len za celú správu vysokých škôl, ale aj za vedeckú úroveň na týchto školách.

K §§ 13—15 vo všeobecnosti.

Vytvorenie Slovenskej univerzity ako verejnoprávnej korporácie (§ 4) a zabezpečenie cieľov, ktoré univerzita má dosiahnuť (§ 3) ponúkalo uvážiť, či by sa nemohlo uskutočniť úplné osamostatnenie hospodárenia univerzity. Intenzita vedeckej činnosti univerzity závisí aj od toho, aké sú jej vecné potreby, či sú riadne dotované jej ústavy, knižnice, semináre, extenziá univerzity atď. V minulosti práve táto otázka bola najbolestnejšou stránkou univerzity, lebo pre jej hospodárske potreby nebolo dostatok porozumenia. Dlhá a tŕnistá bola cesta pri zaistení minimálnych rozpočtových prostriedkov na zveľadenie ústavov, knižníc, seminárov atď. univerzity. No pri skutočnom použití aj týchto minimálnych úverov stavaly sa do cesty často ťažkosti, ktoré neblahým spôsobom prekážaly pri zadovážení vecných potrieb univerzity. V mnohých prípadoch celkom dôvodnene sa poukazovalo na zastaralosť správnych a finančných predpisov, uplatňovaných pri povoľovaní dotácií. Preto tak sa uvažovalo, že by bolo ideálne, keby hospodárenie univerzity vecnými potrebami mohlo sa opierať o pružnejšie predpisy a keby orgánom univerzity zabezpečila sa, aj keď nie úplná, ale rozhodne väčšia voľnosť pri vyčerpávaní úverov. Lež nateraz by to muselo viesť k zavedeniu tzv. subvencovaného hospodárenia a úplného hospodárskeho osamostatnenia univerzity od štátnej správy, čo pri terajších štrukturálnych náležitostiach štátneho rozpočtu a predpisov štátneho finančného hospodárenia nie je možné. Preto aj keď sa v zákone vymedzily tzv. vlastné príjmy univerzity, nebolo možno — okrem príspevkov za používanie vedeckých ústavov uvedených v § 15, ods. 2 osnovy — dispozíciu s týmito príjmami ponechať samostatnému rozhodovaniu univerzity, lebo pre použitie týchto príjmov musia platiť širšie rozpočtové hľadiská so zreteľom na všeobecné potreby štátnej správy. No oprávnený je však predpoklad, že našská finančná správa bude sa v budúcnosti o Slovenskú univerzitu lepšie starať, ako to bolo za spravovania tejto univerzity cudzou centrálnou správou a že na ukojenie vecných potrieb univerzity budú sa potrebné zdroje postupne obstarávať.

K § 13, ods. 1.

Zárodkom samostatného majetku univerzity má byť najmä majetok doterajšej univerzity, či už hnuteľný alebo nehnuteľný. Významným prínosom je majetok hnuteľý i nehnuteľný, ktorý dal univerzite štát do užívania: tak najmä budovy, knižnice a iné užívané hnuteľnosti. Nejde tu teda o nijaký faktický majetkový presun so štátu na univerzitu, ale iba o presun právny. Všetok tento majetok nie je výnosový, naopak potrebuje veľké udržovacie náklady.

K § 13, ods. 2.

Z tejto príčiny sa vypomáha univerzite pri jej správe tak, že technickú správu majú príslušné rezorty štátnej správy spolu s činiteľmi univerzitnými. Ináč by univerzita musela mať potrebné technické sily, čo je však nerentabilné, lebo jej majetok nie je taký veľký, aby sa vyplatily samostatné technické sily. Táto okolnosť sa väčšmi odôvodňuje tak, že v terajšom stave finančnej potencie univerzity by to šlo vlastne na náklad štátu.

K § 13, ods. 3.

Doterajšie ťažkosti boly veľmi často v tom, že univerzita nemala nijaké prostriedky na voľnú dispozíciu kryť náhle a nepredvídané výdavky. V odseku 3 sa má práve zaistiť aspoň nejaká suma na tieto nepredvídané potreby z výnosu univerzitných základín, pravda, len tých, pri ktorých to účel priamo nevylučuje. Vcelku podľa terajšieho stavu ide takmer vždy o veľmi malé sumy. Z autonómneho postavenia univerzity vyplýva, že správu tohto fondu vedie akademický senát, ktorý tiež rozhoduje o upotrebení fondu.

K § 14.

Ak sa má zaistiť chod univerzity, je to v danom hospodárskom stave možné len vtedy, keď štát ponesie náklady, spojené s jej udržovaním, nakoľko tieto nekryjú vlastné príjmy.

K § 15, ods. 1.

V tomto paragrafe vyratúvajú sa možné príjmy univerzity:

1. výnos z vlastného majetku. Tento v dnešnom stave je pomerne veľmi malý;

2. študijné poplatky a dávky. Študijné poplatky sú priemerne asi 350. 000 Ks;

dávky za úradný výkon, priemerne asi 20. 000 Ks.

K § 15, ods, 2.

Príspevky vyberané za používanie vedeckých ústavov ponechávajú sa univerzite na zveľaďovanie patričných ústavov, keďže tento spôsob starostlivosti o ústavy je pružnejší,

K § 16, ods. 1.

Dosiaľ sa stolice profesorov systemizovaly pre jednotlivé fakulty univerzity celkovým počtom, čo viedlo k anomáliám, lebo umožňovalo obsadiť menej významné predmety na úkor predmetov dôležitejších, prípadne aj niekoľkonásobne obsadiť menej významný predmet. Osnova chce dosiahnuť nápravu, lebo umožňuje systemizáciu, ktorá zaistí katedry pre jednotlivé predmety podľa ich dôležitosti a pri podávaní návrhu na systemizáciu zabezpečuje súčinnosť ministerstva školstva a národnej osvety s profesorským sborom patričnej fakulty.

K § 16, ods. 2.

Na práve prezidenta republiky vymenúvať univerzitných profesorov sa nič nemení. Pre administratívnu prípravu vymenovania budú platiť doterajšie zvyklosti.

K § 17.

Služebné a platové pomery administratívnych a pomocných zamestnancov Slovenskej univerzity upravujú sa všeobecný-

mi predpismi, platnými pre ostatné kategórie štátnych zamestnancov. Pri systemizácii a ustanovení týchto zamestnancov určuje sa povinnosť vypočuť patričné akademické úrady,

K § 18.

Ustanovenie tohto paragrafu pojalo sa do zákona v intencii zachovať nadobudnuté práva.

K§ 19.

Derogačná klauzula musí zrušiť zákon zo dňa 27. júla 1919, č. 375 Sb. z. a. n., uvádzajúci do života Komenského univerzitu v Bratislave, aby nebolo pochybnosti o tom, že nová univerzita je jedinou Slovenskou univerzitou.

K §20.

Ustanovením tohto paragrafu postaralo sa o účinnosť a vykonanie zákona tým spôsobom, aby dosiaľ platné ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu, boly účinnosti pozbavené nariadeniami vlády iba vtedy, keď budú nahradené novými právnymi normami, poťažne štatútmi. Jednoduché derogovanie odporujúcich právnych noriem a štatútov pred vydaním novších právnych noriem a štatútov, ktoré sú podmienkou vykonania jednotlivých ustanovení tohto zákona, bolo by zapríčinilo medzeru v právnom poriadku univerzity, čomu sa má touto síce nezvyklou, avšak jedine; cieluprimeranou derogačnou doložkou predísť,

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Jozef Sivák v. r.,

minister školstva a národnej osvety.