné náklady na nehnuteľnosť vynaložené. Tieto sa ustália odhadom s náležitým zreteľom na ich prípadné zmenšenie.
Podľa § 52, odsek 2 prídelového zákona, ktorý sa cituje v pôvodnej osnove vládneho návrhu, pokračovanie o určení náhrady patrilo do pôsobnosti okresného súdu a týkalo sa len ceny nákladu, t. j. investícií a výšky srážok. Ak sa v doterajšom prídelovom zákone v tejto veci pripúšťala funkcia okresného súdu v mimospornom pokračovaní, niet dôvodu odkláňať sa od súdneho a mimosporného pokračovania ohľadne ustálenia:
1. ceny, za ktorú vlastník nehnuteľnosť prevzal, alebo z voľnej ruky kúpil,
2. hodnoty osožných výdavkov, spojených s prepisovaním vlastníckeho práva, usporiadaním pozemnoknižného stavu, prípadne osožných investícií, spojených so zdokonalením nehnuteľnoslí,
3. otázky prípadných srážok z investícií, alebo srážok za poškodenie, ktorému bola nehnuteľnosť v ruke vlastníka od času prídelu vystavená.
Súhlasne s národohospodárskym výborom sa navrhuje, aby sa cena za nehnuteľnosti, získané pri revízii pozemkovej reformy, platila v hotovosti. Len ohľadne cudzincov je odchýľka v tom smysle, že aj tu má platiť zásada reciprocity. Ak naši občania v štáte cudzincovom dostávajú za svoje pozemky, odobraté na verejné ciele alebo v dôsledku pozemkovej reformy skutočnú, bežnú hodnotu v hotových peniazoch, tak aj cudzinec má podľa § 28 dostať náhradu v hotových peniazoch.
Ak ale náš občan v cudzincovom štáte dostáva takúto náhradu len vo vy účtovaní clearingovom, alebo s inými devízovými obmedzeniami, tak aj u nás sa tieto obmedzenia musia voči cudzincovi uplatniť podobným spôsobom a v podobnom rozsahu.
Ak ale náš štátny občan v cudzincovom štáte nedostáva vôbec žiadnu náhradu, tak táto zásada uplatní sa aj u nás. Nakoľko sme však usporiadaným právnym štátom, priznáva sa mu rekompenzačné právo voči nášmu štátu a vlastne voči naším štátnym občanom za požiadavky týchto, ktoré majú zo zmieneného mimoprávneho pokračovania štátu cudzincovho za svoje tam odňaté nehnuteľnosti. Slovom, v takomto prípade pripúšťa sa vzájomné vyúčtovanie ako náhrada pre tunajších a tamojších skutočne postihnutých občanov po výšku ich skutočného poškodenia.
Ad § 29. Ústavno-právny výbor vsunul ustanovenie, že súd na žiadosť Štátneho pozemkového úradu poznačí zákaz scudzenia, zaťaženia, alebo dania do árendy ohľadom nehnuteľností, ktoré spadajú pod revíziu pozemkovej reformy a to pod revíziu podľa § 27 do § 27, lebo toto ustanovenie vlastne ta patrí. Je to prívesok nariadenej revízie.
Znenie § 29 opravil výbor len vsunutím citácie § 7, kde je reč o odhade. Zásada odhadu je už síce v § 28, ods. l vypovedaná a tak je to len formálne opakovanie, čo vyžaduje úplnosť látky.
Ad § 30. Tu sa hovorí o kvalifikácii tých osôb, ktorým Štátny pozemkový úrad má nadobudnutú pôdu prideľovať. V súvise s tým určuje § 31, v akej forme a výmere sa prideľuje nadobudnutá pôda, na aké ciele a v akých rozmeroch. Ustanovenia týchto dvoch paragrafov vlastne úzko súvisia.
Prídel má sa pravidelne dostať roľníkom-, ktorí sú štátnymi občanmi, kresťanmi, sú mravne zachovalí a sami hospodária na prídele. Ďalej prídel majú dostať robotníci, remeselníci, ako aj iné osoby (myslí sa tu na železničných drobných zamestnancov, poštárov a ľudí podobného zamestnania a postavenia), ktoré tiež musia vyhovovať v zákone uvedeným všeobecným podmienkam. Musia byť tunajší štátni občania, kresťania a mravne zachovalí. Pri tejto kategórii prípadných prídelníkov sa ďalej požaduje, aby hospodárske alebo sociálne ohľady prídel odôvodňovaly. Môže sa jednať o potrebu stavebného pozemku pre obytné domy, o nedostatok záhradnej pôdy na pestovanie zeleniny (pre železničiarov, poštárov), o nedostatok zárobku v živnostiach, v niektorom priemyselnom kraji treba robot-