Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
143.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa________________1940
o úprave služebného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. o úsporných
opatreniach personálnych.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Oprava služebného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň.
§ 1.
(1) Vydatá štátna zamestnankyňa v činnej službe, ktorá sa po 30. septembri 1938 zriekla dobrovoľne služby, alebo sa zriekne za účinnosti tohto zákona a toto zrieknutie bude úradom prijaté, dostane miesto prípadného iného odstupného za každý celý rok skutočnej služby, započítateľný pre výmer odpočivných platov, odstupné, a to za prvých desať rokov po 8% a za každý ďalší celý rok po 6% penzijnej základne, ktorú mala v deň rozviazania služebného pomeru. Ak započítateľný čas pre výmer odstupného nepresahuje desať celých rokov, vymeria sa odstupné i za zlomky roku pomernou sumou, pričom sa dbá iba na celé mesiace.
(2) Služebný pomer zamestnankyne, uvedenej v l odseku sa rozväzuje posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa jej doručí výmer úradu o prijatí zrieknutia.
§ 2
(1) Vydatá štátna zamestnankyňa, ktorá sa podľa § l zriekla alebo zriekne svojho služebného miesta a má v deň zrieknutia aspoň desať započítateľných rokov vo verejnom penzijnom zaopatrení pre nárok na výslužné a jeho výmer, môže si v podaní o dobrovoľnom zrieknutí namiesto odstupného podľa § l uplatniť nárok na odpočivný plat v deň dovŕšenia svojho 55. roku a vstúpi prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni zrieknutia do trvalej výslužby. Nárok na odpočivný plat nadobudne iba prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po dovŕšení 55. roku. Odpočivný plat sa vymeria z penzijnej základne, ktorá patrí v deň vstupu do výslužby, a podľa započitateľného služebného času v tento deň.
(2) Ak osoba, uvedená v ods. l pred dovŕšením 55. svojho roku alebo po rozluke svojho manželstva prípadne po umretí manžela, alebo ak prestane byť takzvanou družkou (§ 7), nebude mať príjem aspoň vo výške polovice svojho normálneho odpočivného platu, alebo polovice príslušného najnižšieho výslužného, ak je ono vyššie než normálne výslužné, nadobudne nárok na výplatu čiastky, ktorá doplňuje jej príjem na polovicu jej normálneho, prípadne najnižšieho výslužného. Nárok na výplatu tejto sumy zaniká koncom mesiaca, v ktorom sa táto osoba znova vydá.
(3) Odo dňa vstúpenia do výslužby až do nadobudnutia nároku na odpočivný plat podľa ods. l, nepočítajúc do toho čas, v ktorom sa vyplácala suma podľa ods. 2, platí štátna zamestnankyňa udržovací príspevok ročne 3% poslednej penzijnej základne. Udržovací príspevok treba platiť vopred v polročných termínoch na šekový účet úradu, príslušného pre vymeranie odpočivného platu. Ak sa štátna zamestnankyňa oneskorí so zaplatením udržovacieho príspevku vyše roka, zanikajú nároky podľa ods. l a 2.
(4) Ak sa zistí, že niet podmienok podľa odseku l, pokladá sa žiadosť podľa tohto odseku za zrieknutie sa služby s odstupným podľa § 1.
§ 3.
(1) Služebný pomer vydatej štátnej zamestnankyne, ktorá sa nezriekla dobrovoľne služby za odstupné podľa § l, môže byť rozviazaný so strany zamestnávateľa, a to i vtedy, ak bol služebný pomer doteraz nevypovedateľný, so súčasným priznaním nároku na odstupné za každý celý rok skutočnej služby, započítateľný pre výmer výslužného, a to za prvých desať rokov po 6% a za každý ďalší celý rok po 4% penzijnej základne, ktorá jej naposledy patrila.
(2) Rozviazaný služebný pomer štátnej zamestnankyne končí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom sa jej doručí výmer o rozviazaní služebného pomeru.
§ 4.
(1) Štátna zamestnankyňa, ktorej služebný pomer sa rozviazal podľa §§ l alebo 3, môže byť znova ustanovená v predošlom služebnom pomere podľa stavu v deň jeho rozviazania. Predpokladom pre opätné ustanovenie je, že splňuje ináč podmienky pre ustanovenie, že jej služebný výkon v posledných troch rokoch pred rozviazaním služebného pomeru označil sa celkovým posudkom aspoň tretieho stupňa a že jej výživa, alebo výživa jej rodinných príslušníkov je ohrožená.
(2) Rodinnými príslušníkmi v smysle ods. l sú manžel a vlastné, nevlastné alebo osvojené deti štátnej zamestnankyne.
(3) Opatrenie podľa ods. l učiní príslušný ústredný úrad v dohode s ministerstvom financií a ministerstvom vnútra.
(4) Podmienkou pre opätné započítanie predošlej služby pre nárok na výslužné a jeho výmer je, že odstupné vráti v primeraných lehotách.
§5.
(1) Odstupné podľa ods, l, § l, vyplatí sa osobám, ktoré sa dobrovoľne zriekly
služby do 31, decembra 1938, naraz. Odstupné osobám, ktoré sa dobrovoľne zriekly po 1. januári 1939, alebo sa zrieknu za platnosti tohto zákona, a odstupné podľa ods. l § 3, vyplatí sa v štyroch termínoch, a to do troch, šiestich, deviatich a do dvanástich mesiacov od rozviazania služobného pomeru, pričom odstupné, čo neprevyšuje sumu 2000 Ks vyplatí sa naraz a odstupné vyše 2000 Ks sa vyplatí tak, aby splátky až do vyčerpania odstupného boly aspoň po 2000 Ks.
(2) Poskytnutie odstupného vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných príspevkov.
§ 6.
(1) Namiesto odstupného (ods. l, § l, alebo ods. l, § 3) môže si štátna zamestnankyňa, ktorá sa po 30. septembri 1938 zriekla dobrovoľne služby, do 30 dní od vyhlásenia tohto zákona, alebo ktorá sa dobrovoľne zriekne služby za účinností tohto zákona, alebo ktorej služebný pomer bol rozviazaný podľa § 3, do 3 mesiacov od rozviazania služebného pomeru vyhradiť, aby bola pre prípad staroby zaistená podľa ustanovení ods. 2 až 7, voľbu medzi týmto zaistením a výplatou odstupného musí zamestnankyňa oznámiť do ďalších 6 mesiacov úradu (orgánu), ktorý rozviazal jej služebný pomer.
(2) Ak si zamestnankyňa volí zaistenie pre prípad staroby, zamestnávateľ je povinný vydať Penzijnému ústavu súkromných úradníkov ku dňu rozviazania služebného pomeru sumu, rovnajúcu sa prevodnej sume, ktorú by bol ináč podľa platných prevodných predpisov povinný vydať pri vstupe zamestnankyne do verejnoprávneho poistenia.
(3) Túto sumu použije Penzijný ústav súkromných úradníkov ako poistné raz na vždy na poistenie doživotného starobného dôchodu, počínajúceho sa dovŕšením 55, roku zamestnankyne podľa období §§ 122 a 123 zákona čís. 26/1929 Sb, z. a n. o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách.
(4) Zamestnankyňa takto zaistená je oprávnená zvýšiť si poistný starobný dôchod platením mesačného poistného.
(5) Podrobnejšie podmienky poistenia a sadzby poistného (ods. 3 a 4) vyžadujú schválenie ministerstva vnútra.
(6) Pre toto poistenie platia všetky poplatkové a daňové úlevy, ktoré sú ustanovené pre povinné penzijné poistenie.
(7) Poistenie podľa tohto paragrafu vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných príspevkov.
§ 7.
Ustanovenia časti prvej vzťahujú sa i na štátne zamestnankyne, ktorých manželstvo sa rozlúčilo, ak nie sú vo výžive na svoj plat odkázané, i na takzvané družky života.
ČASŤ DRUHÁ.
Zmena niektorých ustanovení
o úsporných opatreniach
personálnych.
§ 8.
Ustanovenie § 27 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z, a nar. sa doplňuje týmto druhým odsekom:
,, Ak to verejný záujem vyžaduje, môže vláda v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku z ustanovení odseku prvého. "
§ 9.
Ustanovenie písm. a), ods. 2, § 30 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. sa mení a bude znieť takto:
,, a) buď odstupné, ktoré činí za každý celý rok skutočnej služby, započitateľný pre výmer Odpočivný platov, a to za prvých desať rokov po 8% a za každý ďalší celý rok po 6% hrubého slúžneho (platu jemu zodpovedajúceho), ktoré jej naposledy patrilo; ak čas započitateľný pre výmer odstupného nepresahuje desať celých rokov, vymeria sa odstupné i za zlomky roku pomernou sumou, pričom sa dbá iba na celé mesiace; odstupné sa sníži o hrubý odpočivný plat (po odpočítaní srážok podľa predpisov o úsporných opatreniach personálnych), vyplatený za čas odo dňa preloženia na odpočinok do dňa zastavenia výplaty odpočivného platu podľa l odseku. "
§ 10.
Ustanovenie § 30 vládneho nariadenia č, 380/1938 Sb. z. a n. sa doplňuje novými odsekmi 6 a 7 tohto znenia:
"(6) Ustanovenia tohto paragrafu platia i pre vydaté zamestnankyne, ktoré boly, poťažne budú penzionované za účinnosti tohto nariadenia.
(7) Poskytnutie odstupného podľa tohto paragrafu vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných príspevkov. "
§ 11.
(1) Za ustanovenie ods. l § 31 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb, z. a n. sa vkladá nový Odsek 2. tohto znenia:
"(2) Požívateľke štátneho odpočivného platu, ktorej manžel (druh) nie je zamestnancom uvedeným v ods. l a má dani dôchodovej podrobený príjem vyše 24. 000. — Ks ročne, snižuje sa, ak nevstupuje v platnosť ustanovenie ods. l § 30, výplata jej odpočivného platu o polovicu; ak po tomto snížení jej odpočivný plat a príjem manžela spolu činí vyše 36. 000. — Ks ročne, snižuje sa výplata odpočivného platu manželky ešte o čiastku, ktorá túto hranicu prevyšuje. "
(2) Ustanovenie ods. 2 toho istého paragrafu sa mení a bude znieť takto:
"(3) Ustanovenie ods. l a 2 platí i vtedy, ak po 1. júli 1933 bolo manželstvo rozvedené. "
§ 12.
Štátnymi odpočivnými (zaopatrovacími) platmi v smysle § 34 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. sa rozumia i odpočivné (zaopatrovacie) platy neštátnych učiteľov (učiteliek) a ich pozostalých, ktorým tieto platy sa vyplácajú zo štátnych prostriedkov.
§ 13.
Štátnymi aktívnymi, odpočivnými (zaopatrovacími) platmi v smysle časti druhej dielu II. vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. sa rozumia hrubé aktívne, služebné, odpočivné (zaopatrovacie) platy bez ohľadu na akékoľvek zákonné a iné srážky.
ČASŤ TRETIA.
Ustanovenia prechodné a záverečné.
§ 14.
Odstupné podľa §§ l, 3 a 9 tohto zákona môže byť vyplatené iba osobám, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky podľa ustanovení ods. l a 4 § l zákona č. 255/1939 Sl. z, a osobám, ktorým bolo alebo bude priznané alebo udelené štátne občianstvo podľa ods. 2 § l alebo podľa § 5 uvedeného zákona.
§ 15.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušuje zákon č. 246/1939 Sl. z. o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek, vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek, a pre všetky osoby v ňom uvedené platí tento zákon. Opatrenia a rozhodnutia urobené podľa zákona č. 246/1939 Sl. z. pred účinnosťou tohto zákona ostávajú nedotknuté.
(2) Taktiež sa zrušujú všetky iné ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú alebo nie sú s ním v súlade.
§ 16.
Ustanovenia vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n, o úsporných opatreniach personálnych, ak neboly týmto zákonom zmenené, platia i pre právne pomery upravené týmto zákonom.
§ 17.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, vynímajúc ustanovenia §§ 9, 10, 12 a 13, ktoré platia od 1. januára 1939,
a ustanovenia ods. l § 11 a ods. 2, nakoľko sa vzťahuje na ods. l § 11, ktoré platia od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po vyhlásení tohto zákona, Tento zákon vykonajú všetci členovia vlády v dohode s ministrom financií.
Dôvodová zpráva.
K § 1.
Otázku odstupného vydatým štátnym zamestnankyniam v činnej službe, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby, upravil naposledy všeobecne a jednotne na Slovensku § 17 zákona číslo 267/1937 Sb. z. a n.
Bývalé ministerstvo financií v Prahe výnosom zo dňa 15. októbra 1938 č. j. 124. 498/38-VII/18 nariadilo, aby sa ešte nevybavovaly žiadosti o priznanie odstupného podlá § 17 zákona číslo 267/1937 Sb. z. a n., ale aby sa podané rezignácie podľa príslušných zákonných ustanovení prijímaly s tým, že o priznaní odstupného sa rozhodne osobitne.
Ustanovenia zákona č. 267/1937 Sb, z. a n. okrem §§ 30 a 32 (teda i § 17) boly §-om 49 vládneho nariadenia č. 38/1938 Sb, z. a n, dňom 1. januára 1939 zrušené.
Kým v Čechách a na Morave, u spoločných úradov a podnikov i na Slovensku, § 6 vládneho nariadenia č. 379/1938 Sb. z. a n. znova upravil otázku odstupného vydatým zamestnankyniam v činnej službe zrieknuvším sa dobrovoľne služby, zatiaľ od 1. januára 1939 niet všeobecnej zákonnej normy, ktorá by túto otázku jednotne riešila na území Slovenska. V §§ 65 a 66 vládneho nariadenia č. 113/1926 Sb. z. a n. aj v zákone č. 246/1939 Sl. z. je iba riešenie čiastočné.
Po vydaní vládnych nariadení č. 379/- 1938 a číslo 380/1938 Sb. z. a n. zrušilo býv. ministerstvo financií v Prahe svoj výnos zo dňa 15. októbra 1938 č. j. 124. 498/38-VII/18 (výnosom zo dňa 4. januára 1939 č. j. 86/1939-VII/18) a súčasne nariadilo, aby nerealizované poukazy odstupného podľa § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n., alebo zákona č. 204/1932 Sb. z. a n., boly uvoľnené, ak z platebných rozkazov alebo zo záznamov na spisoch je nepochybne zjavné, že zamestnankyňa sa zriekla služby do 30. septembra 1938 (v
Čechách a na Morave, u spoločných úradov a podnikov na Slovensku), lebo že vládne nariadenie číslo 379/1938 Sb. z. a n. sa na zamestnankyňu nevzťahuje.
Následkom toho malo byť na Slovensku vyplatené odstupné podľa § 17 zákona č, 267/1937 Sb. z. a n., alebo zákona č. 204/1932 Sb. z. a n., všetkým vydatým zamestnankyniam, ktoré sa až do konca roku 1938 dobrovoľne zriekly služby. Ale to sa až dosiaľ nestalo, keďže býv. prezídium ministerstva financií Slovenskej krajiny v Bratislave výnosom zo dňa 14. februára 1939 č. 6382/prez. 1939 zastavilo až do ďalšej úpravy vyplácanie odstupného vydatým zamestnankyniam, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby. Teda až doteraz nebolo vyplatené odstupné ani jednej takejto zamestnankyni, hoci mala naňho zákonný nárok, a od rozviazania služebného pomeru v niektorom prípade minul už i rok.
§ l navrhovanej osnovy rieši otázku odstupného vydatým zamestnankyniam, ktoré sa po 30. septembri 1938 dobrovoľne zriekly služby, alebo tak učinia za účinnosti navrhovaného zákona, ale len ak toto zrieknutie bude úradom prijaté. Viazať toto zrieknutie na prijatie služebným úradom je potrebné z tej príčiny, aby nenastal hromadný odliv potrebných alebo nevyhnutne potrebných zamestnankýň zo štátnej služby. Každá takáto zamestnankyňa dostane miesto prípadného iného odstupného (na pr. podľa § 66 vl. nar. č. 113/26 Sb. z. a n. ) za každý celý rok skutočnej služby, započitateľný pre výmer odpočivných platov, odstupné, a to za prvých desať rokov po 8% a za každý ďalší celý rok po 6% penzijnej základne, ktorú mala v deň rozviazania služebného pomeru. Ak započitateľný čas pre výmer odstupného nepresahuje desať celých rokov, vymeria sa odstupné i za zlomky roku
pomernou sumou, pri čom sa dbá iba na celé mesiace.
Je tu teda isté zhoršenie proti doterajšiemu stavu pre zamestnankyňu, ktorá sa zriekla služby po 30. septembri 1938 až do 31, decembra 1938, keďže podľa § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n. mala dostať odstupné, ak mala aspoň päť rokov skutočnej služby počitateľných pre výmer odpočivných platov, za každý celý rok takejto služby 15% penzijnej) základne. Nakoľko však v Čechách a na Morave a u niektorých spoločných úradov a podnikov i na Slovensku bolo procento odstupného §-om 6 vládneho nariadenia č. 379/1938 Sb. z. a n. snížené, a to za prvých 10 rokov po 8% a za každý ďalší celý rok 6% hrubého ročného slúžneho (platu jemu zodpovedajúceho), niet žiadnej príčiny k tomu, aby sa na Slovensku všeobecne vyplácalo odstupné nepomerne vyššie (15% za každý celý rok). Okrem toho tieto osoby sa zriekly služby po 30. septembri 1938 pod tlakom politických a hospodárskych pomerov v nádejí, že im bude odstupné vyplatené ešte v neskrátenej výške podľa § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n.
Ale zamestnankyne, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby do 30. septembra 1938, dostanú odstupné vo výške stanovenej v § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n.
Keďže po 1. januári 1939 niet na Slovensku všeobecnej zákonitej normy na odstupné pre vydaté štátne zamestnankyne, ktoré sa dobrovoľne zriekly alebo zrieknu služby, § l navrhovanej osnovy rieši definitívne aj túto otázku a poskytuje odstupné v tej istej výške ako zamestnankyniam zrieknuvším sa služby v čase od 1. októbra 1938 do 31. decembra 1938, lebo niet tu žiadnej príčiny k dajakej odchýlke.
Finančný náklad:
Ks
1. zamestnankyne, ktoré sa zriekly služby do 30. septembra 1938, dostanú odstupné podľa § 17 zák. č. 267/1937 Sb. z. a n. počet
osôb: 6, celkový náklad. 58., 645. —
2. zamestnankyne, ktoré sa zriekly služby po 30. septembri 1938 až do 31. decembra 1938, dostanú odstupné podľa § l navrhovanej osnovy: počet osôb: 21,
celkový náklad.....235. 334. 49
Ks
3. zamestnankyne, ktoré sa zriekly služby po 1. januári 1939 až do dnes, dostanú odstupné podlá § l navrhovanej osnovy; počet osôb: 41, celkový náklad... 388. 361. 57
spolu... 682. 341. 06
Tento náklad je celý zaokrytý z úveru riadneho štátneho rozpočtu.
Tu treba ešte uviesť, že v smysle § 5 navrhovanej osnovy iba položky sub 1. a 2. v celkovej sume 293. 979 Ks 49 h sú splatné naraz, kým suma 388. 361 Ks 57 h (sub 3. ) bude vyplatená v štyroch lehotách od rozviazania služobného pomeru. Pravda, takej zamestnankyni, ktorej služebný pomer bol rozviazaný na príklad koncom januára 1939, bude treba vyplatiť odstupné naraz.
Finančný náklad na odstupné pre zamestnankyne, ktoré sa zrieknu služby za účinnosti navrhovanej osnovy, je a bude zaistený v riadnom štátnom rozpočte.
Napokon treba ešte zdôrazniť, že odstupné podľa § l navrhovanej osnovy bude fakticky vyplatené iba osobám, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky.
K §2.
Tento § sa úplne shoduje s §-om 2 zákona č. 246/1939 Sl. z. a umožňuje štátnej zamestnankyni, ktorá sa podľa § l zriekla alebo zriekne svojho služebného miesta a má v deň zrieknutia sa služby aspoň 10 započitateľných rokov vo verejnom penzijnom zaopatrení pre nárok na výslužné a jeho výmer, zvoliť si namiesto odstupného podľa § l nárok na odpočivný plat v deň dovŕšenia svojho 55. roku, pri čom je povinná platiť udržovací príspevok ročne 3% poslednej penzijnej základne.
K§ 3.
§ 3 navrhovanej osnovy sa v podstate tiež shoduje s §-om 3 zákona č. 246/1939 Sl. z.
Služebný pomer prebytočných vydatých štátnych zamestnankýň môže byť leda podľa § 3 osnovy kedykoľvek rozviazaný so strany zamestnávateľa, a to i vtedy, ak bol služebný pomer doteraz nevypovedateľný, so súčasným priznaním nároku za každý celý rok skutočnej služby, započitateľný pre výmer výslužného, na odstupné, a to za prvých desať rokov po 6% a za každý ďalší celý rok po 4 % penzijnej základne, ktorá zamestnankyni naposledy patrila.
Rozviazaný služebný pomer štátnej zamestnankyne končí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom sa jej doručí výmer o rozviazaní služebného pomeru.
V tomto § je odstupné nižšie ako pri dobrovoľnom zrieknutí sa služby (§ l, odst. 1), čo je odôvodnené tým, že zamestnankyňa nepoužila možnosť, ktorú jej poskytoval § l, odsek 1. navrhovanej osnovy.
K § 4.
§ 4 navrhovanej osnovy pamätá na to, aby štátna zamestnankyňa, ktorej služebný pomer sa rozviazal podľa §§ l alebo 3 a ktorej výživa poťažne výživa jej rodinných príslušníkov by bola ináč ohrožená a ktorej služebný výkon bol v posledných troch rokoch pred rozviazaním služebného pomeru označený celkovým posudkom aspoň tretieho stupňa, mohla byť opäť ustanovená, ak vyhovuje ešte podmienkam pre ustanovenie, vo svojom predošlom služebnom pomere podľa stavu v deň jeho rozviazania. Zamestnankyňa môže byť podľa § 4 osnovy opäť ustanovená len rozhodnutím ústredného úradu (príslušného ministerstva) v dohode s ministerstvom financií a ministerstvom vnútra.
Ak má byť započítaná pre nárok a výmer výslužného predošlá služebná doba, musí byť celé odstupné vrátené, a to naraz alebo v primeraných lehotách.
K §5.
Tento paragraf určuje, kedy a akým spôsobom má byť vyplatené odstupné podľa § l, odsek l a § 3, odsek l osnovy.
Nakoľko vydaté zamestnankyne, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby do 31. decembra 1938, maly už nároky na odstupné podľa § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n vlastne zaistené a toto odstupné bolo už dávno splatné, treba im vyplatiť odstupné naraz, kedže by bolo nespravodlivé u týchto zamestnankýň výplatu odstupného odďaľovať. Tieto zamestnankyne sa zriekly dobrovoľne služby v predpoklade, že im bude vyplatené odstupné vo výške ustanovenej v § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n. (15% za každý celý rok). Toto sa v skutočnosti nestalo, ba na základe § l, odsek l navrhovanej osnovy dostanú zamestnankyne, ktoré sa zriekly služby po 30. septembri 1938, o veľa menšie odstupné a teda niet príčiny, aby ešte i výplata tohto sníženého odstupného bola od-
ďaľovaná. Náklad na toto odstupné — ako je už uvedené k § l dôvod, zprávy — činí 293. 979 Ks 49 h a je zaistený v riadnom rozpočte.
Ostatným zamestnankyniam, ktoré sa dobrovoľne zriekly služby po 1. januári 1939, alebo tak učinia za účinnosti navrhovanej osnovy, alebo ktorých služebný pomer bude rozviazaný podľa § 3 osnovy, vyplatí sa odstupné v štyroch 1/4 ročných termínoch, pri čom odstupné neprevyšujúce 2. 000 Ks vyplatí sa naraz a odstupné presahujúce túto sumu tak, aby splátky činily až do vyčerpania celého odstupného, aspoň 2. 000 Ks.
K § 6.
Tento paragraf bol celý prevzatý z vládneho nariadenia č. 379/1938 Sb. z. a n. (§ 13) a umožňuje vydatej zamestnankyni za tam určený čas namiesto odstupného podľa § l, odsek l alebo § 3, ods. l vyhradiť si právo, aby bola pre prípad staroby zaistená u Penzijného ústavu súkromných úradníkov.
Ak si zamestnankyňa volí zaistenie pre prípad staroby, zamestnávateľ je povinný vydať Penzijnému ústavu súkromných úradníkov ku dňu rozviazania služebného pomeru sumu rovnajúcu sa prevodnej sume, ktorú by bol ináč podľa platných prevodných predpisov povinný vydať pri vstupe zamestnankyne do verejnoprávneho poistenia. Teda normálnu prémiovú rezervu.
Túto sumu použije Penzijný ústav súkromných úradníkov ako poistné raz na vždy na poistenie doživotného starobného dôchodu, počínajúceho sa dovŕšením 55. roku zamestnankyne podľa obdoby §§ 122 a 123 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách.
Zamestnankyňa takto zaistená je oprávnená zvýšiť si poistený starobný dôchod platením mesačného poistného.
Podrobnejšie podmienky poistenia a sadzby poistného vyžadujú schválenia ministerstva vnútra.
Náklad na prevodné sumy, ktoré budú podľa tohto § vydané Penzijnému ústavu súkromných úradníkov, bude zaistený v riadnom rozpočte.
K§ 7.
Ustanovenia tohto §-u shodujú sa úplne s §-om 6 zákona č, 246/1939 Sl. z. o úpra-