Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
155.
Vládny návrh.
Ústavný zákon
zo dňa-----------------------1940
o Najvyššom správnom súde.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone.
ČASŤ PRVÁ.
Pôsobnosť a organizácia Najvyššieho
správneho súdu a pokračovanie
pred ním.
§ 1.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu a jeho sídlo.
Pre územie Slovenskej republiky zriaďuje sa Najvyšší správny súd so sídlom v Bratislave.
§ 2. Pôsobnosť.
(1) Najvyšší správny súd rozhoduje vo všetkých prípadoch, v ktorých niekto tvrdí, že nezákonným rozhodnutím alebo opatrením administratívneho úradu bolo porušené jeho právo.
(2) Administratívnymi úradmi, ktorých rozhodnutia alebo opatrenia možno napadnúť sťažnosťou na Najvyšší správny súd, sú orgány správy štátnej, župnej a obecnej.
(3) Najvyšší správny súd rozhoduje o nárokoch proti štátu alebo jednotlivým župám, ak o týchto nárokoch v medziach svojej pôsobnosti rozhodly už administratívne úrady v inštančnom postupe a ak ide len o preskúmanie tohoto rozhodnutia.
(4) Najvyšší správny súd skúma svoju pôsobnosť z úradnej povinnosti.
(5) O námietkach proti pôsobnosti rozhoduje Najvyšší správny súd zpravidla sám (§ 3).
Kompetenčné konflikty. §3.
Rozhodovanie o kompetenčných konfliktoch medzi Najvyšším správnym súdom a riadnymi súdmi upravuje osobitný zákon.
§ 4.
Najvyšší správny súd je povolaný rozhodovať o kompetenčných konfliktoch:
a) medzi župným výborom a najvyššími vládnymi úradmi, ak každý z nich osvojuje si právo rozhodovať alebo činiť opatrenie v administratívnej veci, alebo odmieta svoju pôsobnosť;
b) medzi župnými orgánmi rôznych žúp vo veciach prikázaných do ich pôsobnosti.
Výluky z pôsobnosti. § 5.
Z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu sú vyňaté:
a) rozhodnutia a opatrenia prezidenta republiky,
b) veci o ktorých patrí rozhodovať súdom,
c) ponosy proti vymenovaniu na verejné úrady a do verejných služieb, ak nejde o porušenie uplatňovaného práva navrhovacieho alebo menovacieho, alebo nároku na vymenovanie,
d) rozhodnutia a opatrenia, ak a pokiaľ v nich úrady postupujú podľa voľnej úvahy danej im zákonami alebo vládnymi nariadeniami vydanými podľa § 4 zákona č. 1/1939 Sl. z. alebo nariadenia s mocou zákona vydanými podľa § 44 Ústavy, alebo ak to vyplýva zo samotnej povahy veci,
e) rozhodnutia a opatrenia, vyplývajúce z výkonu dozorného práva vlády nad samosprávnymi korporáciami, vynímajúc majetkoprávne veci,
f) veci, ktoré sú výslovne vyňaté z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu zákonami, alebo vládnymi nariadeniami vydanými podľa § 4 zákona č. 1/1939 Sl. z. alebo nariadeniami s mocou zákona vydanými podľa § 44 Ústavy,
Všeobecné zásady.
§ 6.
(1) Najvyšší správny súd pokračuje na podnet strán (ods. l, § 2).
(2) Sťažnosť na Najvyšší správny súd možno podať, ak vec bola vybavená v stanovenom administratívnom inštančnom postupe.
(3) Ak bol zmeškaný porád administratívnych stolíc, je sťažnosť na Najvyšší správny súd neprípustná.
§7.
(l) Najvyšší správny súd rozhoduje na základe skutkovej podstaty, ktorú vzala za základ rozhodnutia posledná administratívna stolica.
(2) Ak Najvyšší správny súd zistí, že táto skutková podstata je v rozpore so spismi, alebo že ju treba doplniť, alebo že sa nedbalo podstatných foriem administratívneho pokračovania, zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie pre vady pokračovania a vráti vec administratívnemu úradu, aby odstránil vady a vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, súc pri tom viazaný právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu.
(3) Ak Najvyšší správny súd ustáli, že sťažnosť je dôvodná, zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie pre nezákonnosť, administratívne úrady sú povinné o veci znovu rozhodnúť, pri čom sú viazané právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu vysloveným v rozsudku.
(4) V prípadoch ods. 2, 3 povinné sú administratívne úrady vydať nové rozhodnutie alebo opatrenie najneskoršie do 3 mesiacov, počítaných odo dňa doručenia rozhodnutia, a to pod disciplinárnou zodpovednosťou patričných referentov.
§ 8.
Najvyšší správny súd pri rozhodovaní má skúmať platnosť vládnych nariadení; pri zákonoch a nariadeniach s mocou zákona môže skúmať len to, či boly riadne vyhlásené.
§ 9.
Složenie Najvyššieho správneho súdu a služobné ustanovenia.
(1) Členmi Najvyššieho správneho súdu sú predseda, senátni predsedovia a senátní radcovia Najvyššieho správneho súdu.
(2) Členovia Najvyššieho správneho súdu rovnajú sa hodnosťou a platom členom Slovenského najvyššieho súdu obdobného služobného postavenia. Vymenúva ich z osôb práva znalých prezident republiky na návrh vlády. Aspoň tretina týchto členov musí mať spôsobilosť pre sudcovský úrad. Ak nejde o miesto predsedu Najvyššieho správneho súdu, podáva vláde dobrozdanie o obsadení miest predseda Najvyššieho správneho súdu a ak niečo mu v tom bráni, jeho zástupca.
(3) Na Najvyššom správnom súde ustanoví sa potrebný počet vedúcich a ostatných síl sekretariátu, zamestnancov účtovnej, kancelárskej, kancelársko-pomocnej služby a zriadeneckej služby.
(4) Najvyššiemu správnemu súdu možno prideliť pomocných referentov. Pomocní referenti sa vybierajú z osôb práva znalých. Ustanovuje ich vláda na čas potreby, najdlhšie však na tri roky na návrh predsedu Najvyššieho správneho súdu. Úradníci štátnych úradov administratívnych sú povinní prijať službu pomocných referentov. Iné osoby môžu byť ustanovené za pomocných referentov len so svojím súhlasom, neštátni zamestnanci vererejní, pokiaľ ostávajú vo svojom služobnom pomere, okrem toho len so súhlasom zamestnávateľa. Predseda Najvyššieho správneho súdu zbavuje pomocného referenta služby na Najvyššom správnom súde; verejný úradník (sudca) vráti sa na
úrad (na súd), od ktorého bol povolaný do služby Najvyššieho správneho súdu.
(5) Pomocní referenti majú pripravovať zprávy a návrhy pre pojednávanie v senátoch, vykonávať aj iné práce konceptné a zastávať zapisovateľské funkcie. Na poradách senátu patrí im poradný hlas.
(6) Pomocní referenti sú pri výkone tejto svojej funkcie samostatní a neodvislí a nesmú vykonávať iné stále ani dočasné, platené funkcie. Počas svojej funkcie majú pomocní referenti rovnaké služobné povinnosti ako členovia Najvyššieho správneho súdu. Podliehajú disciplinárnej právomoci práve tak, ako členovia tohoto súdu, a to s dôsledkami, aj pre služobný pomer, z ktorého boli povolaní do služieb Najvyššieho správneho súdu. Pomocní referenti z radov verejných zamestnancov nesmú výkonom svojej funkcie utrpeť škodu na svojich služobných a platobných pomeroch.
(7) Služobné a platové pomery pomocných referentov z iných radov než verejných zamestnancov budú upravené smluvou, ktorú schvaľuje vláda.
(8) Funkciami pomocných referentov môžu byť poverené aj konceptné sily sekretariátu Najvyššieho správneho súdu.
(9) Potrebný počet služobných miest systemizuje vláda na návrh predsedu Najvyššieho správneho súdu.
§ 10.
(1) Pre členov Najvyššieho správneho súdu platia všeobecné ustanovenia platné pre sudcov, najmä ustanovenia §§ 67, 68, 69 a 73 Ústavy.
(2) Ustanovenia zákona o disciplinárnom pokračovaní pre sudcovských úradníkov Slovenského najvyššieho súdu platia aj pre členov Najvyššieho správneho súdu. Funkcie prikázané disciplinárnemu súdu, vykonáva ohľadom členov Najvyššieho správneho súdu tento súd sám, a to v senáte složenom z najstaršieho senátneho predsedu ako predsedu a z dvoch senátnych radcov Najvyššieho správneho súdu. Členov senátu, náhradníka predsedu
a členov vymenúva predseda Najvyššieho správneho súdu po vypočutí senátnych predsedov.
(3) Podrobnejšie ustanovenia o použití zákona o disciplinárnom pokračovaní so sudcovskými úradníkmi na členov Najvyššieho správneho súdu vydá vláda nariadením,
§ 11.
Podrobnejšie ustanovenia o služobnom postavení členov Najvyššieho správneho súdu a iných zamestnancov sa vyhradzujú nariadeniu o vnútornom usporiadaní Najvyššieho správneho súdu (§ 43).
§ 12,
1) Najvyšší správny súd pojednáva a rozhoduje zpravidla v senátoch, složených z predsedu a zo štyroch členov Najvyššieho správneho súdu.
(2) Najvyšší správny súd pojednáva a rozhoduje v senátoch, složených z predsedu a z dvoch členov Najvyššieho správneho súdu:
a) o prípravných opatreniach alebo medzitýmnych rozhodnutiach,
b) o sporoch o verejné dávky a o náhradu trov, ktoré vzniklý prevedením administratívneho pokračovania, ak neprevyšuje predmet sporu spolu s vedľajším plnením 1. 000 Ks,
c) do konca roku 1944 aj o veciach, o ktorých by bolo treba rozhodovať v senátoch, složených podľa ods. 1.
(3) Najvyšší správny súd pojednáva a rozhoduje aj o veciach, uvedených pod písm. b) a c), ods. 2 v senátoch, složených z predsedu a zo syroch členov Najvyššieho správneho súdu, ak má rozhodovať o platnosti nariadenia alebo ak uzná to za potrebné predseda Najvyššieho správneho súdu, najmä na návrh senátu, ktorému bola vec pridelená, alebo predsedu tohoto senátu.
(4) Ak Najvyšší správny súd, rozhodujúc o určitej právnej otázke, zaujal znovu ten istý právny náhľad, odchylný od právneho náhľadu žalovaného úradu, môže predseda Najvyššieho správneho súdu predložiť túto právnu otázku na posúdenie
a usnesenie rozšírenému senátu, složenému z predsedu a zo 6 členov Najvyššieho správneho súdu. Na odôvodnený návrh ministerstva, podaný so schválením vlády, je predseda povinný predostrieť tomuto senátu na posúdenie a usnesenie právnu otázku, o ktorej Najvyšší správny súd rozhodujúc prejavil už určitý právny náhľad.
(5) Ak rozšírený senát sotrvá, usnášajúc sa podľa predchádzajúceho odseku, na právnom náhľade, ktorý Najvyšší správny súd, rozhodujúc, doteraz zastával, oznámi predseda Najvyššieho správneho súdu usnesenie senátu aj s odôvodnením predsedníctvu vlády a všetkým ministerstvám a dá uverejniť takto prijatú právnu zásadu bez odôvodnenia v Úradných novinách. Uverejnená právna zásada je pre administratívne úrady záväzná.
(6) Predseda Najvyššieho správneho súdu je oprávnený a na odôvodnený návrh ministerstva podaný so schválením vlády, povinný ešte znovu predložiť rozšírenému senátu, (ods. 4, veta 1) na nové uváženie a usnesenie právnu otázku, ktorá bola rozriešená právnou zásadou, uverejnenou podľa predchádzajúceho odseku. Usnesenie o zmene takejto právnej zásady vyžaduje dve tretiny hlasov. Ak sa senát usnesie na zmene uverejnenej právnej zásad, platí primerane ustanovenie predchádzajúceho odseku. Ináč sa usnesenie senátu, ak bolo vyvolané návrhom ministerstva, oznámi s odôvodnením predsedníctvu vlády a všetkým ministerstvám.
(7) Všetkým ministerstvám treba poskytnúť príležitosť aby písomne alebo vyslaným zástupcom ústne predniesly rozšírenému senátu svoje právne stanovisko o právnej otázke, ktorá má sa rozriešiť podľa ods. 4 až 6.
(8) Rokovací poriadok určí, kedy je predseda Najvyššieho správneho súdu oprávnený alebo povinný vyvolať ešte v iných prípadoch, než sú uvedené v ods. 4 až 6 usnesenie rozšírených senátov, a ako sú tieto senáty složené. Najmä nech je k tomu povinný, ak zistí nejednotnosť rozhodovania Najvyššieho správneho súdu.
(9) Právne zásady, na ktorých sa rozšírené senáty usnesú, sú záväzné pre Najvyšší správny súd. Podrobnosti určí rokovací poriadok.
(10) Senáty sostavuje predseda Najvyššieho správneho súdu.
Pokračovanie pred Najvyšším
správnym súdom. Lehota
na podanie sťažnosti.
§ 13.
(1) Sťažnosť sa musí podať priamo na Najvyšší správny súd do 60 dní, počítajúc odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v poslednej stolici (§ 6). Deň doručenia musí sa v sťažnosti udať.
(2) Do lehoty nepočítajú sa dni poštovej dopravy.
(3) Ak posledný deň lehoty padne na nedeľu alebo zákonom uznaný sviatok, končí sa lehota až najbližším všedným dňom.
(4) Predĺženie lehoty na podanie sťažnosti je zpravidla neprípustné (§§ 14, 19).
§ 14.
(1) Ak strana alebo jej zmocnenec nemohli podať sťažnosť pre neprekonateľnú prekážku v lehote zákonom stanovenej (ods. l, § 13), môžu podať na Najvyšší správny súd spolu so sťažnosťou odôvodnenú písomnú ospravedlňujúcu žiadosť do 15 dní, počítaných odo dňa, kedy sťažnosť mohla byť najneskoršie podaná.
(2) O tejto žiadosti rozhodne Najvyšší správny súd v trojčlennom senáte v neverejnom zasadnutí.
Právne účinky podanej sťažnosti.
§ 15.
Sťažnosť podaná na Najvyšší správny súd nemá odkladný účinok. Sťažujúca sa strana však môže žiadať odklad u žalovaného úradu, ktorý ho povolí, ak verejné záujmy nevyžadujú neodkladný výkon a ak by strane z tohoto "výkonu vznikla nenahraditeľná škoda. Rozhodnutie úradu
podľa predchádzajúcej vety je konečné (§ 6).
§ 16.
Obsah a inštruovanie sťažnosti.
(1) Sťažnosť na Najvyšší správny súd musí zreteľne označiť rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré napadá.
(2) Sťažnostné body musia byť presne označené.
(3) Ak strana predkladá doklady k sťažnosti, treba tieto pripojiť v prvopise alebo opise.
(4) Sťažnosť musí podpísať advokát, ktorý je oprávnený vykonávať advokáciu na území Slovenskej republiky.
§ 17.
Spolužalované strany.
Sťažujúca sa strana môže v tomto prvom podaní žalovať vedľa administratívneho úradu hneď aj osoby, ktorým by bolo na škodu zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, ktorého sa domáha.
§ 18.
(1) Ku každej sťažnosti treba pripojiť opis sťažnosti, ako aj opis všetkých príloh.
(2) Ak sú tu spolužalované strany (§ 17), musí sťažovateľ okrem toho predložiť toľko opisov svojho podania a príloh, aby každej z týchto strán mohlo sa doručiť jedno vyhotovenie.
§ 19,
Odmietnutie a limine.
(1) Sťažnosti, ktoré sú nie súce na prejednanie preto, že vec zrejme nepatrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu {§ 5) alebo pre zameškanie zákonnej lehoty, odmietnu sa bez ďalšieho pokračovania; to isté platí o sťažnostiach, ktorým prekáža námietka veci rozhodnutej alebo námietka nedostatku legitimácie k sťažnosti, nakoľko aj tieto nedostatky sú zrejmé,
(2) Ak chýbajú formálne zákonné náležitosti, vráti Najvyšší správny súd sťažnosť na odstránenie nedostatkov a poskytne na to primeranú lehotu najmenej 8 dní (veta 2, ods. l, § 13, ods. l, 3 a 4, § 16 a § 18).
(3) Sťažnosť vrátenú na opravu odmietne súd bez ďalšieho pokračovania, ak nebola v stanovenej lehote opravená a znovu predložená.
§ 20.
(1) O odmietnutí sťažnosti alebo o vrátení sťažnosti na opravu rozhoduje Najvyšší správny súd v neverejnom zasadnutí, a to v senátoch složených z predsedu a dvoch členov Najvyššieho správneho súdu.
(2) Rozhodnutie o odmietnutí sťažností oznámi sa administratívnemu úradu, ktorého rozhodnutie alebo opatrenie sťažnosť napadá.
Prípravné pokračovanie, § 21.
(1) V jednoduchých sporoch, najmä ak nie je sporná skutková podstata v sťažnosti uvedená, ale iba právna otázka, môže Najvyšší správny súd pojednávať (§ 26) bez zavedenia písomného prípravného pokračovania.
(2) V iných prípadoch doručí Najvyšší správny súd sťažnosť v opisoch, sťažovateľom predložených i s prílohami žalovanému úradu a ostatným spolužalovaným stranám, a vyzve ich, aby podaly odvetný spis v lehote, ktorú určí 15—60 dňami.
(3) O počítaní tejto lehoty platia tie isté zásady ako o lehote na podanie sťažnosti (§ 13).
(4) Odvetný spis treba podať vo dvoch vyhotoveniach a ak má prílohy, treba pripojiť aj opisy príloh.
(5) Duplikát s opisom príloh doručí sa sťažovateľovi.
§ 22.
(1) Ak Najvyšší správny súd uzná za potrebné, môže dať zúčastneným úradom a stranám príležitosť na podanie repliky a dupliky.
(2) Lehoty na podanie týchto spisov nemôžu byť dlhšie ako 60 dní (§ 13).
§ 23.
Ak niektorý zo spisov uvedených v §§ 21 a 22 nebol podaný, nie je to na prekážku ďalšiemu pokračovaniu,
§ 24.
(1) Na prípravu pojednávania môže Najvyšší správny súd nariadiť vypočutie strán a úradu, najmä tiež predloženie spisov o prevedenom administratívnom pokračovaní.
(2) Vypočutie úradu koná sa písomne
(3) Stranám a ich zástupcom je dovolené nazreť do spisov, ktoré si Najvyšší správny súd vyžiadal (ods. 1) a vyhotoviť z nich opisy. Spisy (časti spisov), ktoré sú vylúčené z nazretia strán v príslušnom administratívnom pokračovaní, ako aj podľa výslovného právneho ustanovenia, môžu byť vylúčené z nazretia strán aj v pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom. Z nazretia však nemožno vylúčiť spisy alebo ich časti, ak obsahujú zistenie okoľností, ktoré žalovaný úrad uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia alebo opatrenia, vyjmúc tie, ktoré treba utajiť v záujme obrany štátu alebo podľa výslovného právneho ustanovenia. Z nazretia nie sú vôbec vylúčené spisy, do ktorých strany a ich zástupcovia majú právo nazreť podľa ustanovenia príslušného administratívneho pokračovania.
(4) Žalovaný úrad, posielajúc spisy Najvyššiemu správnemu súdu, oznámi, či a ktoré časti spisov majú byť z nazretia vylúčené. Náhľadom žalovaného úradu o tom, ktoré spisy majú byť vylúčené z nazretia v záujme obrany štátu, je, s výhradou poslednej vety ods. 3, Najvyšší správny súd viazaný. V ostatných prípadoch rozhodne člen súdu, predsedom Najvyššieho správneho súdu k tomu určený o práve strany alebo jej zástupcu nazreť do spisov, ktoré majú byť podľa oznámenia žalovaného úradu z nazretia vylúčené,
(5) Strane (jej zástupcovi), ktorá požiada o nazretie do spisov, musí sa oznámiť, či administratívny úrad označil, že určité spisy alebo ich časti majú byť vylúčené z nazretia.
§ 25,
Keď aj sťažnosť výslovne nesmeruje proti iným stranám (§ 17), má sa Najvyšší správny súd postarať o to, aby v pokračovaní, ktoré sa pred ním koná, boly vypočuté všetky osoby na predmete rozhodnutia zúčastnené a aby sa im dala možnosť brániť svoje práva
Ústne pojednávanie. § 26.
(1) Po skončenom prípravnom pokračovaní rozhodne Najvyšší správny súd o sťažnosti vo verejnom ústnom pojednávaní, ak nerozhodne o nej podľa ods. 4 v zasadnutí neverejnom, na základe spisov.
(2) Verejné ústne pojednávanie nariadi predseda Najvyššieho správneho súdu a predvolá naň úrady a strany.
(3) V predvolaní treba upozorniť strany a ich zástupcov na právo, že môžu nazreť do spisov a vyhotoviť si z nich opisy (ods. 3, § 24).
(4) V neverejnom zasadnutí môže súd na základe spisov rozhodnúť o sťažnosti:
a) ak uzná, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie má byť zrušené pre vadnosť (ods. 2, § 7), za ktorú sa pokladá aj to, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nepatrilo do pôsobnosti úradu, ktorý rozhodol,
b) ak sťažovateľ v sťažností alebo žalovaný úrad alebo spolužalovaná strana alebo na pokračovanie podľa § 25 pribraná v lehote určenej na podanie odvetného spisu nepodala návrh, aby sa konalo verejné ústne pojednávanie. Ak sťažovateľ odvolá návrh na konanie verejného ústneho pojednávania až v priebehu pokračovania pred Najvyšším správnym súdom, môže žalovaný úrad, strana spolužalovaná alebo na pokračovanie podľa § 25 pribraná v lehote súdom určenej navrhnúť, aby sa konalo verejné ústne pojednávanie.
§ 27.
(1) Verejnosť z pojednávania môže byť usnesením súdu vylúčená z dôvodu mravnosti alebo verejného poriadku.
(2) V prípade ods. l každý účastník má právo žiadať, aby bol dovolený prístup na pojednávanie trom svojprávnym osobám, ktoré si zvolí za dôverníkov.
§ 28.
C) Zástupcu administratívneho úradu na ústne pojednávanie vyšle ministerstvo, ktorého rozhodnutie alebo opatrenie sa sťažnosťou napadá alebo do pôsobnosti ktorého vec patrí,
(2) Ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánov správy župnej alebo obecnej, vyšle zástupcu tento orgán; ak o to požiada tento orgán, vyšle zástupcu ministerstvo, do pôsobnosti ktorého vec patrí.
§ 29.
(1) Strana môže sa zúčastniť na ústnom pojednávaní sama alebo môže sa dať zastupovať advokátom,
(2) Úrady, korporácie a obce zastupujú sa zmocnencami vyslanými, obce tiež vyslanými úradníkmi, ktorí majú spôsobilosť pre službu konceptnú.
§ 30.
(1) Ústne pojednávanie sa započne prednesom zpravodaja.
(2) Predseda vedie pojednávanie a stará sa o poriadok, Z úradnej povinnosti dbá na to, aby vec úplne bola prebraná,
(3) Členovia Najvyššieho správneho súdu majú právo dávať otázky.
§31.
O námietkach proti pokračovaniu, ako aj o návrhoch vznesených v priebehu pokračovania rozhoduje Najvyšší správny súd usnesením.
§32.
Ak nepríde niektorý účastník alebo jeho zástupca, nie je to na prekážku ani pojednávaniu ani rozhodnutiu.
§ 33.
(1) Odročenie ústneho pojednávania môže sa povoliť len na súhlasný návrh
oboch strán, alebo ak je tu neprekonateľná prekážka, pre ktorú sa nemôže pokračovať v pojednávaní.
(2) Žiadosti, aby sa o sťažnosti, o ktorej sa už zaviedlo prípravné pokračovanie, predbežne nerozhodovalo, ak je preukázaný súhlas ostatných účastníkov pokračovania, treba vyhovieť usnesením s doložkou, že sa vo veci bude pokračovať až na návrh niektorého účastníka. O tomto usnesení treba upovedomiť všetkých účastníkov pokračovanie.
(3) Ak nedôjde do jedného roku odo dňa doručenia usnesenia podľa ods. 2 alebo návrh, aby sa pokračovalo vo veci spočívajúcej, alebo návrh, aby pokračovanie spočívalo na ďalší rok, zastaví sa pokračovanie usnesením.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu.
§ 34.
(1) Keď je vec dostatočne prebraná, skončí sa pojednávanie a prikročí sa k rozhodovaniu.
(2) Porada a hlasovanie sú neverejné.
§35.
(1) O rozhodnutiach podľa § 7 usnáša sa Najvyšší správny súd väčšinou hlasov.
(2) Predseda hlasuje nakoniec.
§ 36.
C) Rozhodnutie (§ 7) sa vydáva písomne a musí obsahovať odôvodnenie. Po verejnom ústnom pojednávaní vyhlasuje sa rozhodnutie podľa možnosti, ak je prítomná aspoň jedna strana, ktorá sa zúčastnila pojednávania, tiež ústne s podstatným odôvodnením.
(2) Rozhodnutie je vydané tým, že bolo doničené aspoň jednej strane, ak však bolo ústne vyhlásené, ústnym vyhlásením.
(3) Chyby v písaní alebo v počtoch, ako aj iné chyby takejto povahy v rozhodnutí môže Najvyšší správny súd hocikedy opraviť. V tom prípade je rozhodnutie vydané doručením alebo ústnym vyhlásením (odst. 2) opraveného rozhodnutia.
§ 37.
(1) Rozhodnutia podľa § 7 Najvyššieho správneho súdu sa vynášajú menom Republiky.
(2) Vydané rozhodnutia (§ 7) musia v písomnom vyhotovení obsahovať mená všetkých členov Najvyššieho správneho súdu, ktorí sa zúčastnili usnášania a meno zapisovateľa.
(3) Prvopis rozhodnutia podpíšu predseda senátu a zapisovateľ.
§ 38.
(1) Ak bola sťažnosť zamietnutá alebo odmietnutá, môže Najvyšší správny súd uložiť sťažovateľovi, aby nahradil žalovanému úradu, strane spolužalovanej a strane na pokračovanie podľa § 25 pribranej trovy, ktoré im vzniklý účasťou na pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom.
(2) Ak sa zrušilo napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie z toho dôvodu, že sa v ňom nedbalo na uverejnenú právnu zásadu (odst. 5 a 6, § 12), hoci v čase vydania rozhodnutia alebo opatrenia uplynulo už 60 dní od jej uverejnenia, uloží súd žalovanému úradu, aby nahradil sťažovateľovi trovy, ktoré mu vzniklý účasťou na pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom.
(3) Ak sa koná verejné ústne pojednávanie na návrh žalovaného úradu, strany spolužalovanej alebo strany na pokračovanie podľa § 25 pribranej, môže Najvyšší správny súd uložiť navrhovateľovi, ak sa sťažností vyhovelo, aby nahradil sťažovateľovi trovy, ktoré mu vznikly z verejného ústneho pojednávania.
(4) Ak bolo rozhodnutie alebo opatrenie administratívneho úradu v tej istej veci zrušené opätovne pre vady alebo opätovne pre nezákonnosť, môže uložiť Najvyšší správny súd žalovanému úradu, aby nahradil sťažovateľovi trovy, ktoré mu vznikly novým pokračovaním pred Najvyšším správnym súdom. Týmto pokračovaním poškodená strana môže uplatňovať nárok na náhradu škody pred riadnymi súdmi.
(5) Ak bolo zrušené rozhodnutie alebo opatrenie z toho dôvodu, že administratív-