ny úrad, vydávajúc po zrušovacom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu nové rozhodnutie alebo opatrenie, sa neriadil právnym náhľadom, vysloveným v tomto zrušovacom rozhodnutí, uloží súd žalovanému úradu, aby nahradil sťažovateľovi trovy, ktoré mu vznikly novým pokračovaním pred Najvyšším správnym súdom.
(6) Náhradu trov pokračovania možno priznať len vtedy, keď na náhradu týchto oprávnený urobil príslušný návrh s výpočtom sumy, ktorú požaduje,
(7) Návrh podľa odst. 6 musí byť učinený, ak sa koná verejné ústne pojednávanie, pred jeho skončením, ináč najneskoršie do dňa, kedy Najvyšší správny súd rozhodol o sťažnosti.
(8) Rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, ktorými sa prisudzuje náhrada trov, sú exekučnými titulmi (č. 7, § l zák. čl. LX/1881 v znení § 31 zák. čl. LIV/1912); Lehota na plnenie je 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Prisúdené trovy sa vymáhajú súdnou exekúciou.
§ 39.
(1) Najvyšší správny súd môže uložiť stažovateľovi, strane spolužalovanej alebo na pokračovanie podľa § 25 pribranej, ako aj ich zástupcom peňažné pokuty od 50 Ks do 3000 Ks, ak broja proti jasnému zneniu zákona alebo ak ide o zrejmú svojvôľu.
(2) Peňažné pokuty pripadajú štátu a vymáha ich finančná prokuratúra. Ustanovenie ods. 7, § 38 platí obdobne.
§40.
(1) O pojednávaní spíše sa zápisnica, ktorá má obsahovať mená členov rozhodujúceho senátu, pomocných referentov, zapisovateľa, účastníkov a ich zástupcov, ďalej mená zástupcov úradov, ako aj zápis o podstatnom obsahu ústneho pojednávania.
(2) O neverejnej porade a hlasovaní spíše sa osobitná zápisnica.
(3) Každú zápisnicu podpíše predseda a zapisovateľ.
§41. Zastavenie pokračovania.
(1) Ak žalovaný úrad v ktoromkoľvek stave pokračovania pred Najvyšším správnym súdom preukáže, že sťažovateľ bol dodatočne uspokojený, treba dať sťažovateľovi príležitosť, aby sa vyslovil, či je, uspokojený. Ak sa sťažovateľ nevyslovil v lehote súdom určenej, alebo ak súd zistí, že sťažovateľ bol uspokojený, zastaví sa pokračovanie usnesením súdu. Zastavené pokračovanie sa nemôže obnoviť.
(2) Púhe odvolanie (zrušenie) rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré bolo sťažnosťou napadnuté, nepokladá sa za uspokojenie a Najvyšší správny súd je povinný o sťažnosti rozhodnúť, iba ak by sťažovateľ vyhlásil, že je uspokojený, alebo ak by sa nevyslovil v lehote súdom určenej. Ak administratívny úrad vydá nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je v podstate shodné s rozhodnutím alebo opatrením odvolaným (zrušeným), môže sťažovateľ nové rozhodnutie alebo opatrenie napadnúť alebo novou sťažnosťou alebo tým spôsobom, že sa v lehote § 13 na svoju sťažnosť, podanú proti odvolanému (zrušenému) rozhodnutiu alebo opatreniu, písomným podaním odvolá.
§42.
Zastupovanie pred Najvyšším správnym súdom.
Ak je dovolené alebo ak je podľa tohoto zákona potrebné zastúpenie advokátom, môže to byť len advokát, ktorý je oprávnený vykonávať advokáciu na území Slovenskej republiky.
§43.
Vnútorné usporiadanie a rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu.
(1) Podrobnejšie ustanovenie o vnútornom usporiadaní Najvyššieho správneho súdu, ako aj o zamestnancoch, ktorí sa mu pridelia, vydajú sa nariadením.
(2) Najvyšší správny súd vydáva si sám rokovací poriadok; vláda ho schváli a vyhlási v Slovenskom zákonníku.
§ 44. Právo chudoby.
(1) O práve chudoby platia primerane ustanovenia občianskeho pravotného poriadku.
(2) Podrobnosti určí rokovací poriadok § 43).
ČASŤ DRUHÁ.
O poplatkoch v pokračovaní
pred Najvyšším správnym
súdom.
§ 45.
(1) Sťažnosť na Najvyšší správny súd podlieha kolkovému poplatku 60 Ks z prvého hárku.
(2) Odvetný spis, replika, duplika a žiadosť o odklad verejného ústneho pojednávania podliehajú kolkovému poplatku 20 Ks z prvého hárku,
(3) Každý ďalší hárok prvopisu, ako aj ďalší hárok ďalšieho vyhotovenia alebo opisu podaní, uvedených v ods. l a 2, podlieha kolkovému poplatku 10 Ks.
(4) Sťažnosť, ktorá sa znovu predkladá po doplnení (ods. 2, § 19), podlieha kolkovému poplatku 10 Ks bez ohľadu na počet hárkov, vyhotovení alebo opisov.
§ 46.
(1) Ostatné podania strán v pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom podliehajú kolkovému poplatku 10 Ks z prvého hárku.
(2) Každý ďalší hárok prvopisu, ako aj každý hárok ďalšieho vyhotovenia alebo opisu týchto podaní, podlieha kolkovému poplatku 5 Ks.
§ 47.
Návrh, aby sa konalo verejné ústne pojednávanie, podlieha kolkovému poplatku 60 Ks, ktorý sa má zapravit na prvom hárku podania na Najvyšší správny súd, okrem poplatku z tohoto podania podľa ods. l a 2, § 45 a ods. l, § 46.
§48.
(1) Prílohy poplatných podaní (§§ 45 a 46) podliehajú kolkovému poplatku 2 Ks z každého hárku, ak sú to však knihy, brožúry alebo plány, kolkovému poplatku 2 Ks z každého kusu.
(2) Rubriky poplatných podaní podliehajú poplatku podľa ods. l ako prílohy.
§ 49.
V sporoch o verejné dávky a o náhradu trov, ktoré vznikly vykonaním administratívneho pokračovania, zahrňujúc do toho trovy, vzniklé úradu alebo jeho orgánu, činí polatok v prípade odst. l, § 45 ak je predmetom sporu peňažné plnenie do 1000 Ks — 30 Ks, nad 3000 Ks — 80 Ks, poplatok za návrh podľa § 47, aby sa konalo verejné ústne pojednávanie, stanoví sa v rovnakej výške, poplatok podľa ods. 3 a 4, § 45 a ods. l, § 46, ak je predmetom sporu peňažné plnenie do 1000 Ks — 5 Ks, poplatok podľa ods. 2, § 45, ak je predmetom sporu peňažné plnenie do 1000 Ks — 10 Ks.
§50.
(1) Ak tento zákon neustanovuje ináč, platia o poplatkoch (§§ 45 až 49) zákonné ustanovenia o kolkoch a poplatkoch.
(2) Poplatkové výhody, platné pre administratívne pokračovanie, platia aj pre pokračovanie pred Najvyšším správnym súdom s obmedzením, že od poplatkov, obsažených v §§ 45 až 49 sú oslobodené len vrchnosti, úrady, základiny, ústavy, obce atď., uvedené v č. l, 2 a 12 sadz. pol. 85 v rozsahu v týchto ustanoveniach uvedenom.
ČASŤ TRETIA.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§51.
(1) Pre pokračovanie o sťažnostiach, ktoré boly podané do 14. marca 1939 na Najvyšší správny súd v Prahe, platia ustanovenia zákona z 15. júna 1937 č. 164 Sb. z. a n. a o sťažnostiach, ktoré boly podané po tomto dni, platia ustanovenia tohoto zákona.
(2) Ustanovenie písm. c), ods. 2, § 12 tohoto zákona platí aj pre pokračovanie o sťažnostiach, ktoré boly podané do 14. marca 1939 na Najvyšší správny súd v Prahe.
(3) Vo veciach, v ktorých bola podaná sťažnosť do dňa 14 marca 1939 na Najvyšší správny súd v Prahe, môže Najvyšší správny súd, ak sa usnesie sťažnosť zamietnuť alebo odmietnuť, odôvodniť svoje rozhodnutie všeobecne tak, že neshľadal dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. V týchto veciach Najvyšší správny súd môže vyzvať sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na sťažnosti. Ak sťažovateľ sa vyjadrí, že na sťažnosti netrvá, alebo ak sa nevyjadrí do 30 dní, má sa za to, že na sťažnosti netrvá a pokračovanie sa zastaví.
§52.
Vládne nariadenie zo dňa 12. apríla 1929, č. 62 Sl. z. sa zrušuje.
§ 53.
Tento zákon nadobudne účinnosť po uplynutí 30 dní odo dňa vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
V autoritatívnych štátoch je tendencia zúžiť kompetenciu správnych súdov výlukami z pôsobnosti. Nepripúšťa sa právna kontrola v tých prípadoch, v ktorých by mohly byť dotknuté záujmy štátu. Vylučujú sa zo súdneho preskúmania akty najvyšších štátnych činiteľov. Súdna kontrola administratívy sa obmedzuje, aby nebola prekážkou štátnemu životu.
Aj v Slovenskej republike treba prispôsobiť inštitúciu správneho súdnictva novej, štátnej štruktúre a ideovej základni, ktorá sa kloní k povahe štátu autoritatívneho. Bude treba výluk najmä v otázkach zásadných, ktoré sú podstatné pre autoritatívny smer (rasové, stavovské a pod. ).
Ústava Slovenskej republiky, pokiaľ ide o správne súdnictvo, nevyjadrila náležité
potrebu prispôsobiť sa novej ideológii a nechala všetko pri starom. Podľa § 74 Ústavy ochranu proti rozhodnutiam správnych orgánov poskytuje správne súdnictvo a v ods. 3 odkazuje toto ustanovenie v podrobnostiach na osobitný zákon. Chybuje tu ustanovenie, že túto ochranu možno zákonom obmedziť. Tento nedostatok vyvolal dôvodné pochybnosti, či za tohoto právneho stavu, založeného citovaným ustanovením § 74 je vôbec možná nejaká výluka z kompetencie Najvyššieho správneho súdu, ktorá nemá právny základ v inom ustanovení Ústavy, alebo neplynie priamo z povahy veci. Keby tento nedostatok nebol odstránený, mohlo by dojsť k tomu, že by ústavný senát prehlásil každú normu za protiústavnú v časti, pokiaľ vylučuje podať sťažnosť na Najvyšší správny súd. Aby sa tomu zamedzilo a aby výluky z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu maly dostatočný právny podklad, treba ustanovenie § 74 Ústavy doplniť, čo sa stane tým, že zákon o Najvyššom správnom súde bude ústavným zákonom.
K § 1.
Ústavne-právny základ má Najvyšší správny súd ako už uvedené v ustanovení § 74 Ústavy. Osnova sa pridržuje inštitúcie jediného Najvyššieho správneho súdu, lebo nemáme doteraz organicky vybudované inštančné správne súdnictvo. Hoci Najvyšší správny súd už jestvuje, súc zriadený vládnym nariadením zo dňa 12. apríla 1939 č. 62 Sl. z. a hoci aj účinkuje, užíva osnova obratu zriaďuje sa, čím chce vyjadriť, že podchycuje všetky zmeny v právnom poriadku založené vydaním Ústavy. Jestvujúci Najvyšší správny súd má právny základ v norme vládneho nariadenia. Podľa § 24 písm. g) Ústavy je ale potrebná norma zákona.
Sídlom sa ponecháva hlavné mesto Slovenskej republiky, ktoré je sídlom všetkých ústredných úradov. Proti inému sídlu sú argumenty rázu finančného aj účelové. Sídlo v Bratislave usnadňuje styk tohto správneho tribunálu s ústrednými úradmi a univerzitou a zabezpečuje mu prenikavejší rozvoj, než iné sídlo.
K § 2.
Pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu vymedzuje sa všeobecne, t, j. generálnou klauzulou. Vykonáva teda Najvyšší správny súd súdnu kontrolu vo všetkých prípadoch porušenia subjektívneho práva, pokiaľ ustanovenie § 3 nestanoví výluku z kompetencie. Úspešnosť sťažnosti je teda podmienená porušením práva. Keď niet takéhoto porušenia, je sťažnosť neprípustná.
Osnova nepodáva bližšie definíciu administratívneho úradu, len vymedzuje, ktoré orgány sú administratívnymi úradmi. Nepriamo plynie, že administratívnymi úradmi nie sú ani súdy ani sbor zákonodarný.
K §§ 3, 4.
Ostávajú bez zmeny proti vlád. nar. č. 62/1939 Sl. z.
K § 5.
Toto ustanovenie je logickým doplnkom § 2, ktorý vymedzuje pôsobnosť Naj-
vyššieho správneho súdu zásadou generálnej klauzuly. Táto zásada sa obmedzuje výlukami v ustanovení § 5.
Výlukami z pôsobnosti sa opúšťa štruktúra správneho súdnictva, akú malo správne súdnictvo v bývalej liberálne-demokratickej Česko-Slovenskej republike. Hlavným zreteľom pri týchto výlukách je, aby bola zamedzená súdna kontrola v prípadoch, v ktorých jej výkon mohol by poškodiť štátne záujmy.
K § 6.
Ostáva bez podstatnej zmeny, len odsek l sa doplňuje citáciou § 2, ods. l, aby bolo zdôraznené, že pod pojem strany, na podnet ktorej pokračuje Najvyšší správny súd, treba subsumovať len strany označené v ods. l, § 2. Tým sa dáva pojmu strana presný význam, ktorý nepripúšťa odchylný výklad.
K § 7.
Opúšťa sa reformačná právomoc Najvyššieho správneho súdu a prijíma sa čistý princíp kasačný. Nebude teda Najvyšší správny súd rozhodovať vo veci samej, ale jeho právomoc sa obmedzí len na kontrolu s hľadiska zákonitosti napadnutých administratívnych aktov.
Pokusy s obmedzenou reformačnou právomocou podľa § 6 vlád, nar. č. 62/1939 Sl. z. sa nepodarily. Musel by byť prijatý úplný reformačný princíp, aby Najvyšší správny súd mohol rozhodovať meritorne vo veci samej. Lež vady reformačnej sústavy sú tak prenikavé, že odradzujú budovať na tomto princípe. Pri reformačnej sústave Najvyšší správny súd je hierarchicky vradený do správneho organizmu, prestáva byť súdom a vystupuje ako posledná administratívna stolica, ktorá môže meniť, doplňovať a tvoriť skutkovú podstatu riešenej pravoty. Túto možnosť strany hojne zneužívajú a vedie to k dôsledkom, že správny súd vykonáva také funkcie, ktoré má konať administratívny úrad prvej stolice. Tým sa degraduje správny súd na obyčajnú administratívnu stolicu.
Lež aj kasačná sústava má mnohé vady a nezaručuje sťažovateľovi dosť účinnú ochranu proti správnym úradom. Sú známe zjavy, že hoci Najvyšší správny súd zrušil napadnutý administratívny akt a hoci administratívny úrad bol viazaný právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu, vyhýbaly sa administratívne úrady vykonať všetky povinnosti, vyplývajúce z právneho náhľadu Najvyššieho správneho súdu tým, že otáľaly vydať nové rozhodnutie, proti čomu sťažovateľ mohol sa domáhať nápravy len málo účinnými prostriedkami dozorčieho práva. Okrem toho administratívne úrady vyhýbaly sa vykonať zrušovacie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu tým, že zakladaly odôvodnenie právneho stanoviska v novom rozhodnutí o iný málo zmenený skutkový základ. To viedlo k tomu, že niektoré právne veci objavovaly sa pred Najvyšším správnym súdom ad ínfinitum a tomuto ostávala do istej miery trápna úloha znovu a znovu kasírovať. Tento zjav naštrboval prestíž Najvyššieho správneho súdu a v častých prípadoch podrýval dôveru občianstva k správnej justícii.
Týmto zjavom zabraňuje osnova jednak ustanovením, že administratívny úrad je viazaný právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu aj vtedy, keď Najvyšší správny súd zruší napadnuté rozhodnutie pre vadnosť pokračovania a jednak ustanovením, že administratívne úrady v prípadoch, v ktorých Najvyšší správny súd zruší napadnuté rozhodnutie pre vadnosť alebo nezákonnosť, sú povinné vydať nové rozhodnutie alebo opatrenie najneskoršie do 3 mesiacov počítaných odo dňa doručenia rozhodnutia a to pod disciplinárnou zodpovednosťou patričných referentov. V tomto ustanovení je záruka, že nebudú sa opakovať trápne zjavy, ktorých sme boli svedkami v správnej justícii. Tak sa stáva kasačný princíp najideálnejším typom administratívneho súdnictva.
K §§ 9—11.
Ide a ustanovenia služobné a organizačné. Proti vlád. nar. č. 62/1939 ostávajú tieto až na malé doplnky a rečové opravy bezo zmeny.
K § 12.
Zavádzajú sa päťčlenné senáty, počínajúc l. januárom 1945. Najvyšší správny súd rozhoduje zpravidla o veľmi závažných veciach a je preto treba domyslieť všetky následky rozhodnutia. Jeho rozsudky musia garantovať právnu istotu a treba vylúčiť, alebo aspoň obmedziť kolísavosť judikatúry na najnižšiu mieru, a to tým skôr, lebo administratívne úrady za určitých modalít sú viazané právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu. Do konca roku 1944 ponechávajú sa však trojčlenné se-
náty, lebo niet toľko sudcov, aby mohly byť sostavené päťčlenné senáty.
Pri ods. 4 a 5 tohto § vyskytly sa obavy, že Najvyšší správny súd osvojuje si zákonodarnú právomoc, ktorá patrí snemu alebo vláde. Tieto obavy sú bezpodstatné. Nejde tu o normotvornú činnosť, ale len o rozšírenie myšlienky, že rozhodnutie vyššieho úradu je záväzné pre nižší úrad. Má byt preto záväzným tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu pre administratívne úrady. Nejde teda o tvorenie normy, ale len o výklad jestvujúcej normy, ktorý výklad, je záväzný len pre administratívne úrady a môže byť vyvolaný len konkrétnym prípadom. I pritom je prípustná korektúra tohto právneho náhľadu jednak na podnet predsedu Najvyššieho správneho súdu a jednak na podnet vlády.
K ods. 9 bola vyslovená obava, že keďže podľa § 67 Ústavy sudcovia sú viazaní len zákonom, ktorý § platí aj pre členov Najvyššieho správneho súdu, či sa nedostane toto ustanovenie do rozporu s Ústavou, totiž že členovia Najvyššieho správneho súdu budú viazaní aj niečím, čo nie je zákonom. Aj táto obava je bezpodstatná. Ide tu len o to, aby bola zamedzená kolísavosť rozhodovania Najvyššieho správneho súdu, teda aby judikatúra Najvyššieho správneho súdu, z ktorej čerpajú úrady pri aplikovaní zákona, vyznačovala sa stálosťou a tým poskytovala istotu. Zásada v tomto odseku je platná v obore celého súdnictva a nielen pre Najvyšší správny súd.
K § 13.
Lehota na podanie sťažnosti predlžuje sa na 60 dní. Vychádzalo sa z úvahy, že vypracovanie sťažnosti vyžaduje složitejšieho štúdia a času. To isté platí aj pre lehotu na podanie odvetného spisu.
Aby sa vyvarovalo nedorozumeniam, používa osnova v ods. 3. výraz "zákonom uznaný sviatok" namiesto "sviatok".
Tento § bol doplnený odsekom 4 o tom, že predĺženie lehoty na podanie ponosy je zpravidla neprípustné.
K § 14.
Ide o výnimku zo zásady ods. 4, § 13, keď sťažnosť nemohla byť podaná pre neprekonateľnú prekážku v lehote zákonom stanovenej.
K § 15.
Ostáva bezo zmeny.
K § 16.
Pri ods. 4 vyrojily sa požiadavky, aby mohli podpisovať sťažnosti aj verejní notári a vo vlastných veciach nositelia penzijného poistenia, doktori práv vôbec, sudcovia, konceptní úradníci, členovia Najvyššieho správneho súdu a pod. Týmto požiadavkám sa nevyhovelo z dôvodu, že zisťovanie oprávnenosti jednotlivých osôb signovať sťažnosti pri rozličných fázach pokračovania narážalo by na ťažkosti u Najvyššieho správneho súdu beztak už dosť preťaženého.
K §§ 17 a 18
Až na rečové opravy ostávajú bez zmeny.
K § 19.
Ods. l bol doplnený citáciou § 5, aby Najvyššiemu správnemu súdu bola daná možnosť aliminovať sťažnosti v prípadoch, ktoré § 3 vylučuje z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu.
K §§ 20 až 32.
V týchto ustanoveniach nedošlo k nijakým podstatnejším zmenám proti vládnemu nariadeniu č. 62/1939 Sl. z. Boly prevedené len rečové opravy, doplnené citácie a pod.
K § 33.
Doplnil sa ustanoveniami ods. 2 a 3 prevzatými z § 19 rokovacieho poriadku o kľude pokračovania. Rozhodovala tu úvaha, že ide o procesné oprávnenie strán a tieto ako také majú byť pojaté do zákona.
K §§ 34 až 36.
Nedošlo v nich až na malé doplnky, resp. škrty k podstatnejším zmenám.
K § 37.
Ods. l je prispôsobený § 70 Ústavy. V ods. 2 sa petrifikuje fakticky stav, podľa ktorého rozhodnutia podľa § 7 majú obsahovať tiež mená pomocného referenta a zapisovateľa.
K § 38.
Ustanovenie toto bolo značne rozšírené. Vládne nariadenia č. 62/1939 Sl. z. v
§ 39 malo len ustanovenie, podľa ktorého bolo možno len sťažovateľa zaviazať k náhrade trov.
Podľa osnovy uloží Najvyšší správny súd obligatórne žalovanému úradu, aby nahradil trovy sťažovateľa:
a) ak nebolo dbané v zmenenom alebo zrušenom rozhodnutí právnej zásady záväznej pre správne úrady podľa § 12, ods, 5 a 6,
b) ak v napadnutom rozhodnutí alebo opatrení nedbalo sa právneho náhľadu, ktorý vyslovil Najvyšší správny súd a ktorým je úrad viazaný.
V prípade ods. 3, 4 Najvyšší správny súd môže zaviazať žalovaný úrad k náhrade trov.
Ustanovenie ods. 8 bolo potrebné, aby rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v častí náhrady trov boly exekučnými titulmi. Pokiaľ ide o povolenie a výkon exekúcie, platí ustanovenie čl. VII. zák. č. 130/30 Sb. z. a n.
K §§ 39 a 40.
Ostávajú bez zmeny.
Osnova neprevzala inštitúciu obnovy pokračovania, ktorú malo vládne nariadenie č. 62/1939 Sl. z. v § 42 až 45. Inštitút obnovy proti rozhodnutiam Najvyššieho správneho súdu bol prijatý uvedeným vládnym nariadením vzhľadom na reformačnú právomoc Najvyššieho správneho súdu. Malo sa zato, že by došlo k anomáliám, keby administratívne úrady zrušovaly rozsudky Najvyššieho správneho súdu a že by to podrývalo vážnosť tohoto tribunálu. V praxi sa ukázalo, že tieto obavy sú neopodstatnené, lebo administratívny úrad v prípade obnovy rozhoduje na základe skutkovej podstaty zmenenej resp. opravenej v dôsledku nových dôkazov alebo skôr neznámych skutočností. Nepreskúmava teda tým administratívny úrad rozsudok Najvyššieho správneho súdu, ale judikuje na podklade novozistenej skutkovej podstaty. Nemôže sa preto jeho rozhodnutie nijak dotknúť prestíže Najvyššieho správneho súdu. Obnova však nebola ani praktická, lebo ustanoveniami §§ 42 až 45 vlád. nar. č. 62/1939 Sl. z. neboly ani zmenené ani zrušené príslušné administratívne ustanovenia, ktoré pripúšťajú obnovu. Sťažovateľovi stále ostávala možnosť, aj keď obdržal reformačný rozsudok od Najvyššieho správneho súdu, žiadať o obnovu u patričného administratívneho úradu. Keďže ale podmienky pre obnovu pred Najvyšším správnym súdom boly prísnejšie,
než pred administratívnymi úradmi, nikto nežiadal o obnovu pred Najvyšším správnym súdom. Okrem toho Najvyšší správny súd, súc viazaný na skutkovú podstatu poslednej administratívnej stolice, nemôže túto skutkovú podstatu sám si utvárať alebo zmeniť. Aj pri obnove musel by vykonaním dôkazov poveriť patričný administratívny úrad.
§§ 41 až 44.
Ostávajú bez zmeny.
K §§ 45 až 50.
Ustanovenia o poplatkoch sa prevzaly z vládneho nariadenia č. 62/1939 Sl. z. Tieto ustanovenia sú moderné a vyhovujú praktickým potrebám.
V texte namiesto výrazu "pevný poplatok" užíva osnova "kolkový poplatok", lebo je srozumiteľnejší a vystihuje aj spôsob zaplatenia, t. j., že tieto poplatky sa majú zaplatiť kolkami.
Podľa poplatkových pravidiel pevný poplatok treba zaplatiť kolkami, teda výrazom "kolkový poplatok" nenarušuje sa systém poplatkového práva.
Ustanovenie § 48 doplňuje sa ods. 2, že aj rubriky poplatných podaní podliehajú poplatku ako prílohy.
Ustanovenie § 50 bolo doplnené odsekom 2 z toho dôvodu, aby neodôvodnenými kolkovými úľavami nebol poškodzovaný finančný erár a preto sa obmedzuje okruh osôb požívajúcich kolkové úľavy.
K § 51.
Pre pokračovanie o ponosách podaných na Najvyšší správny súd v Prahe bolo treba prechodne zachovať v platnosti zákon č. 164/1937 Sb. z. a n.
Ods. 3 má umožniť, aby urýchlene boly vybavené sťažnosti, ktoré boly podané na Najvyšší správny súd v Prahe do 14. marca 1939. Tých sťažností je cca 3. 000. Bez tejto úľavy nemohol by Najvyšší správny súd v krátkom čase vybaviť túto veľkú reštanciu s malým počtom sudcov.
K § 53.
Lehota 30 dní je primeraná, aby sa mohly so zákonom oboznámiť interesované právnické kruhy a Najvyšší správny súd.
Vykonanie tohto zákona nie je spojené s nijakým novým finančným zaťažením štátnej pokladnice. Podľa § 12 ods. l rozširujú sa síce trojčlenné senáty na päťčlenné, ale to až od 1. januára 1945. Lež ani toto rozšírenie nevyžiada si nového finančného nákladu, lebo sa neprejaví súčasným rozšírením systemizovaných služobných sudcovských miest na Najvyššom správnom súde.
V § 50 ods. 2 zrušuje osnova okruh osôb, ktoré požívaly kolkové úľavy, čím sa vlastne zabezpečuje finančnému eráru zvýšený príjem na kolkoch.
Po stránke formálnej navrhuje vláda osnovu prideliť výboru ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra a zahraničných vecí.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.
Július Stano v. r.,
minister dopravy a verejných prác.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany