nikom umožniť, aby si mohli postaviť dom, pri dome založiť slušnú záhradu a dostať prípadne okrem toho aj ornej pôdy, na ktorej by rodinní príslušníci takéhoto robotníka nasadili zemiakov, kapusty, alebo iných produktov. Preto sa hovorí v § 30 o roľníckom prídele, ktorého podmienky bližšie určuje § 31, a súčasne aj o neroľníckom prídele. Posledný je takzvaný mimoriadny prídel. Odôvodnenie tohto prídelu môže byť rozličné, preto sa pripúšťa, aby Štátny pozemkový úrad mohol určiť zvláštne podmienky neroľníckeho prídelu, ktorých nedodržiavanie by padalo pod následky ustanovení § 33, to jest pod zpätnú kúpu.
Ústavno-právny výbor v súhlase s národohospodárskym výborom navrhuje z prídelového pokračovania vylúčiť sväzky územnej a stavovskej samosprávy ako aj základiny, a to preto, len najvyššia plocha prídelového majetku je 30 ha, teda plocha, ktorá pri takýchto právnych osobách vôbec nemôže prísť do úvahy.
Tieto právne osoby môžu podľa § 4, bod 6 nadobúdať pôdu, na ktorú by mal právo výkupu štát, a prídu do úvahy ako prídelnící v prvom rade pri lesnej pôde podľa § 32, Preto sa oba výbory domnievajú, že týmito ustanoveniami je dostatočne postarané o potrebu spomenutých právnych osobností a bolo by neodôvodnené prideľovať im najviac 30 ha prídel z inej strany poľnohospodárskej pôdy.
Ad § 31. Tu shrnutú látku rozdelil ústavno-právny výbor na tri kategórie. Pod bodom I shrnul ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na rolnícky prídel, pod bodom II látku, ktorá sa vzťahuje na neroľnícky prídel a konečne pod bodom III zaradil náhradu in nátura za pozemky vyvlastnené pre vojenský erár.
V poslednom odseku tohto paragrafu je vyslovená zásada, že prídelník môže dostať prídel len vtedy, keď složil istú čiastku kúpnej ceny. Vládny návrh požaduje složenie 75% kúpnej ceny, národohospodársky výbor súhlasne s ústavno-právnym výborom navrhuje 50%.
Ad § 32. Lesná pôda je podľa § 3, odsek 2 tiež poľnohospodárska pôda. Paragraf 32 vzťahuje sa len na lesnú pôdu, to jest na ten prípad, keď predmetom prídelu je len lesná pôda. Keď predmetom prídelu je lesná aj orná alebo iná pôda v rámci § 3, odseku 2, tak pre prídel sú smerodajné ustanovenia § 31.
Proti pôvodnému vládnemu návrhu sa medzi verejnoprávne záväzky, ktorým sa má lesná pôda. prideľovať, zaradily aj základiny všeobecne, to jest nepožaduje sa, aby základina bola verejnoprávna.
Ad § 33. Vládny návrh ostáva skoro nezmenený. Tu obsažené ustanovenia sú parafrázou § 51 zák. č. 81/1920 Sb. z. n. (zákona prídelového). Nóvum je len to, že spory, ktoré vzniklý z otázky zpätnej kúpy, má riešiť riadny súd, čo je jediná zábezpeka úplnej právnej istoty. Starý prídelový zákon tu pripúšťal okresný súd v mimospornom pokračovaní. Tento vládny návrh zákona sa o tejto ináč veľmi závažnej okolnosti odmlčal.
Doterajšie stanovisko prídelového zákona si ústavno-právny výbor nemohol osvojiť, lebo prídelníkmi budú najviac Slováci, kresťania a obyčajne roľníci a nie neželateľné elementy, A tak, keď v iných majetko-právnych veciach našich občanov rozhodujú riadne súdy, niet ozaj nijakej príčiny, aby sme sa odklonili od normálnych súdnych spôsobov a prostriedkov.
Ad § 34. Už pri označení schémy tohto zákona bolo bližšie naznačené, že ústavno-právny výbor presunul do § 34 ustanovenia § 42 vládneho návrhu z dôvodov systematiky zákona.
Ad §§ 35—42. Ústavno-právny výbor navrhuje snemu prijať zásadne ustanovizeň rentovej árendy, o ktorej hovoria spomenuté paragrafy. Stanovisko ústavno-právneho výboru v tejto otázke sa odkloňovalo od pôvodného stanoviska národohospodárskeho výboru.
Je pravda, že v našom právnom systéme pochop rentovej árendy je nóvum a tak rentová árenda ako právny zjav a ako hospodárska ustanovizeň je vlastne neznáma.
Niet sa čo obávať ani tejto novoty. Konečne ide tu najviac o experiment, a len o právnu ustanovizeň subsidiárnu. Niet obavy v nijakom smere, že by sa týmto novým experimentom narobiť mohlo čosi nedobrého, alebo nezdravého, alebo nešťastne radikálneho. Bude záležal na Štátnom pozemkovom úrade a pri ňom účinkujúcom správnom sbore, aby tento experiment praktikovali rozumne, rozvažite, s kroka na krok a zdravo.
Dôvody národohospodárskeho výboru v tejto veci vyznievaly zamietavo, lebo vraj pomer rentového árendátora ku pôde nie je taký, aký je pomer vlastníka pôdy, to jest na vlastnom pozemku hospodáriaceho gazdu. Je to pravda, a ozaj želateľné by bolo, aby každá piaď pôdy, získaná z pozemkovej reformy, pridelovala sa do vlastníctva a to pri zaplatení celej prídelovej ceny. No k tomuto ideálnemu stavu musíme dospieť len vývinom.
S takýmto vývinom sa počíta už v § 31, odsek 3, keď sa pripúšta, aby prídel pre uchádzača mohol byť prepísaný aj vtedy, keď tento složí len 50% prídelnej ceny. Už toto je kompromis zpod uvedeného dôvodu.
Ale vôbec kompromisom je zpod normálneho a vlastnícko-právneho spôsobu ožívania pôdy aj terajšia árenda. Nuž a táto ustanovizeň je u nás všeobecne známa, prijatá a s ňou počíta aj naša pozemková reforma. A keď je tomu tak, to jest, keď sa počíta s árendou, ktorá je vypovedateľná, prečo by sa nemalo počítať s rentovou árendou, ktorá je nevypovedateľná, ak rentový árendátor riadne plní všetky svoje povinnosti? Je predsa zrejmé, že rentová árenda je len východiskom z núdze, to jest z núdze finančnej vtedy, keď uchádzač nemá ani 50% na složenie prídelovej ceny (§ 31 posledný odsek). Slovom je to prípad, keď uchádzač je roľníkom, vlastne hospodárskym robotníkom, rozumie sa do hospodárenia, má preň smysel, prípadne inej robote sa ani nerozumie, chce pracovať ako hospodár, ale nemá dostatok finančných prostriedkov. Možno o ňom vážne a dôvodne predpokladať, že by ho demoralizovala a hubila myšlienka, že bude kedysi na vyárendovanej pôde hospodáriť ako na svojom majetku? Sotva, ba vlastne celkom iste nie. Takýto výhľad ho môže len povzbudzovať, aby on a príslušníci jeho rodiny napli sily, zvýšili výkonnosť, obmedzili sa v spotrebe a šetrili peniaze, potrebné ku kúpe. Rentová árenda je viac a morálne, hospodársky a právne dokonalejšia forma toho, čo poznáme pod pojmom árendy. A keď túto nezavrhujeme, prečo by sme zavrhli dokonalejšiu formu?
Ústavno-právny výbor osvojuje si dôvody rezortného ministerstva, že rentová árenda umožní odborne školovaným osobám uchytiť sa na pôde a tam uplatniť všetko to, čo v odborných, roľníckych školách sa naučili a to uplatňovať aj vtedy, keď by im to ešte žijúci rodičia, alebo starí rodičia z krajnej konzervatívnosti nedovolili.
Takýmto spôsobom by bolo možno použitím rentovej árendy umiestiť utečencov a to najmä tých, ktorí doterajším hospodárením a vlastnou prácou dokázali, že sú dobrými roľníkmi.
Nedostatok kapitálu nebude pre nich právnou prekážkou. Ustanovizeň rentovej árendy vzbudí a udrží v nich pocit právnej i hospodárskej stability a privedie ich do konečného stavu právneho, do ktorého prichodí každý normálny prídelník vtedy, keď celú prídelovú cenu vyplatil.
A tak proti tejto ustanovizni niet zásadných obáv, a ani nemôže byť, vyhovuje právne, sociálne aj hospodársky.
Dňa 7. februára 1940 upravil národohospodársky a ústavno-právny výbor na spoločnej porade časť osnovy o rentovej árende. Podľa toho má sa rentová árenda v prvom rade praktikovať len u tých zamestnancov, ktorých na prideľovanom majetku pozemková reforma nájde a o existenciu ktorých bude treba sa hneď postarať. Dáva sa však vláde splnomocnenie, aby po uplynutí jedného roku mohla vládnym nariadením rozšíriť kategóriu uchádzačov o rentovú árendu. Jediné obmedzenie sa dalo aj vlády: aby finančné prostriedky fondu (§ 50) neboly veľmi zaťažené. Primeranú pomoc pre zrušenie rentovej árendy v páde potreby zabezpečuje § 41, ktorý dáva Štátnemu pozemkovému úradu právo vypovedať rentová árendu, ak prídelník neplní svoje povinnosti.
Sporné otázky, ktoré vzniknú z výpovede rentovej árendy a z vyúčtovania vzájomných povinností a požiadavok, patria do pôsobnosti okresného súdu, podobne ako sporné otázky z árendálneho pomeru. Vypovedanému rentovému árendátorovi nemôže sa stať materiálna krivda a nie je vydaný jednostrannému posudku a jednostrannej dispozícii Štátneho pozemkového úradu ako spolukontrahenta Je teda aj tu zabezpečená formálna právna istota.
Sem patrí ešte § 44 osnovy, to jest ustanovenie o obratovom úvere. Štátny pozemkový úrad môže rentovému árendátorovi na zakúpenie živého a mŕtveho zariadenia poskytnúť pôžičku. Paragraf 45 zabezpečuje štátu na všetky hnuteľnosti, ktoré sú na majetku, nachodiacom sa v rentovej árende, a ktoré prislúchajú rentovému árendátorovi alebo členom jeho rodiny, zákonné záložné a zádržné právo po výšku jeho požiadavky z rentovej árendy voči rentovému árendátorovi, sú preto fiskálne záujmy štátu ohľadom pôžičky až do krajnej možnosti zabezpečené a to najmä aj tým, že pôda, ktorú užíva rentový árendátor, je v pozemkovej knihe ešte vždy na štát zapísaná.
Ad § 47. Doplnený bol v tom smysle, že v odôvodnených prípadoch môže Štátny pozemkový úrad árendátorovi-židovi árendu predĺžiť o ďalšie 3 roky. Toto predĺženie je odôvodnené, lebo pri súrnosti iných prác a pri rozľahlosti jednotlivých veľkých židovských árend nebude možno za 3 roky všetko vykonať, najmä vyškoliť a vychovať nových roľníkov-kresťanov, ktorí by vedeli bývalé židovské árendy do vlastných rúk prevziať. Potrebná je tu akási,, päťročenka" a v tomto smere navrhovaná jednorázová trojročná lehota javí sa prikrátkou.
Ad § 54. Podstatná zmena proti vládnemu návrhu je tá, aby cenné papiere, ktoré budú vydané židom ako náhrada za vykúpené pozemky, znely na podateľa. Odporúča sa to z toho dôvodu, lebo požiadavka, na ktorej sa tieto cenné papiere budú zakladať, je proti štátu nevypovedateľná. V tomto ohľade nemôžu nastať žiadne ujmy. Umožní sa to, že vlastníci týchto papierov, najmä židia, ktorí sa budú chcieť vysťahovať, ľahšie ich umiestnia, ako keby to boly recta papiere. A musí nám záležať na tom, aby aj takéto odlučovanie židov-vysťahovalcov od nášho hospodárskeho života sa hladko podarilo.
Ad § 62. Sociálne zabezpečenie robotníkov, zamestnancov, deputátnikov, atd., prípadne aj penzistov, ako aj tých, ktorí požívali nejaké požitky od vlastníka vykupovaného pozemku z milosti, riešené je prirodzeným spôsobom, a to odškodnia sa:
a) na účet doterajšieho vlastníka na všetky požitky, ktoré boly sročné až do výkupu, ba aj za požitky, ktoré budú. sročné na zákonnú výpovednú lehotu;
b) od štátu:
1. prídelom pôdy, alebo
2. v peniazoch.
Odškodné od štátu je určené len pre takzvaných stálych zamestnancov, to jest pre tých, ktorí boli stále tam zamestnaní aspoň 3 posledné roky. Títo majú nárok na jednoročné pôžitky, tí však, ktorí boli viac ako 5 posledných rokov stále a nepretržite zamestnaní, majú nárok na požitky dvojročné.
Toto sú všeobecné zásady. Ale voči štátu vzhľadom na neurčitosť prípadnej výšky penzijných nárokov musely byť limitované len po výšku odpočivných nárokov (§ 62, odsek 6), ktoré by im patrily podľa zákona o poistení zamestnancov vo vyšších službách, alebo podľa zákona o sociálnom poistení.
Na návrh národohospodárskeho výboru vsunul sa doplnok, podľa ktorého nárok na takéto odškodnenie nemajú tí zamestnanci, ktorí dostávajú penzijný dôchodok podľa zákona o poistení zamestnancov vo vyšších službách a zákona o sociálnom poistení, teda ani tí, ktorí ho v čase alebo z príležitosti prídelu — lepšie rečeno z príležitosti parcelovania — priam dostávajú. Ti sú v miere zákonitej vlastne už existenčne zabezpečení, a tak im toto mimoriadne odškodnenie na účet štátu vôbec neprislúcha. Sročné, ako aj na výpovednú lehotu im od zamestnávateľa prichodiace požitky ostávajú nedotknuté.
V sporných otázkach v tejto vecí rozhoduje pracovný súd.
Ad § 67. Obsahuje derogačné ustanovenia o zrušení vládneho nariadenia č. 53/1939 O. N. a č. 253/1939 Sl. z. a iných zákonov a predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu.
Po prijatí tohto zákona ostávajú ohľadom pozemkovej reformy v platnosti všetky doterajšie zákony Česko-Slovenskej republiky o pozemkovej reforme, teda zákon záborový č. 215/1919, zákon prídelový č. 81/1920, zákon náhradový č. 329/1920 Sb. z. a n., ako aj všetky ostatné predpisy, nakoľko neodporujú tomuto zákonu.
Navrhujeme vládny návrh zákona prijať v upravenom znení.
V Bratislave 13. februára 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda zpravodaj
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor prerokoval na zasadnutí dňa 28. novembra 1939 vládny návrh zákona o úprave pozemkovej držby a zistil, že finančné prostriedky, ktoré má vláda na základe § 50 tohto zákona opatriť, sú pre prevádzanie zákona nutne potrebné. Fond, ktorý bol pôvodne vo vládnom návrhu stanovený v sunie 50 miliónov korún, rozpočtový výbor snížil na 30 miliónov korún. Rozpočtový výbor týmto snížením sleduje cieľ, aby pozemková reforma bola rýchle prevádzaná. Prostriedky, ktoré sa fondu týmto úverom dostávajú, budú nahradené príjmami, ktoré budú na základe vládneho návrhu do fondu plynúť. Pri obozretnom prevádzaní hospodárskej časti vládneho návrhu o úprave pozemkovej držby musí byť tento fond aktívny, Z týchto dôvodov rozpočtový výbor odporúča snemu Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona o úprave pozemkovej držby schválil.
V Bratislave 28. novembra 1939. Dr. Eugen Filkorn v. r., Pavel Teplanský v. r.,
predseda zpravodaj.
Rezolúcie:
I.
Vláda Slovenskej republiky sa vyzýva v súvislosti so snemovým rokovaním o § 3, ods. 2 vládneho návrhu zákona o úprave pozemkovej držby, aby čím skôr predložila návrh zákona o majetkovej úprave a najmä o doplnení poľnohospodárskej pôdy (oráčin, pastvín, záhrad, lesov atď. ) pre osadníkov v lesných enklávach.
Pri vypracovaní návrhu zákona treba dbať na intencie doterajšej pozemkovej reformy vo zvýšenej forme tak, aby ľudská a slušná existencia takýchto osadníkov bola s ohľadom na špeciálne miestne pomery a na ich špeciálne miestne zamestnanie zabezpečená.
II.
Vláde Slovenskej republiky sa odporúča v súvislosti so snemovým rokovaním o §§ 23 až 26 vládneho návrhu zákona o úprave pozemkovej držby dať Štátnemu pozemkovému úradu takú úpravu, aby sa pri prídele poľnohospodárskych nehnuteľností, nadobudnutých podľa §§ 23 až 26 zákona o pozemkovej reforme, honorovaly v prvom rade prihlášky uchádzačov rodín, ktorým tie pozemky odňal žid, vykúpený vlastník, alebo jeho právni predchodcovia, v predpoklade, že uchádzači vyhovujú podmienkam osobnej kvalifikácie určeným v § 30 zákona.
Prídel sa má podľa smerníc tejto rezolúcie diať normálne, to jest pri dodržaní všetkých zákonom stanovených zábezpek; zabezpečuje sa len prednosť príslušníkom rodiny, ktorá svojho času stratila nehnuteľnosť v prospech žida.
Zásady tejto rezolúcie majú sa účinne praktikovať aj v tom prípade, ak dotyčné pozemky medzi časom následkom komasácie zanikly, alebo ak sa popadne zmenily následkom zámeny, poťažne následkom iného hospodárskeho zariadenia (na príklad založenia priemyselného, kupeckého atď. podniku).
Zákon
zo dňa--------------------1940
o pozemkovej reforme.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Štátny pozemkový úrad má sa starať o pozemkovú reformu, najmä aby poľnohospodárske nehnuteľnosti, nadobudnuté podľa tohto zákona, dostali roľníci a osoby, ktoré vyhovujú podmienkam tohto zákona (§ 30).
(2) Štátny pozemkový úrad môže:
a) nadobúdať pre štát poľnohospodárske nehnuteľnosti podľa prvej časti prvého dielu tohto zákona;
b) upravovať tieto nehnuteľnosti a prideľovať ich podľa druhej časti prvého dielu tohto zákona;
c) zaopatrovať a poskytovať prídelníkom úver podľa tretej časti prvého dielu tohto zákona.
§ 2.
Podľa tohto zákona pre štát nadobúdajú sa nehnuteľnosti:
a) výkupom podľa §§ 3 až 15;
b) prevzatím v súdnom predaji podľa §§ 16 až 18;
c) výkupom od cudzích štátnych príslušníkov podľa §§ 19 až 22;
d) výkupom od židov podľa §§ 23 až 26;
e) výkupom nehnuteľností podľa §§ 27 až 29.
Čast prvá.
Nadobúdanie scudzovaných nehnuteľností výkupom.
§ 3.
(1) Právo výkupu môže Štátny pozemkový úrad uplatňovať vždy, keď vlastník
scudzuje právnym úkonom medzi živými poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere nad 50 ha, alebo keď scudzuje čiastku z nich, i keď je niže 50 ha.
(2) Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa tohto zákona je orná pôda, vinohrady, záhrady, lúky, lesy, pastviny a rybníky, aj obytné a hospodárske budovy a zariadenia, ktoré slúžia vlastnému poľnohospodárskemu a lesnému hospodárstvu. Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa tohto zákona je aj závod poľnohospodárskeho priemyslu, ak nie je právne a hospodársky samostatným a ak slúži hospodáreniu na poľnohospodárskej pôde.
(3) Ak sa scudzujú spolu s poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami aj nehnuteľnosti, ktoré nemajú vlastností v predošlom odseku uvedených, a poľnohospodárske nehnuteľnosti tvoria prevažnú časť predmetu právneho úkonu, Štátnemu pozemkovému úradu prislúcha právo výkupu na všetky scudzované nehnuteľnosti. Vlastník môže žiadať súčasne v námietkach podľa § 9, ods. 3, aby boly z výkupu vylúčené nepoľnohospodárske nehnuteľnosti; v tomto prípade Štátny pozemkový úrad prevezme poľnohospodárske nehnuteľnosti za odhadnú cenu, ak nie je ich cena zrejmá z listiny o právnom úkone.
(4) Do výmery podľa predošlých odsekov nezapočítavajú sa ideálne podiely v komposesorátoch, urbároch, pasienkových a podobných spoločenstvách.
§ 4. Výkupné právo nemožno uplatniť:
1. ak sa nehnuteľnosť prevádza na príbuzných v priamej línii napospol, v línii pobočnej do tretieho stupňa, alebo zošvagrenej do druhého stupňa, a na ich manželov alebo medzi manželmi, ktorí nie sú rozvedení;
2. ak sa scudzujú nehnuteľnosti, potrebné na ciele stavebné, najviac l ha, ak budú stavby vystavané do troch rokov;
3. ak sa scudzujú nehnuteľnosti pri napravení pozemnoknížného stavu, pri oprave hraníc, na verejnú cestu alebo iné spoje, alebo pri úprave vodných odpadov a pod.;
4. ak sa nehnuteľnosť prevádza pri sceľovacej úprave;
5. ak nadobúda alebo scudzuje pôdu štát;
6. ak pôdu, na ktorú by mal právo výkupu Štátny pozemkový úrad podlá §§ 3, 19, 23 a 27, nadobúdajú sväzky územnej alebo stavovskej samosprávy, uznané a recipované kresťanské cirkvi a základiny.
§ 5.
(1) Osoby, ktorých poľnohospodárske nehnuteľnosti podliehajú výkupu, sú povinné do 30 dní odo dňa scudzenia oznámiť Štátnemu pozemkovému úradu toto scudzenie. Ak bola o scudzení vyhotovená listina, musí sa jej pôvodina alebo uhodnovernený odpis v tejto lehote predložiť Štátnemu pozemkovému úradu spolu so všetkými listinami o árendách a nájmoch. Štátny pozemkový úrad má sa vyjadriť do 60 dní od prijatia oznámenia o scudzení, či uplatní právo výkupu, inak toto právo zaniká. Uplatnené právo musí byť do troch mesiacov odo dňa jeho uplatnenia realizované pod následkami straty.
(2) Pozemnoknižný súd, ak k žiadosti o pozemnoknižný prevod vlastníckeho práva na poľnohospodárske nehnuteľnosti nie je pripojené osvedčenie Štátneho pozemkového úradu, že nevykonáva výkupné právo podľa § 3, vybaví vec poznačením pozemnoknižného poradia a doručí z úradu odpis smluvy Štátnemu pozemkovému úradu na rozhodnutie. V odseku l uvedená 60 dňová lehota počína sa dňom doručenia odpisu smluvy Štátnemu pozemkovému úradu. Po uplynutí tejto 60 dňovej lehoty vybaví pozemnoknižný súd žiadosť meritorne.
(3) Žiadateľ v žiadosti o prevod poľnohospodárskej nehnuteľnosti musí pripojiť hodnovernú listinu (§§ 84 a naši. pozkn. por. ) že prevod nepodlieha výkupu podľa §§ 3 a 4 tohto zákona.
(4) Namiesto výkupu môže Štátny pozemkový úrad podmieniť scudzenie súhlasom kupujúceho, aby sa na scudzovaných